„Pacienti si za viaceré lieky priplatia stovky eur. Zmeny pripravuje ministerstvo zdravotníctva. Najviac by zaťažili peňaženky ľuďom s onkologickými ochoreniami, epilepsiou, cukrovkou či psychickými poruchami. Za jedno balenie konkrétneho medikamentu na leukémiu by mal pacient doplatiť 2 166 eur, na psoriázu 1 227 eur.“ Hovorí sa v správach RTVS. Tá istá televízia dnes odvysielala príspevok od onkologickej pacientky Kataríny, ktorej poisťovňa odmietla preplatiť za liečbu 4000 €.
Takmer každý z nás platí povinné odvody do zdravotných poisťovní. Jedná sa o nemalé čiastky, nejeden by z toho zaplatil aj hypotéku. Sám som reumatický pacient, no lieky a úkony spojené s mojou liečbou, resp. s udržiavaním zápalu vo svojich medziach ani zďaleka neprekročia odvody, ktoré každý mesiac zaplatím. Ale veď v poriadku, nech moje odvody pomožu niekomu, kto to potrebuje. Choroby si častokrát nevyberáme.
Prečo však napriek tomu postávajú pred nemocnicami, či hypermarketmi ľudia s kasičkou „prispejete na detskú onkológiu?“ Prečo sa pacientke Kataríne musia skladať súkromné osoby ešte raz na to, aby si zaplatila liečbu? Načo platíme odvody, keď potom ešte máme prispievať do kasičiek a na trasparentné účty?? Prečo keď sme ako strana pracujúcich nazbierali pár eur, ktoré sme si odtrhli od výplat a pomohli niekomu s úrazom či postihnutím, hneď nás zaplativili desiatky ďalších žiadostí v domnení že sme strana plná Borisov Kollárov? Prečo keď vám nezaklope na dvere Vilo Rozboril s nejakým hokejistom z NHL, ktorý Vás nevezme na liečbu do USA, ktorú Vám aj zaplatí, tak jednoducho umriete?
Je „zlá“ len poisťovňa, ktorá nechce zaplatiť 4000 €? „Áno aj…“ ale tam to ani zďaleka nekončí. Tie nehorázne peniaze za liečbu totižto niekto pýta…. Niekto vám ten liek nevydá, nezachráni Váš život dokial neprinesiete hotovosť. Koreň problému treba hľadať už tu. Zdravotníctvo v kapitalistickom ponímaní totiž nie je služba, na ktorú sa pracujúci formou platenia odvodov a daní skladajú, ale je to odvetvie trhu ako každé iné. A to od penicilínu až po CTčko a liečbu či neliečbu rakoviny. Aj z našich odvodov sa pánom z Penty stavajú honosné vily s podzemnými strelnicami, zatiaľ čo my, ktorí chodíme do práce sa máme hanbiť, keď na ulici neprispejeme na detskú onkológiu. Aj z našich odvodov sa vyplácajú nehorázne peniaze kadejakým masérom s dobrými konexiami. Nech sa oni postavia s kasičkou pred nemocnicu či Tesco.
Už v minulosti a aj naživo v televízii som kritizoval napríklad pôsobenie súkromných záchraniek, pretože podľa môjho sedliackeho rozumu sa neskladáme na ich zisk, od jednej som dostal aj súkromný list. Rovnako to platí pre každého, kto podniká v zdravotníctve, či už sa jedná o poisťovňu, farmaceutickú firmu, alebo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Tieto subjekty totiž za svoje „služby“ požadujú trhové ceny. To znamená nie len náklady spojené s riadnou prevádzkou a inováciami, ale aj s poriadnym ziskom. Človeku sa až zastavuje rozum, keď sa dozvedá, koľko stojí ktorý úkon v zdravotníctve…
Malý príklad. Mám nejaké mesto a mám vlastné technické služby. Chlapi – pracovníci majú napr. 5-10 eur na hodinu. Spravia čo je potrebné, materiál si nakupujeme sami, vo vačšom množstve si dojednám zľavu atď. Druhá možnosť je najať si nejakú súkromnú firmu, tí chlapi tiež majú 5-10 eur na hodinu, ale účtujú mi 20 € / hod. Za materiál si prihadzujú tak 10-20% a takto mi ho predávajú.
Tá druhá vatianta je to, jako funguje kapitalistické zdravotníctvo. Kapitalistické zdravotníctvo je jedno z najlepších – pokiaľ naň máte peniaze. Inak Vás pokojne nechá umrieť. Kapitalistický systém má / vlastní prostriedky k liečeniu alebo spomaleniu smrtelných chorob, ale pokiaľ nevydáte doplatok 2166 eur tak Vám tieto prostriedky nevydá. Mám inú predstavu o fungovaní spoločenského zriadenia.
Podľa mojho názoru všetky výdobytky a objavy, ktoré dokážu zachrániť ľudský život majú byť verejne dostupné. Keď viem podať prvú pomoc, tak je mojou povinnosťou ju podať. Systém, ktorý má prostriedky na záchranu ľudských životov, no umelo ich zadržiava, dopúšťa sa zločinu proti ľudskosti. Všetky peniaze, ktoré sú formou odvodov odovzdané poisťovniam, majú byť do posledného centa využité pre potreby pacientov. Nie na vytĺkanie zisku. Na to odvody neplatíme. V spore Slovensko vs. Union (Achmea) sme však videli sme, že európske súdy majú iný názor. Im je prednejší zisk hŕstky kapitalistov ako zdravie obyvateľov krajiny.
Na záver želám všetkým veľa šťastia a zdravia….
Stanislav Pirošík- VZDOR- strana práce