Všetko sa to začalo príchodom čínskeho etnika na územie Mexika. Číňania so sebou priniesli aj veľmi cenenú komoditu- ópium. Mexické podsvetie zo začiatku nevenovalo väčšiu pozornosť trhu s ópiom a tak mali Číňania žijúci v Mexiku voľné ruky. Ten z nich spravil na mexické pomery pomerne bohatú vrstvu obyvateľstva, čo samozrejme s nevôľou prijímalo väčšinové v chudobe žijúce mexické obyvateľstvo. Mexické podsvetie sa na začiatku 20. storočia špecializovalo na pašovanie alkoholu do USA. Prohibícia u ich severného suseda spustila zlatý vek aj pre mexických pašerákov. Ukončením prohibície v USA vyschol prameň aj mexickému podsvetiu. To muselo reagovať a pretransformovať svoje aktivity iným smerom. Po inšpiráciu nemuseli chodiť ďaleko, pretože práve v ich krajine fungoval veľmi prosperujúci obchod s narkotikami, ktorý ovládala už spomínaná čínska menšina. Mexické podsvetie spustilo kroky na elimináciu vplyvu čínskeho podsvetia v Mexiku, za účelom prebratia ich lukratívneho obchodu. Využili nato domáce obyvateľstvo, ktoré prechovávalo veľkú nevraživosť k čínskej menšine a za pomoci vrážd, násilia, vydierania a zastrašovania postupne prebrali obchod s narkotikami vo svojej krajine. Čínske podsvetie stratilo v Mexiku jeden zo svojich pilierov nelegálnych aktivít. Mexické ópium sa stalo príjemným zaháňačom reality a bolesti u veľkého množstva amerických vojakov, ktorí túto drogu používali počas 2.sv. vojny.
Archív kategorií: Ze světa
Moslimskí interbrigadisti v službách Španielskej republiky v boji proti fašizmu
Málo známa je existencia kontingentu viac ako 1 000 Arabov a moslimov, ktorí bojovali počas španielskej občianskej vojny na strane republikánskej armády. Aj keď je ťažké povedať, koľko z týchto dobrovoľníkov naozaj vyznávalo islam, pravdou je, že ho uvádzajú v spisoch.
Prvá národná skupina týchto moslimských/arabských interbrigadistických republikánov boli arabskí Alžírčania, väčšinou komunisti. Dokopy ich bolo okolo 500 z celkového počtu Arabov bojujúcich na strane republiky. Väčšina z týchto mužov bola zaradená neskôr vo Francúzsku, ktoré bolo alžírskym kolonizátorom.
Z Komunistickej strany Palestíny sa do interbrigád prihlásilo okolo 400 bojovníkov. Je potrebné poznamenať, že jeden z hlavných členov vedenia tejto strany, Ali Abdel Khalid, zomrel pri bojoch v Extremadure (Španielsko) v roku 1938.
Treťou skupinou boli marockí štátni príslušníci. Tých bolo asi 200. Vyznačovali sa antifašistickým zmýšľaním a preto sa rozhodli vstúpiť do republikánskej armády. K tomu musíme pridať aj marockých zajatcov, frankistických vojakov, ktorí sa neskôr postavili na republikánsku stranu.
Spracoval Miroslav Pomajdík- podpredseda Vzdoru-strany práce
Dokument, o tajnom pozadí zvrhnutia komunistického režimu v Rumunsku: Kto ťahal nitky v pozadí? (VIDEÁ vo vnútri)
Pozrite nasledovný dokument. Východná Európa, rok 1989. Revolúcie. „Vlny hnevu“ po rokoch útlaku zvrhávajú komunistické režimy. „Všetko prebehlo spontánne…aspoň tak to tvrdia.“
Ako prebieha takáto revolúcia, aká je stratégia revolúcie? Film režisérky Susanne Brandstatter skúma túto otázku na konkrétnom príklade revolúcie z decembra 1989 v Rumunsku, ktorá sa od ostatných revolúcii vo Východnej Európe líšila hlavne svojou krvavosťou. V uliciach zomreli stovky ľudí a samotný komunistický líder a jeho manželka boli na rýchlom vojenskom súde odsúdení na smrť zastrelením.
Prečo mala revolúcia takýto priebeh a ako sa uskutočnila?
V unikátnom dokumente plnom pôvodných záberov vystupujú rumunskí a maďarskí disidenti, demonštranti, vysokopostavení diplomati, ako aj šéfovia a dôstojníci tajných služieb Rumunska, Francúzska, ako aj USA. Ich výpovede dávajú konkrétny obraz o medzinárodnej situácii a revolúcii v Rumunsku. A keďže „vývoj hry na jednej šachovnici ovplyvnil vývoj hry na iných šachovniciach“, je dokument zaujímavou výpoveďou o revolúciách v celej východnej Európe v roku 1989.
A možno nás dokument navádza, ako vnímať aj nedávne „revolúcie“ po celom svete.
Film je v šiestich častiach:
Komunisti v Indii ovládli po voľbách v Kerale už druhý zväzový štát: Hinduistickí nacionalisti odpovedali na úspech komunistov vraždením
Len pred pár dňami prišli veľmi povzbudivé správy z jedného z indických štátov s názvom Kerala, kde parlamentné voľby vyhral Ľavicový demokratický front s počtom získaných kresiel 91 a 43,31% z celkového počtu 140 kresiel v národnom parlamente štátu Kerala. Ľavicový demokratický front vedie Komunistická strana Indie (Marxisti), ktorá získala 58 kresiel, druhou najsilnejšou stranou frontu je Komunistická strana Indie s počtom kresiel 19. Z ďalších komunistických strán získali zastúpenie Revolučná socialistická strana (Leninisti)- 1 poslanec a Komunistická marxistická strana (Aravindakshan)- 1 poslanec. Celkovo tak v národnom parlamente v indickom štáte Kerala svoje zastúpenie získali 4 komunistické strany, ktoré sú všetky združené vo víťaznom Ľavicovom demokratickom fronte.
Takto slávia Sviatok práce komunisti v Rakúsku (VIDEO a FOTOGALÉRIA)
Prvomájová demonštrácia pri príležitosti boja pracujúcich celého sveta sa tak, ako v iných veľkých európskych mestách, konala aj vo Viedni. Na rozdiel od Slovenska, kde si tradičný 1.máj pripomenulo v uliciach pár desiatok ludi, vo Viedni sa tradične v tento deň spojili všetky fungujúce rakúske komunistické a ľavicové organizácie, ktoré tradične podporili aj komunisti z Nemecka, a vytvorili pestrý asi dvojtisícový sprievod. Samozrejme, ani rakúska ľavica netvorí jednoliaty celok, preto sa jednotlive prejavy konali na rôznych miestach. Vzhľadom na aktuálnu tému prezidentských volieb tu boli transparenty proti kandidátovi za prezidenta z radikálne pravicovej populistickej FPÖ – Nepustite Hofera do Hofburgu (pozn. Prezidentský palác). Tohto sa tiež z veľkej časti týkal prejav zástupcov reformistickej Komunistickej strany Rakúska ( KPÖ), ktorí by radi s ostatnými zvádzali parlamentný boj a utápajú sa v reformizme. KPÖ sa vzdala boja proti kapitalizmu a ani tu neprekročila svoj tieň, najviac sa jej podporovatelia zmohli na podporu utečencov a hesla typu: „Vyššie príjmy, nižšie nájmy“.
Sprievod pokračoval ďalej k radnici, čo je tradične sídlo vládnucej SPÖ- Sociálnej demokracie. Prejavu na tomto mieste som sa nezúčastnil, ale predpokladám, že tam svoje povedali primátor Viedne a predstaviteľ SPÖ Häupl, premiér Faymann a pod. Ku prístupu sociálnej demokracie ku skutočnému boju pracujúcej triedy za svoje práva sa nemá zmysel veľmi vyjadrovať, od marxistickej ľavice sa oddelila prakticky už pred vyše 100 rokmi a zmôže sa tak akurát na kozmetické úpravy vrámci kapitalizmu. Jej predstavitelia sú iba dobre platení byrokrati, ktorí sú súčasťou zastupiteľskej “rovnováhy” proti pravici všetkého možného druhu. Ale záujmy pracujúcej triedy zastupujú naozaj iba ťažko, ved sa stačí pozrieť čo má spoločné s bežnými ľuďmi náš Smer – sociálna demokracia. Nič, akurát riešia zákulisné kšefty s inými subjektami súčasného mafiánskeho kapitalizmu. Preto ak uvidíte niekde slovné spojenie “autentická ľavica”, vedzte, že sociálna demokracia sem určite nepatrí.
Sprievod pokračoval od radnice ďalej okolo Univerzity, až po Votivkirche, pred ktorým je Siegmund-Freud-Park, tradičné miesto viedenskej ľavicovej politiky a kultúry. Je prepojený s Viedenskou univerzitou, ktorá si minulý rok pripomínala 650.výročie od svojho založenia a na svoju históriu je patrične hrdá a stále tu vládne čulý ruch. Pri Votivkirche ukončili sprievod tie radikálnejšie organizácie, a to PdA ( Strana práce Rakúska ), ideologicky prakticky sesterská organizácia Vzdoru-strany práce, KJÖ (Komunistická mládež Rakúska), KOMintern, KSV (Komunistický zväz študentov a študentiek) a viacero organizácií, ktoré tvoria prisťahovalci v Rakúsku – najmä turecká a kurdská menšina. Inak, tureckí a kurdskí komunisti mi prišli veľmi autentickí, v ich domovskej krajine sú potláčaní a tu v rakúskej ilegalite sa znovu organizujú.
Tu je zoznam zúčastnených organizácií na 1. mája vo Viedni:
ADHF (Federácia pre demokratické práva v Rakúsku)
AFA (Anatolská federácia Rakúsko)
Aktivisti ľudových gueril Iránu – Vieden
ATIGF (Federácia pracujúcich a mládeže Turecka)
AvEG-Kon (Federácia utláčaných migrantov v Európe)
FEYKOM (Spoločný zväz Kurdov v Rakúsku)
HDK (Demokratický ľudový kongres)
IA.RKP (Iniciatíva pre vybudovanie revolučnej komunistickej strany)
KJÖ (Komunistická mládež Rakúska)
KOMAK-ML (Komunistická akcia/marxisticko-leninská)
KOMintern (Medzinárodná komunistická odborová iniciatíva)
KPÖ (Komunistická strana Rakúska)
LinksJugend (Ľavicová mládež)
KSV (Komunistický študentský zväz)
MLPD (Nemecká marxisticko-leninská strana)
Nazim Hikmet (kultúrne spojenie)
PdA (Rakúska strana práce)
Platforma proti imperializmu, fašizmu a útlaku žien (Nová demokratická mládež)
Yeni Kadin (Nová žena)
YXK (Zväz kurdských študentov a študentiek)
MLKP ( Marxisticko-leninská komunistická strana)
TIKB (Únia revolučných komunistov Turecka )
PARTIZAN (turecko-kurdská marxisticko-leninsko-maoistická organizácia)
„Proletarier aller Länder, vereinigt euch!“
„Proletári všetkých krajín, spojte sa!“
Noro Potočák, spolupracovník VZDORu – strany práce- Rakúsko, Viedeň
Komunistické hnutie v Rakúsku: Predstavujeme vám Stranu práce Rakúska (PdA)
Prinášame vám rozhovor s rakúskymi komunistami zo Strany práce Rakúska, s ktorou Vzdor-strana práce nedávno nadviazala kontakty. Pokračovať v čítaní
Limity švédskeho sociálneho systému
Sociálny štát vo Švédsku je často skloňovaným vzorom pre sociálne cítiacu skupinu obyvateľstva. Švédsky sociálny model sa stal vzorom pre sociálnu demokraciu celého sveta. Objatie odborov so sociálnou demokraciou je pre pracujúcich veľakrát smrtiace. Toto manželstvo je zárukou straty revolučnosti a naozajstného vykúpenia pracujúcich.
Švédske inšpirácie