Novinári, média a politici naprieč celou EÚ hovoria na adresu protestov v Hamburgu počas zasadaní G20 o násilí, nebývalom terore a brutalite ľavicových demonštrantov, ako to bol pokus o prevrat, že také násilie nikdy nezažili… Minister vnútra de Maiziére povedal:.„Brutalita, s akou včera (v piatok) a deň predtým v Hamburgu postupovali extrémne násilní radikáli je nepochopiteľná a škandalózna. To nie sú žiadni demonštranti, to sú zločinci.“ Merkelová vyhlásila, že pre podpaľačstvo a útoky na policajtov podľa nej neexistuje žiadne ospravedlnenie. Kto takto koná, ten sa stavia mimo našu demokratickú spoločnosť.“ Peter Altmaier z CDU sa vyjadril takto: „Teror ľavicových extrémistov v Hamburgu bol odporný a tak zlý, ako teror zo strany pravicových extrémistov a islamistov.“

No a teraz si pripomeňme, ako títo istí novinári, politici a média vypisovali ódy na protesty na Majdane na Ukrajine. Všetci sa predbiehali v tom, ako čo najviac podporiť legitimitu týchto násilných protestov, všade sa písalo a vyhlasovalo ako majú demonštranti na Ukrajine právo zvrhnúť Janukovyčovú vládu, ktorá vzišla z takých istých volieb, ako aj tie ostatné v Európe, ako sa len demonštranti bránia polícii, že ide o demokratické nenásilné protesty, všetci mali plné ústa demokracie, slobody, heroickom ukrajinskom ľude, ktorý sa postavil tyranii…

Naozaj úsmevné, keďže tí istí novinári a politici, ktorí hovoria o terore ľavicových demonštrantov a statočnosti polície v Hamburgu, ktorá mala podľa nich zakročiť tvrdšie, vyhlasovali naopak o Ukrajine, že tam prebieha teror polície a polícia by nemala zasahovať voči davu a ako hrdinsky demonštranti mierovo čelili brutalite a násiliu. Každý kto videl zábery z týchto demonštrácii, na ktorých čele boli neonacistické ukrajinské polovojenské oddiely, ktoré za každú cenu vyvolávali násilie a chaos, podpaľovali policajtov, používali bodné a strelné zbrane a chytených policajtov doslova lynčovali a podpaľovali a radu z nich aj zabili, len krúti hlavami. Celú dobu išlo o násilný prevrat v krajine a aj pri tom všetkom, polícia nedostala rozkaz rozprášiť tieto protesty a zakročiť všetkou silou a v prípadoch útočenia demonštrantov bodnými a strelnými zbraňami, je okamžite povolaná armáda. Na Ukrajine sa tak nestalo a polícia v mnohých prípadoch iba chránila vládne budovy, no ako dobre vieme, nepodarilo sa jej ochrániť ani to.

Vidíte to pokrytectvo, keď títo istí európski politici a novinári tvrdia, že ulica nemá právo zvrhnúť demokraticky zvolenú vládu, ktorá vzišla zo slobodných volieb, hovoria o brutalite a terore demonštrantov v Nemecku, no keď sa toto reálne dialo na Ukrajine, pri zvrhnutí Janukovyčovej vlády, len tak sa predbiehali európski lídri a novinári s legitimizovaním novej pučistickej vlády a všetkého násilia, ktoré sa tam udialo.  Ako by reagovali na ozbrojené demonštrácie vo svojej krajine, to si vieme živo predstaviť… Pri Ukrajine im to samozrejme nevadilo, lebo z geopolitického hľadiska to bol pre nich prevrat, ktorý im náramne vyhovoval. Proruskú kapitalistickú vládu nahradila prozápadná a profašistická vláda a o to, že ide o tak isto skorumpovaných politikov nás presvedčí aj príklad nového prezidenta Ukrajiny Petra Porošenka.

Je tiež úsmevné, že títo istí európski politici, ktorí vykresľujú protesty v Hamburgu ako hotovú apokalypsu a dokonca ju zrovnávajú s vraždením islamistických teroristov, bez mihnutia oka schvaľujú vojenské šialenstvá po celom svete. Schvaľovali rozvrátenie Líbye, Iraku, Afganistanu, Sýrie, Jemenu a mnohých ďalších. Vtedy nehovorili nič o terore a vraždení státisícov ľudí…Hovorili o šírení demokracie a slobody. Média samozrejme ochotne obhajovali tieto vojenské intervencie. Takže dvojaký meter a pokrytectvo funguje na plné obrátky.

Keď sa hnev vlastných občanov prejaví vo vlastných uliciach, ako tomu bolo teraz v Nemecku, keď sa zrazu masovo protestuje proti kapitalizmu, už pre niečo také kapitalistickí politici a novinári nemajú pochopenie. Samozrejme u seba doma nechcú riskovať ukrajinský scenár. Novinári a politici nám už nepovedia, kde sa berie toľko hnevu v demonštrantoch v kapitalistických krajinách, kde sa berie hnev mladých ľudí, ktorí aj takýmto spôsobom vyjadrujú svoj nesúhlas s kapitalizmom. Samozrejme vandalizmus, rabovačky, ničenie majetku veľakrát takých istých nahnevaných pracujúcich, ako tí čo to spravili, nie je v poriadku. Tak isto nie je v poriadku, keď niekto ide demonštrovať len kvôli tomu, aby všetko naokolo ničil, toto vrhá zlé svetlo na samotnú podstatu celého antikapitalistického boja a veľa ľudí to bude vnímať negatívne a samozrejme média a kapitalistickí politici to krásne využijú a budú vyobrazovať antikapitalistickú ľavicu a jej predstaviteľov za vandalov, ktorí všetko ničia a rabujú a vyvolávajú chaos. Čiže doslova hovoria, keď budete ľudia podporovať takýchto, toto čaká našu krajinu. Kto však videl brutálne zásahy nemeckej polície proti pokojným demonštrantom, ani sa nečuduje, že vyvolali takú protiakciu protestujúcich. Nikomu by sa asi nepáčilo, keby vám policajti rozháňali pokojný protest bitím s obuškami hlava nehlava, či striekaním slzotvorných a peprových sprejov do očí. Takéto zákroky polície sa tam diali neustále a to tiež vyvolalo následný odpor protestujúcich. Musíme sa však jasne opýtať, ako je to možné, že v najvyspelejších kapitalistických krajinách vrie takýto masový odpor nesúhlasu s kapitalizmom. To nám jasne hovorí, že kapitalizmus nie je takým ružovým a slobodným zriadením, ale vyvoláva hnev a bezmocnosť čoraz väčšej skupiny ľudí. Média Vám tiež nič nepovedia, že väčšina demonštrácii v Hamburgu proti G20, kde bolo približne stotisíc ľudí, boli pokojné, no napriek tomu proti nim veľakrát brutálne zasiahla polícia a rozbíjala im zhromaždenia. 

Vyvoláva v nich flustráciu, keď si uvedomia fakt, že kapitalistické vlády sú tu na to so svojimi súdmi, policajtmi, armádou, tajnými službami, aby ochránili moc korporácii, oligarchov, bankárov a celú buržoáziu, ktorá bohatne vďaka nášmu vykorisťovaniu. Bohatá elita z roka na rok znásobuje svoje zisky stále viacej a pracujúci sa prepadávajú čoraz nižšie. Prehlbuje sa tzv. pracujúca chudoba a celá ťarcha štátu je na pleciach obyčajných pracujúcich a buržoázia si našla spôsoby, ako zaplatiť do rozpočtu čo najmenej a ako pekne zvyšovať a obracať kapitál po celom svete.

Každý človek, ktorý si uvedomí to, že nám vládne úzka najbohatšia elita, ktorá si môže dovoliť všetko čo len chce, že my tu drieme len na ich blahobyt, sme pre nich doslova iba obyčajnými ľudskými zdrojmi, z ktorých treba čo najviac vymačkať a my sa drieme za mizerné platy, sme zadĺžení na celý život a za všetko len plať a plať… a oligarchia svojimi peniazmi ovláda vlády štátov a diktuje si zákony im prospešné, že voľby sú len fraškou, lebo za každou kapitalistickou stranou stojí niekto mocný, ktorí ťahá v pozadí nitkami, vtedy má asi každý chuť niečo rozmlátiť…

Miroslav Pomajdík- podpredseda Vzdoru-stany práce