Keď som mal 9 rokov, bol u nás opravár pračiek. Keď došla reč na politiku, starká mu radšej nepovedala koho volila a povedala, že nevolila nikoho. „Lebo inak by nám tú práčku ani neopravil…“ vysvetľovala mi. Odovzdávanie cien „Slnko v sieti“ sa aj tento roku zmenilo na politickú agitku a neraz sme sa namiesto ďakovných rečí dozvedali, kto koho volil, alebo kto by koho volil keby mohol. Vraj máme prezidentku, ktorá spája, zatiaľ čo v ČR tomu tak na hrade nie je. Nemá to nič s filmom, ale nevadí. Je to však pravda?

Otvorene sa priznám, že mi až tak nevadí, že nevyhral Maroš Šefčovič, ale Zuzana Čaputová. Nevolil som nikoho z nich a aj ich zahraničná politika by bola rovnaká. Ide tu skôr o to, ktorá kapitalistická partia dostane svojho človeka na post prezidenta. Tiež sa priznám, že by ma za normálnych okolností nepotešilo, že minulý rok vyhral v ČR Miloš Zeman… to by tu však nesmeli byť ľudia, ktorí sa vydávajú za „morálnu elitu“, či už českého, alebo slovenského národa. Sú to oni ktorí rozdeľujú a používajú dvojaký meter, hoc aj so spravodlivým a nevinným výrazom tváre a rečami o slušnosti, akoby ju sami vynašli. Len kvôli nim som sa aspoň trošku radoval, že napriek ich neraz agresívnej „múdrosti“ a „slušnosti“ vyhral Zeman. Inak by mi to bolo úplne ukradnuté.

Toto je dobré, konečne zvíťazilo dobro (ktoré zrejme samo zostúpilo z nebies), zatiaľ čo v ČR je stále zlo… to asi vystúpilo zo samotných pekiel atď. Ak naša „morálna elita“ kritizuje protestné hnutie, či „antisystém“, alebo „konšpirátorov“ za to že si vytvárajú vlastnú realitu a zavádzajú, tak naša „morálna elita“ je presne taká istá, len fandí iným. Kritizovať niekoho za to, že bol 9. mája v Moskve je asi tak na úrovni argumentov o „sorošovských agentoch“.

Nemyslím si, že je správne maľovať Zuzane Čaputovej „židácky nos“, (opäť odvádzanie pozornosti od triednych záujmov len ku konštatovaniu, že za „všetko zlo“ môžu Židia a keby tu Židia neboli tak svet nemá žiaden problém, čo je obrovská chiméra) rovnako tak však odmietam, ak jej niekto maľuje anjelské krídla. Panna Mária Guadalopská by jej už teraz mohla závidieť.

Poďme ale k nadpisu. Podľa môjho názoru Zuzana Čaputová rozdeľuje rovnako tak, ako Miloš Zeman. Výrazná časť spoločnosti si jedného váži, o druhom sa vyjadruje kriticky. Ani jeden z prezidentov nespája celý národ a ani jeho výraznú časť. Jediným a zásadným rozdielom, prečo jeden „spája“ a druhý „rozdeľuje“, je náklonnosť našich „morálnych elít“, ktoré majú množstvo priestoru, peňazí a aj príležitosti k verejnému vyjadrovaniu sa k politike. Mnohí z nich sa tým dokonca živia. Na rozdiel od bežných ľudí s inými životnými starosťami. Aj z toho dovodu vznikla akási bublina, že tu máme zlo, ktoré vlastne nikto nevolí a nechce. Veď ak nám bratia Česi závidia p. Kisku, tak prečo si nezvolili jeho ekvivalent v ČR? Takých ľudí ako náš pán prezident je tam dosť. Je to len o tom, že niekto sa tu vydáva za hovorcu národa.

Uvediem iný príklad, ktorý rozdeľuje spoločnosť. Minulého roku na výročie 17. novembra hodila pražská kaviareň veniec od p.Zemana do smetného koša. Prečítajte si komentáre čitateľov pod článkami mainstreamových internetových spravodajských portálov. Nie, neznel tam potlesk, ako v sále na RTVS.

Už neraz sme videli dvojitý meter, aký sa používa pre nášho ideologicky nezávadného prezidenta. Tu daňové podvody, či šepkulácie s pozemkami nie sú problémom, to je slušné. Možno ak by Ján Kuciak žil, napísal by aj o ňom. Jeho práca a prehľad o praktikách súčasných špekulantov a podvodníkov mi je naozaj sympatický. Takých ľudí Slovensko potrebuje. Škoda že z mena „Ján Kuciak“ sa stal politický smer, škoda, že pripnutím odznačiku „ALL FOR JAN“ by som sa zaradil do skupiny ľudí, s ktorými v mnohom nesúhlasím a ktorých názory považujem za neslušné a neraz otvorene protiľudové. Napríklad v otázke odchodu do dôchodku. Oni radšej zachovajú kapitalizmus a nechajú ľudí umierať v práci, ako by mali podporovať zmenu systému, ktorom sa človek dôchodku normálne dožije, lebo by vlastnil výrobné prostriedky.

Na záver chcem dodať, že ja ako komunista sa odmietam podieľať na bojoch kapitalistických táborov. Odmietam boj „liberalizmu“ proti „konzervativizmu“, odmietam hovoriť či Mečiar, alebo Dzurinda, či Zeman alebo Schwarzenberg a či Fico, alebo Kiska. Ja riešim či kapitalizmus, alebo socializmus. Veď na tomto princípe funguje „demokracia“ v USA. Sú tam dve strany, ktoré sa hádajú o hlúpostiach, ale ekonomická podstata a zahraničná politika je rovnaká.

Tak ako mám problém s ideológmi kapitalizmu liberálneho a konzervatívneho, tak isto sa musím dištancovať od mnohých názorov v tzv. „antisystéme“, ktorý sa neraz tiež vyžíva v hlúpostiach, alebo robí z obetí nepriateľov a tým odvádza pozornosť od skutočného problému a stáva sa vlastne tiež len kapitalizmom. Čoskoro by som Vám rád predstavil našu víziu a pohľad na svet, ako víziu komunistov, nakoľko na tento balast z jednej strany a kapitalistickú propagandu zo strany druhej, sa už nedá pozerať.

Aby toto niekto nebral osobne, tiež cítim potrebu povedať, že toto nie je útok na radových voličov žiadneho kandidáta. Svojim spôsobom a keď sa do tých ľudí vcítim, chápem voličov každého kandidáta. Každý vidí problém inde a za to správne považuje niečo iné. Poznám ľudí, ktorí volili Čaputovú, Harabina, Kotlebu, Šefčoviča… Nemám potrebu a ani chuť niekoho z nich urážať a nemám problém s ním viesť diskusiu o mojich pohľadoch na vec, samozrejme za predpokladu, že bude za skutočne slušné Slovensko a nebude každého s iným názorom hneď urážat, či nejako označovať. Áno poznám aj takých – z oboch táborov.

Stanislav Pirošík- podpredseda Vzdoru-strany práce

Vzdor-strana práce určite nie je fanúšikom Danka a SNSky, práve naopak, no pri zasiahnutí Európskej komisie proti zákonu suverénneho štátu sa nám núka viacero otázok a potvrdzuje sa zase raz, že jednoducho Slovensko už vlastnú svojprávnu politiku robiť nemôže. Keď sa to raz nepozdáva potentátom z EÚ, tak taký, či onaký zákon mať nebudeme, aj keď ho demokraticky schvália poslanci v parlamente.

O akom prehlbovaní demokracie je celý ten projekt EÚ, keď si zoberieme, že si tu kľudne môžeme niečo schváliť aj v referende, kde by to odsúhlasila väčšina obyvateľov SR, no keď sa to nebude pozdávať úradníkom v Bruseli, tak ten zákon nám nariadia zrušiť a je im jedno, že sa sním stotožňuje drvivá väčšina obyvateľov, ktorí slobodne o tom rozhodli…

Potentáti z EÚ takto zakročili už proti množstvu krajín. Pamätáme si napr.. na referendum v Írsku, kedy Íri odmietli Lisabonskú zmluvu, no EÚ im pod hrozobou sankcií a vydierania prikázala spraviť nové referendum, lebo sa im nepáčilo demokratické rozhodnutie väčšiny Írov, ktoré išlo proti záujmom hlavných EÚ…

Keď v Grécku museli okresávať financie na sociálne služby, no na armádu nie

Pripomeňme si, že keď EÚ nariadila Grécku škrtať všetky sociálne výdavky a vo veľkom privatizovať významné strategické podniky Grécka, tak EÚ nijak nevadilo, že Grécko vynakladá rekordných 2,38% HDP na armádu, čo je po USA, najviac vrámci NATO.

Grécko kúpilo v tej dobe 6 fregát za 2,5 miliardy eur, vrtuľníky za 400 miliónov eur, bojové vozidlá a 6 ponoriek v hodnote miliardy eur. Povedzme si, že predajcami tejto bojovej techniky boli hlavne nemecké, francúzske a americké spoločnosti, no zisk neputoval len do súkromných rúk, ale aj do štátnych pokladníc týchto krajín, takže chápete, prečo sa drastické škrtanie naordinované EÚ vyhlo armáde, vlastné zisky sú samozrejme prvoradé…

Grécko muselo obmedziť aj pracovné práva a silu odborov, vďaka ktorým mali pracujúci vyššie platy ako máme my. EÚ zakázala Grécku kolektívne vyjednávanie odborov, čo bolo ďalšie víťazstvo oligarchie a oslabenie pracujúcich.

Veľa Slovákov argumentovalo, že grécke platy, dôchodky a sociálne výdavky sú neadekvátne veľké a že je dobré že ich budú znižovať a že sú tam tieto reformi. Je to niečo neuveriteľné, ako ste skočili na lep oligarchii, miesto toho, aby ste sa zamysleli, že to vaše platy, dôchodky a sociálne prostriedky sú tak extrémne nízke a nie grécke platy tak vysoké a začali sa búriť proti tým žobračenkám, ktoré tu zarábame.

EÚ podmienila zaslanie ďalšich financií pre Grécko tým, že Grécko muselo sprivatizovať svoj štátny majetok v hodnote 50 miliárd Eur, ktorý dalo do rúk veriteľov EÚ a tá môže zasahovať do všetkých kým kľúčových zákonov, ktoré budú príjmané v gréckom parlamente. Vitajte v protektoráte Gŕecko, pod správou EÚ, či presnejšie Nemecka.

Ako výstižne hovorí jeden náš člen: „Pokiaľ štát schváli zvýšenie cien energii, zavedie poplatky v zdravotníctve, zozpredáva strategické podniky, alebo schváli niečo, čo zaťaží peňaženky bežných pracujúcich, vtedy EÚ a jej inštitúcie mlčia. Akonáhle sa niekto pokúsi, čo i len neparne siahnuť na zisky tých bohatých, alebo stačí naznačiť, že ich majú vysoké, už tu je v momente zásah z Bruselu…“

Ako sa slovenská pravica a jej podporovatelia tešia z protektorátneho postavenia Slovenska…

Slovenská pravicová opozícia, „nezávislí odborníci“ z rôznych think-tankov, alebo ich podporovatelia sa vytešujú, že komisia zrušila zákon z dielne SNS. Úplne sa na tom bavia a robia rôzne zosmiešňujúce grafiky na adresu SNS, no pritom sa títo ľudia vysmievajú z vlastnej hlúposti.

Neuvedomujú si to, že tu nejde o to, kto ten zákon predkladal, ale ide tu o to, že EÚ nám môže nakázať zrušenie akéhokoľvek zákona, ktorý v parlamente, alebo referendom príjmeme a tu končí všetká sranda… Bolo by zaujímavé vidieť, aké by boli reakcie tých istých ľudí, keby EÚ zakročila proti zákonu z ich dielne, zákonu, ktorý podporujú voliči pravice, tam by im ten úsmev rýchlo zamrzol a začal by krik, ako nejaká „socialistická“ EÚ potláča demokraciu a suverenitu našej krajiny… 😛

Vy ste sa potichúčku radovali z toho, že Gréci musia podstúpiť tvrdé protisociálne opatrenia, ktoré znížili životný štandart pracujúcim, kdežto oligarchii a boháčov sa to nijako nedotklo, tí si svoje nakradnuté peniažky starostlivo poukrívali v daňových rajoch. Tak isto sa teraz smejete SNS a Dankovi, že EÚ im zrušila zákon a pritom tu vôbec nejde o SNS, či Danka, ale o jasný precedens…, keď to niekto nechápe, tak nech už radšej nemoralizuje o nejakej slušnosti, demokracii, slobode, svojom názore, boji za dobro a podobne.

EÚ nám týmto jasne ukazuje, že na Slovensklu budú len také zákony, ktoré vyhovujú potentátom z Bruselu a keď nebudeme počúvať, tak nás čakajú sankcie, blokády, arbitráže, izolácia, nepokoje, destabilizácia a pri najhoršom aj nejaké tie represívno- vojenské akcie…

Miroslav Pomajdík- predseda Vzdoru-strany práce

Najväčším strašidlom v prezidentskej kampani sa stala možnosť homosexuálov adoptovať si deti. Tu sa naozaj musíme zamyslieť a lepšie pozrieť na túto donedávna šokujúcu tému. Priznávam, cítim sa byť úplne odcudzeným, lebo prestávam tejto spoločnosti rozumieť. O to viac, ak prestávam rozumieť ľuďom hlásiacim sa ku ľavici.

Aby sme sa pochopili…

Je samozrejme irelevantné, ako sa k téme stavia budúci prezident. Ten zákony nevytvára a aj keby prípadné zákony vetoval, tak ako doposiaľ by bol iba opätovne schválený zákon a prezidentove veto prelomené. To myslím v akomkoľvek zákone. Nie len ohľadom spomínanej otázky.

Fatamorgána, či rozbuška?

Druhým podstatným faktom je, že na Slovensku nie je nijakým zákonom, alebo predpisom vyslovene zakázané neheterosexuálne orientovanému jedincovi adoptovať si dieťa. To, ako ste orientovaní nik nemôže skúmať, evidovať, hodnotiť. Môže to teda byť iba predvolebná fatamorgána, ale môže to byť aj nebezpečná rozbuška. Táto rozbuška by odštartovala to, čo naši predkovia zažívali v 30-40 rokoch…

Ak je to len fatamorgána, prejde po voľbách. Život sa vráti do „normálu“. Ostane ale čiastočná polarizácia naďalej. Polarizácia spoločnosti na témach, ktoré nijako neohrozujú existujúci systém. Pozornosť odvedená, pocit že volič rozhoduje navodená.

Ak by ale šlo o rozbušku, je dôležité pochopiť následné reakcie. Jedinec bez ohľadu na jeho sexuálnu orientáciu môže požiadať o osvojenie, adopciu, či inú formu výchovy dieťaťa, či už v rodinnom príbuzenstve, alebo dieťaťa, ktoré je napríklad v domove a rodičia sa ho vzdali. Nemôže to urobiť pár rovnakého pohlavia! To áno. No nie z dôvodu, že by to bolo zakázané. Je oveľa logickejší dôvod.

Žijeme síce v 21. storočí, no páry rovnakého pohlavia nemajú žiadnu právne podloženú formu spolunažívania. Takže vo vzťahu k dieťaťu nemôžu inak vystupovať, iba ako jedinci. Ako spolubývajúci, ak majú rovnakú adresu. Ako spolumajitelia nehnuteľnosti, ktorú napríklad vlastnia. Nič viac. Smutné je, že veľká časť prívržencov ľavice, takýto stav dokonca schvaľuje.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým z tohto pohľadu? Z pohľadu ľudí, ktorí chodia rovnako ako vy do práce, platia dane, no nemajú možnosť žiť plnohodnotne? Mať aspoň aké také istoty.

Nebezpečná hra s osudom ľudí, ktorí nestoja o pozornosť, ale o rovnoprávnosť

Ako sa môže stať, že sa hlavnou témou kampane stane niečo, čo je vlastne základným právom každého jedinca? Za celou témou sa skrýva fakticky nebezpečná hra. Prečo si to myslím? Lebo jediným logickým vyriešením neželaného stavu, by bolo odňatie časti existujúcich práv sexuálnym menšinám. Teda vyslovene zakázať neheterosexuálnym jedincom mať, alebo vychovávať deti, pretože samotný fakt, že by sme všeobecne a právne znemožnili týmto ľuďom adoptovať dieťa, logicky by sme tým prezentovali presvedčenie, že takáto výchova je nežiadúca a muselo by to znamenať aj stop pre neheterosexuálnych ľudí v ich výchove biologických detí – teda ich vlastných.

Uvedomuje si deti „chrániaca“ časť populácie, s akou fašistickou a nacistickou myšlienkou sa tu zahráva? Uvedomujú si predstavitelia týchto myšlienok, že prekračujú prah a prikláňajú sa k fašistom? Chcete evidovať ľudí podľa ich orientácie? Chcete naozaj rozdeľovať ľudí na normálnych a menejcenných? Chcete odnímať deti ich rodičom, lebo podľa vášho „nedeľného rečníka“, ktorý mimochodom nemôže mať (verejne) deti a manželku, to považuje za „nemorálne“? Vytrhávať ich z ich prirodzeného a láskyplného prostredia?

Vráti sa farebná hviezda na odeve v elektronickej podobe 21 storočia?

Ako by tomu chceli fašisti a nacisti v spoločnosti 21. storočia zabrániť? Hitler bol v tomto „prezieravý“ a „priamo vecný“ a on by im aj poradil. Kastrácia bola obľúbenou metódou a spĺňala by idei fašistov. Takýto jedinec by deti nemohol mať a adopciu by mu nedovolili. Ale Hitler a jeho súputníci šli ešte ďalej. Boli dôslední. Oni neheterosexuálnych jedincov vraždili. Mali na to rôzne metódy a asi najznámejšou je splynovanie. Môžete si povedať, že je to opäť pritiahnuté za vlasy, ale nie je. Deliť ľudí na kategórie je vždy začiatkom genocídy!

Si alebo nie si?

Podstatou je otázka, ktorú si musí položiť každý z nás. Si Ty rovnako hodnotný človek ako iný? Som ja rovnako hodnotný človek, ak som heterosexuál, alebo nie?

Presne o toto tu ide. Ak uznávate, že deti nesmú a nemôžu vychovávať neheterosexuáli, znamená to jediné. Na hore uvedené otázky logicky odpovedáte, že nie a tu nastáva zlom. Ľudia sú si vo vašej predstave nerovní. Neexistuje rovnosť, ale naopak. Existujú kategórie ľudí a je teraz jedno na základe akého hodnotenia. Sú lepší a horší. Sú nežiadúci ľudia a oni sú problém.

Sme len krok od toho, aby sme akceptovali to, že niekto tento problém vyrieši a títo „menejcenní ľudia“ zmiznú. Veď problémy sa majú riešiť. Najlepšie ak to vyrieši niekto za nás a nech o tom ani neviem…

Poučme sa z histórie

Prepožičiam si verše, vínimočne od teológa a antikomunistu Martina Niemöllera:

Als die Nazis die Kommunisten holten, habe ich geschwiegen; Ich war ja kein Kommunist.

Keď nacisti prišli po komunistov, mlčal som; nebol som predsa komunista.

Als sie die Gewerkschafter holten, habe ich geschwiegen; ich war ja kein Gewerkschafter.

Keď prišli po odborárov, mlčal som; nebol som predsa odborár.

Als sie die Juden holten, habe ich geschwiegen, ich war ja kein Jude.

Keď prišli po židov, mlčal som; nebol som predsa Žid.

Als sie mich holten, gab es keinen mehr, der protestieren konnte.

Keď prišli po mňa, nebolo už nikoho, kto by mohol protestovať.

-vjml- Autor je členom vedenia Vzdoru-strany práce