Pozrite si dokument, ktorý jasne hovorí, že Kuba pred nástupom Fidela Castra bola iba jedným veľkým kasínom a bordelom americkej mafie. Cosa nostra tu zriadila mafiánsky štát a až kubánska revolúcia vyhnala mafiu z ostrova.
Pozrite si dokument, ktorý jasne hovorí, že Kuba pred nástupom Fidela Castra bola iba jedným veľkým kasínom a bordelom americkej mafie. Cosa nostra tu zriadila mafiánsky štát a až kubánska revolúcia vyhnala mafiu z ostrova.
Dnešná kapitalistická politická reprezentácia posledné dni vo veľkom oslavuje pád berlínskeho múra. Hovoria o tom, že komunisti stavali múry, ploty, ktoré rozdeľovali ľudí. Pri výročí pádu berlínskeho múru hovoria o tom, ako už nikdy nemôžu ploty a múry vznikať na hraniciach štátov, že múry a ploty sú symbolom komunistov, neslobody a podobne…
Na začiatok si povedzme, že berlínsky múr určite nebol pozitívnou stavbou a je dobré, že je minulosťou, tak isto, ako by mali byť minulosťou všetky ploty a múry, medzi krajinami a žiadne nové by nemali vznikať …
Žiaľ, realita je táka, že dnešní kapitalistickí politici vám budú srdcervúco hovoriť o tom, akým víťazstvom slobody a demokracie bol pád berlínskeho múru a ďalších plotov…no práve títo istí politici vám už nebudú hovoriť o množstve múrov a plotov, ktoré pribudlo po celom svete za posledných 30 rokov, ako huby po daždi a ďalšie sú vo výstavbe, alebo sa s ich výstavbou začne v blízkej dobe… Stačí sa pozrieť aj na to, koľko plotov preťalo hranice európskych štátov za posledné roky… 😛
Tam už títo politici nepovedia, že tieto múry a ploty musia zmiznúť… tam vás už presviedčajú, že veď tieto múry a ploty ochraňujú demokraciu, slobodu a bezpečnost ľudí, že nás chránia pred „votrlecami“… 😛 Podľa ich logiky sú predsa kapitalistické múry a ploty „demokratickejšie“ a „slobodnejšie“, ako tie komunistické… a presne o to ide… keď sa hovorí o krivdách socializmu, vtedy budú hrať pretvárku, ako sa ich to dotýka, aké to bolo zlé…no keď je reč o ich obetiach, o obetiach kapitalizmu a vojen, ktoré vyprovokovali…vtedy sa na vás usmejú a povedia…ale veď kapitalizmus žiadne obete a krivdy nemá … vcelku pokrivená to morálka…
Zrazu si nikto nedovolí z týchto politikov kritizovať ploty a múry napr. tie, ktoré postavili USA na hranici s Mexikom, ktoré postavil Izrael na hraniciach s Palestínou a mnohé mnohé ďalšie, ktoré vyrástli po celom svete…veď to sú predsa naše..kapitalistické múry a ploty a tie sa nekritizujú… čo tam po tom, že popri takom múre v Izraeli by sa červenal aj ten berlínsky múr… čo tam potom, že pri plotoch a múroch v USA, Izraeli a po celom svete … zomreli tisíce ľudí… a stále zomierajú…
tak o čom sa tu bavíme… cynizmus, ktorý nemá obdobu…ploty a múry, ktoré nás rozdeľujú, budú vždy len múrmi a plotmi, či sú „socialistické“ , alebo kapitalistické“ … žiaľ, pre mnohých s čiernobielym videním sveta nebude nikdy múr, ako múr a plot, ako plot…
Miroslav Pomajdík – VZDOR-strana práce
Vedeli ste, že za posledných 30 rokov britská polícia a britské tajné služby poskytovali veľkým stavebným podnikom v krajine zoznamy osôb, ktoré evidovali ako radikálne ľavicových aktivistov, či tzv. problémových zamestnancov, ktorí priveľmi poukazovali na porušovania práv pracujúcich a takýmto spôsobom im znemožňovali nájsť si plnohodnotnú prácu. Vďaka tomu, tisíce týchto aktivistov za práva pracujúcich bolo stále bez práce. Polícia a rozviedka M15 vytvorila databázu s vyše 3 200 menami osôb, ktoré dostali nálepku nežiadúci a ich jediný prečin bol ten, že organizovali pracujúcich v boji za svoje práva. Zložky archivovala tzv. Consulting Association, tajná organizácia financovaná veľkými britskými firmami zo stavebného priemyslu.
Pred pár dňami obletela svet správa o majetku zakladateľa Amazonu Bezosa, ktorý prekročil hodnotu 150 mld. USD a stal sa v modernej histórii najbohatším človekom. Čo však už tak neobletelo svet, boli správy o veľkých štrajkoch vo viacerých fabrikách Amazonu v Španielsku, Poľsku a Nemecku. Obzvlášť v Španielsku to bolo naozaj horúce, keď polícia bezdôvodne napadla štrajkujúcich robotníkov, viacerých zranila a zatkla. Polícia tak zasiahla do štrajkového práva zamestnancov. Štrajkujúci to okomentovali slovami, že takto funguje polícia na obranu nadnárodného a brutálneho zaťažovania pracovníkov.
Štrajk vypukol v logistickom centre San Fernando de Henares, na okraji mesta Madrid, kde zamestnanci štrajkovali proti okliešťovaniu svojich zamestnaneckých práv, znižovaniu platov, obmedzovaniu voľna. Do štrajku sa zapojilo 80% z 1 600 zamestnancov. Štrajkujúci tiež skandovali heslo: „Neexistuje iná cesta, buď so šéfmi, alebo s robotníckou triedou“. Na podporu španielskych zamestnancov Amazonu, vstúpilo do štrajku aj sedem pobočiek Amazonu v Nemecku a Poľsku. Takéto koordinované štrajky pracujúcich v nadnárodných korporáciách vo viacerých pobočkách a štátoch naraz, sú veľmi dôležité a zvyšujú vzájomný úspech pracujúcich v boji za svoje práva. Nadnárodný kapitál najviac bolia presne takéto solidárne koordinované štrajky zamestnancov z rôznych pobočiek z rôznych štátov. Je to účinná zbraň pracujúcich a takéto niečo korporácie poriadne ucítia a budú mať omnoho zhoršený manévrovací priestor a tým pracujúci rapídne zvýšia svoje šance presadiť spoločne a koordinovane svoje požiadavky.
Pracovníci v Nemecku, Španielsku a Poľsku protestovali proti zdravotným rizikám na pracovisku, či proti tomu, že musia pracovať viac hodín bez toho, aby dostali bonusy. Stefanie Nutzenberger z nemeckej odborovej organizácie Verdi uviedla vo svojom internetovom vyhlásení: „Správa je jasná, zatiaľ čo je online gigant bohatý, šetrí peniaze na zdraví svojich pracovníkov.“
Bezos sa dostal k svojmu rozprávkovému bohatstvu aj vďaka tomu, že Amazon tvrdo eliminuje svoju konkurenciu cez cenový dumping, ďalej tzv. daňovou optimalizáciou, kedy dostáva štedré daňové úľavy a presúva svoje daňové povinosti do daňových rajov, v Európe je to Luxembursko, kde neodviedol z troch štvrtín dane a tak mu nariadila EÚ doplatiť sumu 250 miliónov Eur. Keď si však uvedomíme, že spoločnosť pôsobí po celej Európe, no dane odvádza vďaka daňovému raju v Luxembursku smerom ku svojim ziskom v týchto krajinách len na smiešnej úrovni. Tak isto sú na smiešnej úrovni aj platy pracujúcich, keď si prepočítame, aký podiel zo zisku tvoria mzdy a čo ide na súkromné kontá Bezosa, manažérov, akcionárov v Amazone.
Ďalej vďaka vykorisťovaniu pracujúcich a rôznych okliešťovaní práv pracujúcich. Je známe, že zamestnanci spoločnosti sú neustále monitorovaní, ich aktivita a výkonnosť je vyhodnocovaná, uďeľujú im rôzne pokuty, či ich prepustia zo zamestnania, musia pracovať v ťažkých podmienkach ( niekde sú nútení prejsť denne aj 17 km za 10,5 hod. smenu ), stále na nich tlačia, aby zvyšovali pracovné tempo, pri dlhých smenách nemajú dostatočný odpočinok, prestávky sú krátené, sú nútení brať si nadčasy, pracovať v noci, zdokumentované sú aj prípady, kedy za prácu dostávali menej, ako je minimálna mzda. Bolo zaznamenané aj obmedzovanie návštev toalet.
Americká národná rada pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci označila Amazon za jedno z najnebezpečnejších pracovísk v Spojených štátoch. V amerických pobočkách je zakazované zakladanie odborov. Amazon tiež odmieta kolektívne zmluvy. Amazon sa hrdí tým, že vytvára pracovné miesta, no analytici zistili, že na každé vytvorené pracovné miesto Amazonu, pripadajú dve zrušené pracovné miesta vďaka jeho činnosti.
O pochybných vykorisťovateľských praktikách tejto spoločnosti informovali aj nemeckí reportéri ARD, ktorí nazvali vo svojej odvysielanej reportáži podmienky v nemeckom Amazone za novodobé otroctvo. Zistili tiež, že veľké množstvo zahraničných pracovníkov bolo nalákaných na prácu pre Amazon ako kmeňových zamestnancov, no keď dorazili, tak boli zamestnaní v skladoch cez agentúry, čiže agentúra ich mohla prepustiť zo dňa na deň a mnohí tak pracovali celé týždne bez voľných dní. Boli ubytovaní v nevyhovujúcich podmienkach a boli strážení SBSkou a novinárom sa podarilo tiež odhaliť, že jedna takáto SBSka bola prepojená s neonacistickým prostredím a jej zamestnanci nosili nacistické symboly.
V nemeckých pobočkách Amazonu boli tiež zaznamenané prípady, kedy Amazon využíval nemeckých nezamestnaných ako neplatenú pracovnú silu, nakoľko títo nezamestnaní museli krátkodobo odrobiť nejaký čas v skladoch Amazonu cez pracovné agentúry, keby tak neurobili, tak by im bolo siahnuté na sociálne benefity. Amazon v Nemecku opakovane poberal aj štátne dotácie na podporu zamestnanosti.
Najmä maloobchodný trh bol zasiahnutý expanziou Amazonu, mnohé spoločnosti išli do krachu a Amazon tak prevzal kontrolu nie len, aby sa stal monopolom pre rôzne odvetvia hospodárstva, ktoré by bolo ťažké regulovať, ale aj aby prebral plnú kontrolu nad právami pracovníkov, bez zasahovania od vlád a odborov.
Kedy vláda začne vytvárať vlastné štátne spoločnosti a nebude ku nám len lákať nadnárodné korporácie, ktorým dáva vláda rôzne daňové prázdniny, či dotácie a finančné stimuly, čím vlastne my všetci platíme výplaty našim ľuďom v nadnárodných súkromných korporáciách, ktorí vytvárajú zisk, s ktorým sa už ale daná spoločnosť nepodelí s našim štátom. V kapitalizme je to žiaľ tak a nikdy inak nebude. Naše hospodárstvo nám jednoducho už dávno nepatrí a my sme len kolieska, ktoré sa neustále točia a vytvárajú astronomické zisky pre hŕstku oligarchov a kapitalistov.
Vzdor-strana práce
Na jednom regionálnom spravodajskom portály, ktorý prináša správy hlavne z mesta Spišská Nová Ves a okolia som objavil článok, ktorého obsah ma nemilo prekvapil. Bol tam zverejnený článok o deviatakoch z jednej ZŠ zo Spišskej Novej Vsi, ktorí odovzdali osobne vysvedčenie prezidentovi Kiskovi. Článok je plný vyjadrení ich učiteľky, ktorá opisuje, aký úžasný zážitok to bol pre žiakov, ako boli nadšení a šťastní. Vysvedčenie, ktoré mu odovzdali, vymysleli podľa slov pani učiteľky žiaci tejto triedy. Tento článok si môžete pozrieť TU.
Keď si však niečo zistíte o politických preferenciách tejto pani učiteľky, potom vás zrazu neprekvapí, že jej žiaci idú na výlet práve za prezidentom Kiskom a vystavujú mu úžasné vysvedčenie. Keby Vás zaujímalo, tak Kiska podľa tohto vysvedčenia obstál nasledovne: riadenie štátu- výborný, medzinárodné vzťahy- výborný, podpora hlasu ľudu- výborný, rétorika- výborný, pomoc núdznym- výborný, spev a gitara- chválitebný a teraz sa podržte, to najlepšie na záver. Bola tam aj kolónka: Budúcnosť Slovenska 2020-2024, kde bolo napísané: Spoliehame na Vás…
Politické preferencie pani učiteľky záhadne zdieľa celá trieda deviatakov, ktorí mu tam nechajú aj odkaz, že spoliehame na Vás… Zrazu má celá trieda akosi jasno, zaujímavá politická zhoda celej triedy, ktorá dúfa v opätovné zvolenie Kisku za prezidenta. Ani jeden názor proti, celá trieda na čele s pani učiteľkou vkladá nádeje do Kisku… ach, krása to detskej nevinnosti… Anketové spoločností, ktoré robia politické prieskumy by mali v tejto triede teda smolu, keby chceli mať reprezentatívnu vzorku vo svojom výskume, nakoľko by Kiska získal v tejto triede asi 120% :P. Jeden vodca, jeden názor, jedna nádej… Hrdá to potom pani učiteľka, keď táto iniciatíva, zvolené predmety na výbornú a výroky tipu spoliehame na Vás, sa čisto spontánne zrodili v hlavách práve jej žiakov… Ale, no…pani učiteľka… Nesmrdí tu náhodou niečo také ako, popretie apolitickosti, ktorú by mali naši učitelia na školách striktne dodržiavať? Asi si vieme domyslieť odpoveď…ale veď to žiaci…
Je zaujímavé, že zrazu celá trieda ohodnotila Kisku výbornou z väčšiny predmetov a že celá trieda mu nechala odkaz spoliehame na Vás…Je naozaj zaujímavé, ako sa politické preferencie tak identicky zhodujú s tými, ktoré vyznáva pani učiteľka. Je naozaj zaujímavé, ako vedia deviataci na ZŠ fundovane ohodnotiť Kisku z jeho riadenia štátu, medzinárodných vzťahov, podpory hlasu ľudu atď… Asi sa nám tu utvorila výnimočná trieda, plná fundovaných mladých politológov… Ja som síce vyštudovaný politológ, ale naozaj im len slepo závidím, že ako deviataci už vedia tak zhodnotiť Kiskové pôsobenie v politike. Veď keď Kiska nastúpúpil do úradu, mali tieto detváky 10 rokov, no neúnavne sledovali všetky jeho politické kroky… 😛 Ja v ich veku som tak akurát o najvyšších štátnych predstaviteľoch vedel to, že na čele vlády sme mali nejakého malého fúzkatého uja, ktorý veľmi rád bicykloval…
Žiaci ohodnotili Kisku pri medzinárodných vzťahoch na výbornú. Poďme sa pozrieť na jeho pôsobenie v tejto oblasti bližšie:
Kiska začal vo veľkom presadzovať tému zbrojenia a vernosti k NATO a USA. Verejne hovorí o hrozbe z Ruska, šíri nenávisť a pocit ohrozenia našej bezpečnosti práve zo strany Ruska a vyhľadával si zahraničné cesty práve do krajín, ktoré sú v nejakom spore s Ruskom a tam pred novinármi vyhlásili množstvo nenávistných výrokov na stranu Ruska a dokonca prekrúca dejiny a vyvoláva emócie. Tak to bolo napr. na návšteve Gruzínska, kde hovoril o tom, ako Rusko napadlo Gruzínsko a odkrojilo si z jeho územia a pritom to bolo Gruzínsko a vojnový šialenec Sakašvili, vtedajší prezident Gruzínska, ktorý rozpútal vojnu s autonómnou oblasťou Južné Osetsko. To akosi Kiska vo svojich emotívnych prejavoch zamlčal.
Kiska tiež pri každej možnej príležitosti oroduje za požiadavky NATO a USA, aby Slovensko dávalo 2% z HDP na armádu a zbrojenie. Zastáva sa všetkých šialených vojenských intervencií pod vlajkou NATO a USA. Spomeňme si, ako Kiska napísal pri úmrtí Fidela Castra toto: „Hádam nikde na svojich potulkách svetom som nevidel toľko smutných ľudí. Inteligentných, túžiacich po slobode a normálnom živote.“ Kiska ostáva verný svojej demagogickej manipulácii, ktorú predvádza vždy, keď chce dehonestovať svojich ideologických protivníkov. Povedať, že na Kube videl najviac smutných ľudí po svojich potulkách svetom, tak to je také klamstvo, že človek až nechápe, ako sprosto môže zavádzať jeden prezident, ktorý je hlava štátu a ktorý by si takúto ideologickú manipuláciu nemal ani dovoliť. No pri prezidentovi Kiskovi sme si už zvykli, že ideologická manipulácia je jeho hlavnou zbraňou. Dobre si tiež pamätáme, ako Kiska chcel zriadiť vojenskú základňu NATO v Poprade.
Hlavné je strašiť obyvateľstvo chimérami o ohrození našej slobody, demokracie, bezpečnosti, tlačiť nás do nenávisti proti inému národu a krajine, hystericky vyvolávať najvyšší stupeň ohrozenia a strach, aby sa tak ľudia viacej podvolili zbrojeniu a následnému nahnaniu do možných vojenských konfliktov, kde proti sebe pozdvihnú zbrane opäť len obyčajní pracujúci a oligarchia zo všetkých strán konfliktu sa na našom utrpení krásne napakuje. Aká až neskutočne rovnaká myšlienková zhoda s takým vojnovým štváčom, akým bol Bush a spol…
Kiska tiež nazýva Turecko na čele s novodobým sultánom Erdoganom za ostrov stability, pritom Erdogan sa vystatuje, ako strojcom puču „zrazí hlavy“, vo väzniciach hnije 50-tisíc politických väzňov, 145tisíc ľudí prepustili z práce, turecká armáda povraždila tisíce Kurdov a podporuje islamistov. Erdogan si nechal schváliť diktátorské právomoci a krajine vládne despotickou rukou.
Jeho veľkým kamarátom je aj prezident Ukrajiny Porošenko, o ktorom americká tajná služba písala, že je najskorumpovanejším politikom Ukrajiny, ktorý má prsty v rôznych privatizačných aférach štátneho majetku. Porošenko ale začal kritizovať Rusko a tak aj USA na neho zmenili nazeranie a zrazu sa stal pre nich najlepšou voľbou na Ukrajine. Porošenko okrem toho, že na východe Ukrajiny nechal armádou zmasakrovať tisíce civilistov, jeho režim nechal rozmetať opozíciu, patrí medzi najskorumpovanejšie vlády vo svete, vyznačuje sa fanatickou nenávisťou voči všetkému ruskému a háji geopolitické záujmy USA, posilňuje vo veľkej miere fašizmus a potláča antifašistickú a socialistickú minulosť krajiny. Toto je veľký kamarát nášho Kisku.
Z Kisku- prezidenta pre všetkých sa stal prezident pravice a nie prezident na zblíženie Slovákov naprieč politickým spektrom. Kiska takto robí presný opak, aký sľuboval, vo veľkom rozdeľuje spoločnosť a zastáva sa iba tých, ktorí patria do jeho ideologického tábora, čo sme mohli vidieť aj v kauze Lorenza, ktorý bol zaistený políciou po opakovanom strhávaní kosákov a kladív z pamätníka Osloboditeľov v Košiciach. Kiska z pozície svojej funkcie začal orodovať za Lorenza a chcel si predvolať prokurátora, ktorý mu to ale odmietol. Prečo takto nikdy neorodoval za nás obyčajných pracujúcich pri rôznych štrajkoch, pri rôznych porušeniach našich pracovných práv, pri bojoch pracujúcich, lebo dobre vieme, na akej strane barikády Kiska stojí…
Slovenskom hýbe téma Kiskových krátení daní počas jeho volebnej kampane. Kiska si okolo seba buduje dlhú dobu doslova kult osobnosti a tomuto kultu podľahli tisíce Slovákov, ktorí za neho kopú na všetkých frontoch. Títo ľudia si hovoria, akí sú demokrati, slobodne mysliaci a žijúci ľudia, ktorí bojujú za šťastné Slovensko. Táto idylka sa ihneď skončí, keď čo i len trochu skritizujete Kisku, vtedy sa na vás vyrútia, ako nejaká ožratá tlupa nejakých krčmových bitkárov. Táto masa vás zahrabe pod čiernu zem aj vtedy, keď sa pustíte do kritiky kapitalizmu, NATO, EÚ, USA, neviditeľnej ruky trhu a neoliberalizmu. Vypočujete si od nich, akí ste leniví roboši, socky, nevzdelanci, chamraď, lúza, závistlivci, extrémisti, konšpirátori, blbci, vymetenci, rusofili atď…atď… Toto sa na vás spustia, keď nezapadáte do ich ideologickej škatuľky a práve takíto ľudia sa dávajú do role najväčších ochrancov slobody a demokracie. Naozaj vtipné, nakoľko ich správanie sa nijak nelíši od nadšených davov, ktoré kedysi plnili mítingy HZDS a vykrikovali Mečiara si nedáme.
Kiska hovorí o mafiánskych praktikách, prednesie emotívny prejav, ako je tu zápas o charakter štátu, samozrejme on je na tej správnej strane, strane toho “ľudového hrdinu“, ktorý sa postavil na čelo tohto boja za očistenie krajiny. Je viac ako trápne, keď s takýmto prejavom a výzvou prišiel až vtedy, keď čelí vlastnej kauze s daňami, čiže ide o jeho zúfalý protiútok, keď má on sám maslo na hlave a ide o jeho osobu. Takto chce odpútať pozornosť od svojich prehreškov a strčiť sa do pozície bojovníka za nás “všetkých“.
Kto sleduje Kiskové prejavy a formu akou rozpráva, ako intonuje, musí cítiť a vidieť tú až trápnu umelosť jeho prejavu, tú hranosť, ako keby ste videli herca, ktorému to jednoducho nemôžete uveriť, lebo vidíte a cítite, že tie emócie a prejav sú iba hranou fraškou.
Kiska v kampani oblboval Slovákov, ako je jedno, či ide o pravicu, či ľavicu, že toto je prekonané a že podstata je inde a ako on nájde cestu k zblíženiu Slovákov, z rôznych politických táborov. To, že išlo o jasný podvod s cieľom získať hlasy voličov naprieč politickým spektrom sa ukázalo hneď po zvolení, kedy si Kiska zostavil svoj poradný zbor, na ktorého čele stojí Bútora a z toho bolo hneď čitateľné, k akému politickému spektru bude inklinovať Kiska a koho názory bude vlastne presadzovať…
Kiska je aj symbolom ukážky tzv. “demokratických princípov“ v kapitalistických voľbách, kedy ste mohli jasne vidieť, že keď máte dostatok peňazí, môžete si kúpiť vlastnú popularitu. Kiska priznal, že v dobe pred oficiálnou kampaňou investoval na svoju propagáciu až 1 095 482 eur a cez kampaň ďalších 250 593 eur…
Načo sú teda rôzne obmedzenia na volebnú kampaň, keď pred oficiálnou kampaňou si môžete investovať ako Kiska kľudne milión Eur na vašu popularizáciu… Fraška. Takto si doslova môžete kúpiť akýkoľvek úrad v republike. Stačí všetko investovať do kampane, zahrať to na dobročinnosť ( z cudzieho… ) a stane sa z vás aj prezident. Presne tu vidno tú rovnosť šancí v kapitalizme. Keď kandiduje miliardár ako Kiska a vy ako obyčajní pracujúci, vy ledva naškrabete na zopár plagátov, no Kiska na vás vyskočil pred začatím oficiálnej kamapne a počas kampane asi aj zo záchodu… Demokracia a rovnosť šancí je už dávno rozprávkou. Tak to vždy bude v kapitalizme, lebo tam bude vždy hlavná moc peňazí, ktoré sú vždy kumulované v úzkej skupine najbohatších jedincov a klanov.
Kiska využil novú vlnu v politike, kedy sa začali presadzovať biznismeni, miliardári a boháči v politike, ktorý nás chcú silou mocou obalamutiť, že oni sú tým utláčaným hlasom obyčajných ľudí. Kto však pozná dejiny, kto pozná, ako funguje kapitalizmus, dobre vie, že oligarchovia, boháči, buržoázia, aj keď má akúkoľvek ľudovú masku, bude vždy tvrdo bojovať za záujmy najbohatších ľudí, za vykorisťovanie a život v kapitalizme, vďaka ktorému získali bohatstvo a moc, ktorých sa nikdy dobrovoľne nevzdajú. Nikdy nepôjdu proti kapitalizmu, ktorý pre nás obyčajných ľudí bude vždy znamenať prežívanie a pre úzku skupinu ľudí rozprávkové bohatstvo a moc. Vždy podporia tých, ktorý vďaka vykorisťovaniu majú všetko a všetkých…
Kiska si tú svoju stranu barikády jasne vybral a je jasné, že tá všeľudová maska mu už dávno opadla. Máme tak prezidenta jedného politického prúdu, jednej ideológie a jednej skupiny obyvateľov Slovenska, no tak to už raz v kapitalizme býva…
Miroslav Pomajdík- predseda Vzdoru-strany práce
Dávame Vám do pozornosti nový seriál z nemeckej produkcie pod názvom Babylon Berlin. Tento seriál má potenciál získať si mnoho fanúšikov a po úspešnom novom seriáli Peaky Blinders z anglickej produkcie, ide o ďalši seriál, kde sa dej točí aj okolo komunistického hnutia na prelome 20-tych a 30-tych rokov 20. storočia. Seriál Babylon Berlin Vás prenesie do roku 1929, kde môžete vzhliadnuť vyobrazenie života vtedajšej smotánky, ktoré zahŕňali slávne bujaré večierky vo vychýrených podnikoch Berlína, intrigy, orgie, boj o peniaze a moc, na druhej strane bezútešný život vtedajšej robotníckej triedy, chudobu, neprávosť a organizovanie členov Komunistickej strany Nemecka v boji za svoje práva. Hlavnými hrdinami je policajný vyšetrovateľ z mravnostného, ktorý pátra po pozadí vzniku jedného tajného a záhadného pornografického filmu a trpí záchvatmi, ktoré v ňom spustili otrasné zážitky z frontu počas 1. svetovej vojny a dievča z chudobnej robotníckej triedy, ktorá ale miluje život medzi smotánkou a vonkoncom sa nechce nechať potopiť pomermi, v ktorých vyrastala a žije.
V jednej časti sa ocitnete na protestnom zhromaždení nemeckých komunistov na 1. mája, ktorý polícia brutálne rozoženie a zabije okolo 40 neozbrojených demonštrantov. Vláda, vedenie mesta a polícia si potom vymyslela historku o tom, ako ozbrojení komunisti strieľali na policajtov a tým polícia ospravedlňovala svoj ozbrojený zásah proti komunistom a obete z ich radov. Do popredia vystupuje komunistka a doktorka „spodiny“, ako ju posmešne volajú v seriáli príslušníci buržoázie, ktorá sa postaví do čela odporu, proti masakru, ktorý vykonala polícia. Táto udalosť sa naozaj aj v histórii odohrala a tento masaker dostal meno „Krvavý máj 1929“. Popritom tvorcovia seriálu zakomponovali do deja aj skupinu ruských trockistov, ktorí sa snažia zvrhnúť Stalina a ich boje s členmi sovietskej ambasády v Berlíne, ktorá sa snaží o ich elimináciu. V seriáli sa objavia dokonca aj príslušníci robotníckej antifašistickej ochrannej organizácie Roter Frontkämpferbund (RFB) vo svojich tradičných uniformách, ktorej založenie bolo iniciované Komunistickou stranou Nemecka a ktorej členovia zvádzali tvrdé pouličné boje s nacistami.
Milovníci atmosféry 30-tých rokov si prídu určite na svoje. Seriál vás vtiahne do týchto búrlivých rokov a priblíži Vám politické a spoločenské pozadie vtedajšieho Berlína a Nemecka. Samozrejme, režisér si neodpustil určité klišé na obraz holywoodskych gangsteriek 30-tých rokov, kedy do tejto polohy navliekol tajných agentov ZSSR, ktorí napr. v jednej časti so samopalmi vystrieľali celú trockistickú bunku v Berlíne a svojimi spôsobmi a výzorom sa až nápadne podobali vyobrazovaniu mafiánov Cosa Nostry v holywoodskych trhákoch. Aj keď dobre vieme, ako končilo veľa tzv. trockistov vo vtedajšom ZSSR, historicky v Berlíne nikdy k podobnému masovému vystrieľaniu trockistov v „mafiánskom štýle“ zo strany tajnej sovietskej služby, vtedajšej OGPU, nedošlo…
Seriál je naozaj pozerateľný, pútavý a divák si určite príde na svoje.
MP- Vzdor-strana práce
https://www.youtube.com/watch?v=88BQr3hSrt8
Opustila nás veľká osobnosť protifašistického odboja na Slovensku, hrdina SNP Ján Husák. Skláňame sa nad pamiatkou tohto veľkého muža, ktorý sa nebál a hrdinsky povstal so zbraňou v ruke proti nacizmu a slovenskému klérofašizmu. Česť jeho pamiatke a Vzdor-strana práce bude mať tohto človeka vždy vo veľkej úcte. Jeho činy a statočnosť nám budu vždy príkladom, ktorý treba nasledovať.
No pasaran ! Smrť fašizmu !
Vzdor-strana práce
Pozrite si dokument, ktorý hovorí o tom, ako Kuba prežila ropný zlom, zrútenie socialistického bloku po roku 1989 a ako prekonala tak ťažkú dobu, ktorú si ani nedokážeme predstaviť, keď zrazu aj vďaka tvrdej blokáde ostrova zo strany USA a zrúteniu obchodu so socialistickými krajinami, Kuba ostala úplne odrezaná od zdrojov. Kube sa podarilo prekonať aj toto existenčné ohrozenie a to vďaka vzájomnej spolupráci, nezlomenej sile Kubáncov, prechodom na ekologické a komunitné poľnohospodárstvo a alternatívne zdroje.
Na začiatok musíme povedať, že pred niekoľkými dňami sme si pripomenuli presne 80 rokov od začiatku vypuknutia občianskej vojny v Španielsku. Dňa 16. februára 1936 v španielskych voľbách zvíťazil Ľudový front, zložený z viacerých ľavicových strán a organizácií. V krajine nastali mnohé reformy vrátane pozemkovej. V tom čase fašistické a monarchistické kruhy už chystali občiansku vojnu. Ku triednym konfliktom dochádzalo v celej krajine. Majitelia bez príčiny zatvárali továrne, statkári posielali ozbrojených útočníkov, voči pracujúcim roľníkom, ktorí zabrali statkársku pôdu.
Dňa 17. júla prišli do Madridu prvé zvesti o povstaní v Afrike, dňa 18. júla sa vzbúrili posádky v provinciách Španielska. Republikánski činitelia však podcenili silu vzbúrencov, spoliehali sa na to, že lojálne jednotky ich potlačia. Až nová vláda pod vedením Josého Garalu vydala pod nátlakom más príkaz na všeobecné ozbrojenie ľudu. Členovia fašistickej Falangy obsadzovali kasárne, z ktorých útočili na mestá. V najväčšej sile sa povstanie prejavilo v Andalúzii, pretože bolo podporované marockými jednotkami a cudzineckou légiou. Španielska občianska vojna sa začala.
Strany aj odbory vytvorili milície, ktoré bránili republiku proti povstalcom. Demokratické štáty Európy v Španielskej občianskej vojne neintervenovali, zatiaľ čo Taliansko a Nemecko poskytovalo povstalcom muníciu a lietadlá V roku 1938 Franco disponoval 213 000 Španielmi, 160 000 Talianmi, 20 000 Nemcami, 50 000 Maurami (Maročania, Arabi a iní) a 7 000 vojakmi z cudzineckej légie Tercio. Na stranu republikánov sa v tom čase postavili len Mexiko a Sovietsky zväz.
Medzinárodná pomoc proletariátu
Politiku neintervencie západných krajín a politiku podpory fašistov zo strany Nemecka a Talianska zmierňovala solidarita pracujúcich a pokrokovej inteligencie z celého sveta, ktorí vytvorili „výbory pomoci republikánskemu Španielsku“, ktoré posielali potraviny, lieky a zdravotnícky personál. Deti bez domova umiestňoval v zahraničných rodinách. Podpora sa prejavovala aj štrajkami dokárskych robotníkov, ktorí odmietali nakladať vojnový materiál pre povstalcov. Konali sa masové demonštrácie na podporu Španielska.
Ľudová pomoc Španielsku prichádzala aj v podobe Interbrigád. Dobrovoľníci skladali túto prísahu: „Som tu, lebo som dobrovoľník, a som pripravený bojovať do poslednej kvapky krvi za záchranu slobody Španielska a slobody celého sveta.“
Medzi prvými dobrovoľníkmi boli antifašisti z Nemecka a Talianska, Poľska a ďalších krajín, kde boli antifašisti prenasledovaní. Ďalší dobrovoľníci prichádzali z Belgicka, Francúzska, Československa, Juhoslávie, Maďarska, Dánska a ďalších krajín. Podľa archívu KSČ pôsobilo v Španielsku spolu 2168 Čechov a Slovákov z rôznych krajín sveta. Celkovo interbrigády podporili okolo 30 000 interbrigadistov z celého sveta.
Dobrovoľník Jožo Májek
Medzi prvými občanmi Československa sa do interbrigád, po tom ako sa s kamarátom Lacom Holdošom dozvedel o generálskom puči, prihlásil aj rodák z Vlkolínca, mladý učiteľ Jozef Májek. Pôsobil v guľometnej rote 12. Brigády „Thälmann“ nazvanej po vodcovi nemeckých komunistov, ktorý neskôr zahynul v koncentračnom tábore. Príslušníci brigády sa počas novembrovej noci presúvali z Albacente do Madridu, pred ktorého bránami už čakal nepriateľ.
Májek so súdruhmi postupoval k starobylým múrom stredovekého kláštora, kde prvý raz zažili trpkosť ústupu. Napokon museli Madrid obísť zo severu, kde sa spolu s 11. brigádou „Edgar André“ striedali pri strážení komplexu budov Palacente. V druhej polovici novembra Májek s ďalšími interbrigadistami strážili slabú líniu pri objekte „biely dom“. Keď nepriateľ prelomil líniu, do protiútoku šli buď Májek alebo Juraj Petročko (dobrovoľník z Torysiek). O ich obetavosti sa zmienil aj jeden z prvých bulletinov brigády, ktorý bol písaný v daždi na kolene. Z okien bieleho domu strieľali interbrigadisti zo sovietskeho guľometu „maxim“. Počas čakania na tank padol rakúsky antifašista Karl Mager. Československí interbrigadisti napokon objekt ubránili no neskôr ho stratili. 23. novembra sa ho opäť pokúsili získať. Jozef Májek ako veliteľ roty zabezpečoval guľometmi postup peších rôt. Potom čo guľometníci na pravom krídle padli, ľahol si zaň Májek. Ten už nestihol ani vystreliť. Zomrel mladý, vo veku 25 rokov.
Jozef Májek je pochovaný spolu s Karlom Magerom a nemeckým antifašistom Kaupem pri viadukte železnice Madrid-Palacete. Ich hroby boli označené obyčajnými drevenými krížmi a nad nimi bola vztýčená červená zástava. Po Jozefovi Májekovi bola neskôr pomenovaná nová československá 13. Bateria „Jožko Májek“.
Pri osobe Jozefa Májeka sa dá hovoriť o istom paradoxe, nakoľko bol funkcionárom Hlinkovej mládeže. V tej dobe vedúci predstavitelia HSĽS podporovali frankistov. Portrét Jozefa Májeka bol použitý v montáži časopisu Volksillustrierte, ktorá mala zobrazovať boj komunistov (Hans Beimler), sociálnych demokratov (Brechet), anarchistov (Durriti) a antifašistických katolíkov (Jozef Májek). A.G. London sa v knihe „Španielsko červené a čierne“ o tomto vyjadruje nasledovne:
„Jozefa Májka možno pokladať za symbol slovenských protifašistických katolíkov iba v súvislosti s jeho výchovou doma a v prostredí v ktorom vyrastal. Stal sa komunistom už vo vyšších triedach gymnázia. No jeho komunistické náhľady …. považovali ľudia z tábora politického katolicizmu iba za mladícky radikalizmus. … Májek totiž na učiteľskom ústave v Lučenci presviedčal pri predvojenskej výchove žiakov o tom, že sa majú zaujímať o vojenskú vedu, aby ju mohli neskoršie uplatniť v záujme revolúcie. A keď sa vrátil z vojenskej prezenčnej služby, podal roku 1935 prihlášku do komunistickej strany.“
V novinách sa objavil po smrti Jozefa Májeka článok podpísaný Julom Ďurišom s nasledovným textom (bohužiaľ, názov novín sa nepodarilo zistiť, nakoľko ide len o výstrižok, no podľa obsahu možno predpokladať že autor je katolík a antifašista): „Áno, táto obeť je veľkým symbolom. Priniesol ju oddaný syn svojho ľudu a národa za vec celého ľudstva, Jožo Májek ako vedúci funkcionár Hlinkovej mládeže v poctivom úsilí o vec svojho ľudu, dopracoval sa cesty, po ktorej svoj boj šiel vybojovať na madridský front. Dobojoval. Mladý 25 rokov.
V hlbokej bolesti skláňame sa nad padlým bojovníkom. V mene všetkých, ktorým demokracia, sloboda a mier sú životným programom. Aj v mene tej generácie, z ktorej vyšiel tento mŕtvy orol. V mene tých mladých, z ľudovej strany, ktorí v protive so Sidorovými cestami dávajú sa smerom životných potrieb svojho národa.
Jožo Májek na madridskom fronte padol ako uvedomelý protifašista. V boji proti tým, ktorí ohrozujú aj jeho národ, aj túto republiku a túto demokraciu. Umrel zasiahnutý zbraňou tých síl, ktorým žehná Karol Sidor.“
Pamätné tabule Jozefa Májeka môžeme nájsť na budove miestnej galérie vo Vlkolínci a tiež na budove Liptovského múzea v Ružomberku.
https://www.youtube.com/watch?v=BevU3U7dO4E
Stanislav Pirošík- predseda Vzdoru-strany práce
Mnohí ľudia poznajú portrét Ernesta Che Guevaru. Mnohí ho dokonca nosia na sebe bez toho, aby vedeli kto to vlastne je, no len málokto pozná autora tejto fotografie, ako aj okolnosti jej vzniku. Alberto Korda (pôvodne Diaz Gutierrez), jeden z najslávnejších fotografov dvadsiateho storočia sa narodil v Havane roku 1928 ako syn železničiara a skôr ako začal s prácou asistenta pri fotografovaní, vystriedal množstvo zamestnaní.
Po troch rozvodoch sa oženil s krásnou kubánskou modelkou Niurkou a aj vďaka nej sa stal módnym fotografom. Vtedy si zmenil priezvisko na „Korda“ podľa britského filmára Alexandra Kordu, pretože „Korda“ znelo Kubáncovi ako „Kodak“. Čoskoro si otvoril vlastné štúdio v Havane v luxusnom playboy štýle. Jeho život sa zmenil po Kubánskej revolúcii.
Po tom, ako partizáni zvrhli diktátora Batistu, sa Korda stretol s chudobou a zmenil sa na revolučného fotografa. Nasledoval kubánskych lídrov a ponúkol svoje fotografie do novín Revolucion. 10 rokov bol osobným fotografom Fidela Castra. Sprevádzal ho tiež počas návštevy New Yorku v roku 1959. Mnoho momentov strávil aj s Ernestom Hemingwayom a Jean-Paulom Sartrom.
Slávnu fotografiu Ernesta „Che“ Guevaru spravil v roku 1960. Bolo to po tom, čo v prístave explodovala Belgická nákladná loď a usmrtila 136 ľudí. Na smútočnej demonštrácii rečnil Fidel a Che sa na krátky moment objavil na pódiu v pozadí. Korda spravil niekoľko fotografií.
Tieto fotografie však ostali len v autorovom archíve, Svetlo sveta uzreli až v roku 1967, kedy bol Guevara chytený a popravený v Bolívii. Korda vtedy poslal dve fotografie talianskemu ľavicovému vydavateľovi Giangiacomovi Feltrinellimu. Ten z tohto portrétu spravil tisíce plagátov. Táto podobizeň sa dnes nachádza na množstve tričiek, tašiek, plagátov, odznakov a kníh.
Fotografia Alberta Kordu bola použitá ako námet na Guevarovu podobizeň, ktorá sa nachádza na budove blízko Plaza de la Revolucion (námestie Revolúcie), kde Fidel často rečnil a kde sa koná množstvo podujatí. Je tam dodnes.
Jeho podobizne sa objavili na demonštráciách po celom svete. O príbehu najznámejšieho portrétu Che Guevaru vznikol aj televízny dokument s názvom „Chevolution“
https://www.youtube.com/watch?v=Y-Y42kM8Jk0
Ku Kordovym ďalším známym fotografiám patria zábery víťazných rebelov, ktorí prichádzajú do Havany a Quixote na lampe, ktoré zobrazujú Kubánca sediaceho na lampe a počúvajúceho Castrov prejav. Korda obdržal množstvo ocenení za jeho fotografie, vrátane najlepšieho fotografa roka od Revolution v rokoch 1960 až 1963.
V rokoch 1967 až 1978 Korda spravil množstvo fotografií pod hladinou mora. Fotil hlbiny okolo Kuby a v archívoch sa nachádzajú zábery takmer všetkých živočíchov ktoré žijú v okolí ostrova. Konalo sa množstvo výstav jeho fotografií. V Taliansku (1985), v Havane (1986), v Chicagu (2000). Korda zomrel ako 72 ročný po srdcovom infarkte v máji roku 2001, keď sa práve nachádzal na výstave v Paríži.
Korda radil mladým fotografom: „Zabudnite kameru, zabudnite objektív, zabudnite všetko. S fotoaparátom za štyri doláre dokážete spraviť najlepšiu fotografiu.“ Veril, že vášeň sa nachádza vo fotografovi a nie v jeho fotoaparáte. Často citoval francúzskeho spisovateľa Exuperyho a parafrázoval z jeho Malého Princa: „Iba ty môžeš vidieť svoje srdce. To, čo nie je viditeľné okom“
Guerillero Héroico II (1960)
Podľa arthistoryarchive.com a www.netssa.com spracoval a preložil Stanislav Pirošík- predseda Vzdoru-strany práce