Je zaujímavé pozorovať, akými premenami prechádza Ukrajina. Nová majdanská chunta, alias ukrajinská vláda sa začala vysporiadávať so svojou socialistickou minulosťou. Z nacistických ukrajinských SSákov, banderovcov sa robia hrdinovia a hrdinská antifašistická minulosť Ukrajiny je pošliapávaná. Ukrajinská chunta znevažuje všetko z éry Sovietskeho zväzu, ževraj to bola temná etapa ich histórie…Keď sa však pozrieme na dejiny Ukrajiny v ZSSR bližšie, tak zistíme, že po 1. sv. vojne západnú Ukrajinu okupovali Poliaci a až vďaka ZSSR sa Ukrajina rozrástla na tak obrovský štátny útvar…
Západná Ukrajina bola opäť pričlenená k územiu Ukrajiny v roku 1939 a neskôr po vyhnaní nacistov, východné a južné územia, prevažne obývané Rusmi, boli pripojené k Ukrajine v roku 1922 vďaka Leninovi ( hlavne že jeho sochy teraz sfanatizovaní novodobí banderovski Ukrajinci ničia kde sa dá ) a Krym ( ktorý je už dnes súčasťou Ruska ), bol pripojený k Ukrajine za Chruščova.
Populačný boom na Ukrajine
Keď Ukrajina vstupovala do ZSSR mala okolo 26 miliónov obyvateľov a do roku 1941, kedy bol napadnutý ZSSR, sa počet obyvateľov Ukrajiny rozrástol až na 41 miliónov. Nacistickú okupáciu neprežilo na 8 miliónov obyvateľov Ukrajiny, no po vojne a opätovnom začlenení do ZSSR obyvateľstvo prosperovalo a do pádu socializmu a ZSSR sa rozrástol počet obyvateľov Ukrajiny až na 52 miliónov.
S pádom socializmu prichádza na Ukrajinu rozvrat
Po páde socializmu to však ide s Ukrajinou dole vodou, krajina je ekonomicky rozvrátená, vytunelovaná a od pádu socializmu do dnešných dní stratila Ukrajina, podržte sa, až 10 miliónov obyvateľov a dnes ich má niečo okolo 42 miliónov. ( presne toľko, ako pred 2. sv. vojnou, až tam sa populačne prepadla Ukrajina).
Marazmus Ukrajiny teda pokračuje a prognózy analytikov sú desivé, lebo Ukrajina sa bude naďalej vyľudňovať a prepadať do eše väčšieho chaosu. Prakticky Ukrajina je už dnes rozkúskovaná na oblasti, kde vládne ten, či onen oligarcha a Ukrajine tak hrozí ďalšie štiepenie, nestabilita, nepokoje a totálna destabilizácia štátu. Do roku 2050 sa odhaduje, že počet obyvateľov Ukrajiny klesne na 36 miliónov. V dnešnej dobe pripadá na Ukrajine na 100 úmrtí iba 54 novorodencov. Toto všetko priniesol Ukrajine kapitalizmus a rozpad ZSSR…
Viete čo je krásna ukážka pokrytectva určitých našich rusofóbnych politikov, alebo tzv. aktivistov, či novinárov, že keď Savčenková ( niekdajšia veľká ukrajinská hrdinka a dnes údajná vlastizradkyňa ) bola zadržaná v Rusku za vraždu novinárov, tak sa robili na jej počesť veľké oslobodzovacie kampane, hovorilo sa, že je nevinná a je obeťou Ruska, že je to hrdinka a statočná bojovníčka za ľudské práva a aký je zločin, že ju Rusi väznia atď…atď…vtedy sme zo všetkých strán počuli o jej prepustení a podobne. Teraz sú však už tí istí ľudia ticho, keď je Savčenková väznená na Ukrajine. Je obvinená z prevratu a terorizmu. Už nerobia žiadne solidárne akcie, už sa o nej nehovorí ako o hrdinke.
Prečo asi tak? Lebo už ju väzní nový ukrajinský majdanský režim, ktorý títo ľudia v plnej miere podporujú, takže už sa im nehodí bojovať za jej prepustenie, lebo to by museli začať poukazovať na špecifiká nového tzv. prozápadného a antiruského režimu na Ukrajine. Nehodí sa im to do ich rusofóbneho čierno-bieleho uvažovania. Museli by začať spochybňovať aj množstvo vecí, ktoré sa udiali na Majdane. Savčenková totiž jasne poukázala aj na fakt, že veľké množstvo zabitých na Majdane majú na svedomí práve „revolucionári Majdanu“.
Keď Majdanisti strieľai do Majdanistov…
Savčenková jasne povedala, že videla viacerých dnešných vysokopostavených predstaviteľov ukrajinského režimu, ktorí sa dostali k moci po Majdane, ako prišli ozbrojení s viacerými mužmi a spustili paľbu do proti vládnych demonštrantov, policajtov a príslušníkov špeciálnych bezpečnostnýchych zložiek, známych pod názvom Berkut. Savčenková, ale aj gruzínski ostreľovači, ktorí začali vypovedať, čo sa stalo na Majdane, označili Sergeja Pašinského, dnes šéfa parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť a obranu Ukrajiny, ako muža, ktorý dal povel strieľať.
Títo gruzínski ostreľovači začali vypovedať o udalostiach na Majdane aj z toho hľadiska, že sa boja o svoj život, lebo zistili, že viacerí strelci z tejto akcie zomreli za záhadných okolností. Gruzínski ostreľovači jasne povedali, že ich priviedli na Ukrajinu s tým účelom, aby spustili paľbu do demonštrantov na Majdane a do policajných jednotiek.
Majdanisti samozrejme z tohto vraždenia obvinili ukrajinské bezpečnostné jednotky a vtedajšiu ukrajinskú vládu vedenú Janukovyčom a tým vyprovokovali silnejší odpor nahnevaných ľudí, ktorí si mysleli, že za vraždením je Janukovyčov režim. Takto chceli strhnúť na svoju stranu aj zahraničnú verejnú mienku, ktorej podhodili verziu o vraždení neozbrojených demonštrantov režimom Janukovyča a vytovriť legitimitu prevratu a dostať sa k moci. Splnilo to účel, vláda padla a oni vládnu Ukrajine.
Je zaujímavé, že v poslednej dobe sa odhalilo aj to, že identický scenár s ostreľovačmi bol využitý aj pri zvrhnutí Čaučesku v Rumunsku, kde sa potvrdilo, že veľa zabitých demonštrantov pri protestoch nezabili bezpečnostné sily a režim, ale tajní ostreľovači, ktorí boli najatí na to, aby zabili zopár demonštrantov a vyprovokovali tak verejnosť k tvrdšiemu odporu voči vtedajšiemu socialistickému režimu v Rumunsku a uskutočnili prevrat.
No a podobný scenár bol využitý aj v Litve pri osamostatňovaní sa od ZSSR v roku 1991, kde vyplávali na povrch nové skutočnosti, ktoré ale tamojšia politická reprezentácia popiera, že nie všetci 14ti demonštranti boli zastrelení sovietskou armádou, ale tam úradovali tiež tajní ostreľovači, ktorí mali vyprovovkovať streľbou do demonštrantov odpor verejnosti proti ZSSR. Keď sa však v tomto incidente začnete vŕtať, tak vám hrozí väzenie, ako jednému opozičnému politikovi, ktorý o týchto skutočnostiach hovoril na verejnosti.
Kde ste „aktivisti“ za oslobodenie Savčenkovej teraz, keď hnije v ukrajinskom väzení? Nedajme sa oklamať pretvárkou a divadlom týchto „hercov“, ktorí presadzujú len ich čierno-biele videnie sveta.
Parlamentné voľby v Iraku priniesli veľké prekvapenia, nakoľko voľby vyhrala volebná koalícia Sadristického hnutia a Komunistickej strany Iraku. Získali spolu 56 kresiel. Druhou stranou a tesne za nimi skončilo proiránske hnutie Fatah aliancia s 54 kreslami, ktorá ovláda šíitske milície v krajine. Strana doterajšieho premiéra Abadiho, ktorej víťazstvo sa očakávalo v týchto voľbách, skončila až na treťom miesto so 46 kreslami. Na štvrtom mieste s 28 kreslami sa umiestnili sekulárni liberáli. Doteraz najsilnejšia strana v irackom parlamente bývalého premiéra Malikiho stratila až 66 kresiel a obsadila piate miesto s 26 mandátmi. V parlamentne zasadne až 18 strán, hnutí a koalícií a významné zastúpenie budú mať aj viaceré kurdské strany.
Lídrom Sadristickeho hnutia je vo svete dobre známy moslimský klerik Muktada Sadr, ktorého Mahdího armáda viedla povstanie proti okupácii Iraku zo strany USA. Sadr bol podporovaný Iránom, no dnes sa stavia proti vplyvu Iránu a USA v Iraku. V arabskom svete je naozaj nevídané, aby moslimské náboženské hnutie vytvorilo volebnú koalíciu so sekulárnymi komunistami, preto koalícia Sadristov a Komunistickej strany Iraku je naozaj niečim výnimočným, no práve toto spojenie im zaručilo víťazstvo vo voľbách. Za túto koalíciu kandidovalo aj viacero ďalších menších sekulárnych hnutí a dokonca aj viacero sunitov, čo je tiež zaujímavý fakt, nakoľko Sadristické hnutie sa hlásii k šíitskej forme islamu.
Spojenectvo sadristov a komunistov začalo prakticky pred dvoma rokmi, kedy Komunistická strana Iraku spustila v krajine mohutné protikorupčné protesty a Sadr vtedy vyzval svojich stúpencov, aby tieto protesty podporili. Spojil ich boj proti korupcii, nezamestnanosti, sektárstvu, nenažranosti novej irackej elity a neochota vlády bojovať proti chudobe, napriek tomu, že Irak je bohatý na náleziská ropy, zisky z nej však idú na kontá úzkej oligarchie. Táto koalícia tiež vyzýva na rozpustenie všetkých vojenských milícií operujúcich v krajine a navrhuje ich začlenenie do regulérnej irackej armády.
Sadristi spolu s komunistami vyhlasujú, že bojujú proti vplyvu a zasahovaniu iných štátov v Iraku, čo je adresované USA a Iránu a že po porážke Islamského štátu žiadajú, aby USA a Irán stiahli svojich vojakov z Iraku. Na to reagoval Ali Akbar Velayati, najvyšší poradca najvyššieho vodcu Islamskej republiky Aliho Chameneího, vo februári varoval, že „nedovolí, aby v Iraku vládli liberáli a komunisti“. Komunisti a Sadristi teda chcú jednoznačne bojovať proti zasahovaniu cudzích mocností v Iraku a vymaniť krajinu z vplyvu Iránu a USA. Davy Iračanov vyšli do ulíc a skandovali „Irán je mimo, Irak je slobodný“.
Sú tiež za zmierenie a spolunažívanie šíitov a sunitov v Iraku, preto práve táto koalícia by mohla najlepšie začleniť sunitov do irackej spoločnosti. Tiež sa šepká, že ideálnym kandidátom na budúceho predsedu vlády v Iraku bude Raed Fahmi, generálny tajomník Komunistickej strany Iraku, stavebný inžinier so značnými politickými skúsenosťami, ktorý viedol komunistickú frakciu v odchádzajúcom parlamente.Sadistri a komunisti však povedali, že radšej prichádzajú do parlamentu ako oficiálna opozícia, než ako mladšia časť tradičnej koalície.
Raid Jahed Fahmi, šéf komunistickej strany povedal „Cieľom nášho programu je vytvorenie občianskeho štátu, ktorý stavia inštitúcie s politikmi zameranými na sociálnu spravodlivosť, je proti sektárskemu kvótovému systému zdieľania moci a je pre nezávislý Irak, suverénny Irak, ktorý je proti zasahovaniu zahraničných mocností vo svojich vnútorných záležitostiach.“ Symbolom týchto volieb sa stala aj prvá žena, komunistka Suhad al-Khateeb ( na fotke ), ktorá si vybojovala svoje miesto v parlamente v najsvätejšom meste Iraku Najafe, ktoré je jedno z najdôležitejších miest šíitskej islamskej teológie. Doteraz pracovala ako učiteľka a bola známou aktivistkou proti chudobe a za práva žien.
Napriek tomu, že Muktada Sadr má za sebou naozaj bohatú minulosť neskrotného živla, dnes patrí v Iraku k umierneným politikom, ktorý sa stavia aj na obranu sunitov voči represiám zo strany šíitskych milícií. Sadr nemá ambície stať sa premiérom a ani nezasadne do poslaneckých lavíc, nakoľko on osobne nekandidoval. Vyjadril sa, že je ochotný spolupracovať a s doterajším premiérom Abadim, no zo spolupráce vylučuje dve proiránske strany Fatah a stranu bývalého premiéra Malikiho.
Bude naozaj zaujímavé sledovať ďalší vývoj v Iraku, nakoľko Irán a aj USA nebudú chcieť prísť o svoj vplyv v krajine a určite podniknú k tomu aj určité opatrenia. Uvidíme, či dostane Irak šancu na nový vývoj a stabilitu, alebo sa ponorí do nového konfliktu.
Pripravil Miroslav Pomajdík-predseda Vzdoru-strany práce
Izrael okupuje desiatky rokov palestínske územia, za posledné roky beztrestne zabil tisíce Palestínčanov, z toho väčšinu detí, žien, starcov a civilistov, za niekoľko posledných týždňov doslova popravili izraelskí ostreľovači a armáda už vyše 34 neozbrojených palestínskych demonštrantov, medzí ktorými sú aj teenegeri, či novinár a niekoľko tisíc ich zranili. Palestínu musí začať brať svet ako zvrchovaný štát a urobiť všetko preto, aby skončila jej okupácia zo strany Izraela. OSN by mala uvaliť zbrojné embargo na Izrael za zločiny proti ľudskosti, ktoré pácha na Palestínčanoch. Nie je možné, aby sa svetoví a naši vládni predstavitelia stretávali a jednali s členmi izraelskej vlády, ktorá pácha vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Vrcholoví izraelskí politici a vojenská vrchnosť, ktorí sú zodpovední za vraždenie Palestínčanov by sa mali zodpovedať pred Medzinárodným trestným súdom v Haagu, kde by mali čeliť obvineniu zo zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a zločinov agresie.
Štát Izrael sa od svojho vzniku vysmieva celému svetu, nerešpektuje žiadne nariadenia OSN, vraždí civilné obyvateľstvo a veselo napáda aj okolité štáty, kedy sa mu zachce. Na jednej strane Západ neváha s uvalením rôznych sankcií na Rusko, Bielorusko, Kubu, Irán, Venezuelu, KĽDR, Sýriu…no na strane druhej pred zločinmi Izraela zatvára oči a okrem slovného odsúdenia sa nikdy na nič nezmohol. Ktorému malému štátu na svete takéto niečo prejde ? Asi len Izraelu. Svet zatvára oči.
Čo majú robiť Palestínčania, keď impotentné OSN nič nerobí. Zmôže sa akurát na morálne pokarhanie. To robí OSN vytrvalo pri zločinoch Izraelu už 60 rokov. Od vzniku štátu Izrael bolo z týchto území vyhnaných vyše 4 milióny Palestínčanov, ktorí sú nútení žiť v katastrofálnych podmienkach v utečeneckých táboroch v okolitých štátoch. Izrael stihol za tú dobu vyvraždiť desiatky tisíc Palestínčanov a oklieštiť územie Palestíny na 6 220 km2 ( a ešte aj na tomto území okupuje rozsiahle oblasti a Izraelci si tam zakladajú nelegálne osady a kradnú ďalšie kúsky z Palestíny ), z celkovej niekdajšej rozlohy približne 27 000 km2 ( na ktorej sa dnes rozprestiera štát Izrael ).
Táto beznádej plodí radikálny a legitímny odpor. Na jednej strane velebíme SNP, na strane druhej označujeme takých istých bojovníkov za slobodu v Palestíne za teroristov! Oni bojujú proti okupácii, tyranii presne ako sme to robil my! Oni taktiež stoja proti vojenskej presile, ako sme stáli my! Ich krajina je v smrtiacom kŕči. Nemajú na výber. Proti nim stojí jedna z najmodernejších a najdokonalejších armád na svete. Čo majú okrem výbušnín, kalacha, či podomácky vyrobenej rakety Palestínčania? Bojujte s kalachom proti F16tke, či bezpilotnému bombardéru vy…veľmi rýchlo pochopíte, prečo Palestínčania volia veľakrát tieto zúfalé formy boja. Muž, ktorému izraelské letectvo pri bombardovaní zabije celú rodinu, deti, ženu, netúži po ničom inom, ako po pomste. Izrael svojou genocídnou politikou stvoril samovražedných atentátnikov. O akej spravodlivosti hovoríme ? Prečo palestínskych bojovníkov nazývame teroristami a štátnikov Izraelu nariaďujúcich vraždenie, politikmi ? Krivá morálka!
Kto viedol v minulosti izraelskú vládu ? Bol to Ariel Šaron. Už sa zabudlo, že tento človek nariadil za svojich mladíckych čias nejeden masaker arabských civilistov. Šaronové komandá smrti etnicky čistili arabské dediny, z ktorých sa odmietli Palestínčania dobrovoľne odsťahovať. Boli to ich dediny, ich zem! Ženy, deti, starci….to sú skalpy Šarona. Robil to tak dokonale, že si svojou horlivosťou vybojoval premierske kreslo a pokračoval vo svojej práci ďalej. Tento krát však nie ako veliteľ milícií, ale ako hlava štátu Izrael.
Vlády, ktoré prišli po Šaronovi pokračujú v nastolenom trende a premiér Izraela Benjamin Netanyahu v zločinoch proti Palestínčanom v ničom nezaostáva za spomínaným Šaronom. Nedávna vojna v Gaze. Roky blokovaná Gaza, kde sa nedostane ani humanitárna pomoc je obklopená najväčším segregačným plotom, aký kedy ľudstvo postavilo, Berlínsky múr by sa určite červenal. Toto gheto, kde držia vyše milióna ľudí v žalostných podmienkach, sa stalo za posledné roky dejiskom otvoreného vraždenia. Izrael bombardoval Gazu letectvom, ktoré patrí medzi najlepšie na svete. Bilancia? Za posledných 5 rokov Izrael v Gaze počas svojich vojenských zásahov zabil vyše 2 000 Palestínčanov, z čoho viac ako polovicu tvorili obete z radov detí, žien a starých ľudí! Izraelská vláda sa bránila tým, že nemôžeme sa na tieto obete pozerať očami Európy, lebo prakticky každý Palestínčan je potenciálny terorista..
Izrael porušuje nariadenia OSN celé desaťročia, vlastní jadrové zbrane, no na nich nikto sankcie neuvaľuje…
Je tiež na pováženie, že Izrael, ktorý porušoval každú jednu dohodu prijatú na pôde OSN, neboli nikdy uvalené žiadne sankcie. Izraelský režim beztrestne zabíja Palestínčanov, kradne im ich pôdu, vyhnal milióny Palestínčanov z ich vlasti, a pri nedávnej vojenskej operácii v Gaze povraždili vyše 2 000 Palestínčanov, z toho 80% obetí tvorili ženy, deti a starí ľudia a aj napriek tomu, nikto na izraelský režim a jeho predstaviteľov neuvalil sankcie a Izrael nakupuje ďalej nové zbrane za miliardy. Je tiež verejným tajomstvom, že Izrael vlastní jadrové zbrane, to však tiež nevyvolalo žiadnu odvetu zo strany OSN, no Irán trpí pod váhou viacerých sankcií, ktoré na túto krajinu uvalili vďaka podozreniu, že sa pokúša vyrobiť jadrové zbrane. Tak čo je umožnené Izraelu, už nie je umožnené Iránu, či KĽDR…
Podporujem Palestínčanov v ich neľahkom boji a uznávame ich legitímne právo na obranu svojho územia a obyvateľstva. Palestína sa musí stať svedomím ľudstva!
Odporúčame prečítať si tento rozhovor, v ktorom je krásne rozobraté to, ako najväčšie nadnárodné giganty ako Google, Apple, Amazon platia prakticky mizivé dane len z mlaej časti svojho zisku a ako si vedia popresúvať svoje miliardové zisky cez rôzne daňové raje a vyhnúť sa tak zdaneniu. Tu krásne môžete vidieť, že tie najbohatšie spoločnosti na svete sa vďaka takýmto „daňovým optimalizáciám“ a daňovým rajom vyhýbajú zdaňovaniu a keď nejaké dane aj platia, tak sú to len totálne smiešne sumy. Veď napr. spoločnosť Apple mala zisk na úrovni 34 miliárd USD a vďaka fiškálnym operáciám medzi daňovými rajmi to spravila tak, že platila dane len zo sumy 2,5 miliardy USD, čo je totálny výsmech…
Toto je ten dnešný globalizovaný neoliberálny kapitalizmus, keď tí najbohatší sa vyhýbajú daniam a takto sa prehlbuje priepasť medzi obyčajnými ľuďmi a najbohatším 1% našej planéty, ktorá z roka na rok bohatne tak astronomicky, že nerovnosť na svete je už taká veľká, že niečo také tu ešte za históriu ľudstva nebolo…
Je zamlčovaným faktom, že keď v 50-tych rokoch 20.storočia platili najbohatší ľudia a spoločnosti na daniach v západných štátoch 4/5 všetkých daní, dnes je to naopak a 4/5 daní je na pleciach obyčajných pracujúcich a aj to je dôvod, prečo sú bohatí ľudia ešte bohatší a celá záťaž sa presunula na obyčajných pracujúcich. Toto je ten „spravodlivý“ kapitalizmus… Boháči platia stále menej a menej, nechávajú si stále viacej zisku a my pracujúci platíme stále viac a viac a životnou úrovňou stagnujeme a posúvame sa smerom nadol.
Celkový majetok 300 najbohatších ľudí na planéte sa v roku 2013 zvýšil o 524 miliárd USD – na 3,7 biliónov USD. V roku 2014 bolo celkovo 1826 miliardárov, ktorých majetok dosahuje celkovo 7,05 bilióna USD. Iba 85 najbohatších ľudí vlastní taký veľký majetok ako 3,5 miliardy najchudobnejších ľudí dohromady.
Naozaj máte stále pocit, že kapitalizmus a jeho pseudodemokracia je ten pravý spravodlivý systém, ktorý praje väčšine spoločnosti? Oni astronomicky bohatnú a my stále klesáme, alebo sa držíme na štandardne zlej úrovni… Ako môžeme naďalej trpieť toto poddanstvo? Veď úzka svetová oligarchia disponuje takým množstvom prostriedkov, že už im nekonkuruje ani väčšina štátov sveta!
Zmieriť sa s týmto stavom znamená poprieť všetko ľudské a nechať voľnú ruku zlu! Títo ľudia vždy hľadeli na seba a nám hádzali len zbytky, aby sme sa medzi sebou o ne pobili a ešte ich za to milovali, že nám vôbec niečo hodili.
Chce to ale odstránenie systému s jeho mechanizmom, odstránenie jednotlivcov bez odstránenia pôvodcu nič nerieši. Na ich miesto by prišli ďalší, ktorí by hrabali a vykorisťovali.
5. mája ubehne presne 200 rokov od narodenia fenomenálneho filozofa Karla Marxa, ku ktorého filozofii sa hlási aj Vzdor-strana práce. Jeho rodné mesto Trier v Nemecku začalo s oslavami už teraz a tak sa v jednom semafóre pre chodcov objavila zelená a červená postavička Karla Marxa. V blízkej dobe budú malí Marxovia osadení aj do ďalšieho semafóra, ktorý stojí v blízkosti domu, kde vyrastal samotný Marx. V máji bude tiež v tomto meste odhalená nová socha Karla Marxa.
Je naozaj vtipné, keď Izrael hovorí o zmarení útoku na ich vojenskú loď, ako o zmarenom teroristickom útoku ( napadnutý mal byť vojenský cieľ, nie civilný cieľ, tak to nenazývajte teroristickým útokom, nakoľko išlo o obranný útok na legitímny vojenský cieľ izraelských okupantov po zavraždení 17tich palestínskych civilistov pred pár dňami )
Izrael okupuje desiatky rokov palestínske územia, za posledné roky zabil beztrestne tisíce Palestínčanov, z toho väčšinu detí, žien, starcov a civilistov, pred pár dňami doslova popravili izraelskí ostreľovači a armáda 17 neozbrojených palestínskych demonštrantov a vyše 1 200 ich zranili a Izrael má ešte toľkú drzosť, aby vyhlásil plánovaný útok na ich vojenskú loď, ktorá je súčasťou vojenskej blokády palestínskej Gazy za zmarený teroristický útok. To si akože myslia, že my sme všetci padli na hlavu, tým, že izraelská armáda desiatky rokov beztrestne zabíja tisíce Palestínčanov, kradne im ich zem a pôdu, je legitímny obranný akt, keď Palestínčania zaútočia na nejakú zložku ich armády, čiže plánovaný útok na ich vojenskú loď nebol žiaden plánovaný teroristický útok, ale išlo o legitímnu obrannú akciu Palestínčanov, voči vojenskému cielu, nie civilistom!
Teroristické útoky nám predviedli izraelskí vojaci pred niekoľkými dňami, keď pozabíjali 17 civilistov! Teroristické útoky a doslova genocídu na civilistoch nám ukázal Izrael pred pár rokmi, keď vyzabíjal v pásme Gazy vyše 2 000 ľudí, z toho väčšina boli ženy, deti a starci! To, čo si dovoľuje Izrael už desiatky rokov, to sú vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti, no celý svet sa len prizerá, lebo ochrannú ruku nad Izraelom majú samotné USA.
Dokedy sa budeme prizerať na utrpenie Palestínčanov a beztrestnosť Izraela v jeho zločineckej politike?
Solidarita s Palestínčanmi. Palestínčania majú legitímne právo sa brániť okupantovi!
Úvodna fotka je z roku 1969 z demonštrácie proti vojne vo Vietname, na ktorej môžete vidieť pochodovať aj Stephena Hawkinga, ktorý bol tvrdým odporcom tejto vojny. Bol tiež proti vojne v Iraku a tiež aktívne podporil Palestínčanov a ich hnutie bojkotu Izraela, keď ich situáciu prirovnal k apartheidu v Juhoafrickej republike. Bol to veľký vedec, mysliteľ so sociálnym svedomím a vyjadroval sa kriticky ku kapitalizmu.
Je známa jeho varujúca prognóza: „Ak by stroje dokázali vyrábať všetko, čo potrebujeme, výsledok by závisel od toho, ako sa veci rozdelia. Ak by sa bohatstvo vyrobené strojmi prerozdelilo, každý by si mohol užívať život v luxuse bez práce. Ak by však majitelia strojov úspešne lobovali proti prerozdeleniu bohatstva, väčšina ľudí by skončila v biede. Zdá sa, že zatiaľ smerujeme k tej druhej možnosti. Technológie poháňajú nerovnosť, ktorá sa neustále prehlbuje.“
Česť jeho pamiatke ! Odpočívaj v pokoji! Vzdor-strana práce
Ako ste mohli zaznamenať, voľby v Taliansku vyhrala spoločná koalícia štyroch pravicových strán s počtom kresiel 260. Za nimi nasleduje euroskeptické Hnutie piatich hviezd, ktoré malo ako samostatná kandidujúca strana najviac hlasov a obsadia 221 kresiel. Talianske voľby tiež potvrdili európsky trend a to ďalší prepad sociálnych demokratov. Stredoľavá koalícia sociálno-demokratických, stredových a zelených strán na čele s Demokratickou stranou získali spolu 112 kresiel, čo je oproti minulým voľbám prepad až o 233 kresiel.
Posledným zoskupením, ktoré bude mať zastúpenie v parlamente je koalícia menších ľavicových, sociálno-demokratických, zelených a alternatívne-ľavicových strán, ktoré kandidovali v koalícii pod názvom Slobodní a rovnocenní a získali 14 kresiel, čo činí 3,38% a 1 109 198 hlasov. Oproti minulým voľbám ai však pohoršili o 23 mandátov. Toto zoskupenie je organizované v Zjednotenej európskej ľavici- Nordickej zelenej ľavici.
Čo sa týka výsledkov čisto antikapitalistickej a komunistickej ľavice, tak aj tam sa potvrdil ďalší výrazný pokles, ktorý trvá od roku 2008. Najsilnejším zoskupením sa stala koalícia Moc ľuďom, v ktorej kandidovali napr. Strana komunistickej obnovy, Talianska komunistická strana, Antikapitalistická ľavica a ďalšie menšie komunsitické strany. Získali 370 320 hlasov a 1,13% a žiadneho poslanca. Samostatne kandidujúca marxisticko-leninská Komunistická strana, pre ktorú to boli prvé parlamentné voľby, získala 106 182 hlasov a 0,32% a trockistická koalícia Za revolučnú ľavicu získala len 29 176 hlasov a 0,08%. Kým ešte v predchádzajúcich voľbách v roku 2013 volilo antikapitalistickú a komunistickú ľavicu 860 028 voličov a získali spolu 2,53%, v týchto voľbách to už bolo spolu len 505 678 hlasov a 1,53%…
Povedzme si, že pre antikapitalistickú a komunistickú ľavicu v Taliansku boli posledným úspechom voľby v roku 2006, kedy Strana komunistickej obnovy získala 41 kresiel a Strana talianskych komunistov 16 kresiel. Osudovou chybou pre nich bol vstup do sociálno-demokratickej vlády premiéra Prodiho, kedy sa podieľali na jeho neoliberálnych „reformách“ a tak zaslúžene vypadli v roku 2008 z parlamentu a od vtedy to ide s nimi dole z kopca… Aj to je varovanie pre komunistické strany, keď koketujú s kapitalistickými vládami.
Aj voľby v Taliansku ukázali, že antikapitalistická a komunistická ľavica v EÚ je žiaľ stále bezzubá a nedokáže sa výraznejšie presadiť práve v tejto turbulentnej dobe, nedokáže vyťažiť z kríz, ktoré zasiahli Európu a tak sa na tejto vlne stále vezú krajne pravicové, rôzne populistické strany boháčov a neoliberálne strany. Tiež je na škodu veci, že antikapitalistická a komunistická ľavica spolu užšie nespolupracuje a tak sa stáva, že v rôznych európskych krajinách proti sebe kandiduje viacero takýchto strán, čo triešti hlasy, triešti spoločnú silu a znechucuje voličov.
Čo z toho vyplýva pre antikapitalistickú a komunistickú ľavicu na Slovensku?
Komunistická ľavica musí byť modernou a mladou antikapitalistickou komunistickou silou, ktorá bude prinášať množstvo nových progresívnych a realistických tém, ktorá ku nám pritiahne aj mladú generáciu, ktorá bude prepojená s bojom pracujúcich na pracoviskách, organizovaním pracujúcich a posilňovaním ich vplyvu v samotných podnikoch, ktorá bude lídrom v sociálnych otázkach, družstevníctve, svojpomocnom kolektívnom zamestnávaní, pri predkladaní nových antikapitalistických prístupov, kultúre, vzdelanosti, vede, ochrane prírody, zelenej energie, pomoci menšínám, posilňovaní práv žien, posilňovaní práv pracujúcich, či v prehlbovaní demokracie vo všetkých odvetviach.
Toto všetko si vo Vzdore-strane práce a Komunistickej strane Slovenska uvedomujeme, preto sme založili Socialistický front, čím chceme dosiahnuť to, aby celá antikapitalistická ľavica a komunistická ľavica na Slovensku začala spolupracovať, koordinovať spoločnú činnosť, netrieštiť hlasy vo voľbách a postupovať na spoločnej platforme a vydiskutovať si rôzne postupy a problémy. My sme otvorení spolupráci s rôznymi hnutiami, stranami a združeniami, ktoré vyznávajú antifašistické a antikapitalistické ľavicové hodnoty a môžu byť rôznych ideologických odtieňov. Ide o to spoločne čeliť fašizácii na Slovensku a kapitalizmu, ktorý dnes preferujú všetky politické strany zastúpené v NR SR.
Potrebujeme vrátiť antikapitalistickú komunistickú ľavicu medzi relevantné politické sily na Slovensku, lebo ináč u nás nebude žiadna reálna, progresívna a silná opozícia voči kapitalizmu a oligarchii a tá si bude robiť čo sa jej zachce. Preto vyzývam všetky antikapitalistické ľavicové a pokrokové demokratické antifašistické sily, aby sa nám ozvali, aby sme rokovali a začali spolupracovať. Socialistický front sa musí stať tým impulzom, ktorý nás posunie vpred.
Pripravil Miroslav Pomajdík- podpredseda Vzdoru-strany práce
Jack Johnson, bol prvým afroamerickým boxerom, ktorý získal titul majstra sveta v ťažkej váhe v roku 1908, keď knokautoval úradujúceho šampióna Tommyho Burnsa a tento titul si udržal až do roku 1915. Biela Amerika ťažko niesla, že majstrom sveta v ťažkej váhe je Afroameričan a čelil slnej vlne rasizmu. Bol vyvíjaný veľký tlak, aby titul získal biely Američan a tak do ringu proti nemu postavili „veľkú bielu nádej“, predchádzajúceho majstra Jima F. Jeffriesa. Jeffries prehral s Johnsonom po 15 kolách . Jeffries po zápase povedl:“Nie, nemohol som sa ho dostať za 1000 rokov.“
Za svoj život zažil množstvo rasistických útokov a tŕňom v oku bielych Američanov bol aj preto, že mal romániky s bielymi Američankami a bol trikrát ženatý, tiež s bielymi ženami.
Za to bol aj dvakrát zatknutý, podľa Mannovho zákona. Bol obvinený, že ilegálne prepravoval belošku cez štátne hranice na tzv. „nemorálne účely“. Bol to vykonšturovaný prípad, ktorého účelom bolo pomstiť sa mu za to, že má vzťahy s bielymi Američankami. Viacerí politici na neho útočili argumentami, že nie je prípustné, aby Afroameričan mal vzťah s bielymi ženami a volali po jeho zlynčovaní. Bol odsúdený a poslaný na rok do väzenia.
Johnson sa zabil pri autonehode v roku 1946. Bol nádejov pre utláčaných Afroameričanov v USA, lámal rasové bariéry, a postavil sa nadradenosti bielej rasy v USA.
Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. Ak budete pokračovať v používaní tejto stránky budeme predpokladať, že ste s ňou spokojní.SúhlasímNesúhlasím
