Nie je dnes naozaj za čo bojovať? Kto sú tí hlavní vinníci našej chudoby, ktorým by sme mali uťahovať opasky?

Spýtajte sa aj sami seba, či vaše podmienky v práci a vaše ohodnotenie, vaše zamestnanecké práva sú dostatočné. Nezamestnanosť postihuje v celej EÚ najviac mladých ľudí a ľudí po 50-tke. Neoliberálne reformy, privatizácia, deregulácia trhu, voľná kapitalistická súťaž, plodí čoraz viacej nezamestnaných a zúfalých ľudí. Čo nám stále tlačili do hláv, privatizujte, deregulujte a zase privatizujte a deregulujte a budete sa mať ako prasce v žite… akosi sa však stále prepadávame na existenčné dno. Už nám nestačí na uživenie rodiny jeden príjem otca a matky. Rodiny sa rozpadávajú, deti vychováva ulica. Prečo?
 
Lebo sa dnes musíme správať flexibilne, a tá flexibilita znamená cestovať za prácou do iných krajín, vzdialených miest. Flexibilita sa stala iba krycím manévrom, iným pomenovaním pre neschopnosť štátu vytvoriť dostatok kvalitnej práce pre svoje obyvateľstvo. Táto politika vedie však do záhuby, o tom sa mohlo presvedčiť stále viac a viac ľudí. Dnes sa stala práca a hlavne tá dobre platená výsadou. Zbohatlícka oligarchia, ktorá ovláda naše životy, ktorá nás dennodenne vykorisťuje v našich zamestnaniach si stále brúsi zuby na väčšie zisky. Kumuluje v rukách obrovské bohatstvo. Dokedy im to budeme tolerovať…
 
Kto sú v dnešnej dobe tí hlavní vinníci našej chudoby, ktorým by sme mali uťahovať opasky?
 
Je to zbohatlícka smotánka a oligarchia, ktorá z nás vyciciava aj to posledné čo máme. Stále počúvame o uťahovaní opaskov. Máme sa uskromniť. Kedysi nám hovorili o vysnívanom Západe, ako sa budeme mať dobre, všetkého bude dostatok, hotový raj. Dnes nám už akosi zamlčujú, že ten bohatý Západ sa topí v obrovských dlhoch a krízach. Kto však tieto problémy zapríčinil? Obyčajní pracujúci a nezamestnaní, ktorí dennodenne ponúkali svoju pracovnú silu, alebo vládnuca elita, bankári a vládnuca ekonomická oligarchia, ktorí rozprávkovo bohatli a špekulovali, ako zbohatnú ešte viac. Okliešťovali naše zamestnanecké práva a keď si povedali pracujúcí dosť a vyšli do ulíc, tak oligarchia cez svoje kúpené vlády poslala do ulíc policajtov, aby im ukázala ako chutí demokracia.
 
Používajú krásnu formulku, že v demokracii si každí môže povedať svoj názor. Áno môže, no zabudli povedať, že názor ešte veci nemení. Skúste od rečí prejsť k skutkom. Skúste žiadať spravodlivé rozdeľovanie ziskov vo vašich fabrikách, či spoločnostiach, skúste začať nabúravať ich systém súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov, skúste sa postaviť ich ekonomickej diktatúre, to vás už bude čakať vyhadzov z práce, policajná represia a prenasledovanie.
Stali sme sa otrokmi finančného systému a tých čo ho ovládajú
Takou istou pokryteckou kapitalistickou stranou je aj strana SMER-sociálna demokracia. Ich kroky na ochranu pracujúcich sa končia tam, kde reálne dochádza k ohrozeniu súkromného vlastníctva pánov podnikateľov, bankárov, oligarchov a vlastníkov spoločností a firiem. 
Vidíme tiež reálny stret dvoch tried. Triedy vykorisťovaných a vykorisťovateľov. Jasný dôkaz sociálneho boja v spoločnosti. Akonáhle začnú pracujúci ohrozovať vládu oligarchie, tá sa tvrdo zomkne a spoločne začne ničiť odpor pracujúcich. Za žiadnych okolností nemôže dopustiť, aby demokracia vpochodovala do ich vlastných fabrík, korporácií, spoločností, firiem…, lebo to by začal de facto zánik ich triedy. 

Sociálne istoty a demokratizáciu sme si vždy museli, a budeme musieť vybojovať sami v uliciach, pracoviskách, fabrikách, univerzitách. Na jednej strane stoja oni, úzka skupina buržoázie a na strane druhej my pracujúci, ktorí stojíme za hodnotami spoločnosti. My máme v rukách moc, moc zjednotenia, lebo iba v jednotnom boji dokážeme niečo posunúť k lepšiemu. 

Demonštrácie, protesty, štrajky sú našou zbraňou. Len takto dokážeme zlepšiť naše pracovné podmienky, naše spoločenské práva a celý náš život. Neohýbajme chrbty, nebuďme ticho, ale bojujme za to čo nám patrí, chceme prácu, chceme životné istoty, chceme dôstojný život, chceme byty, chceme späť naše hospodárstvo, zdravotníctvo bez finančných skupín a chceme si rozhodovať o sebe sami! Organizujme sa!
Vždy na strane pracujúcich!
Miroslav Pomajdík- podpredseda Socialisti.sk