Kým parlamentní politici oficiálne zahájili svoje dvojmesačné prázdninové ničnerobenie, stihli si pred médiami vymeniť niekoľko názorov o „dlhovej brzde“. Vládni politici špekulujú ako tú dlhovú brzdu aspoň troška povoliť a opozícia, najmä SaS, prezentujú zasa svoj opačný zásadový postoj. Pri týchto nezmyselných hádkach z ktorých nebude ani chleba lacnejší a ani nenarastú biedne slovenské platy, sa stráca vysvetlenie, čo to vlastne dlhová brzda je a prečo vznikla. Vlastne v skutočnosti štát ani pri jej zavádzaní a ani pri úvahe o jej odbrzdení nemal a nemá záujem ani dnes povedať skutočnú pravdu a skutočné dôvody, prečo bolo vôbec nutné vymyslieť niečo, čo bolo veľkodušne nazvané „dlhová brzda“.

Preto aj keď nie som ekonóm, sa pokúsim objasniť niektoré veci na základe faktov a zdravého sedliackeho rozumu, ktorý my bol vždy veľmi nápomocný.
Ak si spomenieme na existenciu prednovembrového zriadenia a na existenciu svetovej socialistickej sústavy a RVHP, tak musíme uznať, že nech už bol technologický, či iný rozvoj taký, alebo onaký, že sme museli fungovať iba na základe reálne vytvorených hodnôt a peňazí. Ani jeden socialistický štát netlačil peniaze spôsobom ako USA, teda, že keď chýbajú, tak sa natlačia ďalšie papieriky. Peniaze boli kryté hodnotou zlata a ďalšími aktívami štátnej banky. Keďže ekonomiky socialistických štátov nefungovali pre honbu za ziskom, ale pre napĺňanie potrieb občanov, tak ekonomika si mohla vždy dovoliť iba to, na čo sme si reálne zarobili.

Pri pohľade na roky privatizácie po štátnom prevrate sa jasne ukazuje, že si toho socialistická ekonomika mohla dovoliť dosť. Počty stavaných bytov a veľké investičné akcie to jasne dokazujú. V tej dobe neexistovali žiadne eurofondy a ani nám nikto nič nepožičal. Nebol totiž na to ani dôvod, pretože na všetko sme si dokázali zarobiť sami. Na niečo skôr, na niečo neskôr, ale vždy to bolo z výsledkov našej práce. Nebudem rozpisovať počet podnikov, ktoré boli úplne na zelenej lúke vybudované za socializmu a ani o tom, že na tých zelených lúkach sa okrem fabrík podarilo vybudovať moderné poľnohospodárstvo, ktoré zabezpečovalo výživu pre celú krajinu. Teda že sme neboli závislí na dovoze. Nebudem tu tiež písať koľko vodných nádrží, koľko elektrární, koľko železničných tratí sa vybudovalo a koľko elektrifikovalo a nebudem spomínať mnohé iné veci. Prenesiem sa skôr na začiatok kapitalizmu na našom území po roku 89.

Štát keďže začal meniť ekonomiku socialistickú na kapitalistickú, tak potreboval k tomu dve fázy:

V prvom rade potreboval zničiť socialistické podniky. K tomu slúžili novo nasadené menažmenty. „Staré štruktúry“ bolo potrebné vyhádzať a nahradiť ich „novými štruktúrami“ a keďže kádrov bolo len určitý limitovaný počet, tak bolo potrebné využiť dva typy ľudí. Jednak zapredancov, ktorí boli schopní za peniaze priamo viesť podnik ku stratám a jednak iniciatívnych hlupákov, ktorí podniky viedli ku krachu svojou nevedomosťou. Štát sám účinne vytváral navyše podmienky k tomu, aby sa podniky dostávali do zlých čísiel. Výsledkom takéhoto stavu však nebolo výmena neschopných riaditeľov, či „všetkéhoschopných“ riaditeľov za schopných ľudí, ale zadlženosť podnikov poslúžil ako argument k potrebe privatizácie a totálneho rozkradnutia podnikov. Keďže ale stratovosť podnikov sa odzrkadľovala i na štátnom rozpočte, bolo potrebné prejsť k druhej fáze a teda k zadlžovaniu sa štátu.

Kapitalistický štát si v tej dobe nemohol dovoliť nepožičiavať si peniaze, pretože keby sa nezačal zadlžovať, životná úroveň by sa bola hneď prudko prepadla a ľudí by to mohlo naštvať do takej miery, že by politici za tento stav nemuseli stíhať utekať pred nahnevaným národom. Preto sa dlhy brali plnými priehršťami, aby nový režim ukázal aký je úžasný. Spomínam si, že krátko po prevrate bola podpora v nezamestnanosti rok a razila sa teória, že sa vlastne nič nestane, keď zostane človek bez práce, pretože štát sa o neho postará, či už vo forme podpory, alebo sociálnych dávok. Lenže kapitalistický štát si veľmi rýchlo zrátal, že bez príjmov zo štátneho majetku, ktorý sa rozhodol likvidovať, to dlho fungovať nemôže. Preto sme sa zadlžovali a zadlžovali, aby sme dokázali naplniť aspoň základné funkcie štátu. Navonok ukazovali ako sa ľudom vlastne žije lepšie, lebo dnes tu máme dostatok banánov i pomarančov a je nám vlastne fajn. Štát si uvedomoval, že v takejto miere nebudú pôžičky dostupné stále, že bude potrebné výrazne okresať výdavky štátu, čo v konečnom dôsledku znamenalo okresávanie sociálnych práv občanov a nemé prizeranie sa nárastu chudoby, bezdomovectva, vzniku hladových dolín atď.

Tak sa dlhový balvan nabaľoval a nabaľoval, až systém pochopil, že úroveň dlhov dosiahla gigantických rozmerov a že splátky dlhu narastajú. Keďže príjmy štátu nedosahovali takú výšku, aby sa tie dlhy darilo splácať takým spôsobom, aby reálny dlh začal aj klesať, tak politici sa začali hrať na zodpovedných a prišli s tzv. „dlhovou brzdou“. Teda, že už si budú požičiavať iba takpovediac zmysluplne a obmedzene.

Avšak celý ponovembrový vývoj jasne ukázal, že kapitalizmus, bez zadlžovania sa nedokáže vybudovať absolútne nič a ani zabezpečiť takú kvalitu života aká bola za socializmu. Výstavba diaľníc je iba jeden z príkladov. Ak by neboli eurofondy a pôžičky, tak nepostavíme ani kilometer diaľnice. Nehovoriac o tom, že dnešný režim by v žiadnom prípade nedokázal vybudovať také diela, ako je Liptovská Mara a podobne.

Celá podstata dlhovej brzdy je vlastne v tom, že jej existenciou dnešný režim jasne dokázal, že bez dlhov nevie vybudovať nič, že socializmu, ktorý budoval z reálnych a nie požičaných peňazí, nesiaha ani po kolená. Preto politici by miesto jalových hádok o tom, či dlhovú brzdu zachovať, alebo ju povoliť, mali radšej otvorene priznať svoju neschopnosť spravovať krajinu v prospech ľudí. Či sú z opozície, alebo koalície, nevedia reálne dostať peniaze do štátneho rozpočtu a za reálne zarobenie peňazí do štátnej kasy nepovažujem zvyšovanie daní a poplatkov, alebo vymýšľanie nejakých nových daní a poplatkov…

Ján Zmeko- MO Vzdor- strana práce Liptov

Vedeli ste, že počas tzv. „demokratickej“ 1.Československej republiky 1918- 1939 četníci mnohokrát strieľali do štrajkujúcich robotníkov ostrými a za zhruba 20 ročné pôsobenie 1.republiky bolo zastrelených do 150 ľudí, medzi ktorými boli aj ženy, deti a starí ľudia…Za toto obdobie emigrovalo iba zo Slovenska z tzv. hladových dolín 205 000 ľudí. Najväčšiu perzekúciu v tomto období zažili robotníci a nezamestnaní, ktorí sa organizovali v robotníckom a komunistickom hnutí a desiatky tisíc ich boli za toto obdobie za ich aktivity väznených, čiže boli politickými väzňami. Napr. len počas generálneho štrajku v roku 1920 bolo zabitých 14 štrajkujúcich, 70 zranených a 7 000 robotníkov bolo za účasť v tomto štrajku odsúdených a niekoľko tisíc ich bolo prepustených z práce.

Slovensko má za sebou druhé kolo tzv. protikorupčných protestov. Ako ste si mohli všimnúť, tak známe neoliberálne média robili týmto protestom obrovskú mediálnu kampaň. Rôzni herci, žurnalisti, „celebrity“ robili všetko preto, aby čo najviac podporili tieto protesty. Takú reklamu, akú mali tieto kvázi spontánne protikorupčné protesty, tak také niečo sme tu už dávno nezažili, išlo a ide doslova o mediálny ošiaľ. Kebyže si chce takúto publicitu zabezpečiť nejaká skupina obyčajných ľudí, ktorí by neboli prepojení so žiadnymi záujmovými persónami presadzujúcimi jasné ideologické postoje a smerujúce tieto protesty jasným politickým kurzom, tak by museli zaplatiť za reklamu a propagáciu tisíce Eur a aj to by narazili na rôzne skeptické komentáre ideologických žurnalistických kádrovákov….

Keď protestovalo nedávno v Spišskej Novej Vsi vyše tisíc pracujúcich a odborárov za vyššie mzdy, práva pracujúcich, proti zlým podmienkam v práci, za kolektívne vyjednávanie, tak žiadne celebrity, herci, politici, novinári nerobili tomuto podujatiu promo. Žiadne médiá neburcovali ľudí, aby podporili tieto aktivity, žiadni herci nemali potrebu prísť osobne podporiť pracujúcich v ich boji. Rovnaké je to pri každom proteste a štrajku pracujúcich a odborárov. Môžete si to krásne porovnať, keď idú demonštrovať pracujúci a odborári, nič sa nedeje, nepadajú žiadne výzvy na podporu, nemobilizuje sa v médiách ( tie len sucho zhodnotia priebeh akcie v jednej reportáži, či článku,aby sa nepovedalo…), herci a rôzni “analytici“ nechrlia na nás plamenné reči o potrebe spoločne a jednotne sa postaviť zlu a za slobodu a to si Slovensko pamätá aj pochody odborárov a pracujúcich, na ktorých sa zúčastnilo aj vyše 10 000 ľudí, čiže omnoho viacej aj bez mediálnej hystérie, ako bolo tomu teraz na tzv. protikorupčných protestoch. Vzdor-strana práce však vždy podporovala a osobne sa zúčastňovala demonštrácií a protestov pracujúcich a odborov, nakoľko aj my patríme do pracujúcej triedy a razíme jasné motto: Vždy na strane pracujúcich! Boli sme podporiť aj spomínaný protest v Spišskej Novej Vsi.

“Režiséri“ v pozadí týchto protikorupčných protestov sa snažili vytvoriť dojem, že ide o spontánne protesty občianskej spoločnosti, bez žiadnej prepojenosti na určité ideové a politické postoje a strany. Keby tomu bolo tak, tak by tieto protesty nemali takú až do očí bijúcu reklamu pravicových médií, politikov a „celebrít“. Zrazu majú obrovské pódium s profesionálnou technikou, čo stojí nemalé finančné prostriedky, kto to asi tak zasponzoroval z nezištných dôvodov… Ideologizácia týchto protestov je nesporná a ľudia, ktorí na tieto protesty prišli, sú jasne ovplyvňovaní v prospech “jediného a správneho svetonázoru“ a v prospech určitých politických strán a skupín. Dobrá myšlienka je opäť zneužívaná na politické ciele. Z celkového hľadiska tak ide o demonštrovanie sily dnešnej pravicovej opozície a ich spriaznených “celebrít“ a hercov, ktorí sa opäť raz bravúrne zhostili svojej hereckej role… Verejnosť sa tak stáva bábkou v rukách kapitalistických elít a politikov, ktorí ich manipulujú ako sa im zachce a zneužívajú ich v procese boja záujmových skupín oligarchov, ktorí medzi sebou bojujú o moc a vplyv v štáte. Jedni politické bábky sú tak nahradené inými a tak dookola. Hra na demokraciu v kapitalizme je jednou veľkou tragikomédiou. Na vláde kapitalizmu a oligarchie sa však nič nemení.

To, že korupcia je vážny problém, to je fakt, to, že za vládou Smeru-SD stoja oligarchovia to tiež, to, že táto vláda má za sebou kauzy a rozkrádanie , to tiež, no tieto protesty majú za účel vymeniť jednu vládu napojenú na oligarchov a udržiavajúcu kapitalizmus a všetky jeho neduhy, za inú vládu tvorenú stranami dnešnej pravicovej opozície, za ktorou stoja tak isto oligarchovia a ktorá bude udržiavať tak isto kapitalizmus a ich vládu budú poznačovať také isté rozkrádačky, kauzy, klientelizmus a politika prospešná len pre boháčov, oligarchov a elity, ako je tomu doposiaľ. Veď mali sme možnosť pocítiť reformy a vládnutie za Dzurindu, či Radičovej… Verejnosť tak zostáva v role kulís…

Toto nám chcú nahovoriť, že keď vymeníme Kaliňáka za Matoviča, Fica za Sulíka, Danka za Hlinu tak bude po korupcii? To nás majú naozaj za hlupákov. Vzdor-strana práce volá po systémovej zmene, po odstránení kapitalizmu a teda po odstránení vlády oligarchov, bankárov, boháčov, nadnárodných korporácií, celebrít, smotánky- jedným slovom buržoázie. My hovoríme jasne, nechceme ani Fica, Danka, Bugára, Matoviča, Kotlebu, Hlinu, či Sulíka. Každá z týchto strán bude udržiavať kapitalizmus a žiadna pozitívna zmena pre pracujúcich teda nie je možná. Chceme sa vymaniť  z kapitalistickej totality, ktorá nás uvrhla do otroctva, kde makáme len pre hŕstku nenažrancov, ktorí sa topia v peniazoch a my rozmýšľame, ako uživíme z tých biednych platov naše rodiny.

Bojujme za naozajstnú slobodu a demokraciu, za práva pracujúcich, za vrátenie hospodárstva do rúk pracujúcich, za socializmus zbavený chýb minulosti, obohatený o poznatky prítomnosti a s víziou do budúcnosti. Zastavme vykorisťovanie človeka človekom.      

Miroslav Pomajdík- podpredseda Vzdoru-strany práce