Malé zamyslenie sa k súčasnému prepadu KSČM: Čaká KSČM scenár slovenských komunistov?

Upadajúci trend KSČM je badať už dlhšiu dobu. KSČM patrila v Európe za posledných 30 rokov k najsilnejším a najstabilnejším komunistickým stranám a aj preto je zaujímavý upadajúci trend, ale zase nie nepochopiteľný. Celkovo ľavica ako taká je v úpadku vo väčšine Európy a či už to je ľavica sociálnodemokratická, alebo komunistická. V Čechách výrazne upadla aj ČSSD a posledný prieskum ukázal, že ľavica v Českej republike je na historickom minime. Nechcem byť zlým prorokom, ale je dosť možné, že KSČM bude ďalšie voľby bojovať o udržanie v parlamente a môže z neho aj vypadnúť, keď si uvedomíme, že v nedávnych komunálnych voľbách KSČM dosiahla celorepublikovo len 4,82 %… Ešte pred 10timi rokmi mala KSČM viac ako 100-tisíc členov, v roku 2017 to bolo už len 37 402 členov.

KSČM dopláca na svoju prestarnutosť, kedy jej za posledné roky ubudlo, väčšinou zomrelo niekoľko desiatok tisíc členov strany a tak isto aj voličov. KSČM má problém s novými tvárami a chybou bolo aj opätovné zvolenie Filipa za predsedu KSČM, ktorý mal na predsedníckom poste už dávno skončiť, no drží sa tam zubami nechtami ďalej… Najviac však KSČM dopláca na ukradnutie svojich protestných voličov hlavne Babišom a Okamurom.

To, že strana je prestarnutá, stala sa prakticky štandardnou systémovou stranou a nie revolučnou, perspektívnou, modernou antikapitalistickou a komunistickou stranou s jasným prepojením na mladých, pracujúcich a odbory a skĺzava tiež do konzervatívno-nacionalistických vôd, odpudila od seba množstvo mladých ľavicovo ( aj keď mnohí to o sebe ani nevedia )  ladených mladých ľudí, ktorí cítia, že tu niečo smrdí, no svoje nádeje vkládajú napr. aj do Pirátov. Práve Piráti tou svojou určitou rebéliou a revoltou pritiahli k sebe množstvo protestne naladených mladých ľudí, ktorí napr. v západnej a južnej Európe sú práve voličskou a členskou kostrou komunistických a antikapitalisticko-ľavicových strán.

Funkcionári KSČM sa prispôsobili kapitalizmu a užívajú si politické výhody s tým späté a preto sa u nich už veľmi nedá ani hovoriť o nejakom antikapitalizme, a väčšina členskej prestarnutej základne nostalgicky spomína na socializmus v ČSSR a mladých perspektívnych komunistov je medzi nimi minimum a tak hlavne Babišova strana a Okamurovci im odobrali strednú generáciu a starších voličov a Piráti potencionálnych mladých voličov a tak KSČM ostáva stále stenčujúca sa prestarnutá členská a voličská základňa tých najvernejších.

KSČM je ale stále silnou stranou, s ktorou na politickej scéne musia rátať a môže vyťažiť na nejakých škandáloch a strate popularity Babišovcov a Okamurovcov (to by sa však musela prestať správať smerom k Babišovi a jeho vláde, ako poslušný psíček na obojku, ktorý keď pán zapíska, psíček pribehne a zahlasuje za… Takto ich Babiš vymaže z politickej mapy oveľa skôr, ako si to vôbec uvedomujú). KSČM môže byť súčasťou parlamentu aj po ďalších voľbách a aj keby vypadla z parlamentu, tak môže sa opäť v budúcnosti do neho vrátiť, ako to napr. dokázalo KDÚ-ČSL, lebo bude ťažiť zo zlyhaní iných strán. To však dokáže len obrodená KSČM, ktorá sa stane jasnou modernou antikapitalistickou a komunistickou ľavicovou alternatívou aj pre mladú generáciu.

Je však možné, že keď sa KSČM dostane mimo parlamentu, tak nastanú rôzne trieštivé tendencie, začnú sa štiepiť, vznikať z jej členskej základne nové komunistické strany, alebo sa objaví na scéne nová ľavicová antikapitalistická strana s novými hlavne mladými tvárami a to by znamenalo rovnaký vývoj úpadku, ako zaznamenala u nás KSS, keď opustila parlament a spamätať sa z toho nevie komunsitická ľavica na Slovensku doteraz…takže je možné, že niečim podobným si prejdu v blízkej budúcnosti aj naši kolegovia z Českej republiky, lebo sústavný pád preferencií KSČM pre túto stranu neveští nič dobré.

 Miroslav Pomajdík – Vzdor-strana práce

Šialený antikomunizmus v Poľsku naberá na obrátkach: Vo Varšave zničili pamätník padlým vojakom Červenej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní mesta!

Poľské úrady dali zlikvidovať tento pamätník, ktorý bol prakticky posledným pamätníkom padlým vojakom Červenej armády vo Varšave, ktorý sa ešte nachádzal mimo cintorína padlých Sovietov. Ostatné boli odstránené už skôr. Pamätník stál na mieste, kde boli v roku 1944 pochovaní padlí vojaci Červenej armády, ktorí oslobodzovali Varšavu. Pripomeňme, že pri oslobodzovaní Poľska padlo až 600-tisíc vojakov Červenej armády. Nacisti postupne vyvražďovali poľský národ a keby nebolo ZSSR, tak nacisti by poľský národ totálne vyhladili.

Tak ako na Ukrajine, tak aj v dnešnom Poľsku prebieha masové ničenie všetkých pamätníkov, ktoré sú spojené so socializmom a ničeniu sa nevyhlo aj množstvo pamätníkov vojakov Červenej armády, ktorí porazili nacizmus.

V Poľsku sú vo veľkom súdení a prenasledovaní dnešní členovia Komunistickej strany Poľska a samotná strana čelí obrovskému diskriminačnému tlaku a prakticky funguje v poloilegalite.

Vzdor-strana práce tvrdo odsudzuje zničenie tohto pamätníka. Ničenie pamätníkov Červenej armády je výrazom barbarstva, ktorý môžeme zrovnávať s akciami Talibanu, či Islamského štátu, ktorí systematicky ničili všetky pamiatky, ktoré nevyhovovali ich ideológii, presne tak, ako sa to dnes deje v Poľsku a na Ukrajine… Historická pravda nemôže byť zničená kladivom!

Vzdor-strana práce