Ľahostajnosť k utrpeniu nemôže mať hlavné slovo v spoločnosti: Nenáhovárajme si, že veď niekto iný pomôže, ale pomôžme my !

Pred pár dňami som sa vrátil z dovolenky z Chorvátska, kde som zažil jednu smutnú, ale zároveň aj pozitívnu skúsenosť. Počas prechádzky na pláži som so snúbenicou zbadal na jednom múre mačiatko. Keď sme k nemu prišli bližšie, zistili sme, že mačiatko má vytečené očko, rozsiahlu infekciu druhého oka a prakticky už ani na neho nevidelo. Odovzdane tam vyčerpane ležalo a čakalo na istú smrť.

Najhoršie bolo to, že okolo toho mačiatka sa beztarostne opaľovali, oddychovali a oddávali plážovým radovánkam desiatky ľudí, ktorí celú dobu to mačiatko museli vidieť v tom jeho otrasnom stave a trápení. Len pár metrov od neho ležali beztasrostní ľudia, ktorí sa vypekali na slnku…

Okolo toho mačiatka museli prejsť stovky ľudí, nakoľko ležalo pri frekventovanom chodníku k miestnemu plážovému baru. Nikto však nič nespravil, nijak mu nepomohol a radšej si ďalej užívali zábavu, miesto toho, aby mu nejak pomohli. Keď sme to mačiatko zobrali do krabice, aby sme ho odniesli k veterinárovi, tak nás tieto desiatky ľudí pozorovali… Je smutné, koľká ľahostajnosť vládla v týchto ľuďoch, veď tá obľúbená výhovorka, akou si to ospravedlňujeme, že veď sa už niekto iný nájde, kto pomôže… Nie, veľakrát sa nikto nenájde a práve vy ste mohli byť tými, čo vedia pomôcť, keď ešte nie je neskoro.

Nakoľko bol víkend, bolo veľmi ťažké nájsť veterinára, nakoniec sa to vďaka obetavosti mojej sesternice Jarky podarilo a po množstve telefonátoch sme našli v meste Split ochotnú veterinárku, ktorá napriek víkendu a pokročilej hodine prišla do svojej kliniky a prijala toto zúbožené mačiatko. Podľa jej slov, už by netrvalo dlho a mačiatko by uhynulo, že sme ho doniesli v hodine dvanástej. Mačiatku sme zaplatili nevyhnutnú operáciu oka, antibiotiká, infúzie a ďalšie lieky a liečbu. Mačiatko bolo riadne začipované a dostalo aj svoj cestovný pas. Celkovo náklady na jej záchranu boli niečo nad 200 eur.

Mačiatko sa po operácii rýchlo zotavovalo a už po dvoch dňoch bolo schopné prevozu na Slovensko, nakoľko na ulici by už neprežilo a tak sa rozhodlo, zobrať na Slovensko do domácej starostlivosti. Mačiatko by ste dnes nespoznali, je plné života, rozdáva lásku na vôkol a raduje sa z každého nového dňa. Veľká vďaka patrí sesternici Jarke, mojim krstným rodičom a ďalším mojim rodinným príslušníkom, ktorí v obrovskej miere pomohli k záchrane tohto zúboženého mačiatka.

Prosím, nebuďme ľahostajní k utrpeniu !

Miroslav Pomajdík- Vzdor-strana práce