Zomrel britský fyzik Stephen Hawking: Česť jeho pamiatke!

Úvodna fotka je z roku 1969 z demonštrácie proti vojne vo Vietname, na ktorej môžete vidieť pochodovať aj Stephena Hawkinga, ktorý bol tvrdým odporcom tejto vojny. Bol tiež  proti vojne v Iraku a tiež aktívne podporil Palestínčanov a ich hnutie bojkotu Izraela, keď  ich situáciu prirovnal k apartheidu v Juhoafrickej republike. Bol to veľký vedec, mysliteľ so sociálnym svedomím a vyjadroval sa kriticky ku kapitalizmu.

Je známa jeho varujúca prognóza: Ak by stroje dokázali vyrábať všetko, čo potrebujeme, výsledok by závisel od toho, ako sa veci rozdelia. Ak by sa bohatstvo vyrobené strojmi prerozdelilo, každý by si mohol užívať život v luxuse bez práce. Ak by však majitelia strojov úspešne lobovali proti prerozdeleniu bohatstva, väčšina ľudí by skončila v biede. Zdá sa, že zatiaľ smerujeme k tej druhej možnosti. Technológie poháňajú nerovnosť, ktorá sa neustále prehlbuje.“ 

Česť jeho pamiatke ! Odpočívaj v pokoji! Vzdor-strana práce

 

 

Falošné hrátky dvoch „nezmieriteľných“ kapitalistických táborov, alebo ako si SMER-SD môže za to sám: Ani Smer-SD, ani SaS a spol, ale boj za pracujúcich!

Ľudia si musia uvedomiť zásadnú vec a to že SMER-SD má za sebou rôzne kauzy, má rôzne pochybné prepojenia, kšefty, dosadených svojich ľudí, oligarchov v pozadí a tak isto to je aj s terajšou pravicovou opozíciou, ktorej nikdy nepôjde o blaho pracujícich, ale pôjde im o prehĺbenie neoliberalizmu v našej krajine a aj ich vláda bude prospešná pre najbohatších ľudí tejto krajiny, finančných skupín a nadnárodných korporácií, tak ako každá vláda v kapitalizme. To čo sa tu odohráva, je bitka medzi dvoma kapitalistickými záujmovými blokmi, ktoré sa bijú o moc a sféru vplyvu a ľudí využívajú ako rukojemníkov a ešte ich balamutia, že keď odíde táto vláda a nastúpia oni, bude tu zrazu oáza spravodlivosti a slušnosti, žiaľ, takto to nefunguje. Tu vôbec nejde o nejakú výmenu jedných figúrok za druhé. To sme si mohli uvedomiť počas vládnutia Dzurindovej, alebo Radičovej vlády, kedy boli rozpredané strategické podniky, zaútočilo sa tvrdo na práva pracujúcich, na zamestnanecké práva, sociálne práva, sprivatizovalo sa čo sa dalo, korupcia, aféry, podplácanie boli tiež ich nedielnou súčasťou…

Zabudli sme na to, o čom sa vtedy písalo:že na podozrenia z korupcie v slovenskom parlamente pri schvaľovaní zdravotníckej reformy v roku 2004 poukazovala aj depeša veľvyslanectva USA v Bratislave, ktorú zverejnil portál WikiLeaks. Diplomatická správa ako zdroj podozrivý z kupovania hlasov nezávislých poslancov uvádza finančnú skupinu Penta“. Spomeňme si tiež na kauzu Gorila a koľko špiny pravicových vlád vyplávalo na povrch a iné to nebude, keď sa opäť chytia kormidla.

Dnešní podporovatelia tejto vlády, používajú na jej obranu aj to, že oni sú ta proslovenská vláda, ktorá obraňuje náš štát, naše hodnoty, obyčajných pracujúcich ľudí, ktorá sa nedá vydierať vedením EÚ, USA, NATOM, Sorošom…, že tu ide o prevrat v réžii zahraničných mocností, ktoré tu chcú dosadiť poslušnú proamerickú, probruselskú, proNATO vládu, vytovrenú z terajšej opozície. Keď sa však súdny človek nad tým zamyslí, dnešná vláda bojuje aby sme boli v tzv. jadre EÚ, naša vláda tu nechala zriadiť veliteľstvo a základňu NATO vo Vajnoroch, naša vláda vždy podporila americké záujmy vo svete, naša vláda jasne hovorí, že naše miesto je jedine v EÚ a NATO, naša vláda vždy poslušne prijala každú dohodu, zákon a nariadenie, ktoré im nadiktovalo vedenie EÚ, schválila sankcie voči Rusku, zmluvu CETA, zaviazala sa zvyšovať zbrojenie, ktoré nám nakázalo NATO a kupuje zbrane len od členov NATO, ešte aj tých imigrantov, ktorých nám prerozdelil Brusel prijala… a ako im môže ísť o obyčajných pracujúcich ľudí, keď v ich vláde sedia veľmi bohatí ľudia, ktorí sa hrajú na sociálnych politikov. Táto vláda vždy poslušne spravila všetko, čo im NATO,USA, či vedenie EÚ nadiktovalo. Fico keď bol v zahraničí, nikdy nekritizoval nič na politike EÚ a NATO, nadnárodným korporáciám vždy schválili nadštandardné dotácie a daňové úľavy a nijak im nevadilo, že tieto korporácie tu idú vysávať našu lacnú pracovnú silu a vôbec to nerobia pre blaho pracujúcich, ale pre maximalizáciu svojich ziskov, to len pred domácim publikom sa vystatoval, že on je proti tomu a tomu…jednoducho išlo vždy len o hru a pretvárku. Tak aký by mali motív ľudia z vedenia EÚ, NATO, či USA zvrhnúť túto vládu, ktorá je poslušná vo všetkom, čo im nakážu a vymeniť ju za vládu Sulíka, Matoviča, či Kollára, ktorí v mnohých otázkach napádajú EÚ a jej fungovanie a ktorá bude nestabilná, plná turbulencií, konfliktov… Veď bol to práve Sulík, ktorý sa vzopretím proti nariadeniu EÚ o Eurovale pričinil o pád Radičovej vlády a opätovnému vládnutiu Smeru-SD…

To, že dnešná pravicová opozícia zneužíva smrť dvoch mladých ľudí na svoje účely je jasný fakt. To, že opozícia stojí za tzv. „apolitickými“ zhromaždeniami je tiež každému jasné, to, že sa nechali vysoké školy vtiahnuť do tejto politickej hry a sú zneužívaní študenti, to je tiež neodškriepiteľné, to, že tu dostávajú rôzne „apolitické“ mimovládky určité financie z vonku, je tiež fakt, aj to, že mnohí novinári robia komparz pravici, no musíme sa jasne zamyslieť aj nad tým, že bol to práve SMER-SD, ktorý vybičoval túto situácii do krajnosti a tak obrátil proti sebe hnev veľkej časti spoločnosti, práve zatváraním očí pred svojimi  problémami a aférami.

Je samozrejmé, že pravicová opozícia tieto posledné tragické udalosti využila vo svoj prospech, no keby im SMER-SD k tomu nepripravil vhodnú pôdu ututlávaním svojich afér, tak by bola situácia úplne iná a prepojenie talianskej mafie na ich straníkov bolo ďalšou kvapkou a tak nech sa Smeráci nečudujú, že ten pohár sa im prelial. Ako hovorí môj dobrý priateľ a mladý komunista Tóno: „Fico si za to môže len a jedine sám. Koľkokrát mu stačilo obetovať jedného jediného prúserového ministra, aby zabezpečil bezproblémový priebeh svojej vlády? Ešte stále ho tam drží a ani sa len sa nenamáhal konečne odsťahovať z milionárskej rezidencie daňového podvodníka. Neurobil absolútne nič, aby predišiel súčasnej situácii. Aby som to zbytočne nedramatizoval, v podstate o nič nejde, maximálne jednu probruselskú, proatlantickú vládu oligarchov nahradí druhá, talianska mafia sa možno na čas stiahne a nahradí ju domáca a všetko zas bude tam kde bolo….“ Naozaj výborný postreh.

To, o čo tu ide je falošná hra, nakoľko v pozadí jedna časť oligarchov súperi s tými druhými o čo najväčšiu moc a zisky a nakoniec sa v pozadí aj tak dohodnú na zložení novej vlády. Celkovo ide o systém, v ktorom žijeme a ani jedna strana momentálnej parlamentnej strany barikády nespochybňuje kapitalizmus a práve v ňom sa bude vždy dariť len úzkej skupine najbohatšej „elity“ a my pre nich budeme len ľudské zdroje, ktoré vycucajú a o to tu ide. Pred tým sme zvrhávali a nadávali na Mečiara, potom Dzurindu, potom si sulíkovci zvrhli Radičovú, teraz zvrhnú Fica, potom zase Sulíka s Matovičom atď…atď…nekonečný príbeh cucania nás pracujúcich v kapitalizme, ale nikoho z týchto ľudí, ktorí sa nechávajú vtiahnuť do politickej hry týchto kapitalistických strán rôznych ideologických odtieňov nenapadne, že chyba je v systéme, ktorý vždy bude produkovať krízy, ktorý vždy umožní vykorisťovať obyčajných ľudí a vládnuť úzkej skupinke ľudí, ktorá má vďaka tomuto systému nesmierne bohatstvo. Preto potrebujeme systémovu alternatívu, potrebujeme alternatívu ku kapitalizmu, nie vymieňať si jednu bábku za druhú a v pozadí sa na všetkom aj tak dohodnú oligarchovia a divadlo môže pokračovať…

Z toho hľadiska my vo Vzdore-strane práce stojíme v tvrdej opozícii aj proti terajšej vláde, aj proti opozícii. V tomto ich boji máme my vlastný postoj, vlastné návrhy, vlastnú identitu, vlastné východiská a budeme odhaľovať špinavosť celej tej ich kapitalistickej hry. To nie je boj nás obyčajných pracujúcich ľudí, ten musí reálne smerovať proti každej kapitalistickej vláde, či tam bude sedieť Smer-SD, SNS, MOST-Híd, alebo SaS, Matovičovci, KDH, Kollár, Kotleba a musíme tvrdo obhajovať práva pracujúcich, sociálne práva, ekologické práva, kultúrne práva, emancipačné práva atď… Náš boj je boj proti kapitalizmu, boj za socializmus poučený z chýb minulosti, obohatený o poznatky prítomnosti a s víziou do budúcnosti.

Miroslav Pomajdík- podpredseda Vzdoru-strany práce

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Voľby v Taliansku 2018: Takto dopadla antikapitalistická a komunistická ľavica

Ako ste mohli zaznamenať, voľby v Taliansku vyhrala spoločná koalícia štyroch pravicových strán s počtom kresiel 260. Za nimi nasleduje euroskeptické Hnutie piatich hviezd, ktoré malo ako samostatná kandidujúca strana najviac hlasov a obsadia 221 kresiel. Talianske voľby tiež potvrdili európsky trend a to ďalší prepad sociálnych demokratov. Stredoľavá koalícia sociálno-demokratických, stredových a zelených strán na čele s Demokratickou stranou získali spolu 112 kresiel, čo je oproti minulým voľbám prepad až o 233 kresiel.

Posledným zoskupením, ktoré bude mať zastúpenie v parlamente je koalícia menších ľavicových, sociálno-demokratických, zelených a alternatívne-ľavicových strán, ktoré kandidovali v koalícii pod názvom Slobodní a rovnocenní a získali 14 kresiel, čo činí 3,38% a 1 109 198 hlasov. Oproti minulým voľbám ai však pohoršili o 23 mandátov. Toto zoskupenie je organizované v Zjednotenej európskej ľavici- Nordickej zelenej ľavici.

Čo sa týka výsledkov čisto antikapitalistickej a komunistickej ľavice, tak aj tam sa potvrdil ďalší výrazný pokles, ktorý trvá od roku 2008. Najsilnejším zoskupením sa stala koalícia Moc ľuďom, v ktorej kandidovali napr. Strana komunistickej obnovy, Talianska komunistická strana, Antikapitalistická ľavica a ďalšie menšie komunsitické strany. Získali 370 320 hlasov a 1,13% a žiadneho poslanca. Samostatne kandidujúca marxisticko-leninská Komunistická strana, pre ktorú to boli prvé parlamentné voľby, získala 106 182 hlasov a 0,32% a trockistická koalícia Za revolučnú ľavicu získala len 29 176 hlasov a 0,08%. Kým ešte v predchádzajúcich voľbách v roku 2013 volilo antikapitalistickú a komunistickú ľavicu 860 028 voličov a získali spolu 2,53%, v týchto voľbách to už bolo spolu len 505 678 hlasov a 1,53%…

Povedzme si, že pre antikapitalistickú a komunistickú ľavicu v Taliansku boli posledným úspechom voľby v roku 2006, kedy Strana komunistickej obnovy získala 41 kresiel a Strana talianskych komunistov 16 kresiel. Osudovou chybou pre nich bol vstup do sociálno-demokratickej vlády premiéra Prodiho, kedy sa podieľali na jeho neoliberálnych „reformách“ a tak zaslúžene vypadli v roku 2008 z parlamentu a od vtedy to ide s nimi dole z kopca… Aj to je varovanie pre komunistické strany, keď koketujú s kapitalistickými vládami.

Aj voľby v Taliansku ukázali, že antikapitalistická a komunistická ľavica v EÚ je žiaľ stále bezzubá a nedokáže sa výraznejšie presadiť práve v tejto turbulentnej dobe, nedokáže vyťažiť z kríz, ktoré zasiahli Európu a tak sa na tejto vlne stále vezú krajne pravicové, rôzne populistické strany boháčov a neoliberálne strany. Tiež je na škodu veci, že antikapitalistická a komunistická ľavica spolu užšie nespolupracuje a tak sa stáva, že v rôznych európskych krajinách proti sebe kandiduje viacero takýchto strán, čo triešti hlasy, triešti spoločnú silu a znechucuje voličov.

Čo z toho vyplýva pre antikapitalistickú a komunistickú ľavicu na Slovensku?

Komunistická ľavica musí byť modernou a mladou antikapitalistickou komunistickou silou, ktorá bude prinášať množstvo nových progresívnych a realistických tém, ktorá ku nám pritiahne aj mladú generáciu, ktorá bude prepojená s bojom pracujúcich na pracoviskách, organizovaním pracujúcich a posilňovaním ich vplyvu v samotných podnikoch, ktorá bude lídrom v sociálnych otázkach, družstevníctve, svojpomocnom kolektívnom zamestnávaní, pri predkladaní nových antikapitalistických prístupov, kultúre, vzdelanosti, vede, ochrane prírody, zelenej energie, pomoci menšínám, posilňovaní práv žien, posilňovaní práv pracujúcich, či v prehlbovaní demokracie vo všetkých odvetviach.

Toto všetko si vo Vzdore-strane práce a Komunistickej strane Slovenska uvedomujeme, preto sme založili Socialistický front, čím chceme dosiahnuť to, aby celá antikapitalistická ľavica a komunistická ľavica na Slovensku začala spolupracovať, koordinovať spoločnú činnosť, netrieštiť hlasy vo voľbách a postupovať na spoločnej platforme a vydiskutovať si rôzne postupy a problémy. My sme otvorení spolupráci s rôznymi hnutiami, stranami a združeniami, ktoré vyznávajú antifašistické a antikapitalistické ľavicové hodnoty a môžu byť rôznych ideologických odtieňov. Ide o to spoločne čeliť fašizácii na Slovensku a kapitalizmu, ktorý dnes preferujú všetky politické strany zastúpené v NR SR.

Potrebujeme vrátiť antikapitalistickú komunistickú ľavicu medzi relevantné politické sily na Slovensku, lebo ináč u nás nebude žiadna reálna, progresívna a silná opozícia voči kapitalizmu a oligarchii a tá si bude robiť čo sa jej zachce. Preto vyzývam všetky antikapitalistické ľavicové a pokrokové demokratické antifašistické sily, aby sa nám ozvali, aby sme rokovali a začali spolupracovať. Socialistický front sa musí stať tým impulzom, ktorý nás posunie vpred.

Pripravil Miroslav Pomajdík- podpredseda Vzdoru-strany práce