Malé osobné zamyslenie sa Miroslava Pomajdíka k dnešnému sviatku: Keby nebolo Československa, nebolo by ani mňa a mojej rodiny…

Keď máme dnes tú 100. ročnicu vzniku Československa, tak si uvedomujem, že keby Československo v roku 1918 nevnzniklo, nebol by som tu ani ja a ani moja rodina. Pýtate sa prečo?

No preto, že vďaka vzniku Československa, bol môj pradedo rodák z Moravy prevelený do Levočských vrchov do obce Nižné Repaše, na vtedajšiu žandársku, potom četnicku stanicu, aby tu zabezpečoval československú štátnosť a pomohol skoncovať s uhorskými poriadkami, nakoľko drvivá väčšina vtedajších úradníkov a žandárov na Spiši bola stále verná Uhorsku a proti štátnej zvrchovanosti Československa, tak ich trebalo nahradiť národne uvedomelými lojálnymi ľuďmi k novej republike, veľakrát prevelenými z Moravy a Čiech.

To bol prípad aj môjho pradeda, ktorý tu potom niekoľko rokov vykonával četnicke povolanie a práve na priloženej fotke môžete vidieť môjho pradeda Tomáša Pomajdíka v četnickej uniforme.

Práve počas svojej služby v Repašoch sa spoznal s mojou prababkou, hrdou to Rusnáčkou, preskočila iskra, nasledovala svadba, deti a môj pradedo sa už natrvalo usadil na Spiši a na Moravu sa už nevrátil.

Bez vzniku Československa by môj pradedo nikdy nechyroval o nejakej malej dedinke v Levočských vrchoch, nikdy by sa nezoznámil s mojou prababkou a práve ja predstavujem už štvrtú generáciu nášho rodu, ktorej príbeh začal vďaka vzniku Československa pred 100 rokmi na Spiši, ktorému sme stále verní.

Miroslav Pomajdík- predseda Vzdoru-strany práce www.vzdor.org