Archív kategorií: Reflexe

Falošné hrátky dvoch „nezmieriteľných“ kapitalistických táborov, alebo ako si SMER-SD môže za to sám: Ani Smer-SD, ani SaS a spol, ale boj za pracujúcich!

Napísané , autor:

Ľudia si musia uvedomiť zásadnú vec a to že SMER-SD má za sebou rôzne kauzy, má rôzne pochybné prepojenia, kšefty, dosadených svojich ľudí, oligarchov v pozadí a tak isto to je aj s terajšou pravicovou opozíciou, ktorej nikdy nepôjde o blaho pracujícich, ale pôjde im o prehĺbenie neoliberalizmu v našej krajine a aj ich vláda bude prospešná pre najbohatších ľudí tejto krajiny, finančných skupín a nadnárodných korporácií, tak ako každá vláda v kapitalizme. To čo sa tu odohráva, je bitka medzi dvoma kapitalistickými záujmovými blokmi, ktoré sa bijú o moc a sféru vplyvu a ľudí využívajú ako rukojemníkov a ešte ich balamutia, že keď odíde táto vláda a nastúpia oni, bude tu zrazu oáza spravodlivosti a slušnosti, žiaľ, takto to nefunguje. Tu vôbec nejde o nejakú výmenu jedných figúrok za druhé. To sme si mohli uvedomiť počas vládnutia Dzurindovej, alebo Radičovej vlády, kedy boli rozpredané strategické podniky, zaútočilo sa tvrdo na práva pracujúcich, na zamestnanecké práva, sociálne práva, sprivatizovalo sa čo sa dalo, korupcia, aféry, podplácanie boli tiež ich nedielnou súčasťou…

Zabudli sme na to, o čom sa vtedy písalo:„že na podozrenia z korupcie v slovenskom parlamente pri schvaľovaní zdravotníckej reformy v roku 2004 poukazovala aj depeša veľvyslanectva USA v Bratislave, ktorú zverejnil portál WikiLeaks. Diplomatická správa ako zdroj podozrivý z kupovania hlasov nezávislých poslancov uvádza finančnú skupinu Penta“. Spomeňme si tiež na kauzu Gorila a koľko špiny pravicových vlád vyplávalo na povrch a iné to nebude, keď sa opäť chytia kormidla.

Dnešní podporovatelia tejto vlády, používajú na jej obranu aj to, že oni sú ta proslovenská vláda, ktorá obraňuje náš štát, naše hodnoty, obyčajných pracujúcich ľudí, ktorá sa nedá vydierať vedením EÚ, USA, NATOM, Sorošom…, že tu ide o prevrat v réžii zahraničných mocností, ktoré tu chcú dosadiť poslušnú proamerickú, probruselskú, proNATO vládu, vytovrenú z terajšej opozície. Keď sa však súdny človek nad tým zamyslí, dnešná vláda bojuje aby sme boli v tzv. jadre EÚ, naša vláda tu nechala zriadiť veliteľstvo a základňu NATO vo Vajnoroch, naša vláda vždy podporila americké záujmy vo svete, naša vláda jasne hovorí, že naše miesto je jedine v EÚ a NATO, naša vláda vždy poslušne prijala každú dohodu, zákon a nariadenie, ktoré im nadiktovalo vedenie EÚ, schválila sankcie voči Rusku, zmluvu CETA, zaviazala sa zvyšovať zbrojenie, ktoré nám nakázalo NATO a kupuje zbrane len od členov NATO, ešte aj tých imigrantov, ktorých nám prerozdelil Brusel prijala… a ako im môže ísť o obyčajných pracujúcich ľudí, keď v ich vláde sedia veľmi bohatí ľudia, ktorí sa hrajú na sociálnych politikov. Táto vláda vždy poslušne spravila všetko, čo im NATO,USA, či vedenie EÚ nadiktovalo. Fico keď bol v zahraničí, nikdy nekritizoval nič na politike EÚ a NATO, nadnárodným korporáciám vždy schválili nadštandardné dotácie a daňové úľavy a nijak im nevadilo, že tieto korporácie tu idú vysávať našu lacnú pracovnú silu a vôbec to nerobia pre blaho pracujúcich, ale pre maximalizáciu svojich ziskov, to len pred domácim publikom sa vystatoval, že on je proti tomu a tomu…jednoducho išlo vždy len o hru a pretvárku. Tak aký by mali motív ľudia z vedenia EÚ, NATO, či USA zvrhnúť túto vládu, ktorá je poslušná vo všetkom, čo im nakážu a vymeniť ju za vládu Sulíka, Matoviča, či Kollára, ktorí v mnohých otázkach napádajú EÚ a jej fungovanie a ktorá bude nestabilná, plná turbulencií, konfliktov… Veď bol to práve Sulík, ktorý sa vzopretím proti nariadeniu EÚ o Eurovale pričinil o pád Radičovej vlády a opätovnému vládnutiu Smeru-SD…

To, že dnešná pravicová opozícia zneužíva smrť dvoch mladých ľudí na svoje účely je jasný fakt. To, že opozícia stojí za tzv. „apolitickými“ zhromaždeniami je tiež každému jasné, to, že sa nechali vysoké školy vtiahnuť do tejto politickej hry a sú zneužívaní študenti, to je tiež neodškriepiteľné, to, že tu dostávajú rôzne „apolitické“ mimovládky určité financie z vonku, je tiež fakt, aj to, že mnohí novinári robia komparz pravici, no musíme sa jasne zamyslieť aj nad tým, že bol to práve SMER-SD, ktorý vybičoval túto situácii do krajnosti a tak obrátil proti sebe hnev veľkej časti spoločnosti, práve zatváraním očí pred svojimi  problémami a aférami.

Je samozrejmé, že pravicová opozícia tieto posledné tragické udalosti využila vo svoj prospech, no keby im SMER-SD k tomu nepripravil vhodnú pôdu ututlávaním svojich afér, tak by bola situácia úplne iná a prepojenie talianskej mafie na ich straníkov bolo ďalšou kvapkou a tak nech sa Smeráci nečudujú, že ten pohár sa im prelial. Ako hovorí môj dobrý priateľ a mladý komunista Tóno: „Fico si za to môže len a jedine sám. Koľkokrát mu stačilo obetovať jedného jediného prúserového ministra, aby zabezpečil bezproblémový priebeh svojej vlády? Ešte stále ho tam drží a ani sa len sa nenamáhal konečne odsťahovať z milionárskej rezidencie daňového podvodníka. Neurobil absolútne nič, aby predišiel súčasnej situácii. Aby som to zbytočne nedramatizoval, v podstate o nič nejde, maximálne jednu probruselskú, proatlantickú vládu oligarchov nahradí druhá, talianska mafia sa možno na čas stiahne a nahradí ju domáca a všetko zas bude tam kde bolo….“ Naozaj výborný postreh.

To, o čo tu ide je falošná hra, nakoľko v pozadí jedna časť oligarchov súperi s tými druhými o čo najväčšiu moc a zisky a nakoniec sa v pozadí aj tak dohodnú na zložení novej vlády. Celkovo ide o systém, v ktorom žijeme a ani jedna strana momentálnej parlamentnej strany barikády nespochybňuje kapitalizmus a práve v ňom sa bude vždy dariť len úzkej skupine najbohatšej „elity“ a my pre nich budeme len ľudské zdroje, ktoré vycucajú a o to tu ide. Pred tým sme zvrhávali a nadávali na Mečiara, potom Dzurindu, potom si sulíkovci zvrhli Radičovú, teraz zvrhnú Fica, potom zase Sulíka s Matovičom atď…atď…nekonečný príbeh cucania nás pracujúcich v kapitalizme, ale nikoho z týchto ľudí, ktorí sa nechávajú vtiahnuť do politickej hry týchto kapitalistických strán rôznych ideologických odtieňov nenapadne, že chyba je v systéme, ktorý vždy bude produkovať krízy, ktorý vždy umožní vykorisťovať obyčajných ľudí a vládnuť úzkej skupinke ľudí, ktorá má vďaka tomuto systému nesmierne bohatstvo. Preto potrebujeme systémovu alternatívu, potrebujeme alternatívu ku kapitalizmu, nie vymieňať si jednu bábku za druhú a v pozadí sa na všetkom aj tak dohodnú oligarchovia a divadlo môže pokračovať…

Z toho hľadiska my vo Vzdore-strane práce stojíme v tvrdej opozícii aj proti terajšej vláde, aj proti opozícii. V tomto ich boji máme my vlastný postoj, vlastné návrhy, vlastnú identitu, vlastné východiská a budeme odhaľovať špinavosť celej tej ich kapitalistickej hry. To nie je boj nás obyčajných pracujúcich ľudí, ten musí reálne smerovať proti každej kapitalistickej vláde, či tam bude sedieť Smer-SD, SNS, MOST-Híd, alebo SaS, Matovičovci, KDH, Kollár, Kotleba a musíme tvrdo obhajovať práva pracujúcich, sociálne práva, ekologické práva, kultúrne práva, emancipačné práva atď… Náš boj je boj proti kapitalizmu, boj za socializmus poučený z chýb minulosti, obohatený o poznatky prítomnosti a s víziou do budúcnosti.

Miroslav Pomajdík- podpredseda Vzdoru-strany práce

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Za socializmu sme mali 30-tisíc hektárov viníc a boli sme významnými exportérmi vína: Dnes máme len okolo 9-tisíc hektárov rodiacich viníc a 50% vína dovážame…

Napísané , autor:

Za socializmu Slovensko zažilo aj nevídaný rozvoj vinohradníctva. V 70-tych a 80-tych rokoch sa vo veľkom zakladali nové vinohrady na tisíckach hektárov a do roku 1989, činila výmera viníc na Slovensku nádherných 30 000 hektárov ! Patrili sme k exportérom vína, dnes však 50% vín, ktoré sa u nás spotrebujú pochádzajú z dovozu. Takže ako vidíme, aj vo vinárstve sme boli sebestační a dokázali sme veľkú časť našej produkcie vyvážať.
S pádom socializmu u nás upadali aj vinohrady. Je 30 rokov od pádu socializmu a na Slovensku máme len okolo 8 872 hektárov s rodiacimi vinicami… Z tejto rozlohy je prakticky 30% dožívajúcich viníc, ktoré bude treba obnoviť…

Veľkou vízvou teda ostáva obnova slovenských viníc, vysporiadanie pozemkov a je otázka, či sa vôbec niekedy kapitalistické Slovensko aspoň trocha priblíži výmere viníc zo socializmu, nakoľko dnešný stav je niekde na 33% z bývalej rozlohy viníc, čo je žalostne málo.
Tiež je však smutným faktom, že nakoľko bolo vinohradníctvo za socializmu naozaj ľudové a z našich vinohradov sme mali prospech všetci, dnes sa to stala veľakrát doména snobov- vinárov, ktorí sa veľakrát cítia ako novodobí grófi, kde na svojich súkromných akciách, kde hostia smotánku, znevažujú všetko, čo tu fungovalo za socializmu a šíria svoje zvrátené neoliberálne politické názory, kedy tvrdia, že všetko vyrieši neviditeľná ruka trhu, ľudia by mali platiť za všetko a štát by mal byť iba akýmsi nočným strážnikom…

Vzdor-strana práce

Dňa 26. januára sme si pripomenuli 10. výročie úmrtia palestínskeho revolucionára a jedného z otcov palestínskeho odboja, George Habasha

Napísané , autor:

Bol zakladateľom a neskôr generálnym tajomníkom revolučnej marxistickej strany Ľudová fronta za oslobodenie Palestíny- PFLP, jednej z najaktívnejších a najvýznamnejších ľavicových strán Palestíny, ktorá dlho vyzývala k vytvoreniu jedného, ​​demokratického a sekulárneho štátu bez „imperialistického neokoloniálneho pravidla „, kde všetci obyvatelia (arabskí, moslimovia, židia a kresťania) môžu žiť spolu.

Narodil sa v Lydde v pravoslávno-kresťanskej palestínskej rodine v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Jeho sestra bola zabitá a jeho rodina bola vyhnaná zo svojich domovov, keď izraelské vojská napadli mesto v roku 1948, čo sa stalo súčasťou širšej etnickej čistiacej kampane 750 000 Palestínčanov.

Rodina utiekla do Libanonu, kde sa zapísal na americkú univerzitu v Bejrúte. Po absolvovaní štúdia medicíny na univerzite v Bejrúte pracoval ako lekár v utečeneckých táboroch v Jordánsku a viedol kliniku v Ammáne.

V roku 1952 pomohol založiť Arabské nacionalistické hnutie, ktoré bolo zamerané na zjednotenie arabského sveta s konfrontáciou s Izraelom a zosúladenie s arabskou nacionalistickou ideológiou Gamala Abdela Nassera, ktorého bol Habash nadšeným podporovateľom. Úprimne veril v to, že je potrebné mať arabskú jednotu, ktorá by sa postavila k sionistickému dobývaniu „a oslobodiť všetky okupované palestínske a arabské krajiny.“

V dôsledku kolapsu Arabského nacionalistického hnutia, keď Nasserova a ďalšie arabské armády porazili Izrael v šesťdňovej vojne v roku 1967, Habash založil PFLP. Vo svojom úvodnom vyhlásení z roku 1967 PFLP vyhlásil, že „jediným jazykom, ktorý nepriateľ rozumie, je revolučné násilie“ a že „historickou úlohou“ bolo otvoriť divoký boj proti nepriateľovi. So svojou nenásilnou a násilnou taktikou PFLP v určitom čase bolo po najväčšom palestínskom hnutí Fatah druhým najvýznamnejším hnutím v Palestíne.

Habashova analýza a politická stratégia pochádzali z kombinácie pan-arabizmu a marxizmu-leninizmu. Zdôvodnil, že palestínska revolúcia bola predovšetkým arabskou otázkou. Reakčné monarchie a diktatúry podporované USA, ktoré vládli arabským krajinám, boli všetkými prekážkami v boji za oslobodenie Palestíny. Veril, že oslobodenie Palestíny by sa malo uskutočňovať vo všetkých arabských metropolách. Okrem toho bol Habash zásadným internacionalistom, ktorý veril v globálnu revolúciu proti imperializmu. PFLP udržiavala vzťahy s ľavicovými skupinami, ako boli Japonské červené brigády, írska IRA a revolučná Kuba.

George Habash zomrel bez splnenia dvoch snov, za ktoré žil a bojoval: ukončenie okupácie Palestíny a realizácia arabskej jednoty, ale nezomrel bez toho, aby zanechal dedičstvo pre nové generácie Palestínčanov a Arabov, ktorí stále veria jeho sny o oslobodení.

Exorcista a posväcovanie na Žilinskom VÚC: Jedna viera, jedna ideológia a železná „templárka“ na čele novej „križiackej výpravy“

Napísané , autor:

Tak človek nevie, či sa má smiať, alebo plakať, že či žijeme naozaj v 21. storočí, alebo pri pohľade na tieto výjavi nás niekto ťahá do 16. storočia a doby tmárstva, nakoľko nová županka Žilinského VÚC povolala na „očistenie“ svojho úradu exorcistu…, no asi má nejaké „tajné informácie“, ktorými my obyčajní smrtelníci nedisponujeme, že bývalé vedenie tam asi povečeroch tajne poriadalo okultné večierky a satanské orgie…, že to tam treba poriadne posvätiť

No, dobre sa vie o Jurínovej konzervativizme, no ale pri podobných scénach sa fakt niekto môže pýtať, či zajtra nebude zriaďovať v Žilinskom VÚC inkvizičné súdy a ateisti majú veru po chlebe… No a slová kolegu Jurínovej Vašečku na konci jeho statusu hovoria jasnou rečou, nech Pán žehná špeciálne županku Jurínovú, človek má až pocit, či sa pani Jurínová nechystá náhodou na nové „križiacke výpravy“ na „oslobodenie“ Svätej zeme…

Evidentne, sekulárny charakter verejného úradu je v Žilinskom kraji minulosťou a od teraz sa jasne bude spájať s jednou vierou, jednou ideológiou a železnou „templárkou“ na jej čele a my ostatní si môžeme pískať… asi na srandu sa píše v Ústave Slovenskej republiky aj to, že Slovenská republika sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo…

Hlavne že nám komunistom budú nadávať do fanatikov, či extrémistov… Tak s exorcistom k lepším zajtrajškom v Žilinskom VÚC…

Vzdor-strana práce

Keď sa silvestrovské táranie pretiahne až do nového roku: Alebo pár slov o napredovaní „slovenskej“ ekonomiky a jej prospešnosti pre obyčajných pracujúcich ľudí

Napísané , autor:

Býva každoročným zvykom, že na sklonku starého roku sa v silvestrovskej nálade všetci dobre bavíme. Zabúdame na každodenný stres a aspoň jeden deň v roku, chceme od všetkého vypnúť. Pre mnohých ľudí je takýmto dňom vždy posledný deň v roku. Niekedy k dobrej nálade prispeva aj trocha toho alkoholu, ale často su to aj silvestrovské zábavné programy, či atmosféra v kruhu svojich rodín. Na Silvestra je úplne prirodzené, že sa ľudia bavia, žartujú, robia si jeden z druhého žarty a snažia sa užiť si tento deň. Je to úplne normálne a prirodzené.

Na začiatku toho roka sme svedkami toho, že niektorí politici si Silvester evidentne predĺžili, či vedome, alebo nevedome, nateraz nie je dôležité. Ako prvý s tým začal prezident republiky, ktorý v deň 25 výročia vzniku SR, vyznamenal ľudí, o ktorých by si väčšina bežných ľudí neoprela ani starý zhrdzavený bicykel. Nie len, že pre vznik SR neurobili nič, ale pre bežných občanov neurobili nič. Jeden z ocenených, ktorý žije v zahraničí, bol v časoch po roku 89 prezývaný ako čert prvej kategorie a väčšina spoločnosti bola rada, že odtiahol, kamsi dočerta a nikto by si na jeho meno ani nespomenul, nebyť novoročného blbnutia hlavy štátu.

O nič po zadu nechcel zostať ani premier Fico, ktorý sa na tlačovej besede sa pýšil tým, akého máme úžasného mimistra financii a ako ho oceňujú v zahraničí. Samozrejme popri tom sa nedalo opomenúť to, ako sme vraj najrýchlejšie sa rozvíjajucou ekonomikou a ako úžasne šlape slovenská ekonomika. Rozoberať nejako doširoka novoročnú estrádu prezidenta republiky, ktorý ocenil svojich kamarátov, nemá veľký zmysel. Nakoniec povedzme si úprimne, ak by takýto prezident ocenil bežného slušného občana, ten by sa musel od hanby prepadnúť a chodiť radšej kanálmi. Takže to, že ocenil takých akých ocenil nestojí za dlhší komentár.

Úspešná „slovenská“ ekonomika?

V prvom rade v tejto súvislosti je potrebné vysvetliť si jeden podstatný fakt a tým faktom je skutočnosť, že v kapitalizme je výraz „slovenská ekonomika“ logickým nezmyslom. Takýto výraz mal svoje opodstatnenie v socializme, keď podniky vytvárajuce slovenskú ekonomiku boli vo vlastníctve obyvateľov krajiny a teda boli národnými podnikmi a ich zisk vždy končil v štátnom rozpočte. Vtedy každý nárast výroby znamenal viac peňazí do štátneho rozpočtu. Dnes keď je všetko rozpredané a štát takmer nič nevlastní, je štát iba správcom cudzieho majetku a takýto štát, resp. jeho predstavitelia konajú tak, aby boli majitelia firiem čo najviac spokojní. Úplne sa to samozrejme nedá, pretože majitelia firiem by boli často radi, keby štát umožnil pravidlá džungle, zrušil minimálnu mzdu a nestaral sa do toho, ake pracovné podmienky na pracoviskách su a za aké peniaze ľudia robia. No na druhej strane štát pokojne vytvára a udržiava podmienky v ktorých môže úzka skupina ľudí bohatnúť do neskutočných výšok. Teda ak predseda vlády hovorí o rastúcej Slovenskej ekonomike, tak v skutočnosti hovorí o raste súkromných firiem fungujúcich na území SR, čo je dosť podstatný rozdiel.

Položme si predsa len jednu podstatnú otázku, aj keď pre všetkých chápavejších sa bude zdať možno zbytočná. Komu prináša najväčší osoh rast (vraj slovenskej ) ekonomiky?
Prináša osoh štátu? Prináša osoh občanom? Prináša osoh majiteľom firiem?

Bez dlhého uvažovania sa dá skonštatovať, že prináša osoh najmä majiteľom firiem, pretože 80% ich čistého zisku, ktorý vytvára pracovná sila končí v ich vreckách, na ich kontách, v ich drahých autách, dovolenkách, vilách…atď. Zvyšných 20% vo forme výpalného ( oficialne nazývané ako daň) končí v štátnom rozpočte. Je to v skutočnosti poplatok za to, že štát a štátne orgány umožňujú systém, v ktorom časť spoločnosti hodnoty tvorí a druhá časť si ich drzo privlastňuje.

Či tento rast pomôže aj štátu a štátnym orgánom?

No trocha predsa len áno, pretože z viac privlastneného zisku musí súkromná firma odviesť vyššie „výpalné“, no na druhej strane su tu mnohé zahraničné firmy, ktoré majú svoje sídla mimo územia SR a tak zisk, odteká mimo SR a mimo SR je i zdanený a veľká časť zdanená ani vôbec nie je, nakoľko sa uloží v daňových rajoch.

No a čo ten čo svojou prácou zisk vytvára? Teda bežný zamestnanec?

Možno sa mu ujde o pár omrviniek viac a keďže klesá nezamestnanosť, menej ľudí je odkázaných na sociálny systém a môžu pokojne pracovať na svojho kapitalistu. Jasným dôkazom toho, že rastúca ekonomika neznamená lepší život pre bežných občanov je informácia, že zadĺženosť slovenských domácností neustále prudko narastá. To znamená, že firmám sa darí najmä pre to, že už dnes zjeme to, na čo zarobíme až zajtra. Ak to raz ale krachne, čo nebude trvať až tak dlho, tak každému zostane čo jeho jest, ako by povedal pán farár. Majiteľom firiem naplnené účty a zadlženým ich dlhy atakto „spravodlivo“ rozdelení vstúpime do ďalšej hospodárskej krízy.

Nuž teda pekne od Vás pán premiér, že sa radujete z bohatnutia bohatých a zadlžovania chudobných. „Ľavicová politika, jak sa patrí.“ Pre všetkých nás, ktorým je jasné, že zlepšenie daného stavu a zmena v uvažovaní politikov je vec ďalekej budúcnosti, aspoň spoločné želanie, aby politici aspoň skončili už so silvestrovským táraním a blbnutím a nerozčuľovali obyčajných ľudí. Slivester je už niekoľko dní za nami, tak si to ráčte páni, s prepáčením politici, konečne uvedomiť.

Ján Zmeko

Nad niekdajším hlavným mestom Islamského štátu Raqqa zaviala komunistická vlajka: Ide o rovnaký symbol porážky fašizmu, ako vztyčovanie vlajky nad Reichstagom

Napísané , autor:

Fotograf Gary Oak vyfotografoval členov Medzinárodného práporu slobody ( ide o zahraničných bojovníkov pochádzajúcich z komunistického a anarchistického prostredia z viacerých ázijských a európskych krajín, ktorí už niekoľko rokov bojujú v Sýrii proti Islamskému štátu po boku kurdských pašmergov ), ktorí znovu vytvorili slávnu fotografiu z r. 1945- Vztyčovanie vlajky nad Reichstagom, tentokrát ale stým rozdielom, že komunistickí zahraniční bojovníci vztýčili komunistickú vlajku nad oslobodeným sýrskym mestom Raqqa, ktoré Islamský štát vyhlásil za svoje hlavné mesto. Je v tom naozaj veľa symboliky, nakoľko aj Berlín, aj Raqqa predstavovali hlavné mestá fašizmu- v jednom prípade v jeho nacistickej a v druhom prípade islamistickej forme. 

„Keď červená vlajka zaviala nad Berlínom, bol to symbol víťazstva nad nazi-fašizmom. Raqqu považujeme za porážku ISIS-fašizmu a že pokračujeme v rovnakej komunistickej tradícii, ako oslobodzujúce vojská v roku 1945 v Berlíne,“ povedal 21-ročný Serhildan, člen Medzinárodného práporu slobody, ktorý pochádza z Londýna. Povedal, že Medzinárodný prápor slobody sa zúčasťoval bojových operácií proti islamistom a v roku 2017 desať ich členov padlo v boji. „Koncepcia Medzinárodného práporu slobody sa stala plodnou a revolucionári z každého kúta sveta sa pripojili k nám. Nastavili sme novú paradigmu v internacionalizme.“

Tekosin, írsky dobrovoľník, ktorý má 20 rokov, smúti nad smrťou dvoch dobrovoľníkov, ktorí mali veľmi priateľské vzťahy s Medzinárodným práporom slobody  „Jac Holmes sa spoločne s nami zúčastnil viacerých bojov ako sniper. Večer pred tým než zomrel, prišiel povečerať s nami na naše pozície.“ Jac Holmes bol z Bournemouthu a mal 24 rokov, bojoval po boku kurdských YPG a zahynul pri výbuchu izbovej pasce Islamského štátu v Raqqe. Jednotka sa priatelila taktiež s londýnskym kurdským filmárom Mehmetom Aksoym, ktorý zomrel počas protiútoku Islamského štátu. „Často prišiel na večeru a viedli sme dlhé politické diskusie. Bol „infikovaný“ silou nádeje tak ako my. Bol skutočný revolucionár ako my.“

Britské úrady viacerých dobrovoľníkov, ktorí bojovali v Medzinárodnom prápore slobody proti Islamskému štátu v Sýrii, po príchode do vlasti zatkli a momentálne sú väznení. Aj niekoľko mladých ľudí, ktorí sa pokúšali opustiť Britániu, aby sa dobrovoľne podieľali na boji proti Islamskému štátu, bolo políciou zatknutých.

Foto: Gary Oak

Zdroj: Morning star

Spracoval MP

Masaker od Wounded Knee z 29. 12. 1890: Americká kavaléria povraždila okolo 300 Indiánov z kmeňa Lakotov, väčšinou ženy, deti a starých ľudí

Napísané , autor:

Dňa 29. decembra 1890 usmrtili vojaci USA okolo 300 Indiánov z kmeňa Lakotov, pričom väčšina mŕtvych boli ženy, starí ľudia a deti. Táto udalosť je známa ako masaker pri Zranenenom kolene- Wounded Knee Massacre. V rokoch, ktoré viedli až k masakru, bieli osadníci zaberali Indiánom ich krajinu a vybíjali stáda bizónov, ktorých sa preháňalo po USA pred príchodom bielych kolonizátorov vyše 60 miliónov.

Obavy z rastúcej nespokojnosti medzi Indiánmi v rezerváciách viedlo vládu USA k rozhodnutiu zadržať starších Indiánov a ich náčleníkov, o ktorých si mysleli, že by mohli predstavovať pre bielych kolonizátorov hrozbu. Zadržania a zabitie Sediaceho býka vyvolalo boje medzi Indiánmi a americkou armádou.

Po zadržaní skupiny stoviek Indiánov pod vedením náčleníka Spotted Elka, im americká vojenská kavaléria nariadila presunúť sa do internačného tábora a pokúsili sa ich odzbrojiť. Vojenská jednotka Spojených štátov, ktorá ich zastavila, použila neskôr rôzne argumenty na to, aby ospravedlnila otvorenú streľbu a masaker v indiánskom tábore, ktorému padli za obeť väčšinou ženy, deti a starci…

Odkaz revolucionára a marxistu Thomasa Sankaru je v Afrike stále aktuálny: Toto su úspechy jeho krátkeho obdobia v prezidentskom kresle Burkine Faso

Napísané , autor:

Thomas Sankara bol prezývaný aj ako africký Che Guevara. Bol to marxistický revolucionár a vyznávač pan-afrikanizmu a antiimperializmu. Prezidentom štátu Burkina Faso sa stal v roku 1983. Sankara zvrhol konzervatívnu vojenskú juntu. Inšpiráciou mu bola kubánska revolúcia a Fidel Castro. V krajine zahájil ambiciózny ekonomický a sociálny program. Vytvoril policajné jednotky bojujúce s korupciou, spustil pozemkovú reformu. Sankara takisto znárodnil veľké nerastné bohatstvo africkej krajiny a realizoval kampane masovej gramotnosti.

Zlepšil zdravotnú starostlivosť, vzdelanosť a práva žien. Nechal zaočkovať niekoľko miliónov detí proti meningitíde, žltej horúčke a osýpkam a nechal zasadiť 10 miliónov stromov, aby zamedzil rozširovaniu púšte v krajine. Burkinu Faso odviedol od predátorských neokoloniálnych finančných systémov Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. Krajina tiež profitovala z 350 škôl vybudovaných v rámci komunitných programov.

Jeho politika však bola tŕňom v oku viacerých mocných skupín a v roku 1987 bol Sankara zavraždený pri prevrate, len štyri roky po nástupe k moci. Prevrat viedol jeden z jeho najbližších priateľov, Blaise Compaoré, 15. októbra 1987 a bol podporený Francúzskom. Sankara tyždeň pred svojim zavraždením povedal, teraz už preslávený výrok „Zatiaľ čo revolucionári, ako jednotlivci môžu byť zabití, ty nemôžeš zabiť myšlienky.“ Sankara je dodnes osobnosťou, ktorá je vo veľkej úcte a inšpiruje mnoho obyvateľov Afriky.

V 4. sérii seriálu Peaky Blinders je jednou z hlavných postáv aj anglická odborárka a členka Komunistickej strany Veľkej Británie Jessie Eden: Pozrite si tento unikátny seriál

Napísané , autor:

Všetkým, ktorí nepoznajú seriál Peaky Blinders, dávame do pozornosti tento unikátny seriál, ktorý sa oplatí pozrieť. Práve beží už 4.séria, v ktorom je jednou z hlavných postáv aj anglická odborárka a členka Komunistickej strany Veľkej Británie Jessie Eden, ktorá sa preslávila svojim bojom za práva robotníkov a žien, kedy napr. v roku 1931 viedla slávny štrajk v Birminghame, ktorého sa zúčastnilo 10 000 žien. Tento seriál tak oživuje aj príbeh jednej z najvýznamnejších predstaviteliek komunistického hnutia v Anglicku.

Kto o tomto seriáli ešte nepočul, tak dej sa odohráva v 20-tych rokoch 20.storočia v Anglicku v meste Birmingham a hlavnými hrdinami sú príslušníci anglického rodinného cigánskeho gangu Shelbyovcov. S týmto seriálom sa vrátite o 100 rokov dozadu, do priemyselného, špinavého a vždy zadymeného Birminghamu, kde sa zoznámite so životom utláčanej robotníckej triedy, preniknete do sveta anglických komunistov, írskych robotníkov, ktorí organizovali svoj boj pomocou Írskej republikánskej armády ( IRA ), ruských šľachticov a bielogvardejcov v emigrácii, tajných agentov, do sveta cigánskych, talianskych, či židovských gangov v Anglicku…

Pred tzv. propagandou a ovplyvňovaním z východu nás varujú tí istí politici a média, ktorí nám denne servírujú inú propagandu, ktorá je v súlade s ich čiernobielym videním sveta

Napísané , autor:
Na jednej strane počujeme na Slovensku samé varovania nad šírením „nepravdivých“ správ o NATO, USA, amerických vojenských dobrodružstvách, o proruskej propagande, ale o tej americkej , či  tzv. západnej propagande, ktorá je dnes vydávaná za oficiálne overené zahraničné správy, ktoré preberajú média po celom svete, o tom sa veru nedozviete. Ani o americkom extrémizme, ktorý vyvoláva vojny a nestabilitu po celom svete a korumpuje a podporuje všetkých, ktorí sa práve hodia do ich geopolitickej hry, je už jedno, že ide o rôznych diktátorov, ktorí majú na rukách krv.

Veď USA za posledných 50 rokov ovplyvňovali voľby najmenej v 81 krajinách rôznimi spôsobmi. Buď to vojenskými intervenciami, vojnami, prevratmi, podvodmi, podporou fašistických chúnt a podobne… Každá veľmoc má svoje geopolitické záujmy, za ušami má aj Rusko, tak ako aj USA, Francúzsko, Veľká Británia a ďalšie veľmoci, ale konšpirovať zámerne len voči jednej krajine, to je už diagnóza a človek pri týchto ľudoch naberá pocit, že keď sa ráno pošmyknú na banánovej šupke, bude za to môcť Rusko… Žiaľ, je to aj zámer, vtiahnuť nás opäť do studenej vojny a poštvať národ proti národu. Takéto hry končili vždy tragicky, veľkým krviprelievaním.

Keď už má byť niečo vyvážené, má sa hovoriť o všetkých tipoch propagandy v médiách. Dnes je však módne, hovoriť iba o tej ruskej, ktorá tu samozrejme pôsobí, ale tak isto tu pôsobí americká propaganda, či propaganda ďalších tzv. západných veľmocí, ktorá je prakticky súčasťou každých jedných správ zo zahraničia, ktoré preberajú všetky mediálne agentúry po celom svete a ešte nám to predostrú v televízii, novinách, či na internete ako 100% pravdivé správy. Oni majú ten monopol na šírenie celosvetovej propagandy, ktorú využívajú na svoje mocenské postavenie a to tejto forme propagandy sa nehovorí, všetci sa tvária, že neexistuje, ale ona exituje a zasahuje do nášho každodenného dňa.
Dnes keď sa ozvete proti vojenským opatreniam NATO a USA a ich vojnovým dobrodružstvám, keď sa vyslovíte za mier a normálnu mierovú spoluprácu aj s Ruskom, keď spochybňujete hegemóniu USA a ich praktiky, hneď vás onálepkujú, že ste šíriteľ proruskej propagandy, ste Putinovec atď… Začal sa novodobý hon na čarodejnice, kde zlyháva zdravý rozum. Na jednej strane tu vykrikujú rôzni politici, analytici, novinári, aktivisti, „odborníci“ o ruskej propagande, o hrozbe z Ruska, no na druhej strane vás vysmejú, keď začnete hovoriť o propagande Západu, USA a ich štvavej militarizácii, ktorá nás vháňa do nového napätia a strachu a nových šialených vojenských vízií.
Kritické myslenie treba určite poriadne cibriť, no keď niekto hovorí, že kritické myslenie je to, keď odhaľujem propagandu jedných a zamlčiavam propagandu druhých, alebo sa tvárim, že tá druha propaganda neexistuje, tak tomu sa nehovorí kritické myslenie, tomu sa hovorí vedomá manipulácia a klamanie. Preto myslite naozaj kriticky, nie len jedným smerom, ale ku všetkým formám manipulácie, či už ku nám prichádza zo Západu, alebo Východu. Hlavné je zachovať mier a nenechať sa strhnúť nenávisťou, lebo na túto nenávisť doplatíme zase len my obyčajní ľudia, ktorých rozoštvú tak, že sa opäť roztočí koleso vojny a oligarchovia na všetkých stranách barikády si na našom utrpení nabalia ešte viac vrecká.
 

Miroslav Pomajdík- podpredseda Vzdoru-strany práce

Odporúčam pozrieť si tento dokument, ktorý jasne poukazuje na to, ako sa dnešná žurnalistika stala v mnohých prípadoch šíriteľom propagandy a zámerne nám zamlčiava zverstvá, ktoré sú páchané západnými veľmocami. Takto sa média vlastne stávajú spolupáchateľmi týchto ohavných činov.
Tapin – Válka, kterou nevidíte -přesvědčte se, jak funguje mašinérie propagandy žurnalistiky v praxi