Ako Čaputová spája a Zeman rozdeľuje…

Keď som mal 9 rokov, bol u nás opravár pračiek. Keď došla reč na politiku, starká mu radšej nepovedala koho volila a povedala, že nevolila nikoho. „Lebo inak by nám tú práčku ani neopravil…“ vysvetľovala mi. Odovzdávanie cien „Slnko v sieti“ sa aj tento roku zmenilo na politickú agitku a neraz sme sa namiesto ďakovných rečí dozvedali, kto koho volil, alebo kto by koho volil keby mohol. Vraj máme prezidentku, ktorá spája, zatiaľ čo v ČR tomu tak na hrade nie je. Nemá to nič s filmom, ale nevadí. Je to však pravda?

Otvorene sa priznám, že mi až tak nevadí, že nevyhral Maroš Šefčovič, ale Zuzana Čaputová. Nevolil som nikoho z nich a aj ich zahraničná politika by bola rovnaká. Ide tu skôr o to, ktorá kapitalistická partia dostane svojho človeka na post prezidenta. Tiež sa priznám, že by ma za normálnych okolností nepotešilo, že minulý rok vyhral v ČR Miloš Zeman… to by tu však nesmeli byť ľudia, ktorí sa vydávajú za „morálnu elitu“, či už českého, alebo slovenského národa. Sú to oni ktorí rozdeľujú a používajú dvojaký meter, hoc aj so spravodlivým a nevinným výrazom tváre a rečami o slušnosti, akoby ju sami vynašli. Len kvôli nim som sa aspoň trošku radoval, že napriek ich neraz agresívnej „múdrosti“ a „slušnosti“ vyhral Zeman. Inak by mi to bolo úplne ukradnuté.

Toto je dobré, konečne zvíťazilo dobro (ktoré zrejme samo zostúpilo z nebies), zatiaľ čo v ČR je stále zlo… to asi vystúpilo zo samotných pekiel atď. Ak naša „morálna elita“ kritizuje protestné hnutie, či „antisystém“, alebo „konšpirátorov“ za to že si vytvárajú vlastnú realitu a zavádzajú, tak naša „morálna elita“ je presne taká istá, len fandí iným. Kritizovať niekoho za to, že bol 9. mája v Moskve je asi tak na úrovni argumentov o „sorošovských agentoch“.

Nemyslím si, že je správne maľovať Zuzane Čaputovej „židácky nos“, (opäť odvádzanie pozornosti od triednych záujmov len ku konštatovaniu, že za „všetko zlo“ môžu Židia a keby tu Židia neboli tak svet nemá žiaden problém, čo je obrovská chiméra) rovnako tak však odmietam, ak jej niekto maľuje anjelské krídla. Panna Mária Guadalopská by jej už teraz mohla závidieť.

Poďme ale k nadpisu. Podľa môjho názoru Zuzana Čaputová rozdeľuje rovnako tak, ako Miloš Zeman. Výrazná časť spoločnosti si jedného váži, o druhom sa vyjadruje kriticky. Ani jeden z prezidentov nespája celý národ a ani jeho výraznú časť. Jediným a zásadným rozdielom, prečo jeden „spája“ a druhý „rozdeľuje“, je náklonnosť našich „morálnych elít“, ktoré majú množstvo priestoru, peňazí a aj príležitosti k verejnému vyjadrovaniu sa k politike. Mnohí z nich sa tým dokonca živia. Na rozdiel od bežných ľudí s inými životnými starosťami. Aj z toho dovodu vznikla akási bublina, že tu máme zlo, ktoré vlastne nikto nevolí a nechce. Veď ak nám bratia Česi závidia p. Kisku, tak prečo si nezvolili jeho ekvivalent v ČR? Takých ľudí ako náš pán prezident je tam dosť. Je to len o tom, že niekto sa tu vydáva za hovorcu národa.

Uvediem iný príklad, ktorý rozdeľuje spoločnosť. Minulého roku na výročie 17. novembra hodila pražská kaviareň veniec od p.Zemana do smetného koša. Prečítajte si komentáre čitateľov pod článkami mainstreamových internetových spravodajských portálov. Nie, neznel tam potlesk, ako v sále na RTVS.

Už neraz sme videli dvojitý meter, aký sa používa pre nášho ideologicky nezávadného prezidenta. Tu daňové podvody, či šepkulácie s pozemkami nie sú problémom, to je slušné. Možno ak by Ján Kuciak žil, napísal by aj o ňom. Jeho práca a prehľad o praktikách súčasných špekulantov a podvodníkov mi je naozaj sympatický. Takých ľudí Slovensko potrebuje. Škoda že z mena „Ján Kuciak“ sa stal politický smer, škoda, že pripnutím odznačiku „ALL FOR JAN“ by som sa zaradil do skupiny ľudí, s ktorými v mnohom nesúhlasím a ktorých názory považujem za neslušné a neraz otvorene protiľudové. Napríklad v otázke odchodu do dôchodku. Oni radšej zachovajú kapitalizmus a nechajú ľudí umierať v práci, ako by mali podporovať zmenu systému, ktorom sa človek dôchodku normálne dožije, lebo by vlastnil výrobné prostriedky.

Na záver chcem dodať, že ja ako komunista sa odmietam podieľať na bojoch kapitalistických táborov. Odmietam boj „liberalizmu“ proti „konzervativizmu“, odmietam hovoriť či Mečiar, alebo Dzurinda, či Zeman alebo Schwarzenberg a či Fico, alebo Kiska. Ja riešim či kapitalizmus, alebo socializmus. Veď na tomto princípe funguje „demokracia“ v USA. Sú tam dve strany, ktoré sa hádajú o hlúpostiach, ale ekonomická podstata a zahraničná politika je rovnaká.

Tak ako mám problém s ideológmi kapitalizmu liberálneho a konzervatívneho, tak isto sa musím dištancovať od mnohých názorov v tzv. „antisystéme“, ktorý sa neraz tiež vyžíva v hlúpostiach, alebo robí z obetí nepriateľov a tým odvádza pozornosť od skutočného problému a stáva sa vlastne tiež len kapitalizmom. Čoskoro by som Vám rád predstavil našu víziu a pohľad na svet, ako víziu komunistov, nakoľko na tento balast z jednej strany a kapitalistickú propagandu zo strany druhej, sa už nedá pozerať.

Aby toto niekto nebral osobne, tiež cítim potrebu povedať, že toto nie je útok na radových voličov žiadneho kandidáta. Svojim spôsobom a keď sa do tých ľudí vcítim, chápem voličov každého kandidáta. Každý vidí problém inde a za to správne považuje niečo iné. Poznám ľudí, ktorí volili Čaputovú, Harabina, Kotlebu, Šefčoviča… Nemám potrebu a ani chuť niekoho z nich urážať a nemám problém s ním viesť diskusiu o mojich pohľadoch na vec, samozrejme za predpokladu, že bude za skutočne slušné Slovensko a nebude každého s iným názorom hneď urážat, či nejako označovať. Áno poznám aj takých – z oboch táborov.

Stanislav Pirošík- podpredseda Vzdoru-strany práce

Posolstvo Bruselu smerom k pozastaveniu zákona o odvode pre reťazce: Môže si aj väčšina obyvateľov schváliť nejaký zákon v referende, keď sa nepozdáva potentátom z EÚ, tak nebude!


Vzdor-strana práce určite nie je fanúšikom Danka a SNSky, práve naopak, no pri zasiahnutí Európskej komisie proti zákonu suverénneho štátu sa nám núka viacero otázok a potvrdzuje sa zase raz, že jednoducho Slovensko už vlastnú svojprávnu politiku robiť nemôže. Keď sa to raz nepozdáva potentátom z EÚ, tak taký, či onaký zákon mať nebudeme, aj keď ho demokraticky schvália poslanci v parlamente.

O akom prehlbovaní demokracie je celý ten projekt EÚ, keď si zoberieme, že si tu kľudne môžeme niečo schváliť aj v referende, kde by to odsúhlasila väčšina obyvateľov SR, no keď sa to nebude pozdávať úradníkom v Bruseli, tak ten zákon nám nariadia zrušiť a je im jedno, že sa sním stotožňuje drvivá väčšina obyvateľov, ktorí slobodne o tom rozhodli…

Potentáti z EÚ takto zakročili už proti množstvu krajín. Pamätáme si napr.. na referendum v Írsku, kedy Íri odmietli Lisabonskú zmluvu, no EÚ im pod hrozobou sankcií a vydierania prikázala spraviť nové referendum, lebo sa im nepáčilo demokratické rozhodnutie väčšiny Írov, ktoré išlo proti záujmom hlavných EÚ…

Keď v Grécku museli okresávať financie na sociálne služby, no na armádu nie

Pripomeňme si, že keď EÚ nariadila Grécku škrtať všetky sociálne výdavky a vo veľkom privatizovať významné strategické podniky Grécka, tak EÚ nijak nevadilo, že Grécko vynakladá rekordných 2,38% HDP na armádu, čo je po USA, najviac vrámci NATO.

Grécko kúpilo v tej dobe 6 fregát za 2,5 miliardy eur, vrtuľníky za 400 miliónov eur, bojové vozidlá a 6 ponoriek v hodnote miliardy eur. Povedzme si, že predajcami tejto bojovej techniky boli hlavne nemecké, francúzske a americké spoločnosti, no zisk neputoval len do súkromných rúk, ale aj do štátnych pokladníc týchto krajín, takže chápete, prečo sa drastické škrtanie naordinované EÚ vyhlo armáde, vlastné zisky sú samozrejme prvoradé…

Grécko muselo obmedziť aj pracovné práva a silu odborov, vďaka ktorým mali pracujúci vyššie platy ako máme my. EÚ zakázala Grécku kolektívne vyjednávanie odborov, čo bolo ďalšie víťazstvo oligarchie a oslabenie pracujúcich.

Veľa Slovákov argumentovalo, že grécke platy, dôchodky a sociálne výdavky sú neadekvátne veľké a že je dobré že ich budú znižovať a že sú tam tieto reformi. Je to niečo neuveriteľné, ako ste skočili na lep oligarchii, miesto toho, aby ste sa zamysleli, že to vaše platy, dôchodky a sociálne prostriedky sú tak extrémne nízke a nie grécke platy tak vysoké a začali sa búriť proti tým žobračenkám, ktoré tu zarábame.

EÚ podmienila zaslanie ďalšich financií pre Grécko tým, že Grécko muselo sprivatizovať svoj štátny majetok v hodnote 50 miliárd Eur, ktorý dalo do rúk veriteľov EÚ a tá môže zasahovať do všetkých kým kľúčových zákonov, ktoré budú príjmané v gréckom parlamente. Vitajte v protektoráte Gŕecko, pod správou EÚ, či presnejšie Nemecka.

Ako výstižne hovorí jeden náš člen: „Pokiaľ štát schváli zvýšenie cien energii, zavedie poplatky v zdravotníctve, zozpredáva strategické podniky, alebo schváli niečo, čo zaťaží peňaženky bežných pracujúcich, vtedy EÚ a jej inštitúcie mlčia. Akonáhle sa niekto pokúsi, čo i len neparne siahnuť na zisky tých bohatých, alebo stačí naznačiť, že ich majú vysoké, už tu je v momente zásah z Bruselu…“

Ako sa slovenská pravica a jej podporovatelia tešia z protektorátneho postavenia Slovenska…

Slovenská pravicová opozícia, „nezávislí odborníci“ z rôznych think-tankov, alebo ich podporovatelia sa vytešujú, že komisia zrušila zákon z dielne SNS. Úplne sa na tom bavia a robia rôzne zosmiešňujúce grafiky na adresu SNS, no pritom sa títo ľudia vysmievajú z vlastnej hlúposti.

Neuvedomujú si to, že tu nejde o to, kto ten zákon predkladal, ale ide tu o to, že EÚ nám môže nakázať zrušenie akéhokoľvek zákona, ktorý v parlamente, alebo referendom príjmeme a tu končí všetká sranda… Bolo by zaujímavé vidieť, aké by boli reakcie tých istých ľudí, keby EÚ zakročila proti zákonu z ich dielne, zákonu, ktorý podporujú voliči pravice, tam by im ten úsmev rýchlo zamrzol a začal by krik, ako nejaká „socialistická“ EÚ potláča demokraciu a suverenitu našej krajiny… 😛

Vy ste sa potichúčku radovali z toho, že Gréci musia podstúpiť tvrdé protisociálne opatrenia, ktoré znížili životný štandart pracujúcim, kdežto oligarchii a boháčov sa to nijako nedotklo, tí si svoje nakradnuté peniažky starostlivo poukrívali v daňových rajoch. Tak isto sa teraz smejete SNS a Dankovi, že EÚ im zrušila zákon a pritom tu vôbec nejde o SNS, či Danka, ale o jasný precedens…, keď to niekto nechápe, tak nech už radšej nemoralizuje o nejakej slušnosti, demokracii, slobode, svojom názore, boji za dobro a podobne.

EÚ nám týmto jasne ukazuje, že na Slovensklu budú len také zákony, ktoré vyhovujú potentátom z Bruselu a keď nebudeme počúvať, tak nás čakajú sankcie, blokády, arbitráže, izolácia, nepokoje, destabilizácia a pri najhoršom aj nejaké tie represívno- vojenské akcie…

Miroslav Pomajdík- predseda Vzdoru-strany práce


Nenávisť zamaskovaná „ochranou“ detí

Najväčším strašidlom v prezidentskej kampani sa stala možnosť homosexuálov adoptovať si deti. Tu sa naozaj musíme zamyslieť a lepšie pozrieť na túto donedávna šokujúcu tému. Priznávam, cítim sa byť úplne odcudzeným, lebo prestávam tejto spoločnosti rozumieť. O to viac, ak prestávam rozumieť ľuďom hlásiacim sa ku ľavici.

Aby sme sa pochopili…

Je samozrejme irelevantné, ako sa k téme stavia budúci prezident. Ten zákony nevytvára a aj keby prípadné zákony vetoval, tak ako doposiaľ by bol iba opätovne schválený zákon a prezidentove veto prelomené. To myslím v akomkoľvek zákone. Nie len ohľadom spomínanej otázky.

Fatamorgána, či rozbuška?

Druhým podstatným faktom je, že na Slovensku nie je nijakým zákonom, alebo predpisom vyslovene zakázané neheterosexuálne orientovanému jedincovi adoptovať si dieťa. To, ako ste orientovaní nik nemôže skúmať, evidovať, hodnotiť. Môže to teda byť iba predvolebná fatamorgána, ale môže to byť aj nebezpečná rozbuška. Táto rozbuška by odštartovala to, čo naši predkovia zažívali v 30-40 rokoch…

Ak je to len fatamorgána, prejde po voľbách. Život sa vráti do „normálu“. Ostane ale čiastočná polarizácia naďalej. Polarizácia spoločnosti na témach, ktoré nijako neohrozujú existujúci systém. Pozornosť odvedená, pocit že volič rozhoduje navodená.

Ak by ale šlo o rozbušku, je dôležité pochopiť následné reakcie. Jedinec bez ohľadu na jeho sexuálnu orientáciu môže požiadať o osvojenie, adopciu, či inú formu výchovy dieťaťa, či už v rodinnom príbuzenstve, alebo dieťaťa, ktoré je napríklad v domove a rodičia sa ho vzdali. Nemôže to urobiť pár rovnakého pohlavia! To áno. No nie z dôvodu, že by to bolo zakázané. Je oveľa logickejší dôvod.

Žijeme síce v 21. storočí, no páry rovnakého pohlavia nemajú žiadnu právne podloženú formu spolunažívania. Takže vo vzťahu k dieťaťu nemôžu inak vystupovať, iba ako jedinci. Ako spolubývajúci, ak majú rovnakú adresu. Ako spolumajitelia nehnuteľnosti, ktorú napríklad vlastnia. Nič viac. Smutné je, že veľká časť prívržencov ľavice, takýto stav dokonca schvaľuje.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým z tohto pohľadu? Z pohľadu ľudí, ktorí chodia rovnako ako vy do práce, platia dane, no nemajú možnosť žiť plnohodnotne? Mať aspoň aké také istoty.

Nebezpečná hra s osudom ľudí, ktorí nestoja o pozornosť, ale o rovnoprávnosť

Ako sa môže stať, že sa hlavnou témou kampane stane niečo, čo je vlastne základným právom každého jedinca? Za celou témou sa skrýva fakticky nebezpečná hra. Prečo si to myslím? Lebo jediným logickým vyriešením neželaného stavu, by bolo odňatie časti existujúcich práv sexuálnym menšinám. Teda vyslovene zakázať neheterosexuálnym jedincom mať, alebo vychovávať deti, pretože samotný fakt, že by sme všeobecne a právne znemožnili týmto ľuďom adoptovať dieťa, logicky by sme tým prezentovali presvedčenie, že takáto výchova je nežiadúca a muselo by to znamenať aj stop pre neheterosexuálnych ľudí v ich výchove biologických detí – teda ich vlastných.

Uvedomuje si deti „chrániaca“ časť populácie, s akou fašistickou a nacistickou myšlienkou sa tu zahráva? Uvedomujú si predstavitelia týchto myšlienok, že prekračujú prah a prikláňajú sa k fašistom? Chcete evidovať ľudí podľa ich orientácie? Chcete naozaj rozdeľovať ľudí na normálnych a menejcenných? Chcete odnímať deti ich rodičom, lebo podľa vášho „nedeľného rečníka“, ktorý mimochodom nemôže mať (verejne) deti a manželku, to považuje za „nemorálne“? Vytrhávať ich z ich prirodzeného a láskyplného prostredia?

Vráti sa farebná hviezda na odeve v elektronickej podobe 21 storočia?

Ako by tomu chceli fašisti a nacisti v spoločnosti 21. storočia zabrániť? Hitler bol v tomto „prezieravý“ a „priamo vecný“ a on by im aj poradil. Kastrácia bola obľúbenou metódou a spĺňala by idei fašistov. Takýto jedinec by deti nemohol mať a adopciu by mu nedovolili. Ale Hitler a jeho súputníci šli ešte ďalej. Boli dôslední. Oni neheterosexuálnych jedincov vraždili. Mali na to rôzne metódy a asi najznámejšou je splynovanie. Môžete si povedať, že je to opäť pritiahnuté za vlasy, ale nie je. Deliť ľudí na kategórie je vždy začiatkom genocídy!

Si alebo nie si?

Podstatou je otázka, ktorú si musí položiť každý z nás. Si Ty rovnako hodnotný človek ako iný? Som ja rovnako hodnotný človek, ak som heterosexuál, alebo nie?

Presne o toto tu ide. Ak uznávate, že deti nesmú a nemôžu vychovávať neheterosexuáli, znamená to jediné. Na hore uvedené otázky logicky odpovedáte, že nie a tu nastáva zlom. Ľudia sú si vo vašej predstave nerovní. Neexistuje rovnosť, ale naopak. Existujú kategórie ľudí a je teraz jedno na základe akého hodnotenia. Sú lepší a horší. Sú nežiadúci ľudia a oni sú problém.

Sme len krok od toho, aby sme akceptovali to, že niekto tento problém vyrieši a títo „menejcenní ľudia“ zmiznú. Veď problémy sa majú riešiť. Najlepšie ak to vyrieši niekto za nás a nech o tom ani neviem…

Poučme sa z histórie

Prepožičiam si verše, vínimočne od teológa a antikomunistu Martina Niemöllera:

Als die Nazis die Kommunisten holten, habe ich geschwiegen; Ich war ja kein Kommunist.

Keď nacisti prišli po komunistov, mlčal som; nebol som predsa komunista.

Als sie die Gewerkschafter holten, habe ich geschwiegen; ich war ja kein Gewerkschafter.

Keď prišli po odborárov, mlčal som; nebol som predsa odborár.

Als sie die Juden holten, habe ich geschwiegen, ich war ja kein Jude.

Keď prišli po židov, mlčal som; nebol som predsa Žid.

Als sie mich holten, gab es keinen mehr, der protestieren konnte.

Keď prišli po mňa, nebolo už nikoho, kto by mohol protestovať.

-vjml- Autor je členom vedenia Vzdoru-strany práce

Podľa poslanca Fecka z (OĽANO-NOVA), v rezorte pôdohospodárstva stále žijeme v hlbokom socializme…

Dnes poslanec Martin Fecko v slovenskom rozhlase hviezdil. Na jednej strane povedal, že aby sa predišlo takým aféram s dovozom zlého poľského mäsa, ako sa to stalo teraz, treba, aby Slovensko bolo potravinovo sebestačné… neskôr dodal, že problémy v poľnohospodárstve sú spôsobené systémovou chybou, nakoľko v rezorte pôdohospodárstva stále žijeme v hlbokom socializme…

Na jednej strane pán poslanec volá po potravinovej sebestačnosti a na strane druhej hovorí o systémových problémoch v poľnohospodárstve, ktoré pramenia z toho, že v rezorte pôdohospodárstva panuje hlboký socializmus 😛 . Je zaujímavé, že práve za toho hlbokého socializmu, sme boli potravinovo sebestační, že práve ta socialistická politika v poľnohospodárstve s dokonalou sieťou družstiev nám priniesla kvalitné a dostupné potraviny a neboli sme odkázaní na bordel, ktorý nám tu nosia z celého sveta…

Pán poslanec Fecko tu blúzni o potravinovej sebestačnosti v kapitalizme, ktorý práve za posledných 30 rokov nám tu potravinovú sebestačnosť dosiahnutú v socializme totálne rozvrátil, no na druhej strane hovorí o dnešných systémových chybách v poľnohospodárstve, plynúcich zo socialistického spravovania rezortu pôdohospodárstva… 😛 to nevymyslíš, to je jednoducho Fecko 😛

Otázka postupného znovuobnovenia potravinovej sebestačnosti patrí k absolútnym prioritám Vzdoru-strany práce. Po roku 1989 bol slovenský poľnohospodársky sektor doslova vydrancovaný, niekdajšie úspešné družstvá boli z veľkej časti sprivatizované, mnohé z nich za „záhadných“ okolností skrachovali. Z pýchy slovenského hospodárstva zostali len zvyšky, kvôli čomu sa Slovensko stalo závislé na dovoze potravín ( často pochybnej kvality ) zo zahraničia.

Československo bolo za socializmu poľnohospodárskou veľmocou, no to sa podarilo za posledných 29 rokov totálne rozvrátiť. V akom stave je naše poľnohospodárstvo je alarmujúce aj z toho hľadiska, že pri rýchlom tempe nárastu obyvateľov Zeme a pri zvyšovaní spotreby potravín, vystavujeme našich obyvateľov veľkému riziku z nedostatku potrebnej výživy, nakoľko sa spoliehame na dovoz potravín ( aj to veľakrát pochybnej kvality) a to sa nám pri rôznych krízach kruto vypomstí nedostatkom potravín.

Potrebujeme opäť vybudovať potravinovú sebestačnosť, rapídne zvýšiť stavy dobytka, obnoviť zavlažovací systém na poľnohospodárskej pôde, aby sme na našom území vedeli vyprodukovať dostatok kvalitnej potraviny pre našich obyvateľov, aby sme vedeli vytvoriť nové pracovné miesta práve v poľnohospodárstve. Podpora poľnohospodárstva a potravinovej výroby je investíciou do budúcnosti a rozvoja celej krajiny.

Vzdor-strana práce

Malé zamyslenie sa ku škodlivej role prieskumov počas volebnej kampane a ako vám výška vášho volebného konta prinesie kľudne aj funkciu prezidenta…

Jedno z opatrení, ktoré môže posilniť určitú objektívnosť, či už pri prezidentských, parlamentných, eurovoľbách… je to, aby sa od dátumu, kedy je oficiálne spustená kampaň, až po samotné hlasovanie, zakázali všetky prieskumy preferencií strán, či kandidátov, nakoľko prieskumy veľakrát totálne neférovo ovplyvňujú akékoľvek voľby…

Nech sa každý človek slobodne sám rozhodne, ktorá strana, či kandidát je mu blízky a nech podľa toho ide voliť, nie podľa toho, že vidí veľakrát zmanipulované, ovplyvňované, kúpené a nereprezentatívne prieskumy a podľa toho už začína podvedome kalkulovať, tak idem radšej dať tomu a tomu hlas, alebo tej, či tej strane, aj keď by som rád dal svoj hlas inej strane, či kandidátovi, ale ten podľa prieskumov, ktorými nás počas kampane bombardujú všetky médiá, nemá šancu a podobne…už začíname v hlavách podľa prieskumov kalkulovať, aby náš hlas neprepadol a tak uprednostníme veľakrát aspoň to legendárne „menšie zlo“, lebo môj favorit, či strana má v prieskumoch nízke preferencie atď… Ani si to neuvedomujeme, že pod tlakom týchto prieskumov začíname takto rozmýšľať, miesto toho, aby sme išli dať tomu, či tej strane, ku ktorej máme ideovo najbližšie…

To poškodzuje veľa menších strán, či kandidátov , ktorí kandidujú a reálne by mali vo voľbách omnoho viac hlasov, ale ľudia vidia prieskumy, podľa ktorých majú určitý slabý výsledok a tak radšej začínajú pokukovať po silnejšej alternatíve…

Počas oficiálnej kampane by som jednoznačne zákonom zakázal akékoľvek prieskumy preferencii, ktoré sa týkajú daných volieb ( tie nech vychádzajú mimo času oficiálnej kampane ) a nech idú ľudia voliť tak, ako to cítia a ku komu majú najbližšie, nie podľa toho, čo vidia v prieskumoch.

Či chceme, či nie, tie prieskumy hrajú v našom podvedomí obrovskú rolu a sme nimi ovplyvňovaní… Nech sa hlavný politický boj odohráva v diskusiách ( aj keď aj tam existujú ďalšie machinácie, keď sa niekomu dáva množstvo priestoru a niekomu minimum, alebo žiaden a veľa ďalších praktík ovplyvňovania,… ) a nie formou prieskumov….

Na záver mi však nedá nespomenúť, že aj tak najväčším „ovplyvňovačom“ volieb je výška vášho bankového konta…

Taký Kiska je symbolom ukážky tzv. “demokratických princípov“ v kapitalistických voľbách, kedy ste mohli jasne vidieť, že keď máte dostatok peňazí, môžete si kúpiť vlastnú popularitu. Kiska priznal, že v dobe pred oficiálnou kampaňou investoval na svoju propagáciu až 1 095 482 eur a cez kampaň ďalších 250 593 eur…

Načo sú teda rôzne obmedzenia na volebnú kampaň, keď pred oficiálnou kampaňou si môžete investovať ako Kiska kľudne milión Eur na vašu popularizáciu… ( aj keď dovtedy väčšina Slovákov o Kiskovi ani nechyrovala…) Fraška. Takto si doslova môžete kúpiť akýkoľvek úrad v republike. Stačí všetko investovať do kampane, zahrať to na dobročinnosť ( z cudzieho… ) a stane sa z vás aj prezident. 😛

Presne tu vidno tú rovnosť šancí v kapitalizme. Keď kandiduje človek s obrovským majetkom ako Kiska, alebo kandidát, ktorý má za sebou štedré zámožné kruhy, ktoré na jeho propagáciu nalejú státisíce Eur a vy ako obyčajní pracujúci ledva naškrabete na zopár plagátov, no taký Kiska na vás vyskočil pred začatím oficiálnej kampane a počas nej asi aj zo záchodu, keď ste ho otvorili… 😛

Demokracia a rovnosť šancí je už dávno rozprávkou. Tak to vždy bude v kapitalizme, lebo tam bude vždy hlavná moc peňazí, ktoré sú vždy kumulované v úzkej skupine najbohatších jedincov a klanov, ktorí ich použijú na svoju popularizáciu a presvedčia Vás, že to práve oni sú tie vaše „hviezdy“, ktoré musíte milovať…

Miroslav Pomajdík- predseda Vzdoru-strany práce

Pracovné podmienky na spôsob made in východné Slovensko: Jana prehovorila o svojej otrasnej skúsenosti

Pani Jana, ktorá chcela z pochopiteľných dôvodov ostať v anonymite, sa s nami podelila o svoju trpkú skúsenosť zo svojho niekdajšieho zamestnania na východnom Slovensku. Ako nám povedala, aj dnes má stále husiu kožu z toho čo tam prežila. Spomínaná fabrika má vlastníka zo zahraničia a slovenský manažment. Pokračovať v čítaní

Bývalú budovu STV v Banskej Bystrici premení súkromná firma na luxusný bytový komplex: Vzdor-strana práce sa pýta, prečo túto budovu neprebral štát a nepostavil tam dostupné bývanie za stabilné regulované nájomné?

Vzdor-strana práce sa pýta, prečo budova, ktorá patrila Slovenskej televízii v Banskej Bystrici neprevzal štát s mestom a nepustili sa do prestavenia tejto budovy na bytový komplex s verejnými nájomnými bytmi pre mladé rodiny, pracujúcich, či slobodné matky s deťmi za stabilné regulované nájomné, ktoré by bolo dostupné pre všetkých. Miesto toho, túto budovu premieňa súkromná firma na luxusný bytový komplex, kde budú ceny pre bežných ľudí, ako píše PRAVDA: „v rozmedzí 68-tisíc eur za jednoizbový byt s výmerou necelých 30 štvorcových metrov do 228-tisíc eur za štvorizbový byt s rozlohou 100 štvorcových metrov.“ Čiže zase si tieto byty budú môcť dovoliť len bohatší ľudia, my pracujúci, sa zase môžeme na celý život zadĺžiť nejakej banke, aby sme mali vlastné bývanie…

Slovensko je v Európe najhoršou krajinou, čo sa týka verejného nájomného bývania. Máme len 6% verejných nájomných bytov z celkového bytového fondu. Za socializmu sa u nás stavali ročne desiatky tisíc štátnych a družstevných bytov pre našich obyvateľov, veď ešte napr. v roku 1989, teda v poslednom roku socializmu, sa na Slovensku postavilo vyše 33-tisíc bytov ! Ročne sa stavalo aj vyše 10-tisíc rodinných domov. Štát za socializmu realizoval masovú štátnu výstavbu bytov, ktorá je unikátna v celej histórii Slovenska. Nástupom kapitalizmu došlo aj k obrovskému útlmu výstavby bytov, bytový fond čelili veľkej privatizácii, kedy sa byty hromadne odpredávali do súkormného vlastníctva a tak sme sa za necelých 30 rokov dostali na chvost v počte nájomných bytov v Európe. Byty taktiež od pádu socializmu do dnešných dní u nás zdraželi 75-násobne! Pre porovnanie, v EÚ máme aj štáty, kde tvoria verejné nájomné byty z celkového bytového fondu až 62%, napr. u našich susedov v Rakúsku to je 42%.

Vzdor-strana práce jasne presadzuje vo svojom programe masovú výstavbu verejných bytov v réžii štátu, kde bude stabilné regulované nájomné po celom území Slovenska. Štát musí spustiť program dotácií na bývanie. Dnešná mladá generácia býva u rodičov aj do 30tky, lebo samostatné bývanie je pre nich nedostupné a aj to znemožňuje vytvárať si rodinu. Obrovským problémom je zadlžovanie mladých ľudí a rodín, ktorí musia splácať drahé hypotéky skoro celý svoj život, aby mali vlastné bývanie. Sťahujú sa do drahých podnájmov.

Štát a samosprávy v tomto totálne zlyhávajú. Bytová politika pre mladých ľudí a rodiny je veľká katastrofa. Na výstavbu štátnych, obecných, mestských bytov nie sú peniaze, no 2 miliardy na kúpu nových stíhačiek a na 30 miliárd na zbrojenie do roku 2030 sú peniaze hneď. Sú rôzne porovnávania socializmu a kapitalizmu na Slovensku, kde nás väčšinou presviedčajú, ako sa nám žije omnoho lepšie v kapitalizme, no keď sa pozriete na základné ľudské právo a to právo na dostupné bývanie, tak v tomto dnešný sýstem fatálne zlyháva a nevie garantovať pre našich ľudí jednu z najpodstatnejších potrieb a je na hony vzdialený dobre fungujúcemu socialistickému bytovému programu. Vieme dobre, ako Havel nazval byty v Petržalke, že sú to králikárne. Dnes za takúto 4- izbovú „králikáreň“ zaplatíte v Bratislave aj 200-tisíc Eur…

Veď po Slovensku koluje výstižný obrázok s fotkou socialistických panelákov a textom: „Vziať si 45-ročnú hypotéku na byt, ktorý postavili komunisti pre ľudí zadarmo… Nepríde vám to divné?“

Vzdor-strana práce www.vzdor.org

Viac sa dočítate aj TU: https://spravy.pravda.sk/…/494362-pod-urpinom-premenia-tel…/

Podľa novinára Jursu z aktualit.sk sa máme zo dňa na deň lepšie a lepšie a že väčšina Slovákov si užíva dobré časy: Porozprávajme si však niečo reálne o tom „blahobyte Slovákov“…

Dnes Ján Jursa z portálu aktuality.sk „hviezdil“. Svoj článok nazval: Slovenský tiger opäť rastie a sním aj platy Slovákov… V článku sa objavil aj podnádpis: Každým dňom sa máme lepšie a lepšie… Dozvedeli sme sa tam, že „Dobré časy si užíva aj veľká časť Slovákov hlavne vďaka rastu reálnych miezd…“, samozrejme, aby náhodou niekto neobvynil tohto novinára, že si dovolil naznačovať, že to že sa akože máme „tak dobre“, by niekto mohol spájať s vládami Smeru-SD, tak autor hneď dopĺňa, že tento náš „blahobyt“ máme vďaka dozvukom starých reforiem z pred 10-tich rokov, čím jasne naznačuje, že „blahobyt“ Slovensku priniesli Dzuridnové pravicové vlády a ich „známe reformy“…

Tento pán vám už nič nepovie o mnohých štrajkoch, kolektívnych vyjednávaniach a tlaku odborov a pracujúcich, ktorí tvrdo zápasia aspoň o ako také minimálne zvýšenie svojich platov a že to boli práve pracujúci, ktorí si vďaka triednemu zápasu vydobili určité ústupky nadnárodných podnikov, ktoré tu prišli kvôli jasnému chladnému ekonomickému kalkulu, lacnej pracovnej sile a obrovským investíciám od štátu v rôznych daňových úľavách, či priamej finančnej podpore investície. Dokonca tie investície štátu do súkromných firiem boli v mnohých prípadoch tak veľké, že prakticky náš štát platil celé roky platy pracujúcich v súkromných firmách. Že platy sa zvyšovali aj vďaka tlaku odborov na zvyšovanie minimálnej mzdy, proti ktorej tak tvrdo broja všetci kapitalisti, že kaŽdé zvýšenie platov na SR bolo docielené len tvrdým tlakom pracujúcich a že kapitalisti sa vždy proti tomu tvrdo bránili. Že ústupky nám nikdy nepadnú z neba, ale vždy si ich musíme tvrdo vybojovať ! Ako naši pracujúci prakticky z celej EÚ pracujú najviac nočných a nadčasov… Ako pri stále väčšej robotizácii a efektivite pracujeme stále viac a viac…

Tento pán vám už nepovie, aká obrovská devastácia štátneho vlastníctva a zločinná privatizácia strategických podnikov prebiehala za vlád Dzurindu… ako sme rozpredali za babku vďaka rôznym podovodom náš strategický štátny majetok… koľké nadnárodné korporácie sa tu nahrabali na úkor našich pracujúcich a ich zdravia a potom sa zobrali, nechali za sebou dlhy a odišli zas do inej krajiny… Naša krajina sa stala veľkou montovňou, ktorá pracuje pre úzky blahobyt domácich a zahraničných oligarchov a nadnárodných korporácií a pri takto nastavenej ekonomike prídu veľké otrasy…

Slováci patria k najzadĺženejším a s najviac exekúciami v Európe a tempo zadlžovania sa enormne stupňuje, lebo keď chcete vlastné bývanie, musíte sa zadĺžiť, keď chcete auto, musíte sa zadĺžiť, keď chcete vybaviť domácnosť, musíte sa zadĺžiť atď…atď… Kapitalizmus sa tvári, že rastie vďaka zadlžovaniu a obrovským dlhom….mladí ľudia nemajú na vlastné bývanie a naše mestá a obce vymierajú, lebo sa nerodia deti a mladí tam nemajú perspektívu…

Len takto to do nekonečne nepôjde a už varujú ekonómovia, že nás čaká obrovská kríza, ktorá otrasie celý systémom… Keď si porovnáte, ako rozprávkovo zbohatli najbohatší ľudia sveta a aká nerovnosť vládne vo svete, ktorá nemá v dejinách obdobu… nožnice sú už veľmi nebezpečne otvorené…

Porovnajte si, aké smiešne výplaty dostávajú naši pracujúci s porovnaním s tým, kolké miliardy čistého zisku si od nás odnesú nadnárodné korporácie… chodťe do väčšiny Slovenska a spýtajte sa ľudí na ten „blahobyt“, veď pri najlepšom vás vysmejú a tí ráznejší vám možno dajú aj nejakú tu po hube …

Čo dodať, myšlienkové pochody, aké nájdete len pri jasne ideologicky vyhranenom novinárovi, ktorý vám bude všemocne tvrdiť, aký nezávislý a objektívny novinár on je, no každý trošku súdny človek jasne vycíti, za koho kope, kde je ideologicky ukotvený a že jeho články sú vlastne len politickou agitkou, ktorá má nasmerovať čitateľa k určitému politickému názoru a prúdu…

Miroslav Pomajdík- predseda Vzdoru-strany práce

Zase objavujú a oprašujú to, čo tak skvelo fungovalo za socializmu a ešte to povyšujú, že to sú akože ich geniálne a originálne nápady…

Máme skoro 30 rokov od pádu socializmu a až takto dlho trvalo, aby začali v našom štáte oprašovať veci, ktoré tak dokonale fungovali za socializmu. Hovoria o obnove obvodných zdravotných stredísk do miest a obcí, ktoré nechali zlikvidovať a ktoré tak dobre fungovali dokonca aj pri rôznych podnikoch a školách…

hovoria o prepojení učňovského školstva s fabrikami a o potrebe skvalitnenia učnoviek , to skvele fungovalo za socializmu…

hovoria o probléme prestarnutosti obvodných doktorov, takýto problém za socilizmu neexistoval, lebo zo zdravia nebol biznis a mladí doktori a doktorky si nemuseli obvody kupovať za horibilné sumy, ale boli im pridelené

hovoria o potrebe budovania jaslí, tie perfektne fungovali za socializmu…

hovoria o dotovaní turistiky a cestovného ruchu u nás doma, to malo skvelé výsledky za socializmu…

hovoria o rôznych táboroch, tie skvelo fungovali pre deti za socializmu…

hovoria o lepšom dotovaní športu pre deti, to dokonale fungovalo za socializmu…

hovoria o obedoch pre deti a študentov, dotovaná strava pre študentov bola dokonale rozvinutá za socializmu

hovoria o lepšej ochrane lesov, za socializmu sa u nás ťažilo o polovicu menej guľatiny ako je tomu dnes…

hovoria o potrebe obnovy pamiatok, ktoré po 89 chátrajú a sú devastované, za socializmu boli plné života a slúžili ako seniorské domy, pre mládež a na rekreáciu a liečebné ústavy…

hovoria o pritiahnutí investorov do chudobných lokalít, za socializmu sa stavali prednostne v týchto lokalitách štátne podniky, ktoré zdvýhali životnú úroveň, potom ich v kapitalizme nechali rozkradnúť a sprivatizovať…

hovoria o ochrane a podpore slovenského poľnohospodárstva, to vďaka družstevníctvu za socializmu dokázalo zabezpečiť 100% potravinovú sebestačnosť…

hovoria o potrebe stavania sociálnych a družstevných bytoch, tie sa masovo stavali počas celej epochy socializmu a boli cenovo dostupné pre každého…

hovoria o podpore mladých rodín, tie za socializmu dostávali byty, bezúročné pôžičky a množstvo sociálnych benefitov…

hovoria, že musíme reformovať vysoké školstvo, lebo vysokú školu máme už pomaly v každej dedine a každý už má skoro na SR titul, za socializmu študovali na vysokých školách len tí vedomostne najlepší a z nich len tí najlepší aj štúdium skončili, čiže dosiahnutý titul mal váhu…

máme pokračovať ďalej ??? …

Vzdor-strana práce www.vzdor.org

Malé osobné zamyslenie sa Miroslava Pomajdíka k dnešnému sviatku: Keby nebolo Československa, nebolo by ani mňa a mojej rodiny…

Keď máme dnes tú 100. ročnicu vzniku Československa, tak si uvedomujem, že keby Československo v roku 1918 nevnzniklo, nebol by som tu ani ja a ani moja rodina. Pýtate sa prečo?

No preto, že vďaka vzniku Československa, bol môj pradedo rodák z Moravy prevelený do Levočských vrchov do obce Nižné Repaše, na vtedajšiu žandársku, potom četnicku stanicu, aby tu zabezpečoval československú štátnosť a pomohol skoncovať s uhorskými poriadkami, nakoľko drvivá väčšina vtedajších úradníkov a žandárov na Spiši bola stále verná Uhorsku a proti štátnej zvrchovanosti Československa, tak ich trebalo nahradiť národne uvedomelými lojálnymi ľuďmi k novej republike, veľakrát prevelenými z Moravy a Čiech.

To bol prípad aj môjho pradeda, ktorý tu potom niekoľko rokov vykonával četnicke povolanie a práve na priloženej fotke môžete vidieť môjho pradeda Tomáša Pomajdíka v četnickej uniforme.

Práve počas svojej služby v Repašoch sa spoznal s mojou prababkou, hrdou to Rusnáčkou, preskočila iskra, nasledovala svadba, deti a môj pradedo sa už natrvalo usadil na Spiši a na Moravu sa už nevrátil.

Bez vzniku Československa by môj pradedo nikdy nechyroval o nejakej malej dedinke v Levočských vrchoch, nikdy by sa nezoznámil s mojou prababkou a práve ja predstavujem už štvrtú generáciu nášho rodu, ktorej príbeh začal vďaka vzniku Československa pred 100 rokmi na Spiši, ktorému sme stále verní.

Miroslav Pomajdík- predseda Vzdoru-strany práce www.vzdor.org