Exorcista a posväcovanie na Žilinskom VÚC: Jedna viera, jedna ideológia a železná „templárka“ na čele novej „križiackej výpravy“

Tak človek nevie, či sa má smiať, alebo plakať, že či žijeme naozaj v 21. storočí, alebo pri pohľade na tieto výjavi nás niekto ťahá do 16. storočia a doby tmárstva, nakoľko nová županka Žilinského VÚC povolala na „očistenie“ svojho úradu exorcistu…, no asi má nejaké „tajné informácie“, ktorými my obyčajní smrtelníci nedisponujeme, že bývalé vedenie tam asi povečeroch tajne poriadalo okultné večierky a satanské orgie…, že to tam treba poriadne posvätiť

No, dobre sa vie o Jurínovej konzervativizme, no ale pri podobných scénach sa fakt niekto môže pýtať, či zajtra nebude zriaďovať v Žilinskom VÚC inkvizičné súdy a ateisti majú veru po chlebe… No a slová kolegu Jurínovej Vašečku na konci jeho statusu hovoria jasnou rečou, nech Pán žehná špeciálne županku Jurínovú, človek má až pocit, či sa pani Jurínová nechystá náhodou na nové „križiacke výpravy“ na „oslobodenie“ Svätej zeme…

Evidentne, sekulárny charakter verejného úradu je v Žilinskom kraji minulosťou a od teraz sa jasne bude spájať s jednou vierou, jednou ideológiou a železnou „templárkou“ na jej čele a my ostatní si môžeme pískať… asi na srandu sa píše v Ústave Slovenskej republiky aj to, že Slovenská republika sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo…

Hlavne že nám komunistom budú nadávať do fanatikov, či extrémistov… Tak s exorcistom k lepším zajtrajškom v Žilinskom VÚC…

Vzdor-strana práce

V novom nemeckom seriáli Babylon Berlin sa ocitnete v roku 1929, vo svete bujarých večierkov a intríg smotánky, komunistických demonštrácií, či chudoby v robotníckych štvrtiach

Dávame Vám do pozornosti nový seriál z nemeckej produkcie pod názvom Babylon Berlin. Tento seriál má potenciál získať si mnoho fanúšikov a po úspešnom novom seriáli Peaky Blinders z anglickej produkcie, ide o ďalši seriál, kde sa dej točí aj okolo komunistického hnutia na prelome 20-tych a 30-tych rokov 20. storočia. Seriál Babylon Berlin Vás prenesie do roku 1929, kde môžete vzhliadnuť vyobrazenie života vtedajšej smotánky, ktoré zahŕňali slávne bujaré večierky vo vychýrených podnikoch Berlína, intrigy, orgie, boj o peniaze a moc, na druhej strane bezútešný život vtedajšej robotníckej triedy, chudobu, neprávosť a organizovanie členov Komunistickej strany Nemecka v boji za svoje práva. Hlavnými hrdinami je policajný vyšetrovateľ z mravnostného, ktorý pátra po pozadí vzniku jedného tajného a záhadného pornografického filmu a trpí záchvatmi, ktoré v ňom spustili otrasné zážitky z frontu počas 1. svetovej vojny a dievča z chudobnej robotníckej triedy, ktorá ale miluje život medzi smotánkou a vonkoncom sa nechce nechať potopiť pomermi, v ktorých vyrastala a žije.

V jednej časti sa ocitnete na protestnom zhromaždení nemeckých komunistov na 1. mája, ktorý polícia brutálne rozoženie a zabije okolo 40 neozbrojených demonštrantov. Vláda, vedenie mesta a polícia si potom vymyslela historku o tom, ako ozbrojení komunisti strieľali na policajtov a tým polícia ospravedlňovala svoj ozbrojený zásah proti komunistom a obete z ich radov. Do popredia vystupuje komunistka a doktorka „spodiny“, ako ju posmešne volajú v seriáli príslušníci buržoázie, ktorá sa postaví do čela odporu, proti masakru, ktorý vykonala polícia. Táto udalosť sa naozaj aj v histórii odohrala a tento masaker dostal meno „Krvavý máj 1929“. Popritom tvorcovia seriálu zakomponovali do deja aj skupinu ruských trockistov, ktorí sa snažia zvrhnúť Stalina a ich boje s členmi sovietskej ambasády v Berlíne, ktorá sa snaží o ich elimináciu. V seriáli sa objavia dokonca aj príslušníci robotníckej antifašistickej ochrannej organizácie Roter Frontkämpferbund (RFB) vo svojich tradičných uniformách, ktorej založenie bolo iniciované Komunistickou stranou Nemecka a ktorej členovia zvádzali tvrdé pouličné boje s nacistami.

Milovníci atmosféry 30-tých rokov si prídu určite na svoje. Seriál vás vtiahne do týchto búrlivých rokov a priblíži Vám politické a spoločenské pozadie vtedajšieho Berlína a Nemecka. Samozrejme, režisér si neodpustil určité klišé na obraz holywoodskych gangsteriek 30-tých rokov, kedy do tejto polohy navliekol tajných agentov ZSSR, ktorí napr. v jednej časti so samopalmi vystrieľali celú trockistickú bunku v Berlíne a svojimi spôsobmi a výzorom sa až nápadne podobali vyobrazovaniu mafiánov Cosa Nostry v holywoodskych trhákoch. Aj keď dobre vieme, ako končilo veľa tzv. trockistov vo vtedajšom ZSSR, historicky v Berlíne nikdy k podobnému masovému vystrieľaniu trockistov v „mafiánskom štýle“ zo strany tajnej sovietskej služby, vtedajšej OGPU, nedošlo…

Seriál je naozaj pozerateľný, pútavý a divák si určite príde na svoje.

MP- Vzdor-strana práce

https://www.youtube.com/watch?v=88BQr3hSrt8

 

Keď sa silvestrovské táranie pretiahne až do nového roku: Alebo pár slov o napredovaní „slovenskej“ ekonomiky a jej prospešnosti pre obyčajných pracujúcich ľudí

Býva každoročným zvykom, že na sklonku starého roku sa v silvestrovskej nálade všetci dobre bavíme. Zabúdame na každodenný stres a aspoň jeden deň v roku, chceme od všetkého vypnúť. Pre mnohých ľudí je takýmto dňom vždy posledný deň v roku. Niekedy k dobrej nálade prispeva aj trocha toho alkoholu, ale často su to aj silvestrovské zábavné programy, či atmosféra v kruhu svojich rodín. Na Silvestra je úplne prirodzené, že sa ľudia bavia, žartujú, robia si jeden z druhého žarty a snažia sa užiť si tento deň. Je to úplne normálne a prirodzené.

Na začiatku toho roka sme svedkami toho, že niektorí politici si Silvester evidentne predĺžili, či vedome, alebo nevedome, nateraz nie je dôležité. Ako prvý s tým začal prezident republiky, ktorý v deň 25 výročia vzniku SR, vyznamenal ľudí, o ktorých by si väčšina bežných ľudí neoprela ani starý zhrdzavený bicykel. Nie len, že pre vznik SR neurobili nič, ale pre bežných občanov neurobili nič. Jeden z ocenených, ktorý žije v zahraničí, bol v časoch po roku 89 prezývaný ako čert prvej kategorie a väčšina spoločnosti bola rada, že odtiahol, kamsi dočerta a nikto by si na jeho meno ani nespomenul, nebyť novoročného blbnutia hlavy štátu.

O nič po zadu nechcel zostať ani premier Fico, ktorý sa na tlačovej besede sa pýšil tým, akého máme úžasného mimistra financii a ako ho oceňujú v zahraničí. Samozrejme popri tom sa nedalo opomenúť to, ako sme vraj najrýchlejšie sa rozvíjajucou ekonomikou a ako úžasne šlape slovenská ekonomika. Rozoberať nejako doširoka novoročnú estrádu prezidenta republiky, ktorý ocenil svojich kamarátov, nemá veľký zmysel. Nakoniec povedzme si úprimne, ak by takýto prezident ocenil bežného slušného občana, ten by sa musel od hanby prepadnúť a chodiť radšej kanálmi. Takže to, že ocenil takých akých ocenil nestojí za dlhší komentár.

Úspešná „slovenská“ ekonomika?

V prvom rade v tejto súvislosti je potrebné vysvetliť si jeden podstatný fakt a tým faktom je skutočnosť, že v kapitalizme je výraz „slovenská ekonomika“ logickým nezmyslom. Takýto výraz mal svoje opodstatnenie v socializme, keď podniky vytvárajuce slovenskú ekonomiku boli vo vlastníctve obyvateľov krajiny a teda boli národnými podnikmi a ich zisk vždy končil v štátnom rozpočte. Vtedy každý nárast výroby znamenal viac peňazí do štátneho rozpočtu. Dnes keď je všetko rozpredané a štát takmer nič nevlastní, je štát iba správcom cudzieho majetku a takýto štát, resp. jeho predstavitelia konajú tak, aby boli majitelia firiem čo najviac spokojní. Úplne sa to samozrejme nedá, pretože majitelia firiem by boli často radi, keby štát umožnil pravidlá džungle, zrušil minimálnu mzdu a nestaral sa do toho, ake pracovné podmienky na pracoviskách su a za aké peniaze ľudia robia. No na druhej strane štát pokojne vytvára a udržiava podmienky v ktorých môže úzka skupina ľudí bohatnúť do neskutočných výšok. Teda ak predseda vlády hovorí o rastúcej Slovenskej ekonomike, tak v skutočnosti hovorí o raste súkromných firiem fungujúcich na území SR, čo je dosť podstatný rozdiel.

Položme si predsa len jednu podstatnú otázku, aj keď pre všetkých chápavejších sa bude zdať možno zbytočná. Komu prináša najväčší osoh rast (vraj slovenskej ) ekonomiky?
Prináša osoh štátu? Prináša osoh občanom? Prináša osoh majiteľom firiem?

Bez dlhého uvažovania sa dá skonštatovať, že prináša osoh najmä majiteľom firiem, pretože 80% ich čistého zisku, ktorý vytvára pracovná sila končí v ich vreckách, na ich kontách, v ich drahých autách, dovolenkách, vilách…atď. Zvyšných 20% vo forme výpalného ( oficialne nazývané ako daň) končí v štátnom rozpočte. Je to v skutočnosti poplatok za to, že štát a štátne orgány umožňujú systém, v ktorom časť spoločnosti hodnoty tvorí a druhá časť si ich drzo privlastňuje.

Či tento rast pomôže aj štátu a štátnym orgánom?

No trocha predsa len áno, pretože z viac privlastneného zisku musí súkromná firma odviesť vyššie „výpalné“, no na druhej strane su tu mnohé zahraničné firmy, ktoré majú svoje sídla mimo územia SR a tak zisk, odteká mimo SR a mimo SR je i zdanený a veľká časť zdanená ani vôbec nie je, nakoľko sa uloží v daňových rajoch.

No a čo ten čo svojou prácou zisk vytvára? Teda bežný zamestnanec?

Možno sa mu ujde o pár omrviniek viac a keďže klesá nezamestnanosť, menej ľudí je odkázaných na sociálny systém a môžu pokojne pracovať na svojho kapitalistu. Jasným dôkazom toho, že rastúca ekonomika neznamená lepší život pre bežných občanov je informácia, že zadĺženosť slovenských domácností neustále prudko narastá. To znamená, že firmám sa darí najmä pre to, že už dnes zjeme to, na čo zarobíme až zajtra. Ak to raz ale krachne, čo nebude trvať až tak dlho, tak každému zostane čo jeho jest, ako by povedal pán farár. Majiteľom firiem naplnené účty a zadlženým ich dlhy atakto „spravodlivo“ rozdelení vstúpime do ďalšej hospodárskej krízy.

Nuž teda pekne od Vás pán premiér, že sa radujete z bohatnutia bohatých a zadlžovania chudobných. „Ľavicová politika, jak sa patrí.“ Pre všetkých nás, ktorým je jasné, že zlepšenie daného stavu a zmena v uvažovaní politikov je vec ďalekej budúcnosti, aspoň spoločné želanie, aby politici aspoň skončili už so silvestrovským táraním a blbnutím a nerozčuľovali obyčajných ľudí. Slivester je už niekoľko dní za nami, tak si to ráčte páni, s prepáčením politici, konečne uvedomiť.

Ján Zmeko

Nad niekdajším hlavným mestom Islamského štátu Raqqa zaviala komunistická vlajka: Ide o rovnaký symbol porážky fašizmu, ako vztyčovanie vlajky nad Reichstagom

Fotograf Gary Oak vyfotografoval členov Medzinárodného práporu slobody ( ide o zahraničných bojovníkov pochádzajúcich z komunistického a anarchistického prostredia z viacerých ázijských a európskych krajín, ktorí už niekoľko rokov bojujú v Sýrii proti Islamskému štátu po boku kurdských pašmergov ), ktorí znovu vytvorili slávnu fotografiu z r. 1945- Vztyčovanie vlajky nad Reichstagom, tentokrát ale stým rozdielom, že komunistickí zahraniční bojovníci vztýčili komunistickú vlajku nad oslobodeným sýrskym mestom Raqqa, ktoré Islamský štát vyhlásil za svoje hlavné mesto. Je v tom naozaj veľa symboliky, nakoľko aj Berlín, aj Raqqa predstavovali hlavné mestá fašizmu- v jednom prípade v jeho nacistickej a v druhom prípade islamistickej forme. 

„Keď červená vlajka zaviala nad Berlínom, bol to symbol víťazstva nad nazi-fašizmom. Raqqu považujeme za porážku ISIS-fašizmu a že pokračujeme v rovnakej komunistickej tradícii, ako oslobodzujúce vojská v roku 1945 v Berlíne,“ povedal 21-ročný Serhildan, člen Medzinárodného práporu slobody, ktorý pochádza z Londýna. Povedal, že Medzinárodný prápor slobody sa zúčasťoval bojových operácií proti islamistom a v roku 2017 desať ich členov padlo v boji. „Koncepcia Medzinárodného práporu slobody sa stala plodnou a revolucionári z každého kúta sveta sa pripojili k nám. Nastavili sme novú paradigmu v internacionalizme.“

Tekosin, írsky dobrovoľník, ktorý má 20 rokov, smúti nad smrťou dvoch dobrovoľníkov, ktorí mali veľmi priateľské vzťahy s Medzinárodným práporom slobody  „Jac Holmes sa spoločne s nami zúčastnil viacerých bojov ako sniper. Večer pred tým než zomrel, prišiel povečerať s nami na naše pozície.“ Jac Holmes bol z Bournemouthu a mal 24 rokov, bojoval po boku kurdských YPG a zahynul pri výbuchu izbovej pasce Islamského štátu v Raqqe. Jednotka sa priatelila taktiež s londýnskym kurdským filmárom Mehmetom Aksoym, ktorý zomrel počas protiútoku Islamského štátu. „Často prišiel na večeru a viedli sme dlhé politické diskusie. Bol „infikovaný“ silou nádeje tak ako my. Bol skutočný revolucionár ako my.“

Britské úrady viacerých dobrovoľníkov, ktorí bojovali v Medzinárodnom prápore slobody proti Islamskému štátu v Sýrii, po príchode do vlasti zatkli a momentálne sú väznení. Aj niekoľko mladých ľudí, ktorí sa pokúšali opustiť Britániu, aby sa dobrovoľne podieľali na boji proti Islamskému štátu, bolo políciou zatknutých.

Foto: Gary Oak

Zdroj: Morning star

Spracoval MP