Ako ste mohli zaznamenať, voľby v Taliansku vyhrala spoločná koalícia štyroch pravicových strán s počtom kresiel 260. Za nimi nasleduje euroskeptické Hnutie piatich hviezd, ktoré malo ako samostatná kandidujúca strana najviac hlasov a obsadia 221 kresiel. Talianske voľby tiež potvrdili európsky trend a to ďalší prepad sociálnych demokratov. Stredoľavá koalícia sociálno-demokratických, stredových a zelených strán na čele s Demokratickou stranou získali spolu 112 kresiel, čo je oproti minulým voľbám prepad až o 233 kresiel.

Posledným zoskupením, ktoré bude mať zastúpenie v parlamente je koalícia menších ľavicových, sociálno-demokratických, zelených a alternatívne-ľavicových strán, ktoré kandidovali v koalícii pod názvom Slobodní a rovnocenní a získali 14 kresiel, čo činí 3,38% a 1 109 198 hlasov. Oproti minulým voľbám ai však pohoršili o 23 mandátov. Toto zoskupenie je organizované v Zjednotenej európskej ľavici- Nordickej zelenej ľavici.

Čo sa týka výsledkov čisto antikapitalistickej a komunistickej ľavice, tak aj tam sa potvrdil ďalší výrazný pokles, ktorý trvá od roku 2008. Najsilnejším zoskupením sa stala koalícia Moc ľuďom, v ktorej kandidovali napr. Strana komunistickej obnovy, Talianska komunistická strana, Antikapitalistická ľavica a ďalšie menšie komunsitické strany. Získali 370 320 hlasov a 1,13% a žiadneho poslanca. Samostatne kandidujúca marxisticko-leninská Komunistická strana, pre ktorú to boli prvé parlamentné voľby, získala 106 182 hlasov a 0,32% a trockistická koalícia Za revolučnú ľavicu získala len 29 176 hlasov a 0,08%. Kým ešte v predchádzajúcich voľbách v roku 2013 volilo antikapitalistickú a komunistickú ľavicu 860 028 voličov a získali spolu 2,53%, v týchto voľbách to už bolo spolu len 505 678 hlasov a 1,53%…

Povedzme si, že pre antikapitalistickú a komunistickú ľavicu v Taliansku boli posledným úspechom voľby v roku 2006, kedy Strana komunistickej obnovy získala 41 kresiel a Strana talianskych komunistov 16 kresiel. Osudovou chybou pre nich bol vstup do sociálno-demokratickej vlády premiéra Prodiho, kedy sa podieľali na jeho neoliberálnych „reformách“ a tak zaslúžene vypadli v roku 2008 z parlamentu a od vtedy to ide s nimi dole z kopca… Aj to je varovanie pre komunistické strany, keď koketujú s kapitalistickými vládami.

Aj voľby v Taliansku ukázali, že antikapitalistická a komunistická ľavica v EÚ je žiaľ stále bezzubá a nedokáže sa výraznejšie presadiť práve v tejto turbulentnej dobe, nedokáže vyťažiť z kríz, ktoré zasiahli Európu a tak sa na tejto vlne stále vezú krajne pravicové, rôzne populistické strany boháčov a neoliberálne strany. Tiež je na škodu veci, že antikapitalistická a komunistická ľavica spolu užšie nespolupracuje a tak sa stáva, že v rôznych európskych krajinách proti sebe kandiduje viacero takýchto strán, čo triešti hlasy, triešti spoločnú silu a znechucuje voličov.

Čo z toho vyplýva pre antikapitalistickú a komunistickú ľavicu na Slovensku?

Komunistická ľavica musí byť modernou a mladou antikapitalistickou komunistickou silou, ktorá bude prinášať množstvo nových progresívnych a realistických tém, ktorá ku nám pritiahne aj mladú generáciu, ktorá bude prepojená s bojom pracujúcich na pracoviskách, organizovaním pracujúcich a posilňovaním ich vplyvu v samotných podnikoch, ktorá bude lídrom v sociálnych otázkach, družstevníctve, svojpomocnom kolektívnom zamestnávaní, pri predkladaní nových antikapitalistických prístupov, kultúre, vzdelanosti, vede, ochrane prírody, zelenej energie, pomoci menšínám, posilňovaní práv žien, posilňovaní práv pracujúcich, či v prehlbovaní demokracie vo všetkých odvetviach.

Toto všetko si vo Vzdore-strane práce a Komunistickej strane Slovenska uvedomujeme, preto sme založili Socialistický front, čím chceme dosiahnuť to, aby celá antikapitalistická ľavica a komunistická ľavica na Slovensku začala spolupracovať, koordinovať spoločnú činnosť, netrieštiť hlasy vo voľbách a postupovať na spoločnej platforme a vydiskutovať si rôzne postupy a problémy. My sme otvorení spolupráci s rôznymi hnutiami, stranami a združeniami, ktoré vyznávajú antifašistické a antikapitalistické ľavicové hodnoty a môžu byť rôznych ideologických odtieňov. Ide o to spoločne čeliť fašizácii na Slovensku a kapitalizmu, ktorý dnes preferujú všetky politické strany zastúpené v NR SR.

Potrebujeme vrátiť antikapitalistickú komunistickú ľavicu medzi relevantné politické sily na Slovensku, lebo ináč u nás nebude žiadna reálna, progresívna a silná opozícia voči kapitalizmu a oligarchii a tá si bude robiť čo sa jej zachce. Preto vyzývam všetky antikapitalistické ľavicové a pokrokové demokratické antifašistické sily, aby sa nám ozvali, aby sme rokovali a začali spolupracovať. Socialistický front sa musí stať tým impulzom, ktorý nás posunie vpred.

Pripravil Miroslav Pomajdík- podpredseda Vzdoru-strany práce