Je zaujímavé, ako väčšina novinárov, ktorých články sú jasne politicky tendenčné, prikláňajúce sa k pravicovej neoliberálnej ideológii a geopoliticky sa riadia heslom: “ S USA a NATO na večné časy“, tak práve títo novinári vám budú najviac vykrikovať, ako sú politicky a ideologicky nezávislí, ako vytvárajú ten najlepší slobodný, nezávislý a kritický obsah…

Keď im poviete, že ich texty majú jasnú politickú pečať, tak vás vysmejú, že veď oni sú nezávislí novinári, nie sú členmi žiadnej politickej strany, tak ako môžu byť tendenční… Je síce pekné, že nie sú členmi žiadnej politickej strany, no svojimi politickými textami nahrávajú samozrejme určitej politickej ideológii, ktorú prezentujú určité politické strany na Slovensku. Po ďalšie, títo novinári sú tak isto voličmi a dobre vedia, aké politické strany volia vo voľbách, čiže väčsina z nich má jasné politické preferencie, ktoré veľakrát presadzujú v samotných ich textoch.

Výrazným faktom je aj to, kto daných novinárov zamestnáva, aké politické preferencie majú vlastníci týchto novín a dobre vieme z praxe, že ktorý novinár by dlhodobo písal v ich periodikách, či portáloch proti politickej línii samotných majiteľov, alebo väčšiny svojich kolegov, tak by sa veľmi rýchlo musel dekovať…

Keď novinár šíri strach a nahráva vojnovému šialenstvu

Jedným z takýchto „nezávislých“ novinárov je aj Zolo Mikeš, ktorý píše svoje komentáre pre protál aktuality.sk. Jeho komentáre sú už dlhú dobu jasne politicky vyhranené ( má tam jasne určených svojich „hrdinov“ a „zloduchov“ ), no tento pán sa vo svojom písaní stále slušne posúva a jeho komentáre už nadobudli kvalitu nádherného propagandistického dielka, ktoré sa už ani nepokúša skrývať svoje politické ciele.

Tento text, ktorý dnes zverejnil pod názvom: „Vzťah Poľska k USA by malo nasledovať i Slovensko,“ ( ktorý nájdete TU ) tak to je už najvyšší možný level politickej agitky… Zolo Mikeš vo svojom článku s neskrývaným vzrušením ocenil poľského prezidenta Dudu, že ten narozdiel od nášho premiéra predsa neriešil nejaké ekonomické vzťahy, ale zameral sa na niečo oveľa závažnejšie a to na vojenskú spoluprácu. Mikeš vo svojom článku operuje so strachom čitateľov ( veď vystrašený človek je náchylný na schválenie rôznych iracionalít, ktoré obmedzujú jeho slobodu a ľahšie sa teda ovláda ), keď hovorí, že práve prítomnosť vojenskej základne USA a niekoľko tisíc vojakov USA v Poľsku ochráni Poľsko pred prípadným vojenským napadnutím zo strany Ruska.

Vidíte tu absurditu, keď novinár jasne vyvoláva strach a operuje s tým, že Rusko má plány na napadnutie Poľska, lebo šak história atď… Toto sa už nemôže považovať za zdravo kritickú žurnalistiku, ale propagandistický pamflet. Je to naozaj rusofóbia najhrubšieho zrna, keď si tu novinár vycuciava z prsta vojenské hrozby voči konkrétnej krajine, vyvoláva sa tu hystéria, z nejakých imaginárnych teritoriálnych chúťok Ruska smerom k Poľsku, ktoré existujú akurát tak v pomätených rusofóbnych hlavách…

Mikeš je nadšený z požiadavky Dudu, aby sa v Poľsku zriadila stála vojenská základňa USA, ktorú chce pomenovať Fort Trump a ešte s plnou vážnosťou dodáva, že určite nejde o vlezlosť Poliakov, veď aj Masaryk kedysi adoroval u amerického prezidenta Roosevelta americké hodnoty… No, neviem, neviem, kedy Masaryk žiadal o stálu vojenskú základňu USA a rozmiestnenie tisícov amerických vojakov v bývalom Československu…

Pred ruskými čižmami varujú, no americké čižmy pozývajú s „rozkročenou“ náručou

Mikeš na konci článku otvorene vyzýva, aby Slovensko nasledovalo Poľsko a zriadilo na našom území vojenskú základňu USA. Svoj argument podporuje tvrdením, že ináč sa môžeme dostať opäť pod vplyv Moskvy… Je zaujímavé sledovať mozgové pochody ľudí ako Zolo Mikeš, ktorý straší pred mocenským vplyvom Ruska u nás, ale ako riešenie navrhuje, aby sme sa dostali pod mocenský vplyv USA, prakticky pod ktorým sme už skoro 30 rokov a zriadenie trvalej vojenskej základne a rozmiestnenie amerických vojakov by bolo len zavŕšením vazalského stavu Slovenska k USA. Na jednej strane varuje, že Rusi nás tu už raz okupovali, že Rusi tu popravovali našich ľudí a presadili normalizáciu, a že USA nás nikdy nenapadli a nikdy nezabíjali našich ľudí, tak poďme rýchlo pod ich mocenské „krídla“.

To nevymyslíš, že pred ruskými čižmami varujú, no americké čižmy pozývajú s „rozkročenou“ náručou. Ľudia ako Mikeš vás budú presviedčať, že sloboda a demokracia nášho štátu môže byť deklarovaná len tým, že jednen mocenský diktát z Moskvy, nahradíme mocenským diktátom z Washingtonu. Opovrhujú ľuďmi ako Biľak, ktorých volaju vlastizradcami, no oni pokračujú v tom istom, len z opačného garde, Moskvu si zamieňajú za Washington. Títo ľudia mentálne zostali zakotvení hlboko v Studenej vojne, a nútia vás vybrať si veľmoc, ktorej budeme s prepáčením „lízať zadok“ a tento kádrovácky tip ľudí sa vôbec nemení a sú prítomní v každej spoločnosti a za každého režimu. Len nedávno sme sa zbavili ruskej vojenskej prítomnosti a už k nám ťahajú americkú vojenskú prítomnosť.

V ich mentálnych pochodoch je niečo také, ako nezávislá, svojprávna a samostatne tvoriaca zahraničná politika bez vazlastva k tej, či onej veľmoci nepredstaviteľný stav. Každá veľmoc v prvom rade sleduje svoje mocenské záujmy ( či už to je USA, alebo Rusko ) a svojou vojenskou prítomnosťou a základňami si prakticky značkuje svoje vazalské územie. Tak ako Rusko, tak ani USA to nerobia pre lásku iným štátom a ich obyvateľom, ale len pre deklarovanie svojej sily a presadenia záujmu svojho štátu a jeho mocenských elít. Oni nesledujú naše záujmy, len nás presviedčajú o tom, že predsa ich záujmy sú rovnaké ako tie naše… no nie sú… lebo každý má svoje špecifiká a ide len o lacnú propagandu a zavádzanie…

Prečo nám Zolo Mikeš nepovie aj o tých krajinách, ktoré USA okupovali, vojensky napadli, destabilizovali a spôsobili smrť mnohým miliónom ľudí?

Keď Mikeš hovorí o tom, že USA nás neokupovali, nezabíjali a nemenili u nás režim ( preto sa máme hodiť do ich ochrannej náruče a rozmiesniť si tu ich vojačikov ) , tak nech povie aj to B a to ako USA vojensky napadlo desiatky štátov po svete, ako mnohé z nich okupovalo, ako dokonca anektovalo územia, ako boli zapojené do rôznych prevratov a zmeny režimov krajín a ako tiež popravovali a zanechali za sebou milióny mŕtvych, chemicky zamorených oblastí, kedy sa neštítili používať aj chemické zbrane a takí Vietnamci by vedeli rozprávať, kde sa dodnes rodí množstvo zdegenerovaných detí a ľudi vo veľkom umierajú predčasne na rakoviny, kvôli americkému zamoreniu Agentom Orange. Takže USA vo svojej mocenskej sfére robila vždy poriadky so štátmi, ktoré netancovali ako oni pískajú a „normalizovali“ pomery silou tankov… Myslíte, že u nás by to bolo iné, keby sme sa postavili ich mocenským záujmom ? 😛 DNA veľmocí sa nemení, menia sa veľakrát len prostriedky…

Mikeš tiež dodáva, že kým EÚ nemá svoju armádu, tak orientácia na USA je nutná. Je veľmi úsmevné, počuť takúto vetu, ktorá sa prakticky neguje, nakoľko USA nechcú silnú Európu, to je proti ich záujmom, USA potrebujú rozdrobenú Európu, kde si budú môcť robiť svoju vlastnú mocenskú politiku a zdarne zabránia nejakej spoločnej obrannej, či zahraničnej nezávislej európskej politike.

USA majú iné hospodárske ciele ako EÚ a oproti sebe nepotrebujú silného partnera, ktorý sa im postaví ako rovný s rovným, preto používa Poľsko a ďalsie menšie štáty v Európe, ako svoje trojské kone v Európe, ktoré budú vždy využívať na to, aby nevznikla nezávislá a silná Európa. USA potrebujú Európu ovládať mocensky a vydierať a zabrzdiť celý proces vtedy, keď Európa by začala robiť svoju nezávislú a samostatnú politiku, ktorá by už nebola pod diktátom USA.

Mohli sme to vidieť aj v politike Trumpa voči EÚ, kedy jasne povedal, že USA berie EÚ ako konkurenta, vyhrážal sa nám ekonomickými sankciami, nerešpektoval veľvyslanectvo EÚ v USA a jasne EÚ vydieral. EÚ mu ustúpila a vďaka tomu sa nám tu valí GMO sója, či hovädzie mäso, plné rôznej chémie… Trump dal EÚ jasne na javo, že ju neberie ako rovnocenného partnera, ale že sa musí EÚ podriadiť všetkému čo navrhne, ináč spustí proti EÚ hospodársku vojnu…

Preto vybudovaním stálej vojenskej základne USA na Slovensku, nestratíme len zvrchovanosť nad časťou svojho územia, stratíme oveľa viac, USA si touto základňou označkujú Slovensko presne tak, ako to robia kovboji so svojim dobytkom a staneme sa ďalšou piatou kolónou, ktorá zamedzí vytvoreniu naozaj nezávislej Európy a budeme ďalej nesvojprávnou hračkou v rukách USA, ktorá si vždy bude presadzovať len to, čo je dobré pre elitu USA a nie obyčajných ľudí Európy… Keď raz na Slovensku zriadia USA svoju vojenskú základňu, tak skoro z nej neodídu, ani keby o tom rozhodla väčšina obyvateľov SR a svoju vojenskú prítomnosť by využili aj na celkové poistenie si toho, že naše vlády budú tancovať tak, ako oni pískajú…

Ukrajina, ach tá Ukrajina, v ktorej pri prvých výstreloch umrela aj pravda…

Mikeš svoj článok uzavrie vcelku grandiózne a za ten záver by si zaslúžil cenu propagandistu roka. Píše ako si musíme zobrať príklad z Poľska, prečo oni tú základňu chcú, lebo po vedľajšej Ukrajine už pochodujú čižmy ruských vojakov a musíme zabrániť, aby došli až k nám.

No Slováci, rýchlo ruky hore za vojenskú základňu Američanov, lebo ináč už možno zajtra nás obsadia Rusi… Tí určite kujú tajné plány, ako obsadia Ukrajinu, Poľsko a zvrtnú sa cez Dukliansky priesmyk na Slovensko… Počkať, počkať, doteraz operovali s tým, že veď Slovensko chráni oceľovou rukou členstvo v NATO a keby nás niekto napadol, tak sa všetci za nás postavia, tak prečo potom potrebujeme na našom území trvalú základňu cudzej mocnosti ??? Už nestačí len členstvo v NATO, už musíme zriaďovať vojenské základne cudzích štátov u nás a na oplátku si budeme môcť, však vrámci spolupráce, zriadiť slovenskú vojenskú základňu v USA, aby sme aj my prispeli k ochrane USA ? Tóóó, mi nevychádza … 😛

Samozrejme, Ukrajina je esom v rukáve pre tento typ propagandistov, kde vám taktiež povedia len to A, ale to B už nie… Zase raz im nejde o objektivitu, nakoľko anexiu Krymu Ruskom nazývajú zločinom proti medzinárodnému právu, no odtrhnutiu Kosova od Srbska tlieskajú, nelegálne napadnutie Iraku a iných krajín nazývajú šírením demokracie a slobody a státisíce ich obetí za nutnú obeť, no vojnu na východe Ukrajiny za akt agresie a mŕtvych za obete tyranského Ruska…

Nepovedia vám tiež, že po nelegálnom zvrhnutí vlády na Ukrajine počas Majdanu ( niečo podobné keby sa uskutočnilo v USA, tak by tam nabehla národná garda a vystrieľala čo by sa dalo, aby ubránila zvolenú vládu ), nová pučistická vláda ihneď zaútočila na práva ruskej menšiny na východe, začala rušiť ruštinu ako oficálny jazyk v týchto oblastiach, spustili hystériu voči všetkému ruskému a oklieštila ďalšie práva Rusov na Ukrajine, že neonacistické ukrajinské bandy vytvorili ozbrojené jednotky a začali vo východných oblastiach Ukrajiny šíriť teror, strach a zabíjať svojich odporcov a že to vyvolalo jasnú obrannú protireakciu zo strany ruského obyvateľstva na východe Ukrajiny, čo vyústilo až do vojnového stavu, kde Porošenko nechal barbarsky bombardovať celé dediny a mestá a zabil tisíce civilistov…

To, že sa do toho mocensky zapojilo Rusko je fakt, no zrekapitulujme si, kto prvý začal toto besnenie na Ukrajine, čo všetko tomu predchádzalo a či by napr. niečo podobné tolerovali USA na svojich hraniciach a keby k tomu niekto útočil na práva Američanov a dokonca ich zabíjal. Asi vieme odpoveď, keď si uvedomíme, že USA vojensky intervenovali v okolitých štátoch vždy, keď sa im niečo znepáčilo a veď aj tu nelegálnu intervenciu do Iraku zdôvodnili ochranou amerických obyvateľov, záujmov a samotnej Ameriky… Myslím, že výstižné slová na záver sú tie, že na začiatku každého konfliktu, ako prvá umiera pravda.

Nedeľme štáty na my a oni…

Jednoznačne sa raz a navždy musíme zbaviť toho komplexu kolenačkovej politiky a že si musíme vyberať, v akom „zadku“ veľmoci sa ocitneme. Musíme odmietnuť vazalstvo tak ako USA, tak aj Ruska, Nemecka, či ďalších krajín ( presnejšie povedané, vazalstvo od amerických, ruských, nemeckých a ďalších svetových oligarchov ) . Našou zbraňou musí byť diplomacia, spolupráca, hľadanie riešení a zmierňovanie napätia. Nesmieme sa nechať stiahnuť do nebezpečných veľmocenských hier a jedných nazývať osou zla a druhých verne a slepo nasledovať v každom šialenom vojenskom dobrodružstve.

Vždy stojme na jasných postojoch dodrživania medzinárodného práva a suverenity a veďme diaológ s každou jednou krajinou sveta. Spálme raz v sebe to čiernobiele myslenie rozdeleného sveta a rozvíjajme priateľské vzťahy s každou jednou krajinou sveta a nepodľahnime falošnému volaniu novodobých propagandistov, ktorých obmedzené myslenie a stavanie ďalsích múrov vo svojej vlastnej hlave nás zase raz vháňa bližsie do náručia vojnového šialenstva, ktoré bude pre celé ľudstvo osudové.

Miroslav Pomajdík- predseda Vzdoru-strany práce

Keď som mal 9 rokov, bol u nás opravár pračiek. Keď došla reč na politiku, starká mu radšej nepovedala koho volila a povedala, že nevolila nikoho. „Lebo inak by nám tú práčku ani neopravil…“ vysvetľovala mi. Odovzdávanie cien „Slnko v sieti“ sa aj tento roku zmenilo na politickú agitku a neraz sme sa namiesto ďakovných rečí dozvedali, kto koho volil, alebo kto by koho volil keby mohol. Vraj máme prezidentku, ktorá spája, zatiaľ čo v ČR tomu tak na hrade nie je. Nemá to nič s filmom, ale nevadí. Je to však pravda?

Otvorene sa priznám, že mi až tak nevadí, že nevyhral Maroš Šefčovič, ale Zuzana Čaputová. Nevolil som nikoho z nich a aj ich zahraničná politika by bola rovnaká. Ide tu skôr o to, ktorá kapitalistická partia dostane svojho človeka na post prezidenta. Tiež sa priznám, že by ma za normálnych okolností nepotešilo, že minulý rok vyhral v ČR Miloš Zeman… to by tu však nesmeli byť ľudia, ktorí sa vydávajú za „morálnu elitu“, či už českého, alebo slovenského národa. Sú to oni ktorí rozdeľujú a používajú dvojaký meter, hoc aj so spravodlivým a nevinným výrazom tváre a rečami o slušnosti, akoby ju sami vynašli. Len kvôli nim som sa aspoň trošku radoval, že napriek ich neraz agresívnej „múdrosti“ a „slušnosti“ vyhral Zeman. Inak by mi to bolo úplne ukradnuté.

Toto je dobré, konečne zvíťazilo dobro (ktoré zrejme samo zostúpilo z nebies), zatiaľ čo v ČR je stále zlo… to asi vystúpilo zo samotných pekiel atď. Ak naša „morálna elita“ kritizuje protestné hnutie, či „antisystém“, alebo „konšpirátorov“ za to že si vytvárajú vlastnú realitu a zavádzajú, tak naša „morálna elita“ je presne taká istá, len fandí iným. Kritizovať niekoho za to, že bol 9. mája v Moskve je asi tak na úrovni argumentov o „sorošovských agentoch“.

Nemyslím si, že je správne maľovať Zuzane Čaputovej „židácky nos“, (opäť odvádzanie pozornosti od triednych záujmov len ku konštatovaniu, že za „všetko zlo“ môžu Židia a keby tu Židia neboli tak svet nemá žiaden problém, čo je obrovská chiméra) rovnako tak však odmietam, ak jej niekto maľuje anjelské krídla. Panna Mária Guadalopská by jej už teraz mohla závidieť.

Poďme ale k nadpisu. Podľa môjho názoru Zuzana Čaputová rozdeľuje rovnako tak, ako Miloš Zeman. Výrazná časť spoločnosti si jedného váži, o druhom sa vyjadruje kriticky. Ani jeden z prezidentov nespája celý národ a ani jeho výraznú časť. Jediným a zásadným rozdielom, prečo jeden „spája“ a druhý „rozdeľuje“, je náklonnosť našich „morálnych elít“, ktoré majú množstvo priestoru, peňazí a aj príležitosti k verejnému vyjadrovaniu sa k politike. Mnohí z nich sa tým dokonca živia. Na rozdiel od bežných ľudí s inými životnými starosťami. Aj z toho dovodu vznikla akási bublina, že tu máme zlo, ktoré vlastne nikto nevolí a nechce. Veď ak nám bratia Česi závidia p. Kisku, tak prečo si nezvolili jeho ekvivalent v ČR? Takých ľudí ako náš pán prezident je tam dosť. Je to len o tom, že niekto sa tu vydáva za hovorcu národa.

Uvediem iný príklad, ktorý rozdeľuje spoločnosť. Minulého roku na výročie 17. novembra hodila pražská kaviareň veniec od p.Zemana do smetného koša. Prečítajte si komentáre čitateľov pod článkami mainstreamových internetových spravodajských portálov. Nie, neznel tam potlesk, ako v sále na RTVS.

Už neraz sme videli dvojitý meter, aký sa používa pre nášho ideologicky nezávadného prezidenta. Tu daňové podvody, či šepkulácie s pozemkami nie sú problémom, to je slušné. Možno ak by Ján Kuciak žil, napísal by aj o ňom. Jeho práca a prehľad o praktikách súčasných špekulantov a podvodníkov mi je naozaj sympatický. Takých ľudí Slovensko potrebuje. Škoda že z mena „Ján Kuciak“ sa stal politický smer, škoda, že pripnutím odznačiku „ALL FOR JAN“ by som sa zaradil do skupiny ľudí, s ktorými v mnohom nesúhlasím a ktorých názory považujem za neslušné a neraz otvorene protiľudové. Napríklad v otázke odchodu do dôchodku. Oni radšej zachovajú kapitalizmus a nechajú ľudí umierať v práci, ako by mali podporovať zmenu systému, ktorom sa človek dôchodku normálne dožije, lebo by vlastnil výrobné prostriedky.

Na záver chcem dodať, že ja ako komunista sa odmietam podieľať na bojoch kapitalistických táborov. Odmietam boj „liberalizmu“ proti „konzervativizmu“, odmietam hovoriť či Mečiar, alebo Dzurinda, či Zeman alebo Schwarzenberg a či Fico, alebo Kiska. Ja riešim či kapitalizmus, alebo socializmus. Veď na tomto princípe funguje „demokracia“ v USA. Sú tam dve strany, ktoré sa hádajú o hlúpostiach, ale ekonomická podstata a zahraničná politika je rovnaká.

Tak ako mám problém s ideológmi kapitalizmu liberálneho a konzervatívneho, tak isto sa musím dištancovať od mnohých názorov v tzv. „antisystéme“, ktorý sa neraz tiež vyžíva v hlúpostiach, alebo robí z obetí nepriateľov a tým odvádza pozornosť od skutočného problému a stáva sa vlastne tiež len kapitalizmom. Čoskoro by som Vám rád predstavil našu víziu a pohľad na svet, ako víziu komunistov, nakoľko na tento balast z jednej strany a kapitalistickú propagandu zo strany druhej, sa už nedá pozerať.

Aby toto niekto nebral osobne, tiež cítim potrebu povedať, že toto nie je útok na radových voličov žiadneho kandidáta. Svojim spôsobom a keď sa do tých ľudí vcítim, chápem voličov každého kandidáta. Každý vidí problém inde a za to správne považuje niečo iné. Poznám ľudí, ktorí volili Čaputovú, Harabina, Kotlebu, Šefčoviča… Nemám potrebu a ani chuť niekoho z nich urážať a nemám problém s ním viesť diskusiu o mojich pohľadoch na vec, samozrejme za predpokladu, že bude za skutočne slušné Slovensko a nebude každého s iným názorom hneď urážat, či nejako označovať. Áno poznám aj takých – z oboch táborov.

Stanislav Pirošík- podpredseda Vzdoru-strany práce

Vzdor-strana práce určite nie je fanúšikom Danka a SNSky, práve naopak, no pri zasiahnutí Európskej komisie proti zákonu suverénneho štátu sa nám núka viacero otázok a potvrdzuje sa zase raz, že jednoducho Slovensko už vlastnú svojprávnu politiku robiť nemôže. Keď sa to raz nepozdáva potentátom z EÚ, tak taký, či onaký zákon mať nebudeme, aj keď ho demokraticky schvália poslanci v parlamente.

O akom prehlbovaní demokracie je celý ten projekt EÚ, keď si zoberieme, že si tu kľudne môžeme niečo schváliť aj v referende, kde by to odsúhlasila väčšina obyvateľov SR, no keď sa to nebude pozdávať úradníkom v Bruseli, tak ten zákon nám nariadia zrušiť a je im jedno, že sa sním stotožňuje drvivá väčšina obyvateľov, ktorí slobodne o tom rozhodli…

Potentáti z EÚ takto zakročili už proti množstvu krajín. Pamätáme si napr.. na referendum v Írsku, kedy Íri odmietli Lisabonskú zmluvu, no EÚ im pod hrozobou sankcií a vydierania prikázala spraviť nové referendum, lebo sa im nepáčilo demokratické rozhodnutie väčšiny Írov, ktoré išlo proti záujmom hlavných EÚ…

Keď v Grécku museli okresávať financie na sociálne služby, no na armádu nie

Pripomeňme si, že keď EÚ nariadila Grécku škrtať všetky sociálne výdavky a vo veľkom privatizovať významné strategické podniky Grécka, tak EÚ nijak nevadilo, že Grécko vynakladá rekordných 2,38% HDP na armádu, čo je po USA, najviac vrámci NATO.

Grécko kúpilo v tej dobe 6 fregát za 2,5 miliardy eur, vrtuľníky za 400 miliónov eur, bojové vozidlá a 6 ponoriek v hodnote miliardy eur. Povedzme si, že predajcami tejto bojovej techniky boli hlavne nemecké, francúzske a americké spoločnosti, no zisk neputoval len do súkromných rúk, ale aj do štátnych pokladníc týchto krajín, takže chápete, prečo sa drastické škrtanie naordinované EÚ vyhlo armáde, vlastné zisky sú samozrejme prvoradé…

Grécko muselo obmedziť aj pracovné práva a silu odborov, vďaka ktorým mali pracujúci vyššie platy ako máme my. EÚ zakázala Grécku kolektívne vyjednávanie odborov, čo bolo ďalšie víťazstvo oligarchie a oslabenie pracujúcich.

Veľa Slovákov argumentovalo, že grécke platy, dôchodky a sociálne výdavky sú neadekvátne veľké a že je dobré že ich budú znižovať a že sú tam tieto reformi. Je to niečo neuveriteľné, ako ste skočili na lep oligarchii, miesto toho, aby ste sa zamysleli, že to vaše platy, dôchodky a sociálne prostriedky sú tak extrémne nízke a nie grécke platy tak vysoké a začali sa búriť proti tým žobračenkám, ktoré tu zarábame.

EÚ podmienila zaslanie ďalšich financií pre Grécko tým, že Grécko muselo sprivatizovať svoj štátny majetok v hodnote 50 miliárd Eur, ktorý dalo do rúk veriteľov EÚ a tá môže zasahovať do všetkých kým kľúčových zákonov, ktoré budú príjmané v gréckom parlamente. Vitajte v protektoráte Gŕecko, pod správou EÚ, či presnejšie Nemecka.

Ako výstižne hovorí jeden náš člen: „Pokiaľ štát schváli zvýšenie cien energii, zavedie poplatky v zdravotníctve, zozpredáva strategické podniky, alebo schváli niečo, čo zaťaží peňaženky bežných pracujúcich, vtedy EÚ a jej inštitúcie mlčia. Akonáhle sa niekto pokúsi, čo i len neparne siahnuť na zisky tých bohatých, alebo stačí naznačiť, že ich majú vysoké, už tu je v momente zásah z Bruselu…“

Ako sa slovenská pravica a jej podporovatelia tešia z protektorátneho postavenia Slovenska…

Slovenská pravicová opozícia, „nezávislí odborníci“ z rôznych think-tankov, alebo ich podporovatelia sa vytešujú, že komisia zrušila zákon z dielne SNS. Úplne sa na tom bavia a robia rôzne zosmiešňujúce grafiky na adresu SNS, no pritom sa títo ľudia vysmievajú z vlastnej hlúposti.

Neuvedomujú si to, že tu nejde o to, kto ten zákon predkladal, ale ide tu o to, že EÚ nám môže nakázať zrušenie akéhokoľvek zákona, ktorý v parlamente, alebo referendom príjmeme a tu končí všetká sranda… Bolo by zaujímavé vidieť, aké by boli reakcie tých istých ľudí, keby EÚ zakročila proti zákonu z ich dielne, zákonu, ktorý podporujú voliči pravice, tam by im ten úsmev rýchlo zamrzol a začal by krik, ako nejaká „socialistická“ EÚ potláča demokraciu a suverenitu našej krajiny… 😛

Vy ste sa potichúčku radovali z toho, že Gréci musia podstúpiť tvrdé protisociálne opatrenia, ktoré znížili životný štandart pracujúcim, kdežto oligarchii a boháčov sa to nijako nedotklo, tí si svoje nakradnuté peniažky starostlivo poukrívali v daňových rajoch. Tak isto sa teraz smejete SNS a Dankovi, že EÚ im zrušila zákon a pritom tu vôbec nejde o SNS, či Danka, ale o jasný precedens…, keď to niekto nechápe, tak nech už radšej nemoralizuje o nejakej slušnosti, demokracii, slobode, svojom názore, boji za dobro a podobne.

EÚ nám týmto jasne ukazuje, že na Slovensklu budú len také zákony, ktoré vyhovujú potentátom z Bruselu a keď nebudeme počúvať, tak nás čakajú sankcie, blokády, arbitráže, izolácia, nepokoje, destabilizácia a pri najhoršom aj nejaké tie represívno- vojenské akcie…

Miroslav Pomajdík- predseda Vzdoru-strany práce

Najväčším strašidlom v prezidentskej kampani sa stala možnosť homosexuálov adoptovať si deti. Tu sa naozaj musíme zamyslieť a lepšie pozrieť na túto donedávna šokujúcu tému. Priznávam, cítim sa byť úplne odcudzeným, lebo prestávam tejto spoločnosti rozumieť. O to viac, ak prestávam rozumieť ľuďom hlásiacim sa ku ľavici.

Aby sme sa pochopili…

Je samozrejme irelevantné, ako sa k téme stavia budúci prezident. Ten zákony nevytvára a aj keby prípadné zákony vetoval, tak ako doposiaľ by bol iba opätovne schválený zákon a prezidentove veto prelomené. To myslím v akomkoľvek zákone. Nie len ohľadom spomínanej otázky.

Fatamorgána, či rozbuška?

Druhým podstatným faktom je, že na Slovensku nie je nijakým zákonom, alebo predpisom vyslovene zakázané neheterosexuálne orientovanému jedincovi adoptovať si dieťa. To, ako ste orientovaní nik nemôže skúmať, evidovať, hodnotiť. Môže to teda byť iba predvolebná fatamorgána, ale môže to byť aj nebezpečná rozbuška. Táto rozbuška by odštartovala to, čo naši predkovia zažívali v 30-40 rokoch…

Ak je to len fatamorgána, prejde po voľbách. Život sa vráti do „normálu“. Ostane ale čiastočná polarizácia naďalej. Polarizácia spoločnosti na témach, ktoré nijako neohrozujú existujúci systém. Pozornosť odvedená, pocit že volič rozhoduje navodená.

Ak by ale šlo o rozbušku, je dôležité pochopiť následné reakcie. Jedinec bez ohľadu na jeho sexuálnu orientáciu môže požiadať o osvojenie, adopciu, či inú formu výchovy dieťaťa, či už v rodinnom príbuzenstve, alebo dieťaťa, ktoré je napríklad v domove a rodičia sa ho vzdali. Nemôže to urobiť pár rovnakého pohlavia! To áno. No nie z dôvodu, že by to bolo zakázané. Je oveľa logickejší dôvod.

Žijeme síce v 21. storočí, no páry rovnakého pohlavia nemajú žiadnu právne podloženú formu spolunažívania. Takže vo vzťahu k dieťaťu nemôžu inak vystupovať, iba ako jedinci. Ako spolubývajúci, ak majú rovnakú adresu. Ako spolumajitelia nehnuteľnosti, ktorú napríklad vlastnia. Nič viac. Smutné je, že veľká časť prívržencov ľavice, takýto stav dokonca schvaľuje.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým z tohto pohľadu? Z pohľadu ľudí, ktorí chodia rovnako ako vy do práce, platia dane, no nemajú možnosť žiť plnohodnotne? Mať aspoň aké také istoty.

Nebezpečná hra s osudom ľudí, ktorí nestoja o pozornosť, ale o rovnoprávnosť

Ako sa môže stať, že sa hlavnou témou kampane stane niečo, čo je vlastne základným právom každého jedinca? Za celou témou sa skrýva fakticky nebezpečná hra. Prečo si to myslím? Lebo jediným logickým vyriešením neželaného stavu, by bolo odňatie časti existujúcich práv sexuálnym menšinám. Teda vyslovene zakázať neheterosexuálnym jedincom mať, alebo vychovávať deti, pretože samotný fakt, že by sme všeobecne a právne znemožnili týmto ľuďom adoptovať dieťa, logicky by sme tým prezentovali presvedčenie, že takáto výchova je nežiadúca a muselo by to znamenať aj stop pre neheterosexuálnych ľudí v ich výchove biologických detí – teda ich vlastných.

Uvedomuje si deti „chrániaca“ časť populácie, s akou fašistickou a nacistickou myšlienkou sa tu zahráva? Uvedomujú si predstavitelia týchto myšlienok, že prekračujú prah a prikláňajú sa k fašistom? Chcete evidovať ľudí podľa ich orientácie? Chcete naozaj rozdeľovať ľudí na normálnych a menejcenných? Chcete odnímať deti ich rodičom, lebo podľa vášho „nedeľného rečníka“, ktorý mimochodom nemôže mať (verejne) deti a manželku, to považuje za „nemorálne“? Vytrhávať ich z ich prirodzeného a láskyplného prostredia?

Vráti sa farebná hviezda na odeve v elektronickej podobe 21 storočia?

Ako by tomu chceli fašisti a nacisti v spoločnosti 21. storočia zabrániť? Hitler bol v tomto „prezieravý“ a „priamo vecný“ a on by im aj poradil. Kastrácia bola obľúbenou metódou a spĺňala by idei fašistov. Takýto jedinec by deti nemohol mať a adopciu by mu nedovolili. Ale Hitler a jeho súputníci šli ešte ďalej. Boli dôslední. Oni neheterosexuálnych jedincov vraždili. Mali na to rôzne metódy a asi najznámejšou je splynovanie. Môžete si povedať, že je to opäť pritiahnuté za vlasy, ale nie je. Deliť ľudí na kategórie je vždy začiatkom genocídy!

Si alebo nie si?

Podstatou je otázka, ktorú si musí položiť každý z nás. Si Ty rovnako hodnotný človek ako iný? Som ja rovnako hodnotný človek, ak som heterosexuál, alebo nie?

Presne o toto tu ide. Ak uznávate, že deti nesmú a nemôžu vychovávať neheterosexuáli, znamená to jediné. Na hore uvedené otázky logicky odpovedáte, že nie a tu nastáva zlom. Ľudia sú si vo vašej predstave nerovní. Neexistuje rovnosť, ale naopak. Existujú kategórie ľudí a je teraz jedno na základe akého hodnotenia. Sú lepší a horší. Sú nežiadúci ľudia a oni sú problém.

Sme len krok od toho, aby sme akceptovali to, že niekto tento problém vyrieši a títo „menejcenní ľudia“ zmiznú. Veď problémy sa majú riešiť. Najlepšie ak to vyrieši niekto za nás a nech o tom ani neviem…

Poučme sa z histórie

Prepožičiam si verše, vínimočne od teológa a antikomunistu Martina Niemöllera:

Als die Nazis die Kommunisten holten, habe ich geschwiegen; Ich war ja kein Kommunist.

Keď nacisti prišli po komunistov, mlčal som; nebol som predsa komunista.

Als sie die Gewerkschafter holten, habe ich geschwiegen; ich war ja kein Gewerkschafter.

Keď prišli po odborárov, mlčal som; nebol som predsa odborár.

Als sie die Juden holten, habe ich geschwiegen, ich war ja kein Jude.

Keď prišli po židov, mlčal som; nebol som predsa Žid.

Als sie mich holten, gab es keinen mehr, der protestieren konnte.

Keď prišli po mňa, nebolo už nikoho, kto by mohol protestovať.

-vjml- Autor je členom vedenia Vzdoru-strany práce