Mesačné archívy: marec 2019

Dokument o marxistickom mysliteľovi Antoniovi Negrim – Revolta, ktorá nikdy nekončí (VIDEO + titulky)

Napísané , autor:

Film Antonio Negri – Revolta, ktorá nikdy nekončí. Dokument je príbeh jednej z výrazných mysliteľských osobností v Taliansku, kde dej prechádza jednotlivými etapami hnutia, ktoré vzniklo v 60-tych rokoch, od zrodu ako skupinky radikálnych ľavicových vysokoškolských študentov zaujímajúcich sa o marxizmus a postavenie pracujúcich v povojnovom Taliansku, cez vzrast hnutia pracujúcich, okupácie fabrík, po roztržky so štátom a talianskymi fašistickými skupinami, až po vznik Červených brigád, talianske politické súdy a emigrácie a súčasnosť.

Antonio Negri – filozof, bojovník, väzeň, emigrant a takzvaný „nepriateľ štátu“. V 70-tych rokoch strávil desať rokov vo väzení a štrnásť rokov v emigrácii v Paríži. V súčasnosti s Američanom Michaelom Hardtom svojimi knihami Impérium a Multitúda: Vojna a demokracia v ére impéria ovplyvnil celosvetové alterglobalizačné hnutia.

 

Nenávisť zamaskovaná „ochranou“ detí

Napísané , autor:

Najväčším strašidlom v prezidentskej kampani sa stala možnosť homosexuálov adoptovať si deti. Tu sa naozaj musíme zamyslieť a lepšie pozrieť na túto donedávna šokujúcu tému. Priznávam, cítim sa byť úplne odcudzeným, lebo prestávam tejto spoločnosti rozumieť. O to viac, ak prestávam rozumieť ľuďom hlásiacim sa ku ľavici.

Aby sme sa pochopili…

Je samozrejme irelevantné, ako sa k téme stavia budúci prezident. Ten zákony nevytvára a aj keby prípadné zákony vetoval, tak ako doposiaľ by bol iba opätovne schválený zákon a prezidentove veto prelomené. To myslím v akomkoľvek zákone. Nie len ohľadom spomínanej otázky.

Fatamorgána, či rozbuška?

Druhým podstatným faktom je, že na Slovensku nie je nijakým zákonom, alebo predpisom vyslovene zakázané neheterosexuálne orientovanému jedincovi adoptovať si dieťa. To, ako ste orientovaní nik nemôže skúmať, evidovať, hodnotiť. Môže to teda byť iba predvolebná fatamorgána, ale môže to byť aj nebezpečná rozbuška. Táto rozbuška by odštartovala to, čo naši predkovia zažívali v 30-40 rokoch…

Ak je to len fatamorgána, prejde po voľbách. Život sa vráti do „normálu“. Ostane ale čiastočná polarizácia naďalej. Polarizácia spoločnosti na témach, ktoré nijako neohrozujú existujúci systém. Pozornosť odvedená, pocit že volič rozhoduje navodená.

Ak by ale šlo o rozbušku, je dôležité pochopiť následné reakcie. Jedinec bez ohľadu na jeho sexuálnu orientáciu môže požiadať o osvojenie, adopciu, či inú formu výchovy dieťaťa, či už v rodinnom príbuzenstve, alebo dieťaťa, ktoré je napríklad v domove a rodičia sa ho vzdali. Nemôže to urobiť pár rovnakého pohlavia! To áno. No nie z dôvodu, že by to bolo zakázané. Je oveľa logickejší dôvod.

Žijeme síce v 21. storočí, no páry rovnakého pohlavia nemajú žiadnu právne podloženú formu spolunažívania. Takže vo vzťahu k dieťaťu nemôžu inak vystupovať, iba ako jedinci. Ako spolubývajúci, ak majú rovnakú adresu. Ako spolumajitelia nehnuteľnosti, ktorú napríklad vlastnia. Nič viac. Smutné je, že veľká časť prívržencov ľavice, takýto stav dokonca schvaľuje.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým z tohto pohľadu? Z pohľadu ľudí, ktorí chodia rovnako ako vy do práce, platia dane, no nemajú možnosť žiť plnohodnotne? Mať aspoň aké také istoty.

Nebezpečná hra s osudom ľudí, ktorí nestoja o pozornosť, ale o rovnoprávnosť

Ako sa môže stať, že sa hlavnou témou kampane stane niečo, čo je vlastne základným právom každého jedinca? Za celou témou sa skrýva fakticky nebezpečná hra. Prečo si to myslím? Lebo jediným logickým vyriešením neželaného stavu, by bolo odňatie časti existujúcich práv sexuálnym menšinám. Teda vyslovene zakázať neheterosexuálnym jedincom mať, alebo vychovávať deti, pretože samotný fakt, že by sme všeobecne a právne znemožnili týmto ľuďom adoptovať dieťa, logicky by sme tým prezentovali presvedčenie, že takáto výchova je nežiadúca a muselo by to znamenať aj stop pre neheterosexuálnych ľudí v ich výchove biologických detí – teda ich vlastných.

Uvedomuje si deti „chrániaca“ časť populácie, s akou fašistickou a nacistickou myšlienkou sa tu zahráva? Uvedomujú si predstavitelia týchto myšlienok, že prekračujú prah a prikláňajú sa k fašistom? Chcete evidovať ľudí podľa ich orientácie? Chcete naozaj rozdeľovať ľudí na normálnych a menejcenných? Chcete odnímať deti ich rodičom, lebo podľa vášho „nedeľného rečníka“, ktorý mimochodom nemôže mať (verejne) deti a manželku, to považuje za „nemorálne“? Vytrhávať ich z ich prirodzeného a láskyplného prostredia?

Vráti sa farebná hviezda na odeve v elektronickej podobe 21 storočia?

Ako by tomu chceli fašisti a nacisti v spoločnosti 21. storočia zabrániť? Hitler bol v tomto „prezieravý“ a „priamo vecný“ a on by im aj poradil. Kastrácia bola obľúbenou metódou a spĺňala by idei fašistov. Takýto jedinec by deti nemohol mať a adopciu by mu nedovolili. Ale Hitler a jeho súputníci šli ešte ďalej. Boli dôslední. Oni neheterosexuálnych jedincov vraždili. Mali na to rôzne metódy a asi najznámejšou je splynovanie. Môžete si povedať, že je to opäť pritiahnuté za vlasy, ale nie je. Deliť ľudí na kategórie je vždy začiatkom genocídy!

Si alebo nie si?

Podstatou je otázka, ktorú si musí položiť každý z nás. Si Ty rovnako hodnotný človek ako iný? Som ja rovnako hodnotný človek, ak som heterosexuál, alebo nie?

Presne o toto tu ide. Ak uznávate, že deti nesmú a nemôžu vychovávať neheterosexuáli, znamená to jediné. Na hore uvedené otázky logicky odpovedáte, že nie a tu nastáva zlom. Ľudia sú si vo vašej predstave nerovní. Neexistuje rovnosť, ale naopak. Existujú kategórie ľudí a je teraz jedno na základe akého hodnotenia. Sú lepší a horší. Sú nežiadúci ľudia a oni sú problém.

Sme len krok od toho, aby sme akceptovali to, že niekto tento problém vyrieši a títo „menejcenní ľudia“ zmiznú. Veď problémy sa majú riešiť. Najlepšie ak to vyrieši niekto za nás a nech o tom ani neviem…

Poučme sa z histórie

Prepožičiam si verše, vínimočne od teológa a antikomunistu Martina Niemöllera:

Als die Nazis die Kommunisten holten, habe ich geschwiegen; Ich war ja kein Kommunist.

Keď nacisti prišli po komunistov, mlčal som; nebol som predsa komunista.

Als sie die Gewerkschafter holten, habe ich geschwiegen; ich war ja kein Gewerkschafter.

Keď prišli po odborárov, mlčal som; nebol som predsa odborár.

Als sie die Juden holten, habe ich geschwiegen, ich war ja kein Jude.

Keď prišli po židov, mlčal som; nebol som predsa Žid.

Als sie mich holten, gab es keinen mehr, der protestieren konnte.

Keď prišli po mňa, nebolo už nikoho, kto by mohol protestovať.

-vjml- Autor je členom vedenia Vzdoru-strany práce

Pokračovanie známej rozprávky na obzore…

Napísané , autor:

Určite si všetci spomenú na známu rozprávku Plavčík a Vratko a keďže táto rozprávka je po mnohých rokoch stále obľúbená medzi deťmi aj dospelými, rozhodla sa dvojica pomerne neznámych režisérov Filmárik a Filmáriková natočiť voľné pokračovanie spomenutej rozprávky. Tento krát pod názvom Vratko a klepetá spravodlivosti.

Aj keď sa režiséri úpenlivo snažili utajiť obsah scenáru, aby slovenskú a európsku verejnosť prekvapili, predsa len niektoré časti unikli na verejnosť a dá sa z nich približne poskladať dej nového rozprávkového trháku.

Hlavnou postavou rozprávky je Vratko, ale tento Vratko má s Vratkom z pôvodnej rozprávky málo spoločného. Súčasný Vratko je kráľom v jednej nemenovanej krajine v strede nemenovaného svetadielu. Vratko sa buď osobne, alebo prostredníctvom komorníka snažil zarobiť na vratkách DPH. Napriek tomu, že ako kráľ mal dostatok bohatstva a slávy, nepoznal chudobu a biedu, žil okázalým štýlom, predsa len mal pocit, že mu ku šťastiu niečo chýba. Uvedomil, si, že to čo ho naozaj urobí šťastným, sú vratky.

Žiaľ, jeho šťastie netrvalo dlho. Na fígle s vratkami sa prišlo a kráľovský stolec sa mierne zatriasol, ale keďže Vratko mal poslušných a pokorných poddaných, podarilo sa mu ich ľahko upokojiť. Vysvetlil svojim poddaným, že sa dostal do pazúrov zákerného a prefíkaného rytiera Roberta, ktorý sa mu vyhrážal a zastrašoval ho. Vraj ak mu nezabezpečí nové brnenie ( z informácií, ktoré unikli zo scenára nie je jasné, či chcel brnenie iba na jednej nohe, alebo komplet na celú postavu) a nový zlatý meč, vykladaný drahými kameňmi a lacnými rečami, tak mu to vraj riadne osladí, ale nie vraj cukrom.

Vraj padali reči o tom, že Vratko pôjde svoj život panovníka na dôchodku dožiť do Bastily, pripadne do Alcatrazu . Vratko prepadol panike a srdcervúco sa rozplakal. Plakala i jeho kráľovna zpod Tatier i jeho pubertálna dcéra. Samá žalosť ovládla Vratka a jeho rodinu, aj kolektívny orgán radcov, zvaných „sorošbanda“. Jedinú spásu Vratko uvidel v neznámej šľachtičnej, ktorá by po ňom mohla prevziať kráľovskú korunu a zachrániť ho od tvrdého žalára. Lenže korunovácia kráľovnej Zuzany ešte vôbec nie je istá. O trón sa prihlásilo viacero šľachticov, ktorí sa ani len náhodou nechcú vzdať a nechať trón Zuzane, ktorá si naň robí najväčší nárok. Milosť pre Vratka je vo hviezdach.
Situáciu by už nezachránilo ani to, keby Vratkovi lokaji a poskokovia dolapili nezbedného rytiera Róberta, ktorý sa dokáže po krajine medzi Dunajom a Tatrami pohybovať veľmi svižne, pretože pozná každý jej kút, každé zákutie.

Na polapenie, neskrotného rytiera sa prihlásilo už viacero kráľových verných zbrojnošov. Najaktívnejší zatiaľ boli, zbrojnoš Igor a zbrojnoš Richardo. Zbrojnoš Igor pojedol nejaké zvláštne huby a po ich skonzumovaní jeho huba začala trepať dve na tri. Vraj teraz musí náhle do neďalekej bruselskej krajiny, aby sa uchádzal o miesto na ich dvore. Ak sa mu ho podarí získať, tak ho potom vráti a povie, že ho ani nikdy nechcel.

Zbrojnoš Richardo je zasa z úplne iného cesta. Ten sa z ďalekej krajiny vracia naspäť. Vraj sa mu cnelo po rodnej hrude, preto sa vracia aj s balónikom a s ním sa vraj vracia zákon a poriadok. Dá do laty neskrotného rytiera Róberta a v celom kráľovstve pomôže nastoliť normálny stav. Ten má spočívať v tom, že pekári a predavači nebudú počas sviatkov polihovať doma, ale zabezpečia dostatok teplých rožkov pre celý kráľovský dvor i pre zbrojnošov. Podaným sa zruší minimálna mzda, pretože takýto luxus si kráľovstvo nemôže dovoliť.

Poddaný budú poctivo chodiť na panské a musia byť radi každému grošu, ktorý dostanú. Pripravuje aj mnohé iné opatrenia, ktoré zatiaľ nechcel bližšie špecifikovať. Zlé jazyky vravia, že každý dráb dostane nový kvalitný bič a väčšie kompetencie, pretože bedač jedna poddanská nechce robiť, tak ako by si kráľ a ostatná šľachta predstavovali.

Ako tento príbeh dopadne zatiaľ nevieme, pretože viac informácii o novej rozprávke sa nám zistiť nepodarilo. Veľa vecí bude závisieť od korunovácie. Teda kto preberie euro, vlastne čo to píšem, kto preberie korunu a žezlo. Ten bude kraľovať a bude mať možnosť rozhodnúť o tom, či Vratko dostane milosť, alebo skončí za studenými temnými stenami žalára.

Aj keď záver ešte nepoznáme a nevieme, či je už vôbec napísaný, zostáva nám len veriť, že všetko dopadne dobre. Dobro bude odmenené, zlo nakopané do zadku a poddaní sa raz dožijú dňa, kedy roztrhnú svoje okovy a zanesú ich do kovošrotu…..

Zmeko

Podľa poslanca Fecka z (OĽANO-NOVA), v rezorte pôdohospodárstva stále žijeme v hlbokom socializme…

Napísané , autor:

Dnes poslanec Martin Fecko v slovenskom rozhlase hviezdil. Na jednej strane povedal, že aby sa predišlo takým aféram s dovozom zlého poľského mäsa, ako sa to stalo teraz, treba, aby Slovensko bolo potravinovo sebestačné… neskôr dodal, že problémy v poľnohospodárstve sú spôsobené systémovou chybou, nakoľko v rezorte pôdohospodárstva stále žijeme v hlbokom socializme…

Na jednej strane pán poslanec volá po potravinovej sebestačnosti a na strane druhej hovorí o systémových problémoch v poľnohospodárstve, ktoré pramenia z toho, že v rezorte pôdohospodárstva panuje hlboký socializmus 😛 . Je zaujímavé, že práve za toho hlbokého socializmu, sme boli potravinovo sebestační, že práve ta socialistická politika v poľnohospodárstve s dokonalou sieťou družstiev nám priniesla kvalitné a dostupné potraviny a neboli sme odkázaní na bordel, ktorý nám tu nosia z celého sveta…

Pán poslanec Fecko tu blúzni o potravinovej sebestačnosti v kapitalizme, ktorý práve za posledných 30 rokov nám tu potravinovú sebestačnosť dosiahnutú v socializme totálne rozvrátil, no na druhej strane hovorí o dnešných systémových chybách v poľnohospodárstve, plynúcich zo socialistického spravovania rezortu pôdohospodárstva… 😛 to nevymyslíš, to je jednoducho Fecko 😛

Otázka postupného znovuobnovenia potravinovej sebestačnosti patrí k absolútnym prioritám Vzdoru-strany práce. Po roku 1989 bol slovenský poľnohospodársky sektor doslova vydrancovaný, niekdajšie úspešné družstvá boli z veľkej časti sprivatizované, mnohé z nich za „záhadných“ okolností skrachovali. Z pýchy slovenského hospodárstva zostali len zvyšky, kvôli čomu sa Slovensko stalo závislé na dovoze potravín ( často pochybnej kvality ) zo zahraničia.

Československo bolo za socializmu poľnohospodárskou veľmocou, no to sa podarilo za posledných 29 rokov totálne rozvrátiť. V akom stave je naše poľnohospodárstvo je alarmujúce aj z toho hľadiska, že pri rýchlom tempe nárastu obyvateľov Zeme a pri zvyšovaní spotreby potravín, vystavujeme našich obyvateľov veľkému riziku z nedostatku potrebnej výživy, nakoľko sa spoliehame na dovoz potravín ( aj to veľakrát pochybnej kvality) a to sa nám pri rôznych krízach kruto vypomstí nedostatkom potravín.

Potrebujeme opäť vybudovať potravinovú sebestačnosť, rapídne zvýšiť stavy dobytka, obnoviť zavlažovací systém na poľnohospodárskej pôde, aby sme na našom území vedeli vyprodukovať dostatok kvalitnej potraviny pre našich obyvateľov, aby sme vedeli vytvoriť nové pracovné miesta práve v poľnohospodárstve. Podpora poľnohospodárstva a potravinovej výroby je investíciou do budúcnosti a rozvoja celej krajiny.

Vzdor-strana práce

Nech „žije“ Gorbačov, muž, vďaka ktorému majú v Rusku pizzu Hut…: Video v článku

Napísané , autor:

Tak toto jednoznačne musíte vidieť. V roku 1997 Gorbačov vystupoval v reklame spoločnosti pizza Hut ( ževraj za to zobral milión dolárov ) Áno, počujete dobre, svojho času najsilnejší muž socialistického bloku a líder ZSSR, v roku 1997 propaguje za riadny balík americkú pizzu v Rusku

A celá tá reklama sa končí tým, ako ľudia v reštike kričia sláva Gorbačovi, lebo bez neho by nemali v Rusku pizzu Hut…ako také dokonalé kapitalistické propagandistické dielko s tak poslušným dedkom Gorbačovom nevymyslíš…keď to videli prezidenti USA, ktorí sa ešte donedávna triasli pred šírením komunistických myšlienok po svete a socialsitický blok bol ich úhlavný nepriateľ, tak za pár rokov hlava celého tohto socialistického bloku propaguje ich súkromnú americkú spoločnosť rýchleho občerstvenia, ako symbol globalizácie a víťazstva amerického spôsobu života a amerického víťazstva v studenej vojne, v niekdajšej bašte komunizmu v Moskve, tak to sa museli popukať od smiechu 😛

Nie je väčším symbolom hanby a poníženia pre spoločnosť a určitý politický smer, keď jeho niekdajší líder a najmocnejší muž sa nechá kúpiť vôňou dolárikov a propaguje potupu vlastnej vízie vo svojej krajine, kde bol kedysi mužom číslo 1…

Určite aj tie milíony Rusov, ktorí v tej dobe nemali vďaka rozvratu ekonomiky a ZSSR za Jeľcina a nástupu tvrdého kapitalizmu ani čo do úst, si „užívali“ pizzu Hut, ako ich zapredaný niekdajší líder, ktorý sa stal len lacnou „defkou“, ktorú ste si za primenranú cenu mohli kúpiť do vašej reklamy aj vy… Takto skončil ten „veľký reformátor“ socializmu… USA milovali Gorbiho, ktorý pokorne prijal úlohu cirkusovej atrapy, ktorú mu prisúdili a stal sa tragikomickým symbolom ich víťazstva a nadradenosti a ešte sa s tým všetkým veľmi rád stotožnil… 😛

Malé zamyslenie sa ku škodlivej role prieskumov počas volebnej kampane a ako vám výška vášho volebného konta prinesie kľudne aj funkciu prezidenta…

Napísané , autor:

Jedno z opatrení, ktoré môže posilniť určitú objektívnosť, či už pri prezidentských, parlamentných, eurovoľbách… je to, aby sa od dátumu, kedy je oficiálne spustená kampaň, až po samotné hlasovanie, zakázali všetky prieskumy preferencií strán, či kandidátov, nakoľko prieskumy veľakrát totálne neférovo ovplyvňujú akékoľvek voľby…

Nech sa každý človek slobodne sám rozhodne, ktorá strana, či kandidát je mu blízky a nech podľa toho ide voliť, nie podľa toho, že vidí veľakrát zmanipulované, ovplyvňované, kúpené a nereprezentatívne prieskumy a podľa toho už začína podvedome kalkulovať, tak idem radšej dať tomu a tomu hlas, alebo tej, či tej strane, aj keď by som rád dal svoj hlas inej strane, či kandidátovi, ale ten podľa prieskumov, ktorými nás počas kampane bombardujú všetky médiá, nemá šancu a podobne…už začíname v hlavách podľa prieskumov kalkulovať, aby náš hlas neprepadol a tak uprednostníme veľakrát aspoň to legendárne „menšie zlo“, lebo môj favorit, či strana má v prieskumoch nízke preferencie atď… Ani si to neuvedomujeme, že pod tlakom týchto prieskumov začíname takto rozmýšľať, miesto toho, aby sme išli dať tomu, či tej strane, ku ktorej máme ideovo najbližšie…

To poškodzuje veľa menších strán, či kandidátov , ktorí kandidujú a reálne by mali vo voľbách omnoho viac hlasov, ale ľudia vidia prieskumy, podľa ktorých majú určitý slabý výsledok a tak radšej začínajú pokukovať po silnejšej alternatíve…

Počas oficiálnej kampane by som jednoznačne zákonom zakázal akékoľvek prieskumy preferencii, ktoré sa týkajú daných volieb ( tie nech vychádzajú mimo času oficiálnej kampane ) a nech idú ľudia voliť tak, ako to cítia a ku komu majú najbližšie, nie podľa toho, čo vidia v prieskumoch.

Či chceme, či nie, tie prieskumy hrajú v našom podvedomí obrovskú rolu a sme nimi ovplyvňovaní… Nech sa hlavný politický boj odohráva v diskusiách ( aj keď aj tam existujú ďalšie machinácie, keď sa niekomu dáva množstvo priestoru a niekomu minimum, alebo žiaden a veľa ďalších praktík ovplyvňovania,… ) a nie formou prieskumov….

Na záver mi však nedá nespomenúť, že aj tak najväčším „ovplyvňovačom“ volieb je výška vášho bankového konta…

Taký Kiska je symbolom ukážky tzv. “demokratických princípov“ v kapitalistických voľbách, kedy ste mohli jasne vidieť, že keď máte dostatok peňazí, môžete si kúpiť vlastnú popularitu. Kiska priznal, že v dobe pred oficiálnou kampaňou investoval na svoju propagáciu až 1 095 482 eur a cez kampaň ďalších 250 593 eur…

Načo sú teda rôzne obmedzenia na volebnú kampaň, keď pred oficiálnou kampaňou si môžete investovať ako Kiska kľudne milión Eur na vašu popularizáciu… ( aj keď dovtedy väčšina Slovákov o Kiskovi ani nechyrovala…) Fraška. Takto si doslova môžete kúpiť akýkoľvek úrad v republike. Stačí všetko investovať do kampane, zahrať to na dobročinnosť ( z cudzieho… ) a stane sa z vás aj prezident. 😛

Presne tu vidno tú rovnosť šancí v kapitalizme. Keď kandiduje človek s obrovským majetkom ako Kiska, alebo kandidát, ktorý má za sebou štedré zámožné kruhy, ktoré na jeho propagáciu nalejú státisíce Eur a vy ako obyčajní pracujúci ledva naškrabete na zopár plagátov, no taký Kiska na vás vyskočil pred začatím oficiálnej kampane a počas nej asi aj zo záchodu, keď ste ho otvorili… 😛

Demokracia a rovnosť šancí je už dávno rozprávkou. Tak to vždy bude v kapitalizme, lebo tam bude vždy hlavná moc peňazí, ktoré sú vždy kumulované v úzkej skupine najbohatších jedincov a klanov, ktorí ich použijú na svoju popularizáciu a presvedčia Vás, že to práve oni sú tie vaše „hviezdy“, ktoré musíte milovať…

Miroslav Pomajdík- predseda Vzdoru-strany práce