Politický systém. ktorý tu máme už 27 rokov, prostredníctvom politických strán, ktoré ho tvoria, sa verejnosť snaží presvedčiť, čo je hlavným problémom a čo treba riešiť. Systém sám najskôr vytvoril obrovskú korupciu, aby následne prostredníctvom politických strán, ktoré ho tvoria, prišiel s neskutočným objavom, že tu máme korupciu a treba s tým niečo robiť. Systém najskôr nechal skrachovať hospodárstvo, rozpredal fabriky, aby prostredníctvom strán, ktoré ho tvoria, prišiel s neskutočným objavom a to, že štátna pokladňa je prázdna. Následne zadlžil štát, aby štát mohol plniť aspoň základné funkcie, aby následne prostredníctvom strán, ktoré ho tvoria, prišiel s objavom, že štát je zadlžený.

Kapitalizmus najskôr zlikvidoval plnú zamestnanosť, aby prišiel s objavom, že tu máme nezamestnanosť, ktorú treba riešiť. Rozvrátil fungujúce zdravotníctvo, aby mohol prísť s geniálnym objavom, že zdravotníctvo je rozvrátené a treba ho reformovať. A tak zdravotníctvo reformuje každá vláda a výsledok je taký, že zdravotníctvo funguje z roka na rok horšie a že parazitujúce finančné skupiny, ktoré sú na zdravotníctvo prisaté, z neho vyciciavajú stále viac a viac prostriedkov.

Systém zlikvidoval demograficky rast obyvateľstva a totálne rozvrátil demografiu, aby následne „múdro“ skonštatoval, že sa rodí málo detí a že na dôchodcov nebude mať kto robiť. Samozrejme najjednoduchšie jeho riešenie je, šliapnuť na krk ľudom v dôchodkovom veku a zvýšiť vek odchodu do dôchodku.

Kapitalizmus najskôr potreboval vytvoriť problémy, aby ich potom mohol riešiť. Lenže v skutočnosti neriešil problémy, ale upevňoval nové kapitalistické pravidlá do praxe. Mali sme tu „expertov“, ktorí sa tieto činnosti snažili dosiahnuť šokovou terapiu. Ale aj takých, ktorí sa tvária sociálne a robili to tzv. efektom varenia žaby. Ten spočíva v tom, že ak by niekto hodil žabu do horúcej vody, tak z nej vyskočí, ale keď ju pomaličky zohrieva, tak žaba si ani neuvedomí čo sa s ňou deje.

Nepotrestané zločiny boháčov, tvrdá palica na chudobu

Tieto dve skupiny sa za posledných 27 rokov medzi sebou striedali a napriek tomu, že mali úplne odlišné postupy, cieľ mali, majú a vždy budú mať rovnaký. A to je upevnenie kapitalizmu. Vidíme to na každom kroku a vidíme to aj u tzv. ľavicových vlád. Dá sa to spoznať veľmi jednoducho. Vláde nevadia zločiny bohatých, ale naopak vidí každý aj ten maličký nedostatok u chudobných.

Nedávno predseda vlády spolu s ministrom Richterom predstavili novelu zákona o zamestnanosti, ktorú v najbližších dňoch začne prerokovávať parlament. Jej zmyslom je v konečnom dôsledku vyradiť ľudí z evidencie. Samozrejme politici to dokázali tak vychváliť a prekrútiť skutočný zámer, že z ich tlačovky vznikal dojem, že oni naozaj ľudom chcú pomôcť. A vraj chcú bojovať s nepoctivými nezamestnanými, ktorí nechcú pracovať. A to je jasný priklad prístupu systému a jeho strán.

Chudák ktorý berie podporu, alebo berie nejakú sociálnu dávku je pre systém problémom a treba takého človeka potrestať. Ale kauzu Gorila a mnohé iné systém a jeho chápadlá nedokázali vyriešiť už roky. Rovnako ako nevyriešili žiadne iné kauzy ktoré sa týkali bohatých.

Rovnako je tu prípad už hádam 360 reformy zdravotníctva v ktorej „poštár“ Drucker navrhuje zavedenie 10 eurovej pokuty pre ľudí, ktorí neoprávnene využijú RLP. V zdravotníctve sa strácajú peniaze v obrovských množstvách a na toto minister zacieliť nevie a pravdu povediac ani nechce. Ale na chorého a chudobného človeka treba tvrdo striehnuť, či urgent navštívil oprávnene, alebo pokojne mohol s bolesťami vydržať ešte pár dní a vystáť si miesto niekoľko hodín pred riadnou ambulanciou.

Základom toho, ktorým smerom putujú vytvorené hodnoty je vlastníctvo výrobných prostriedkov

Inak, zrozumiteľnejšie povedané, je to o tom či podnik je národným vlastníctvom, alebo ten podnik vlastní súkromná osoba.
Vždy keď sa táto téma otvorí, tak sa v diskusii ako „hejná krkavcov“ vzlietnu obhajcovia kapitalizmu a snažia sa obhájiť podnikateľa. Snažia sa z podnikateľa urobiť nešťastného chudáčika, ktorému po krku šliape ten zlý štát a on potom nemôže svojim zamestnancom dať vyššie mzdy. Je to ale naozaj tak? Kde sa teda tvorí zisk, kde končí a z čoho vlastne platí podnikateľ odvody a dane?

Zisk, nerastie na strome v záhrade, ale je vytváraný ľudskou prácou. Teda pokiaľ podnikateľ okrem svojej firmy nemá ešte v záhrade zázračný strom, na ktorom mu rastú peniaze, tak každé jediné euro ktoré odvedie, či už vo forme dane, alebo odvodov „za zamestnávateľa“, sú v skutočnosti peniaze, ktoré svojou prácou vytvoril zamestnanec.

Na konci roku firma (v skutočnosti jej zamestnanci) vytvorí určitý zisk. Povedzme, dajme tomu 2 000 eur. Podotýkam, že sa jedná o čistý zisk. Z tejto sumy firma odvedie 20% daň zo zisku a firme zostane 80%. Teda 400 eur odíde do štátu a 1600 zostane vo vrecku majiteľa firmy. V tejto etape diskusie už tvrdo nabiehajú obhajcovia kapitalizmu s tvrdením, že to tak vraj nie je a že zamestnávateľ na odvodoch musí zaplatiť obrovské čiastky a že určite mu takáto suma nezostane.

Takže sa vrátime k tomu zázračnému stromu, na ktorom podnikateľovi rastú peniaze. Ak naozaj takýto strom nemá, tak aj odvody za firmu, aj odvody za zamestnanca aj zisk, aj daň zo zisku je výsledok práce zamestnanca. Toto všetko svojou prácou vyprodukoval on.

Zamestnanec pokojne môže pracovať v národnom podniku a svojou prácou vytvorí zisk. K vytvoreniu zisku teda nie je potrebná existencia súkromnej firmy. Naopak, súkromná firma môže mať akékoľvek moderné technológie v akejkoľvek novej a modernej budove, bez pracovnej sily nevytvorí ani jediný cent zisku. Je teda na nás, dokedy budeme robiť na všetkých, no zároveň počúvať, že keď sa ti nepáči, tak môžeš vypadnúť.

Až všetci pochopíme, že to my tvoríme hodnoty a na tých hodnotách parazituje úzka vrstva ľudí a štát toto všetko toleruje, tak vtedy sa systém zatrasie. Zatiaľ systém ťaží na našej závislosti, strachu a nevedomosti. Mnoho „šarlatánov“, ktorí sa vedome hrajú na ľavicových a protisystémových kričia, „len žiadnu ideológiu“ ľudia nechcú žiadne „izmy“. Prečo to kričia?

Kričia to preto, lebo pre kapitalizmus je výhodné keď ľudia nechápu základy fungovania procesov a javov v spoločnosti. Pretože ak nechápeme kde vzniká zisk a kto si ho strká do vreciek, tak ani nevieme ako sa proti tomu brániť. Ale karta sa napriek tomu otáča. Otáča sa v náš prospech, aj keď sa otáča pomaly. Ako by povedal klasik, spoločenské vedomie je formované spoločenským bytím. Teda inak povedané, každodenné dávky nespravodlivosti nám otvárajú oči a či chceme, alebo nie, tak nás nútia rozmýšľať nad súvislosťami. Nad tým, že ako je možné, že robíme stále dlhšie a máme sa stále horšie, máme kvalitnejšie technológie, no vek odchodu do dôchodku sa nám zvyšuje. Máme nové moderné prístroje v zdravotníctve, no dostupnosť zdravotníctva sa nám vzďaľuje.

Ak pochopí väčšina pracujúcich, že sú to oni, kto živí všetkých, tak tento systém sa otrasie v základoch a ja som presvedčený, že to nebude dlho trvať

Jano z Liptova