Roľnícky revolucionár z Mexika – Emiliano Zapata: Jeho odkaz aj dnes inšpiruje celú Latinskú Ameriku

Zapata sa narodil 8.augusta 1879 v Anenecuilcu, v mexickom štáte Morelos. Svoj život zasvätil boju za práva mexických roľníkov. Jeho rodina živorila na malom kúsku zeme. Mladosť prežil vo svojej rodnej dedine, kde sa stal už ako tridsaťročný uznávaným vodcom. Už pred vypuknutím revolúcie v roku 1910 sa stal osobnosťou celonárodného významu. Za svojho národného hrdinu ho považovali hlavne roľníci, pre ktorých zaberal pôdu od veľkostatkárov, ktorí stáli za zbedačovaním mexického ľudu. V roku 1911 sa vzbúril proti krutej diktatúre Porfiria Diaza a vytvoril partizánsku povstaleckú armádu, ktorá pozostávala hlavne z chudobných roľníkov. Zapata a jeho spolupracovníci zostavili svoj politický program, ktorý vošiel do dejín ako plán z Ayaly. Žiadal v ňom, aby pôdu odobrali majiteľom haciend a veľkostatkárom a rozdali ju roľníkom. Veľkostatkári, ktorí by spolupracovali, mali dostať náhradu, tým, ktorí by nespolupracovali, mali pôdu zhabať bez náhrady.

Po zvrhnutí Diazovej diktatúry sa na čelo krajiny dostáva reformista Madera. Madera za svoje víťazstvo vo veľkej miere vďačí Zapatovým partizánom, ale aj partizánom na severe, ktorých viedol ďalší veľký mexický revolucionár a ľudový vodca Pancho Villa. Nová vláda na čele s Maderom nevydržala ani dva roky. V roku 1913 prebehol v krajine prevrat, ktorý zvrhol prezidenta Maderu. Pučisti hlavu štátu zavraždili. Prevrat bol v réžii generála Huertu a jeho amerických spojencov, ktorí do Mexika vyslali svoje ozbrojené oddiely. Zapata a ani Pancho Villa sa nevzdali a spoločne bojovali proti intervencii Američanov a vojskám generála Huertu.

zapata2

ZAPATA HLAVOU POVSTANIA

V roku 1914 Zapatoví partizáni dobyli a obsadili hlavné mesto Mexika, Mexiko City. U obyvateľov hlavného mesta si vyslúžili značný rešpekt, aj zato, že zapatisti nezačali rabovať, ale slušne od nich žiadali peniaze a jedlo. Zapata a jeho oddiely sa neskôr z hlavného mesta stiahli a presunuli sa do svojho rodného štátu Morelos, ktorý začali spravovať. Zapata kontroloval prideľovanie pôdy a preberanie haciend do rúk chudobných roľníkov, ktorí tvorili v tomto štáte drvivú väčšinu tamojšej populácie. Zapata sa preslávil aj svojou charakternosťou a nepodplatiteľnosťou.

Po roku 1915 začína moc v Mexiku preberať konzervatívec Venustiano Carranza, ktorý vyhlásil nekompromisnú vojnu Zapatovi aj Pancho Villovi. Carranzové vojská, na ktorých čele stál generál Pablo Gonzalez, vtrhli do štátu Morelos, kde šírili teror. Zabíjali a mučili roľníkov a ničili ich dediny. Teror mal pokoriť vládu roľníkov a zničiť tak hlavnú Zapatovu odbojovú základňu. Gonzálezové vojská roľníkom prízvukovali, že trpia zato, že podporujú nepriateľa celého Mexika, Zapatu.

Zapatisti sa stiahli do hôr, z kade podnikali útoky na haciendy a vládou ovládané mestá. Partizánov bolo prakticky nemožné poraziť v ich prirodzenom teritóriu, preto González zosnoval plán, ktorý mal skoncovať so Zapatom, čím by hnutie prišlo o svojho vodcu, načo by sa následne rozpadlo.

zapata3

ZRADA A JEJ DÔSLEDKY

Na jar 1919 sa González pohádal so svojím plukovníkom Jesusom Guajardom a obvinil ho, že sympatizuje s partizánmi. Guajard sa nato odčlenil a s časťou armády od gonzálezových vojsk. O tejto roztržke sa dozvedel Zapata, ktorý zaslal dopis Guajardovi, v ktorom ho žiada, aby sa pridal k jeho partizánom. Tento dopis však zachytili gonzálezoví informátori, ktorí dopis doručili svojmu chlebodárcovi. González ponúkol Guajardovi dve možnosti: buď zahrá divadlo, aby mohli Zapatu zavraždiť, alebo ho zastrelia ako zradcu. Guajardo Zapatovi odpovedal, že sa k nemu pripojí aj so svojimi vernými vojakmi. Zapata a Guajardo sa prvýkrát stretli 9. apríla. Plukovník daroval na znak priateľstva Zapatovi pekného koňa a dohodli sa, že v rozhovore budú pokračovať ďalší deň na haciende Chinamecu. Zapata dorazil na haciendu 10.apríla 1919 o štrnástej hodine. Sprevádzalo ho 150 ozbrojených mužov, no do haciendy ho sním vošlo len pár.

Guajarda rozostavil svojich vojakov okolo haciendy, ako čestnú stráž na privítanie. Keď trubač spustil prvé tóny na uvítanie Zapatu, čo bol tajný signál pre “čestnú stráž“, vojaci spustili paľbu. Zapatu a jeho spoločníkov prevŕtali guľky. Jeho mŕtve telo previezli do mesta Cuautla, kde ho pochovali. Mŕtveho Zapatu dva dni pred pohrebom verejne vystavili, aby vláda odstrašila budúcich prípadných vzbúrencov. Prezidenta Carranzu, ktorý vraždu Zapatu nariadil, stihol rovnaký osud. Povstalci ho zastrelili v roku 1920.

Druhý ľudový povstalecký vodca Pancho Villa s veľkou trpkosťou prijal smrť svojho priateľa Zapatu. Villa so svojimi partizánmi naďalej bojoval za práva obyčajných Mexičanov, no aj jeho životná púť skončila rukou vraha. Podobne ako Zapatu, aj Pancha Villu dostali zradou. Zavraždili ho v roku 1923. Smrťou Zapatu a Pancha Villu sa skončila aj jedna etapa ľudového boja. Vrahovia zabili ich telá, no ich myšlienky a odkaz umlčať nedokázali.

Niekto by si myslel, že dnes sa Zapata môže spomínať už len v knihách dejepisu, no strašne by sa mýlil. Píše sa rok 2019 a v štáte Chiapas prebieha ten istý boj, ktorý začal už takmer pred 100 rokmi Zapata. Roľníci opäť bojujú za svoje práva a pre ich inšpiráciu slúžil práve príklad Zapatu. Svoje hnutie pomenovali výstižne zapatisti a ich hnutie stvorilo nového ľudového lídra- subcomandanteho Marcosa.

Myšlienky sociálneho boja nikto neumlčí! Preto veľa zdaru zapatisti, váš boj je inšpiráciou pre nás všetkých!

Zdroj: R.G. Grant: Atentáty

Spracoval: George – Vzdor-strana práce

Víctor Jara: Príbeh revolučného speváka z Chile, ktorého navždy umlčala Pinochetova fašistická junta

Potom mu prikázali: „Spievaj mrzák!“ Zmrzačený Victor však neváhal a  začal spievať obľúbenú pieseň „Venceremos!“ k jeho spevu sa pridal celý štadión. Krátko na to ho zavraždili. Spevák, umelec, učiteľ a politický aktivista z Chile sa narodil v roku 1932 neďaleko Santiaga. Zomrel spolu so stovkami ďalších zavraždených, pri hromadnej vražde na Štadióne Chile, 15. septembra 1973. Od roku 2003 sa tento štadión nazýva „Victor Jara Stadium“.

Victor sa narodil v rodine chudobných roľníkov. Už ako šesťročný pracoval na poli. Jeho negramotný otec, Manuel Jara, chcel, aby čím skôr pracoval. Považoval to za dôležitejšie, ako poslať Victora do školy. Manuel Jara mal problémy uživiť veľkú rodinu, začal piť a neskôr rodinu opustil. Jeho gramotná matka mu však poskytla základné vzdelanie a naučila ho hrať na gitaru. Sama sa živila hudbou. Zomrela, keď mal Victor 15 rokov. Začal študovať účtovníctvo, no neskôr prešiel do kňažského semináru. Po niekoľkých rokoch bol však cirkvou sklamaný a seminár opustil. Strávil pár rokov v armáde, no naďalej sa venoval folku a divadlu.

Victor_Jara-e1467135000766-980x458Jeho tvorbu ovplyvnila najmä latinskoamerická kultúra. Čiastočne bol ovplyvnený aj tvorbou Pavla Nerudu. V päťdesiatych rokoch začal hrávať s kapelou Cancumen. Bol členom latinskoamerického folkového hnutia Nueva cancion. Svoju prvú nahrávku zverejnil v roku 1966. Jeho piesne boli spájané s folkom a ľavicovými textami. Jednou zo známych piesní sú Plegaria a un Labrador (modlitba robotníka), či Te Recuerdo Amanda (nezabudnem Amanda), ktorú venoval svojej matke.

Svojimi piesňami podporoval Ľudovú jednotu. Koalíciu ľavicových strán, za ktorú kandidoval Salvador Allende na post prezidenta. Počas kampane pracoval ako dobrovoľník a tiež zadarmo vystupoval. V roku 1970 sa Allende stal chilským prezidentom. To bol impulz pre pravicovú opozíciu, ktorá s plnou podporou Pentagonu dosiahla fašistický vojenský prevrat. Ten vyvrcholil 11. septembra 1973 leteckým útokom na prezidentský palác, pri ktorom zahynul aj prezident Salvador Allende. Victor Jara sa v tej dobe nachádzal na Technickej univerzite, kde pôsobil ako učiteľ.

victor jara3Ráno 12.septembra bol spolu s ďalšími stovkami ľudí, prevažne členmi a sympatizantmi Ľudovej jednoty, odvlečený na Štadión Chile. Fašistická junta tu niekoľko dní mučila a zabíjala svoje obete. Victor Jara nebol výnimkou. Ak bol výnimkou, tak v brutálnosti jeho vraždy. Vrahovia ho zmrzačili, pričom mu zlomili rebrá a obe ruky. Potom mu prikázali: „Spievaj mrzák!“ Zmrzačený Victor však neváhal a začal spievať obľúbenú pieseň „Venceremos!“ k jeho spevu sa pridal celý štadión. Krátko na to ho zavraždili. Ešte pred smrťou stihol napísať báseň o podmienkach na štadióne. Báseň nemala názov, no je známa ako Estadio Chile.

Stanislav Pirošík- podpredseda Vzdoru-strany práce 

https://www.youtube.com/watch?v=en8yqVxuT-U

Britská polícia a tajné služby dodávali stavebným firmám zoznamy s nežiadúcimi osobami, ktoré bojovali za práva pracujúcich

Vedeli ste, že za posledných 30 rokov britská polícia a britské tajné služby poskytovali veľkým stavebným podnikom v krajine zoznamy osôb, ktoré evidovali ako radikálne ľavicových aktivistov, či tzv. problémových zamestnancov, ktorí priveľmi poukazovali na porušovania práv pracujúcich a takýmto spôsobom im znemožňovali nájsť si plnohodnotnú prácu. Vďaka tomu, tisíce týchto aktivistov za práva pracujúcich bolo stále bez práce. Polícia a rozviedka M15 vytvorila databázu s vyše 3 200 menami osôb, ktoré dostali nálepku nežiadúci a ich jediný prečin bol ten, že organizovali pracujúcich v boji za svoje práva. Zložky archivovala tzv. Consulting Association, tajná organizácia financovaná veľkými britskými firmami zo stavebného priemyslu.

Pokračovať v čítaní

Ako Čaputová spája a Zeman rozdeľuje…

Keď som mal 9 rokov, bol u nás opravár pračiek. Keď došla reč na politiku, starká mu radšej nepovedala koho volila a povedala, že nevolila nikoho. „Lebo inak by nám tú práčku ani neopravil…“ vysvetľovala mi. Odovzdávanie cien „Slnko v sieti“ sa aj tento roku zmenilo na politickú agitku a neraz sme sa namiesto ďakovných rečí dozvedali, kto koho volil, alebo kto by koho volil keby mohol. Vraj máme prezidentku, ktorá spája, zatiaľ čo v ČR tomu tak na hrade nie je. Nemá to nič s filmom, ale nevadí. Je to však pravda?

Otvorene sa priznám, že mi až tak nevadí, že nevyhral Maroš Šefčovič, ale Zuzana Čaputová. Nevolil som nikoho z nich a aj ich zahraničná politika by bola rovnaká. Ide tu skôr o to, ktorá kapitalistická partia dostane svojho človeka na post prezidenta. Tiež sa priznám, že by ma za normálnych okolností nepotešilo, že minulý rok vyhral v ČR Miloš Zeman… to by tu však nesmeli byť ľudia, ktorí sa vydávajú za „morálnu elitu“, či už českého, alebo slovenského národa. Sú to oni ktorí rozdeľujú a používajú dvojaký meter, hoc aj so spravodlivým a nevinným výrazom tváre a rečami o slušnosti, akoby ju sami vynašli. Len kvôli nim som sa aspoň trošku radoval, že napriek ich neraz agresívnej „múdrosti“ a „slušnosti“ vyhral Zeman. Inak by mi to bolo úplne ukradnuté.

Toto je dobré, konečne zvíťazilo dobro (ktoré zrejme samo zostúpilo z nebies), zatiaľ čo v ČR je stále zlo… to asi vystúpilo zo samotných pekiel atď. Ak naša „morálna elita“ kritizuje protestné hnutie, či „antisystém“, alebo „konšpirátorov“ za to že si vytvárajú vlastnú realitu a zavádzajú, tak naša „morálna elita“ je presne taká istá, len fandí iným. Kritizovať niekoho za to, že bol 9. mája v Moskve je asi tak na úrovni argumentov o „sorošovských agentoch“.

Nemyslím si, že je správne maľovať Zuzane Čaputovej „židácky nos“, (opäť odvádzanie pozornosti od triednych záujmov len ku konštatovaniu, že za „všetko zlo“ môžu Židia a keby tu Židia neboli tak svet nemá žiaden problém, čo je obrovská chiméra) rovnako tak však odmietam, ak jej niekto maľuje anjelské krídla. Panna Mária Guadalopská by jej už teraz mohla závidieť.

Poďme ale k nadpisu. Podľa môjho názoru Zuzana Čaputová rozdeľuje rovnako tak, ako Miloš Zeman. Výrazná časť spoločnosti si jedného váži, o druhom sa vyjadruje kriticky. Ani jeden z prezidentov nespája celý národ a ani jeho výraznú časť. Jediným a zásadným rozdielom, prečo jeden „spája“ a druhý „rozdeľuje“, je náklonnosť našich „morálnych elít“, ktoré majú množstvo priestoru, peňazí a aj príležitosti k verejnému vyjadrovaniu sa k politike. Mnohí z nich sa tým dokonca živia. Na rozdiel od bežných ľudí s inými životnými starosťami. Aj z toho dovodu vznikla akási bublina, že tu máme zlo, ktoré vlastne nikto nevolí a nechce. Veď ak nám bratia Česi závidia p. Kisku, tak prečo si nezvolili jeho ekvivalent v ČR? Takých ľudí ako náš pán prezident je tam dosť. Je to len o tom, že niekto sa tu vydáva za hovorcu národa.

Uvediem iný príklad, ktorý rozdeľuje spoločnosť. Minulého roku na výročie 17. novembra hodila pražská kaviareň veniec od p.Zemana do smetného koša. Prečítajte si komentáre čitateľov pod článkami mainstreamových internetových spravodajských portálov. Nie, neznel tam potlesk, ako v sále na RTVS.

Už neraz sme videli dvojitý meter, aký sa používa pre nášho ideologicky nezávadného prezidenta. Tu daňové podvody, či šepkulácie s pozemkami nie sú problémom, to je slušné. Možno ak by Ján Kuciak žil, napísal by aj o ňom. Jeho práca a prehľad o praktikách súčasných špekulantov a podvodníkov mi je naozaj sympatický. Takých ľudí Slovensko potrebuje. Škoda že z mena „Ján Kuciak“ sa stal politický smer, škoda, že pripnutím odznačiku „ALL FOR JAN“ by som sa zaradil do skupiny ľudí, s ktorými v mnohom nesúhlasím a ktorých názory považujem za neslušné a neraz otvorene protiľudové. Napríklad v otázke odchodu do dôchodku. Oni radšej zachovajú kapitalizmus a nechajú ľudí umierať v práci, ako by mali podporovať zmenu systému, ktorom sa človek dôchodku normálne dožije, lebo by vlastnil výrobné prostriedky.

Na záver chcem dodať, že ja ako komunista sa odmietam podieľať na bojoch kapitalistických táborov. Odmietam boj „liberalizmu“ proti „konzervativizmu“, odmietam hovoriť či Mečiar, alebo Dzurinda, či Zeman alebo Schwarzenberg a či Fico, alebo Kiska. Ja riešim či kapitalizmus, alebo socializmus. Veď na tomto princípe funguje „demokracia“ v USA. Sú tam dve strany, ktoré sa hádajú o hlúpostiach, ale ekonomická podstata a zahraničná politika je rovnaká.

Tak ako mám problém s ideológmi kapitalizmu liberálneho a konzervatívneho, tak isto sa musím dištancovať od mnohých názorov v tzv. „antisystéme“, ktorý sa neraz tiež vyžíva v hlúpostiach, alebo robí z obetí nepriateľov a tým odvádza pozornosť od skutočného problému a stáva sa vlastne tiež len kapitalizmom. Čoskoro by som Vám rád predstavil našu víziu a pohľad na svet, ako víziu komunistov, nakoľko na tento balast z jednej strany a kapitalistickú propagandu zo strany druhej, sa už nedá pozerať.

Aby toto niekto nebral osobne, tiež cítim potrebu povedať, že toto nie je útok na radových voličov žiadneho kandidáta. Svojim spôsobom a keď sa do tých ľudí vcítim, chápem voličov každého kandidáta. Každý vidí problém inde a za to správne považuje niečo iné. Poznám ľudí, ktorí volili Čaputovú, Harabina, Kotlebu, Šefčoviča… Nemám potrebu a ani chuť niekoho z nich urážať a nemám problém s ním viesť diskusiu o mojich pohľadoch na vec, samozrejme za predpokladu, že bude za skutočne slušné Slovensko a nebude každého s iným názorom hneď urážat, či nejako označovať. Áno poznám aj takých – z oboch táborov.

Stanislav Pirošík- podpredseda Vzdoru-strany práce

Posolstvo Bruselu smerom k pozastaveniu zákona o odvode pre reťazce: Môže si aj väčšina obyvateľov schváliť nejaký zákon v referende, keď sa nepozdáva potentátom z EÚ, tak nebude!


Vzdor-strana práce určite nie je fanúšikom Danka a SNSky, práve naopak, no pri zasiahnutí Európskej komisie proti zákonu suverénneho štátu sa nám núka viacero otázok a potvrdzuje sa zase raz, že jednoducho Slovensko už vlastnú svojprávnu politiku robiť nemôže. Keď sa to raz nepozdáva potentátom z EÚ, tak taký, či onaký zákon mať nebudeme, aj keď ho demokraticky schvália poslanci v parlamente.

O akom prehlbovaní demokracie je celý ten projekt EÚ, keď si zoberieme, že si tu kľudne môžeme niečo schváliť aj v referende, kde by to odsúhlasila väčšina obyvateľov SR, no keď sa to nebude pozdávať úradníkom v Bruseli, tak ten zákon nám nariadia zrušiť a je im jedno, že sa sním stotožňuje drvivá väčšina obyvateľov, ktorí slobodne o tom rozhodli…

Potentáti z EÚ takto zakročili už proti množstvu krajín. Pamätáme si napr.. na referendum v Írsku, kedy Íri odmietli Lisabonskú zmluvu, no EÚ im pod hrozobou sankcií a vydierania prikázala spraviť nové referendum, lebo sa im nepáčilo demokratické rozhodnutie väčšiny Írov, ktoré išlo proti záujmom hlavných EÚ…

Keď v Grécku museli okresávať financie na sociálne služby, no na armádu nie

Pripomeňme si, že keď EÚ nariadila Grécku škrtať všetky sociálne výdavky a vo veľkom privatizovať významné strategické podniky Grécka, tak EÚ nijak nevadilo, že Grécko vynakladá rekordných 2,38% HDP na armádu, čo je po USA, najviac vrámci NATO.

Grécko kúpilo v tej dobe 6 fregát za 2,5 miliardy eur, vrtuľníky za 400 miliónov eur, bojové vozidlá a 6 ponoriek v hodnote miliardy eur. Povedzme si, že predajcami tejto bojovej techniky boli hlavne nemecké, francúzske a americké spoločnosti, no zisk neputoval len do súkromných rúk, ale aj do štátnych pokladníc týchto krajín, takže chápete, prečo sa drastické škrtanie naordinované EÚ vyhlo armáde, vlastné zisky sú samozrejme prvoradé…

Grécko muselo obmedziť aj pracovné práva a silu odborov, vďaka ktorým mali pracujúci vyššie platy ako máme my. EÚ zakázala Grécku kolektívne vyjednávanie odborov, čo bolo ďalšie víťazstvo oligarchie a oslabenie pracujúcich.

Veľa Slovákov argumentovalo, že grécke platy, dôchodky a sociálne výdavky sú neadekvátne veľké a že je dobré že ich budú znižovať a že sú tam tieto reformi. Je to niečo neuveriteľné, ako ste skočili na lep oligarchii, miesto toho, aby ste sa zamysleli, že to vaše platy, dôchodky a sociálne prostriedky sú tak extrémne nízke a nie grécke platy tak vysoké a začali sa búriť proti tým žobračenkám, ktoré tu zarábame.

EÚ podmienila zaslanie ďalšich financií pre Grécko tým, že Grécko muselo sprivatizovať svoj štátny majetok v hodnote 50 miliárd Eur, ktorý dalo do rúk veriteľov EÚ a tá môže zasahovať do všetkých kým kľúčových zákonov, ktoré budú príjmané v gréckom parlamente. Vitajte v protektoráte Gŕecko, pod správou EÚ, či presnejšie Nemecka.

Ako výstižne hovorí jeden náš člen: „Pokiaľ štát schváli zvýšenie cien energii, zavedie poplatky v zdravotníctve, zozpredáva strategické podniky, alebo schváli niečo, čo zaťaží peňaženky bežných pracujúcich, vtedy EÚ a jej inštitúcie mlčia. Akonáhle sa niekto pokúsi, čo i len neparne siahnuť na zisky tých bohatých, alebo stačí naznačiť, že ich majú vysoké, už tu je v momente zásah z Bruselu…“

Ako sa slovenská pravica a jej podporovatelia tešia z protektorátneho postavenia Slovenska…

Slovenská pravicová opozícia, „nezávislí odborníci“ z rôznych think-tankov, alebo ich podporovatelia sa vytešujú, že komisia zrušila zákon z dielne SNS. Úplne sa na tom bavia a robia rôzne zosmiešňujúce grafiky na adresu SNS, no pritom sa títo ľudia vysmievajú z vlastnej hlúposti.

Neuvedomujú si to, že tu nejde o to, kto ten zákon predkladal, ale ide tu o to, že EÚ nám môže nakázať zrušenie akéhokoľvek zákona, ktorý v parlamente, alebo referendom príjmeme a tu končí všetká sranda… Bolo by zaujímavé vidieť, aké by boli reakcie tých istých ľudí, keby EÚ zakročila proti zákonu z ich dielne, zákonu, ktorý podporujú voliči pravice, tam by im ten úsmev rýchlo zamrzol a začal by krik, ako nejaká „socialistická“ EÚ potláča demokraciu a suverenitu našej krajiny… 😛

Vy ste sa potichúčku radovali z toho, že Gréci musia podstúpiť tvrdé protisociálne opatrenia, ktoré znížili životný štandart pracujúcim, kdežto oligarchii a boháčov sa to nijako nedotklo, tí si svoje nakradnuté peniažky starostlivo poukrívali v daňových rajoch. Tak isto sa teraz smejete SNS a Dankovi, že EÚ im zrušila zákon a pritom tu vôbec nejde o SNS, či Danka, ale o jasný precedens…, keď to niekto nechápe, tak nech už radšej nemoralizuje o nejakej slušnosti, demokracii, slobode, svojom názore, boji za dobro a podobne.

EÚ nám týmto jasne ukazuje, že na Slovensklu budú len také zákony, ktoré vyhovujú potentátom z Bruselu a keď nebudeme počúvať, tak nás čakajú sankcie, blokády, arbitráže, izolácia, nepokoje, destabilizácia a pri najhoršom aj nejaké tie represívno- vojenské akcie…

Miroslav Pomajdík- predseda Vzdoru-strany práce