Sledujúc nedávne televízne debaty som si tak trocha viac uvedomil verejne známy fakt, že sa politici krútia ako hady podľa toho, ako im to momentálne vyhovuje. Kam vietor, tam plášť. Prispôsobujú svoje názory a postoje nielen náladám spoločnosti, ale najmä tomu, akých voličov chcú momentálne osloviť a ktorým sa chcú zapáčiť. Jasnou ukážkou toho sú aj nálady spojené s Covidom a snahou politikov vytĺkať z danej situácie politické body. Nebolo by na tom samozrejme nič zvláštne, ono sa to deje dlhodobo a zásadovosť v politike sa už akosi nenosí.

Nejdem teraz rozoberať Covid a ani očkovanie, je toho plný internet, plné noviny, plné média… Faktom je, že ľudia toho majú už po krk. Len v krátkosti spomeniem, že Covid okrem bežných a verejne zdokumentovaných priznakov spôsobil ešte jeden závažný spoločenský problém., rozoštval medzi sebou ľudí, ktorí z hľadiska hodnotových východísk stáli roky, keď nie aj úplne bok po boku, ale minimálne na rovnakej strane barikády. Dnes deliaca čiara neprechádza medzi stúpencami a odporcami kapitalizmu, medzi privržencami ľavice a pravice, medzi konzervatívcami a liberálmi…, ale medzi ľudmi čo rešpektujú existenciu Covidu a majú pred ním učitý rešpekt a medzi ľudmi, ktorí Covid spochybňujú, zľahčujú, prípadne sa z neho otvorene vysmievajú.

Rovnako deliaca čiara napriek spektrom prechádza medzi ľudmi, ktorí sú ochotní sa nechať zaočkovať a ľudmi, ktorí im za to nadávajú do baranov a strašia ich nebezpečnosťou vakcíny, o ktorej toho sami veľa nevedia. V posledných TV debatách ma toho zaujalo viac a bolo by to aj na viac článkov, ale čo najviac, bolo vyjadrenie R. Fica, ktorý okrem iného výrazne zdôrazňoval, že kampaň na podporu očkovania proti Covidu má byť vyvážená a objektívna a majú v nej dostať priestor všetci, teda aj tí čo majú proti očkovaniu výhrady, aby sa občan mohol slobodne rozhodnúť.

Znie to samozrejme pekne, kto už by len namietal proti objektivite? Kto už by len namietal proti vyváženosti. Kto už by len namietal proti tomu, aby ľudia dostali všetky informácie potrebné k ich vlastnému rozhodnutiu. Má to však jedno ale a možno aj dve… Natíska sa základná otázka, na ktorej planéte žil R. Fico v čase vstupu do EÚ? Vtedy mu jednostranná kampaň nevadila? Nejdem teraz rozoberať samotný vstup a ani to, či to bolo vtedy správne, či sme mali vstúpiť o 5 rokov neskôr, či nemali vstúpiť vôbec. Vyjadrujem sa hlavne k tej kampani. Názor, ktorý odmietal vtedy členstvo v EÚ bol takmer zadupaný do zeme a nositelia takýchto názorov boli div nie že označení za nepriateľov štátu.

Kde bol Róbert Fico, keď sa rozhodovalo o našom členstve v NATO. To prebehlo nielenže bez referenda, ale kampaň bola jednostranne tendenčná a do médii a tým pádom medzi ľudí sa ani nedostali názory o prípadnej možnej neutralite, akú má napríklad Rakúsko. Vtedy jednostranne tendenčná kampaň Ficovi nevadila.

Kde bol stratený Fico v čase, keď jeho vláda realizovala prijatie Eura. Znova nejdem riešiť samotné Euro, za tie roky si človek proste zvykol, aj keď faktom je, že Poliaci, Češi a Maďari majú stále svoju menu a na počudovanie, ekonomika sa im preto nezrútila. Pritom podstatou kampane za prijatie Eura bol fakt, že nás nová mena uchráni pred všetkým možným a že takmer niet inej cesty. Dnes sa jasne ukazuje, že tieto teórie boli iba marketingovým ťahom, ktorého cieľom bolo presvedčiť spoločnosť o svojej pravde. Aký priestor mali v médiach, alebo celkovo odporcovia Eura? Aký priestor mali ľudia, ktorí chceli zachovanie vlastnej meny? No žiaden.

Je zaujímavé, že sa predsedovi Smeru otvorili oči až na sklonku jeho politickej kariéry. Ja mám však dôvod vysloviť podozrenie, že tu vôbec nejde o to, že by Fico precitol a otvorili sa mu oči. Skôr ide o to, že Smer sa ideologicky aj komunikačne posúva ku podobnému konzervatívnemu prúdu, v akom je ukotvená krajne pravicová ĽSNS a že ide len a len o boj o toho istého voliča.

Ficovi doteraz objektivita v kampani nechýbala, keď si presadzoval to svoje, alebo bolo presadzované to, čo sa mu hodilo a prinášalo mu to politické body. Ozval sa až teraz a dalo by sa povedať pri tom najnevhodnejšom prípade a v tom najnevhodnejšom čase, ale tak to už u kapitalistických politikov chodí…

Ján Zmeko- VZDOR- strana práce