Nedávno som si na YouTube pozrel diskusiu troch predstaviteľov, nazvime to „radikálnej ľavice“. Sedeli vedľa seba Eduard Chmelár, Ľuboš Blaha a Jozef Hrdlička. Najväčšiu názorovu zhodu som mal s Jožom Hrdličkom a to platí i dnes, názorovo najďalej som bol asi od Eduarda Chmelára, i keď v niektorých názoroch som mu dával 100% za pravdu.

A to najmä v tých pripomienkach, že treba riešiť súčasnosť a zaoberať sa súčasnými podmienkami pracujúcich a podobne. Sympatické mi je aj jasné dištancovanie sa od ĽSNS a celého toho balastu, ktorý sa dnes vydáva za „tradičný“ či „konzervatívny“. Sympatické mi je aj to, že odmieta, rovnako ako VZDOR-strana práce, falošnú hru na konzervatívcov a liberálov. Že nebráni ani jeden z týchto dnes „antagonistických“ politických smerov. Tie sú tu akurát preto, aby sme sa mali o čom hádať (homosexuáli, potraty, židovskí spiklenci, černoch v letáku na LIDL) a neriešili podstatu problému – teda kapitalistický systém.

Mnohé problémy, ktoré treba akútne riešiť totižto pramenia z existencie kapitalizmu. Napríklad dôchodky až po smrti, nedostupné bývanie, pravidelné krízy, doplatky za lieky, migračná kríza ale čiastočne aj také záležitosti ako rozvody, nezaloženie si rodiny, drogy, násilie, skomercionalizovaní mladí ľudia čumiaci do mobilov, primitivizmus v „kultúre“ atď.

Práve tento názor treba v dnešnej ťažkej dobe rozdúchavať. Preto som bol pozitívne prekvapený keď som sa dozvedel, že Socialisti.sk oslovili KSS a aj VZDOR-stranu práce s volebnou spoluprácou. A ešte radšej by som bol, keby na tejto kandidátke sme šli spoločne aj s KSS. Áno, socialisti.sk sú podľa mňa reformistickou stranou, ktorá ani poriadne nechce definovať čím chce kapitalizmus nahradiť. To mi však nebráni zúčastniť sa na volebnej ale i aktívnej spolupráci s tými, ktorí majú záujem a s ktorými je veľký názorový prienik. To neznamená, že vstupujeme do ich strany a prijímame ich ideológiu. Spolupráca je aj o tom, že spolupracujeme na spoločných cieľoch a pritom rešpektujeme, že sú medzi nami názorové rozdiely a tie si vieme aj slušne vydiskutovať či polemizovať. Určite však k ním máme bližšie ako k takzvaným „vlastencom“ či k iným „HZDS revival“ projektom.

Veď aj v našej strane sme mali ľudí, ktorí sa nehlásili k marxizmu-leninizmu, ale k inej ľavicovej ideológii. A rozišli sme sa sa s nimi slušnejšie ako s takými, ktorí sa hlásili k marxizmu-leninizmu, a pritom zo dňa na deň sú schopní bývalých priateľov označovať za „platených zradcov“, len preto, že sa nezhodneme v jednej veci z desiatich. Častokrát je mentálna úroveň, schopnosť nie len rozprávať, ale aj počúvať, oveľa viac, ako formálne hlásenie sa k nejakej ideológii. Niektorým totižto marxizmus nesvieti na cestu, ale do očí. Som rád že aj v súčasnosti vo VZDORe sme kolektív, ktorí dokáže viesť konštruktívnu kritiku a dokáže aj nesúhlasiť, vypočuť si názor ostatných, kolektívne sa rozhodnúť a toto rozhodnutie rešpektovať. Nelámeme palicu nad svojimi priateľmi len preto, že v niektorej veci majú iný názor ako my.

A myslím si, že dáko takto by to malo fungovať aj medzi radikálnou ľavicou, lebo momentálne stojíme na vedľajšej koľaji i keď podľa krčmových rečí máme tak minimálne 20% podporu. Celkovo by sa mohlo upustiť od hrania sa na hrdinov a zradcov z románu „Drevená dedina“. Ľudia totiž nie sú čiernobiely. Skúsme byť trochu vecní a pozerať sa okolo seba. Dnes sa nerozhoduje o tom či bude zajtra revolúcia alebo reforma. Naše východiskové pozície nie sú ani jedno percento. Dnes zápasíme o existenciu radikálnej ľavice, zápasíme o existenciu komunistického hnutia, zápasíme o to, aby ľudia prestali naháňať židovských spiklencov, černochov z letáku z Lidlu a „buzerantov“ ale začali rúcať kapitalistický systém. Inými slovami, aby začali riešiť skutočné problémy a príčinu súčasného stavu.

„Chmelár vás oklame! “ – vypočul som si. No nestalo sa. Dohodli sme sa, že nás vezmú na kandidátku a tak sa aj stalo. Na ničom inom sme sa totiž nedohodli a teda nás strana socialisti.sk nemá v čom oklamať. Je naopak pozitívne, že zatiaľ čo pre mňa za nezrozumiteľných okolností KSS len pár dní pred podávaním kandidátky oznámila, že nemá na kauciu a teda sa volieb nezúčastní, tak niekoľko komunistov predsa len kandiduje. Uvidíme tiež čo sa so stranou socialisti.sk udeje po voľbách a som ochotný spolupracovať s každým kto to bude myslieť úprimne.Nech to dopadne akokoľvek, plakať na pleci nikomu nebudem. To je politika. A po rokoch v hnutí ma len tak niečo neprekvapí.

Dovolím si nesúhlasiť s vyhlásením KSS, že nehlasovaním, resp. hodením neplatného lístka spochybňujeme legitimitu systému. Ale je to bežný ťah strán, ktoré (momentálne) nekandidujú. Týmto len legitimizujú svoju neúčasť vo voľbách. Nesúhlasím po prvé preto, lebo neúčasť nikoho nezaujíma, nikto nebude plakať, že volilo málo ľudí. Ak vhodia lístok s nápisom „volím socializmus“ tak účasť vlastne zdvihnú a ten lístok uvidí len pár členov komisie, ktorí po zhliadnutí letáku z Aurory strieľať nebudú.

Ďalej – znamená to teda že vo všetkých minulých voľbách, kde sa KSS a VZDOR zúčastnili, vlastne legitimizovali kapitalistický systém? Určite nie. Ono systém nelegitimizujeme tým, či sa zúčastníme volieb, ale tým či ho považujeme za normálny alebo nie. Odmietame ho tým, že sa ho snažíme zvrhnúť a že sa snažíme ľuďom vysvetliť prečo nie je normálny, čím ho chceme nahradiť a zorganizovať ich za túto novú alternatívu. A keď k tomu využijeme rôzne prostriedky vrátane parlamentnej tribúny, nie je to na škodu. Práve naopak – nevyužitím parlamentnej tribúny nás poľahky predbehnú iní – napríklad fašisti a to aj s inými riešeniami.

Stanovisko KSS však rešpektujem. Je to ich právo. Pokiaľ E. Chmelár je pre nich neprijateľný, a vyzývajú nevoliť jeho stranu i keď sme na kandidátke my, je to v poriadku. Vo vyhlásení to však prestrelili formulkou „Niektoré mená, vraj ľavicových politikov a aktivistov, sa nachádzajú na kandidátkach rôznych kandidujúcich politických strán…“

Slovo vraj sa síce skladá zo štyroch písmenok, ale má svoj obsah a dopad.

Uvedomujem si tiež ťažkú situáciu v komunistickom hnutí. Dnes nie sme v 20. a ani 30 rokoch. Nemáme komunistické odbory vo fabrikách, nespravíme prvomájový protest o 200 ľuďoch v kdejakej dedine. Situácia a aj akcieschopnosť na neustále znižuje. KSS je prestarnutá a my už nie sme študenti bez problémov s množstvom času, ktorí prídu kedykoľvek a kamkoľvek na zapískanie. Áno, keď som bol študent, bol som na každom komunistickom zhromaždení. Dnes na každom nie som, aj ich menej organizujeme, no nevzdávame to, pracujeme vrámci možností a nevolíme možnosť obviňovať ostatných a zamknúť sa pri počítači.  Som preto aj rád, keď sa spoločne aj s KSS či inými stretneme na nejakom zhromaždení, napríklad naposledy 17. novembra v Banskej Bystrici. Dnes ide primárne len o to, či sa dokážeme udržať, či dokážeme prežiť a hlavne aj o to vymaniť a získať na svoju stranu čo najviac ľudí. Vážim si každého kto len nekecá, ale aj niečo robí.

Ja nie som ako iní, ktorí okamžite nálepkujú, odsudzujú a majú čiernobiele videnie. Išli ste s Chmelárom? Tu máte nálepku „zradca“. Odhalili ste sa, ukázali ste sa, karieristi, korytári atď atď.

Práve ťažká práca s ľuďmi je jedným z faktorov, ktoré ma na politike odrádzajú. Ale žiaľ to k politike nerozlučne patrí, či máte 0,12% alebo ste vládnucou stranou. Ak mám niekde svoje „koryto“, tak je určite mimo politiky. Keď doma opravujem stodolu, chystám chov kôz, starám sa o hydinu či si s priateľmi zahráme na heligónke, zaspievame a napijeme sa vína či navštívim nejaký folklórny festival, vezmeme deti na výlet, tak cítim pozitívnu energiu zo života. Tu je moje „koryto“, z ktorého mám radosť.

Tí ktorí ma poznajú by mohli vedieť, že nejaký okázalý luxus (ktorý nikoho z Chmelárovej strany po voľbách aj tak nečaká) ma nepriťahuje a nevidím v ňom naplnenie života. Rodinnú dovolenku radšej strávim v Zaježovej bez elektriky ako na nejakej jachte. Aspoň tí čo ma poznajú by to mohli vedieť. Nebaví ma predstavovať sa im znova a znova… alebo podľa seba súdim teba? Neviem… Som taký karierista, že spoločnú kandidátku podporujem i napriek tomu, že mňa ako jediného zo VZDORu strana socialisti.sk neschválila. Nehnevám sa na nich. Pri politike naopak pociťujem také nervózne zvieranie žalúdka… tam moje koryto určite nie je.

No robím ju z povinnosti, lebo ak to ľuďom nevysvetlíme my, tak nikto. Ak my sme ticho, tak oni majú pravdu. No potom si zapnite Facebook a vidíte tam kilá žlče kydaného na všetky strany a to ľuďmi, ktorí riešia rovnice o troch neznámych, ale všetko aj tak vedia, ďalej ľuďmi, ktorí sami nič nerobia (alebo robia úplné hlúposti) a ich jedinou „povinnosťou“ je kritizovať nás, že robíme málo, tak z toho je človeku hneď zle. Títo ľudia okrem kritiky a „odhaľovania“ nás pritom nedokážu zorganizovať ani jedno spoločné stretnutie „tých jediných pravoverných“ lebo sa ešte dva dni pred týmto stretnutím pohádajú. Ja som to, že sa pohádajú a že k stretnutiu nedôjde, vedel už mesiac dopredu. A pritom nikto z nich nebol platený pravicou a ani SIS a ani Sorošom aby tento prevratný míting prekazil. Oni sú skrátka len – poriadne obmedzení.

Ešte jedna ilustrácia:

KSS a VZDOR organizujú 17. november 2016 v Bratislave. Kritici od PC píšu: „Načo sa trepete do Bratislavy, treba ísť medzi ľudí napr. do Prievidze“. Kritici však neprídu ani do Bratislavy a ani do Prievidze.

KSS organizuje 17. november 2019 v Banskej Bystrici. Zúčastní sa ho aj delegácia VZDOR-u Kritici od PC píšu: „Načo idete do Bystrice, treba ísť medzi mladých na ten protest do Bratislavy a hovoriť im o socializme“. Kritici však neprídu ani do Bratislavy a ani do Bystice.

Aj pre toto Facebook veľmi často nezapínam a k spolupráci a útokom na nás sa vyjadrujem až teraz. Radšej dám ráno králikom a sliepkam.

Stanislav Pirošík – VZDOR-strana práce