Chcete si prenajať poľnohospodársku pôdu a začať hospodáriť? Viete, že najdrahšie prenajíma na Slovensku poľnohospodársku pôdu cirkev?

No, ako si sa to vymyká tomu dobre známemu prikázaniu cirkvi miluj blížneho svojho… Cirkev si účtuje nájomné za jeden hektár vo výške 6 až 8% z ceny pôdy. Fyzické osoby si väčšinou účtujú 5 až 7% z ceny pôdy na hektár ( čo je v prepočte na Eurá 50 až 100 Eur ). Najväčším vlastníkom poľnohosp. pôdy je na SR Slovenský pozemkový fond, ktorý vlastni približne štvrtinu pôdy, čo je okolo 453 000 hektárov, ten si účtuje za jeden hektár nájomné vo výške 29 Eur, čo sú 2,2 % z ceny pôdy na hektár…

Jeden brazílsky kňaz raz povedal výstižné slová: „Ak pomáhate chudobným, označujú vás za svätca, no ak sa pýtate na príčiny chudoby, označia vás za komunistu. Ja sa pýtam na príčiny chudoby.“ V Latinskej Amerike bolo veľmi silné katolícke hnutie tzv. Teológia oslobodenia, ktoré bola inšpirované marxizmom.

Medzi jej významných predstaviteľov patril napr. jezuitský kňaz Luis Espinal,ktorý bol veľkým bojovníkom za práva pracujúcich a stál proti vražednej pravicovej diktatúre Luisa Garcíu Meza Tejedu v Bolívii, ktorú vo veľkom podporovali USA. Espinal sa v období diktatúry podieľal na sociálnych zápasoch, aj na 19-dňovej hladovke v roku 1977, počas ktorej žil deň a noc po boku rodinám baníkov. Espinal bol predstaviteľom tzv. teológie oslobodenia, konkrétne jeho marxistického prúdu, preto vytvoril aj dielo Ježiša, ktorý je na kosáku s kladivom, čo symbolizovalo jeho spájanie teológie oslobodenia s marxizmom a bojom za pracujúcich. Espina za svoje aktivity za platil najvyššiu cenu, bol zavraždený vládnymi eskadrónami smrti, ktoré ho uniesli, mučili a potom zastrelili 21. mája 1980 a jeho mŕtve telo bolo na výstrahu hodené na ulicu.

Ďalším duchovným, ktorý mal hlboké sociálne cítenie s utláčanými bol aj Oscar Romero zo Salvádoru, ktorý taktiež za svoj boj proti pravicovej fašistickej junte podporovanej USA zaplatil najvyšśiu cenu. Viac sa dočítate o ňom TU: Krvavé stopy USA: Občianska vojna v Salvádore a vražda arcibiskupa Romera : http://casopis.vzdor.org/?p=1535 Vzdor-strana práce

Kubánska medicínska revolúcia: Kuba vyvinula unikátne lieky proti rôznym typom rakoviny !

Tieto tri prevratné lieky boli vyvinuté na socialistickej Kube, napriek neustále pokračujúcej blokáde ostrova zo strany USA. Cimavax- Vakcína používaná na špecifické liečenie malobunkového karcinómu pľúc ( ide o rakovinu pľúc ), ktorá výrazne zlepšila mieru prežitia liečených ľudí. Heberferon- ide o liek proti rakovine kože, dostupný v každej kubánskej lekárni a teraz ho kubánski vedci začali testovať aj na liečenie rakoviny obličiek. Heberprot-P- Zabraňuje vzniku vredov na nohách u ľudí s cukrovkou a zachraňuje ich pred amputáciami. Týmto liekom sa už liečilo najmenej 165 000 pacientov v 26-tich krajinách. Kuba patrí aj k jedným z najúspešnejších krajín na svete v boji s kojeneckou úmrtnosťou. Na Kube zaznamenali 4,3 úmrtí na tisícovku živo narodených detí ročne, čím predbehli USA a ďalšie bohaté národy. 
 
Kuba patrí k štátom s jednou z najlepších zdravotníckych systémov na svete a má vynikajúce výsledky aj v medicínskom výskume. Kuba za Fidela Castra nezištne pomáhala ako jedna z mála krajín, krajinám Tretieho sveta v ich boji za nezávislosť, pomohla skoncovať s apartheidom, za túto éru vyslala Kuba tisíce doktorov do najchudobnejších krajín, kde ošetrujú miestnych ľudí dodnes. Na svojich univerzitách bezplatne umožnila vyštudovať medicínu tisíckam chudobným, ale nadaným študentom z celého rozvojového sveta, ale aj USA, ktorí pomáhajú zachraňovať životy po celom svete. Kuba vždy pomáhala všetkým, kto o to požiadal a kde to bolo potrebné. Vyše 800-tisíc Kubáncov sa zúčastnilo na množstve humanitárnych misiách po celom svete, kde pomáhali šíriť kultúru, gramotnosť a zdravotnú pomoc. Pripomeňme, že Kuba má dnes niečo nad 11 miliónov obyvateľov a niečo také, na tak malú krajinu, je heroický výkon. Kuba tiež zohrala kľúčovú úlohu v boji proti koloniálnej nadvláde, segregácii a rasizmu. Kubánski dobrovoľníci pomohli ubrániť Angolu a vďaka nim, padol jeden z najrasistickejších režimov na svete v Juhoafrickej republike.
Od roku 1960 USA uvalili na Kubu totálne embargo. Vďaka tejto blokáde prišla Kuba do dnešných dní až o 750 biliónov dolárov. USA chceli týmto podkopať ekonomiku krajiny a odstrihnúť ostrov od potrebných zdrojov a zvýšiť utrpenie Kubáncov, ktorí by pod týmto tlakom zvrhli socialistický režim na Kube. Kuba však vydržala. Nezamestnanosť je na úrovni 2,4% a gramotných je dnes na Kube 99,8% ľudí. Kuba patrí k najlepším krajinám na svete, vo vzťahu k priemernej dĺžke života obyvateľstva. V dôsledku vlastného embarga, ktoré uvalili USA na Kubu, prišla americká ekonomika každý rok o 1,2 bilióna dolárov. OSN konštatovala, že americká blokáda Kuby je porušením medzinárodného práva. Viac než 188 národov odsúdilo najdlhšie trvajúcu obchodnú blokádu v moderných dejinách sveta, ktorá bude pokračovať aj pod vedením nového prezidenta USA Trumpa.
Američania vyškolili a finančne podporovali kubánske exilové teroristické organizácie, ktoré na Kube zabili tisíce Kubáncov. Neštítili sa vyhadzovať do vzduchu aj civilné lietadlá, plné Kubáncov. Kuba však nikdy necítila nevraživosť voči americkému ľudu a keď napr. hurikán Catrina zrovnal so zemou v USA New Orleans, bola to práve Kuba, ktorá ponúkla USA stovky svojich záchranárov, aby pomohli obyvateľom. Kuba nezištne vždy vysielala stovky svojich záchranárov do susedných krajín ako Haiti, či Dominikánska republika, kde hurikány zabili stovky ľudí. Kuba sa stala tiež miestom boja za ženské práva, za práva černochov, či ľudí inej sexuálnej orientácie.
Samozrejme, aj na Kube mali svoje problémy a majú ich aj dnes. Kubánci zápasia s rôznymi neduhmi, komplikáciami, no žiadna tak rozlohou a počtom obyvateľov malá krajina, bez významných prírodných zdrojov, nedokázala tak pomáhať miliónom obyvateľov rozvojového sveta, ako Kuba a pritom Kuba vždy bola a je súčasťou Tretieho sveta. Najsilnejšie ekonomiky sveta nedokázali to, čo malá Kuba, vyslať tisíce doktorov, na svoje vlastné náklady a pomáhať tamojším obyvateľom desiatky rokov. Toto nemá na svete obdobu a Kuba dokázala, že aj malá krajina s malým počtom obyvateľov, dokáže meniť svet k lepšiemu a stať sa jednou z najvýznamnejších krajín sveta.
Miroslav Pomajdík- podpredseda Vzdoru-strany práce

USA strašia Severnou Kóreou, no boli to práve Američania, kto vojensky napadol desiatky krajín, zvrhol atómové bomby a zanechal za sebou milióny mŕtvych

Tí, čo poznajú moje kritické nazeranie na režim v Severnej Kórey vedia, že politický systém tejto krajiny nie je moja šálka kávy, že preberanie moci z oca na syna je monarchistický prežitok a už vonkoncom nemá čo hľadať v krajine, ktorá sa určitým spôsobom hlási k nejakej forme socializmu, no a pri KĽDR je toho ešte omnoho viac, no napriek tomu ma nenecháva chladným nova vlna sankcií, ktoré presadili USA v OSN. Sankcie okrem iného zasahujú do vývozu KĽDR v oblasti uhlia, železa, olova, rýb a morských plodov. KĽDR tieto sankcie silno zasiahnu, nakoľko krajina príde až o miliardu dolárov, ktorú získavala z vývozu týchto komodít. KĽDR tak stratí až tretinu celkových ročných príjmov z vývozu. Okrem toho, pracujúci z KĽDR prídu o možnosť pracovať v okolitých štátoch, nakoľko sankcie boli uvalené aj na vydávanie nových vstupných a pracovných povolení. Sankcie sa ďalej vzťahujú aj na zahraničné investície v KĽDR a vytváranie spoločných projektov zahraničných a severokórejských spoločností. Sankcie boli odvetou za raketové testy a jadrový program KĽDR.

Takéto sankcie v histórii nepriniesli nikdy želaný efekt na oslabenie nejakého režimu, či diktátora, ale vždy znamenali utrpenie a smrť nevinných ľudí. Odstrašujúci príklad uvalenia sankcií môžeme nájsť v histórii napr. v Iraku za vlády Husajna, kedy sa odhaduje, že vďaka sankciám zomrelo vyše pól milióna Iračanov, hlavne žien, detí a starých ľudí, nakoľko vďaka sankciám sa im nedostalo poriadnej stravy a lekárskej starostlivosti. Na sankcie vždy doplatia tí najzraniteľnejší nevinní ľudia a tak to bude aj v tomto prípade, kedy to najviac zasiahne obyčajných Severokórejcov.

Izrael porušuje nariadenia OSN celé desaťročia, vlastní jadrové zbrane, no na nich nikto sankcie neuvaľuje…

Je tiež na pováženie, že na taký Izrael, ktorý porušoval každú jednu dohodu prijatú na pôde OSN, neboli nikdy uvalené žiadne sankcie. Izraelský režim beztrestne zabíja Palestínčanov, kradne im ich pôdu, vyhnal milióny Palestínčanov z ich vlasti, a pri nedávnej vojenskej operácii v Gaze povraždili vyše 2 000 Palestínčanov, z toho 80% obetí tvorili ženy, deti a starí ľudia a aj napriek tomu, nikto na izraelský režim a jeho predstaviteľov neuvalil sankcie a Izrael nakupuje ďalej nové zbrane za miliardy. Je tiež verejným tajomstvom, že Izrael vlastní jadrové zbrane, to však tiež nevyvolalo žiadnu odvetu zo strany OSN, no Irán trpí pod váhou viacerých sankcií, ktoré na túto krajinu uvalili vďaka podozreniu, že sa pokúša vyrobiť jadrové zbrane. Tak čo je umožnené Izraelu, už nie je umožnené Iránu, či KĽDR…

Ďalším príkladom je Saudská Arábia, ktorá intervenovala u viacerých svojich susedoch, momentálne sa angažuje v krvavom konflikte v Jemene, Saudi podporujú rôzne džihádistické islamistické organizácie po celom svete a financuje tie najradikálnejšie wáhabistické a saláfistické skupiny, no taktiež na ich režim nikto neuvaľuje sankcie. Majú za sebou silného kamaráta-USA.

USA a ich krvavé dedičstvo…

USA majú plné ústa toho, ako KĽDR ohrozuje svojim jadrovým programom svet. Dokonca novinári píšu pri výročí zhodenia atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki, že svet sa pri pripomenutí tejto katastrofy obáva niečoho podobného zo strany KĽDR. Je viac ako absurdné, strašiť pri zničení Hirošimi a Nagasaki jadrovou hrozbou z KĽDR, keď to boli práve USA, ktoré ako jediné v histórii použili atómové bomby proti civilnému obyvateľstvu. Boli to práve USA, ktoré za posledné desaťročia vojensky zasiahli voči desiatkám krajín po celom svete, boli to práve USA a jeho spojenci, ktorí vyvraždili od Kambodže, Vietnamu, Laosu, Srbsko až po Irak, Afganistan, Sýriu, Líbyu milióny ľudí. Boli to práve USA, ktoré zorganizovali množstvo prevratov a diverzných akcií voči demokraticky zvoleným prezidentom a vládam, ktoré nechceli tancovať tak, ako oni pískajú.

Boli to práve USA, ktoré finančne, mocensky a vojensky podporovali najzvrátenejšie a najsadistickejšie režimy a diktátorov po celom africkom, ázijskom a juhoamerickom kontinente. USA tak nechali za sebou milióny mŕtvych na rôznych kontinentoch, taký Vietnam zamorili chemickými zbraňami a nás niekto presviedča, že to Severná Kórea je ten najbrutálnejší a najnebezpečnejší štát na svete, ktorý ohrozuje celý svet. Nenechajte sa vysmiať.

KĽDR vidí vo vlastnení jadrových zbraní garanciu svojej bezpečnosti

KĽDR leží v žalúdku USA práve preto, lebo ide o malý sebavedomý štát, ktorý sa nesklonil pred touto veľmocou a práve vďaka poznaniu, ako zakročili USA v histórii proti každej krajine, ktorá sa im znepáčila, a preto KĽDR chce garantovať bezpečnosť svojho štátu a ľudí tým, že sa spolieha na tzv. odstrašujúci efekt, ktorým chce odradiť USA od preventívnych vojenských útokov voči svojej krajine.

KĽDR sledovala celé desiatky rokov, ako bola napádaná krajina za krajinou, ktorá sa znepáčila USA a nakoľko USA o KĽDR od jej vzniku stále vyhlasovali, že ide o jeden zo štátov, ktorý tvorí tzv. os zla a nikdy nevylučovali proti nim vojenský zásah, tak KĽDR vsadila na zbrojenie a nakoľko žiadna vojenská vybavenosť nepôsobí tak odstrašujúco, ako vlastnenie jadrových zbraní, KĽDR vsadila na túto možnosť a aj napriek tomu, že som tvrdý odporca jadrových zbraní, tak sa KĽDR nečudujem, že zvolila práve takúto garanciu bezpečnosti.

Je tiež nutné povedať, že KĽDR nevedú žiadni šialenci, ktorí sa tešia na vojnové krviprelievanie a na to, ako začnú do sveta vypúšťať jadrové bomby a vraždiť ľudí. KĽDR narozdiel od USA nikde vo svete vojensky nezasahovala, nezanechala za sebou rozvrátené krajiny a kopy mŕtvych. KĽDR zažila posledný vojnový konflikt práve na svojom území a v občianskej vojne na Kórejskom poloostrove, kedy zažila intervenciu zahraničných vojsk na čele s USA. Takže aj vedomie toho, že USA už raz KĽDR vojensky napadli, sú vyjadrenie predstaviteľov KĽDR také odstrašujúce voči USA.

Keď jeden vlastní jadrové zbrane a druhému to zakazuje…

USA volajú po jadrovom odzbrojení KĽDR, no USA pritom vlastnia najväčší arzenál jadrových zbraní na svete a práve oni aj ako jediní v histórii tieto zbrane aj reálne použili voči civilnému obyvateľstvu a na to sa nesmie nikdy zabúdať. Je viac ako pokrytectvo hovoriť o nešírení jadrových zbraní, sankcionovať krajiny, ktoré sa o ne usilujú, keď samotné USA a ďalšie krajiny, ktoré vlastnia jadrové zbrane, ktorými je Rusko, India, Pakistan, Izrael, Veľká Británia, Francúzsko a Čína sa ich nehodlajú zbaviť. To je to právo silnejšieho, keď jeden ich môže vlastniť a druhý je za ich vlastnenie a vývoj zakopávaný pod čiernu zem. Svet by mal byť úplne bez jadrových zbraní, no dovtedy, dokiaľ nezačnú veľmoci pracovať na zničení svojho jadrového arzenálu, dovtedy tú budú aj iné krajiny, ktoré budú chcieť svoju bezpečnosť garantovať vlastnením jadrových zbraní. Potom sa oprávnene pýtajú, ja ich vlastniť nemôžem, ale oni áno a keď zoberiete do úvahy, že USA vlastnia až 6 800 jadrových hlavíc, oproti štyrom hlaviciam KĽDR…

Trump vyhlásil že KĽDR by „urobila najlepšie, keby sa už nikdy Spojeným štátom nevyhrážala“ a že v opačnom prípade „bude čeliť ohňu a besneniu, aké ešte tento svet nevidel“. Takéto výroky, sprísnenie sankcií, zaháňanie KĽDR do kúta, či zvyšovanie nepriateľstva voči tejto krajine bude len potvrdzovať KĽDR, že vlastnenie jadrových zbraní bude jediným garantom ich bezpečnosti, voči možnému vojenskému úderu.

Môžeme mať rôzne nazeranie na režim v KĽDR a myslieť si o ňom všetko možné, no jedna vec je viac ako nutná a to upokojiť celú vyhrotenú situáciu, priniesť viacej porozumenie, dialógu a rozhovorov. Svet musí prestať robiť z KĽDR démona a začať k tejto krajine pristupovať férovo a ako k rovnocennému partnerovi, lebo práve nenávistná a štvavá politika, ktorá bola vedená desiatky rokov voči tejto krajine, dosiahla to, že do KĽDR sa zažral pocit ohrozenia hlboko pod kožu a práve to ich vhnalo do náruče jadrových zbraní, vďaka ktorým chcú garantovať svoju bezpečnosť. Prípadný vojenský zásah zo strany USA, by mohol mať katastrofálne následky, ktoré by otriasli svetom a preto vsaďme na priateľstvo a mier.

Miroslav Pomajdík- podpredseda Vzdoru-strany práce