Nie je múr, ako múr… Alebo ako kapitalistické múry a ploty sú predsa „demokratickejšie“ a „slobodnejšie“, ako tie komunistické…

Dnešná kapitalistická politická reprezentácia posledné dni vo veľkom oslavuje pád berlínskeho múra. Hovoria o tom, že komunisti stavali múry, ploty, ktoré rozdeľovali ľudí. Pri výročí pádu berlínskeho múru hovoria o tom, ako už nikdy nemôžu ploty a múry vznikať na hraniciach štátov, že múry a ploty sú symbolom komunistov, neslobody a podobne…

Na začiatok si povedzme, že berlínsky múr určite nebol pozitívnou stavbou a je dobré, že je minulosťou, tak isto, ako by mali byť minulosťou všetky ploty a múry, medzi krajinami a žiadne nové by nemali vznikať …

Žiaľ, realita je táka, že dnešní kapitalistickí politici vám budú srdcervúco hovoriť o tom, akým víťazstvom slobody a demokracie bol pád berlínskeho múru a ďalších plotov…no práve títo istí politici vám už nebudú hovoriť o množstve múrov a plotov, ktoré pribudlo po celom svete za posledných 30 rokov, ako huby po daždi a ďalšie sú vo výstavbe, alebo sa s ich výstavbou začne v blízkej dobe… Stačí sa pozrieť aj na to, koľko plotov preťalo hranice európskych štátov za posledné roky… 😛

Tam už títo politici nepovedia, že tieto múry a ploty musia zmiznúť… tam vás už presviedčajú, že veď tieto múry a ploty ochraňujú demokraciu, slobodu a bezpečnost ľudí, že nás chránia pred „votrlecami“… 😛 Podľa ich logiky sú predsa kapitalistické múry a ploty „demokratickejšie“ a „slobodnejšie“, ako tie komunistické… a presne o to ide… keď sa hovorí o krivdách socializmu, vtedy budú hrať pretvárku, ako sa ich to dotýka, aké to bolo zlé…no keď je reč o ich obetiach, o obetiach kapitalizmu a vojen, ktoré vyprovokovali…vtedy sa na vás usmejú a povedia…ale veď kapitalizmus žiadne obete a krivdy nemá … vcelku pokrivená to morálka…

Zrazu si nikto nedovolí z týchto politikov kritizovať ploty a múry napr. tie, ktoré postavili USA na hranici s Mexikom, ktoré postavil Izrael na hraniciach s Palestínou a mnohé mnohé ďalšie, ktoré vyrástli po celom svete…veď to sú predsa naše..kapitalistické múry a ploty a tie sa nekritizujú… čo tam po tom, že popri takom múre v Izraeli by sa červenal aj ten berlínsky múr… čo tam potom, že pri plotoch a múroch v USA, Izraeli a po celom svete … zomreli tisíce ľudí… a stále zomierajú…

tak o čom sa tu bavíme… cynizmus, ktorý nemá obdobu…ploty a múry, ktoré nás rozdeľujú, budú vždy len múrmi a plotmi, či sú „socialistické“ , alebo kapitalistické“ … žiaľ, pre mnohých s čiernobielym videním sveta nebude nikdy múr, ako múr a plot, ako plot…

Miroslav Pomajdík – VZDOR-strana práce

Zmeňme názvy námestí a ulíc v kapitalistickom duchu: Alebo, čo tak miesto vznikajúceho Námestia nežnej revolúcie, pomenovať ho ako Gorilie námestie?

Určite každý z vás zaznamenal iniciatívu zmeniť názov časti námestia SNP na námestie nežnej revolúcie. Tento nápad je jasná hlúposť, rozdeľovať námestie SNP na dve iba kvôli tomu, aby sme tu mali námestie, ktoré pripomína opätovné nastolenie kapitalizmu. Keď sa však nad tým zamyslíme hlbšie, určité racio sa v tom nájsť dá.

Každé obdobie nieslo so sebou aj prezentáciu určitých mien a udalostí v názvoch slovenských ulíc a námestí. V časoch monarchie to boli mená panovníkov a významných ľudí pre monarchiu. Toto sa prenieslo čiastočne aj do 1. ČSR (medzivojnovej) a pribudli názvy, ktoré boli spojené s obdobím tejto republiky. Obdobie kléro-fašistického Slov. štátu som z tohto pohľadu nejak nemapoval.

Po roku 48 sa do názvov ulíc a miest dostávali väčšinou mená našich osloboditeľov, názvy ako námestie SNP, Námestie víťazného februára, rôzne budovateľské názvy, nazvy v ktorých boli mená predstaviteľov komunistického a robotníckeho hnutia, mená kozmonautov, či mená významných osobností.

Akurát od roku 89 sa vývoj uberal iným smerom. Samozrejme, rýchlo sa odstraňovali sochy, pamätné tabule, menili sa názvy, ktoré akýmkoľvek spôsobom pripomínali socializmus.

Do nových názvov sa nijako nedostával duch novej doby, teda znovuzrodeného kapitalizmu, ktorý tu už „budujeme“ takmer 30 rokov a bolo by na čase tento historický deficit odstrániť a aby sa kompetentní nemuseli veľmi trápiť aké nové názvy použiť, rozhodol som sa pomôcť a ponúknuť názvy, ktoré dostatočne vystihujú dnešnú dobu. Je totiž naozaj na čase, aby sme po 30tich rokoch kapitalizmu mali v mestách a mestečkách na našom Slovensku názvy, ktoré definujú súčasný režim.

Tu ponúkam niekoľko vhodných originálnych názvov a som taký skromný, že nepožadujem za to ani žiadne finančné ohodnotenie a každé mesto môže pokojne použiť názov ulice, či námestia, ktoré odznejú v tomto článku.

Tu sú návrhy:

Gorilie námestie

Námestie nezamestnanosti

Námestie finančných skupín.

Ulica nízkych platov,

Ulica otrockých pracovných podmienok

Námestie zbohatlíkov

Námestie oligarchov

Ulica mafiánov

Nábrežie žobrajúcich

Ulica chudobných

Námestie biednych dôchodkov

Námestie skorumpovaných politikov

Ulica privatizérov

Námestie poplatkov v zdravotníctve

Ulica hospodárskej krízy

Ulica chamtivých a bezcitných

Námestie krachujucich firiem

Ulica drahých potravín

Ulica nedostupného bývania.

Námestie zadĺženosti

Ulica exekúcií

Námestie bezdomovcov

Drogová alej

Ulica feťákov

Ulica prostitúcie

Námestie miliardárov

Námestie úžerníkov

Zatiaľ ma napadlo týchto pár názvov, ktoré by mohli zdobiť ulice a námestia našich miest. Ak vás napadnú ďalšie, pokojne v diskusii napíšte a doplníme ich. Bol by v tom čert, aby sa kapitalizmus nemohol konečne začať pýšiť svojimi „úspechmi“

Ján Zmeko- VZDOR -strana práce

Vo voľbách vo Švajčiarsku získali komunisti a antikapitalistická ľavica dvoch poslancov

Vo Švajčiarsku prebehli parlamentné voľby, v ktorých uspela aj komunistická Strana práce Švajčiarska a taktiež si svojho zástupcu vybojovala antikapitalistická Spojená ľavica, ktorá utvorila v obvode Ženeva koalíciu so Stranou práce Švajčiarska, čo sa vyplatilo spomínaným ziskom ďalšieho mandátu pre antikapitalistickú ľavicu vo Švajčiarsku.

Vzdor-strana práce gratuluje svojim kolegom zo Švajčiarska k zisku dvoch mandátov.

Ľahostajnosť k utrpeniu nemôže mať hlavné slovo v spoločnosti: Nenáhovárajme si, že veď niekto iný pomôže, ale pomôžme my !

Pred pár dňami som sa vrátil z dovolenky z Chorvátska, kde som zažil jednu smutnú, ale zároveň aj pozitívnu skúsenosť. Počas prechádzky na pláži som so snúbenicou zbadal na jednom múre mačiatko. Keď sme k nemu prišli bližšie, zistili sme, že mačiatko má vytečené očko, rozsiahlu infekciu druhého oka a prakticky už ani na neho nevidelo. Odovzdane tam vyčerpane ležalo a čakalo na istú smrť.

Najhoršie bolo to, že okolo toho mačiatka sa beztarostne opaľovali, oddychovali a oddávali plážovým radovánkam desiatky ľudí, ktorí celú dobu to mačiatko museli vidieť v tom jeho otrasnom stave a trápení. Len pár metrov od neho ležali beztasrostní ľudia, ktorí sa vypekali na slnku…

Okolo toho mačiatka museli prejsť stovky ľudí, nakoľko ležalo pri frekventovanom chodníku k miestnemu plážovému baru. Nikto však nič nespravil, nijak mu nepomohol a radšej si ďalej užívali zábavu, miesto toho, aby mu nejak pomohli. Keď sme to mačiatko zobrali do krabice, aby sme ho odniesli k veterinárovi, tak nás tieto desiatky ľudí pozorovali… Je smutné, koľká ľahostajnosť vládla v týchto ľuďoch, veď tá obľúbená výhovorka, akou si to ospravedlňujeme, že veď sa už niekto iný nájde, kto pomôže… Nie, veľakrát sa nikto nenájde a práve vy ste mohli byť tými, čo vedia pomôcť, keď ešte nie je neskoro.

Nakoľko bol víkend, bolo veľmi ťažké nájsť veterinára, nakoniec sa to vďaka obetavosti mojej sesternice Jarky podarilo a po množstve telefonátoch sme našli v meste Split ochotnú veterinárku, ktorá napriek víkendu a pokročilej hodine prišla do svojej kliniky a prijala toto zúbožené mačiatko. Podľa jej slov, už by netrvalo dlho a mačiatko by uhynulo, že sme ho doniesli v hodine dvanástej. Mačiatku sme zaplatili nevyhnutnú operáciu oka, antibiotiká, infúzie a ďalšie lieky a liečbu. Mačiatko bolo riadne začipované a dostalo aj svoj cestovný pas. Celkovo náklady na jej záchranu boli niečo nad 200 eur.

Mačiatko sa po operácii rýchlo zotavovalo a už po dvoch dňoch bolo schopné prevozu na Slovensko, nakoľko na ulici by už neprežilo a tak sa rozhodlo, zobrať na Slovensko do domácej starostlivosti. Mačiatko by ste dnes nespoznali, je plné života, rozdáva lásku na vôkol a raduje sa z každého nového dňa. Veľká vďaka patrí sesternici Jarke, mojim krstným rodičom a ďalším mojim rodinným príslušníkom, ktorí v obrovskej miere pomohli k záchrane tohto zúboženého mačiatka.

Prosím, nebuďme ľahostajní k utrpeniu !

Miroslav Pomajdík- Vzdor-strana práce

Prečo platíme za lieky, ktoré sme v živote zaplatili už 1000-krát?

Pacienti si za viaceré lieky priplatia stovky eur. Zmeny pripravuje ministerstvo zdravotníctva. Najviac by zaťažili peňaženky ľuďom s onkologickými ochoreniami, epilepsiou, cukrovkou či psychickými poruchami. Za jedno balenie konkrétneho medikamentu na leukémiu by mal pacient doplatiť 2 166 eur, na psoriázu 1 227 eur.“ Hovorí sa v správach RTVS. Tá istá televízia dnes odvysielala príspevok od onkologickej pacientky Kataríny, ktorej poisťovňa odmietla preplatiť za liečbu 4000 €.

Takmer každý z nás platí povinné odvody do zdravotných poisťovní. Jedná sa o nemalé čiastky, nejeden by z toho zaplatil aj hypotéku. Sám som reumatický pacient, no lieky a úkony spojené s mojou liečbou, resp. s udržiavaním zápalu vo svojich medziach ani zďaleka neprekročia odvody, ktoré každý mesiac zaplatím. Ale veď v poriadku, nech moje odvody pomožu niekomu, kto to potrebuje. Choroby si častokrát nevyberáme.

Prečo však napriek tomu postávajú pred nemocnicami, či hypermarketmi ľudia s kasičkou „prispejete na detskú onkológiu?“ Prečo sa pacientke Kataríne musia skladať súkromné osoby ešte raz na to, aby si zaplatila liečbu? Načo platíme odvody, keď potom ešte máme prispievať do kasičiek a na trasparentné účty?? Prečo keď sme ako strana pracujúcich nazbierali pár eur, ktoré sme si odtrhli od výplat a pomohli niekomu s úrazom či postihnutím, hneď nás zaplativili desiatky ďalších žiadostí v domnení že sme strana plná Borisov Kollárov? Prečo keď vám nezaklope na dvere Vilo Rozboril s nejakým hokejistom z NHL, ktorý Vás nevezme na liečbu do USA, ktorú Vám aj zaplatí, tak jednoducho umriete?

Je „zlá“ len poisťovňa, ktorá nechce zaplatiť 4000 €? „Áno aj…“ ale tam to ani zďaleka nekončí. Tie nehorázne peniaze za liečbu totižto niekto pýta…. Niekto vám ten liek nevydá, nezachráni Váš život dokial neprinesiete hotovosť. Koreň problému treba hľadať už tu. Zdravotníctvo v kapitalistickom ponímaní totiž nie je služba, na ktorú sa pracujúci formou platenia odvodov a daní skladajú, ale je to odvetvie trhu ako každé iné. A to od penicilínu až po CTčko a liečbu či neliečbu rakoviny. Aj z našich odvodov sa pánom z Penty stavajú honosné vily s podzemnými strelnicami, zatiaľ čo my, ktorí chodíme do práce sa máme hanbiť, keď na ulici neprispejeme na detskú onkológiu. Aj z našich odvodov sa vyplácajú nehorázne peniaze kadejakým masérom s dobrými konexiami. Nech sa oni postavia s kasičkou pred nemocnicu či Tesco.

Už v minulosti a aj naživo v televízii som kritizoval napríklad pôsobenie súkromných záchraniek, pretože podľa môjho sedliackeho rozumu sa neskladáme na ich zisk, od jednej som dostal aj súkromný list. Rovnako to platí pre každého, kto podniká v zdravotníctve, či už sa jedná o poisťovňu, farmaceutickú firmu, alebo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Tieto subjekty totiž za svoje „služby“ požadujú trhové ceny. To znamená nie len náklady spojené s riadnou prevádzkou a inováciami, ale aj s poriadnym ziskom. Človeku sa až zastavuje rozum, keď sa dozvedá, koľko stojí ktorý úkon v zdravotníctve…

Malý príklad. Mám nejaké mesto a mám vlastné technické služby. Chlapi – pracovníci majú napr. 5-10 eur na hodinu. Spravia čo je potrebné, materiál si nakupujeme sami, vo vačšom množstve si dojednám zľavu atď. Druhá možnosť je najať si nejakú súkromnú firmu, tí chlapi tiež majú 5-10 eur na hodinu, ale účtujú mi 20 € / hod. Za materiál si prihadzujú tak 10-20% a takto mi ho predávajú.

Tá druhá vatianta je to, jako funguje kapitalistické zdravotníctvo. Kapitalistické zdravotníctvo je jedno z najlepších – pokiaľ naň máte peniaze. Inak Vás pokojne nechá umrieť. Kapitalistický systém má / vlastní prostriedky k liečeniu alebo spomaleniu smrtelných chorob, ale pokiaľ nevydáte doplatok 2166 eur tak Vám tieto prostriedky nevydá. Mám inú predstavu o fungovaní spoločenského zriadenia.

Podľa mojho názoru všetky výdobytky a objavy, ktoré dokážu zachrániť ľudský život majú byť verejne dostupné. Keď viem podať prvú pomoc, tak je mojou povinnosťou ju podať. Systém, ktorý má prostriedky na záchranu ľudských životov, no umelo ich zadržiava, dopúšťa sa zločinu proti ľudskosti. Všetky peniaze, ktoré sú formou odvodov odovzdané poisťovniam, majú byť do posledného centa využité pre potreby pacientov. Nie na vytĺkanie zisku. Na to odvody neplatíme. V spore Slovensko vs. Union (Achmea) sme však videli sme, že európske súdy majú iný názor. Im je prednejší zisk hŕstky kapitalistov ako zdravie obyvateľov krajiny.

Na záver želám všetkým veľa šťastia a zdravia….

Stanislav Pirošík- VZDOR- strana práce