Podporovatelia kapitalizmu radi poukazujú na rôzne nedostatky života ľudí na socialistickej Kube. Radi sa z nich vysmievajú a považujú to za dôkaz neschopnosti socializmu uspokojovať potreby vlastného obyvateľstva. Pri tom úplne zabúdajú, kto spôsobil a sústavne spôsobuje tento stav, že sú to oni sami, že sú to vlády kapitalistických štátov, ktoré neváhajú použiť akýkoľvek zločin – od ekonomickej blokády. až po ozbrojené akcie bánd teroristov, len aby odstránili socializmus na Kube. V médiách sa pohoršujú ako sú pobúrení osudom kubánskeho ľudu, nedostatkom všetkého možného. To im však nebránilo cvičiť diverzantov, ktorí vykonávali teroristické akcie proti samotnému civilnému obyvateľstvu. Média sú ticho, ale v prípade keď kubánske bezpečnostné zložky zaistia niekoľko odporcov režimu, tak sa ozve všeobecný krik a rozhorčenie celého kapitalistického sveta.

Pozrime si priebeh zločinov proti ľudskosti, ktorých sa dopustili USA na Kube

Po socialistickej revolúcii stáli pred kubánskym ľuďom dve rozhodujúce úlohy: Vybudovať spravodlivú spoločnosť  a ubrániť ju pred útokmi zvonku, ubrániť ju proti ekonomicky a vojensky neporovnateľné silnejšiemu štátu- USA.

Hlavným výdobytkom revolúcie bol zákon o pozemkovej reforme, ktorý obmedzil súkromne vlastníctvo pôdy.  Malým roľníkom bolo dane do bezplatného užívania 2 800 000 ha pôdy. Množstvo bohatých statkárov, ktorí získali svoje majetky z práce chudoby a rôznych špekulácii, utieklo do USA. Usadili sa na Floride a premenili sa na disidentov, kde začali financovať a podporovať  teroristické protikubánske organizácie, ktoré organizovala a riadila  CIA.

Úlohou teroristických skupín bolo a stále aj je uskutočňovať podvratné akcie voči Kube a odstrániť socializmus. Tieto akcie však narazili na odpor drvivej väčšiny Kubáncov. Preto USA začali Kubu vydierať ekonomicky – drasticky obmedzili dodávky ropy. Kuba požiadala o dodávky ropy ZSSR, americké ropné spoločnosti, ktoré v tom čase stále podnikali na Kube odmietli ropu rafinovať . V dôsledku toho došlo k zoštátneniu ropných monopolov na území Kuby. Ďalej nasledovalo znárodnenie telekomunikácii a energetických sieti, aby sa kubánske hospodárstvo úplné zbavilo vplyvu amerického kapitálu.

USA reagovali znížením dovozu cukru z Kuby a tak prinútili Kubu začať spolupracovať so ZSSR, ktorý poskytol Kube nielen ekonomickú pomoc, ale aj množstvo rôznych odborníkov na obnovu priemyslu .

USA stále viac stupňovalo embargo, od ktorého si sľubovalo, že vyhladuje kubánsky národ, že vyvolá nedostatok liekov a všetkých ďalších tovarov a tak nahucká Kubáncov ku vzbure (takto sa v praxi prejavuje starostlivosť kapitalistov o blaho ľudu).

Plán Pluto

Z kubánskych emigrantov, disidentov, žoldnierov a miestnych kriminálnikov vytvoriť sabotážne skupiny , ktoré budú na území cudzieho štátu, s ktorým nebolo USA vo vojne, prevádzať teror a sabotáže. Aktivity „osloboditeľských“ skupín vyškolených v USA boli: vraždiť, likvidovať priemyselné, vzdelávacia a zdravotnícke objekty a uskutočňovať atentáty na spoločensky dôležitých Kubáncov,  číže bola to podobná situácia ako v 50. rokoch v ČSSR, na ktorú dnes ľudia radi zabúdajú. Potom mala nasledovať invázia, zvrhnutie legálne zvolenej vlády a dosadenie exilovej vlády. Plán Pluto bol hneď aj realizovaný.

Bolo zbombardovaných 12 cukrovarov, z lietadiel boli zapaľované plantáže cukrovej trstiny, bol podpálený najväčší obchodný dom v Havane El Encanto, počas detského predstavenia bolo podpálene kino Riego, rôzne školy a nemocnice. Ďalej došlo k výbuchu na lodi La Coubre, pri ktorom zahynulo 110 námorníkov a prístavných robotníkov.

Na celom území Kuby agenti vytvárali kontrarevolučné bandy z ľudí, ktorým nevyhovoval socializmus a chceli návrat pomerov z pred revolúcie. Podarilo sa im zorganizovať 330 tlúp o počte 4000 teroristov. S pomocou lietadiel a lodí im vláda USA poslala do konca roku 1960 75 000 kg zbraní, munície, výbušnín, spojovacej techniky a ďalšieho vojenského materiálu v nádejí , že v prípade plánovanej invázii ich budú môcť použiť ako dôkaz pre svetovú verejnosť , že kontrarevolúcia bola z vnútra Kuby. “Bojovníci“ za slobodu kubánskeho ľudu sa vo voľnom čase počas čakania na inváziu venovali banditizmu, lúpežiam a vraždeniu .

V roku 1961 kvôli nepretržitej podpore teroristov zo strany vlády USA a diplomatického zboru USA na Kube. Znížila Kuba počet amerických diplomatov na svojom území.  Vláda USA prerušila diplomatické styky s Kubou, vydala zákaz svojim občanom cestovať na Kubu, to je ta sloboda cestovania, len keď sa kapitalistom hodí. A následne zahájila úplnú hospodársku blokádu Kuby a americkí občania mali aj po slobode podnikania.

Útoky na Kubu

USA naďalej sústavne stupňovali teroristické útoky na Kubu a nepretržite nacvičovali inváziu. Pod vedením CIA vybudovali na Floride letisko a výcvikový tábor pre teroristov, ktorý bol maskovaný ako firma na vyvoz banánov a mrazených kreviet. Neskôr bolo stredisko presunuté do Guatemaly. Invázia sa začala pripravovať aj politicky – Štátny departement vypracoval a vydal takzvanú „Bielu knihu“, v ktorej označili Kubu, ktorá žiaden štát nikdy nenapadla a   neohrozovala, len ukazovala, že sa dá žiť aj v inej spoločnosti ako je kapitalistická, za nebezpečnú pre celý kontinent, demokraciu  a kresťanstvo (porovnaj to so súčasnými zámienkami pre napádanie suverénnych štátov). Teroristické oddiely boli neskôr presunuté na územie Nikaraguy.

Dňa 15. apríla 1961 sa vylodili teroristické jednotky o sile 1450 mužov zložene z kubánskych emigrantov a agentov CIA. Boli vyzbrojení tankami, delami, obrnenými vozmi, mínomety a ďalšími zbraňami. Vylodili sa na Playa Girón, Playa Larga a Playa Verde za podpory armády USA .

Aj napriek obrovskej prevahe teroristi podporovaní USA utrpeli úplnú porážku. Za 72 hodín boli rozdrvení kubánskymi milíciami pod velením Fidela Castra. Ukázalo sa , že kubánska revolúcia má masovú podporu kubánskeho ľudu a ľud, ktorý má reálne skúsenosti s kapitalizmom, bude brániť svoju nezávislosť a skutočnú slobodu za každú cenu. Bola to prvá vojenská porážka USA na vlastnom kontinente (a utrpeli ju od socialistického štátu to stojí za zamyslenie.)

Bolo zajatých 1149 žoldnierov. Kubánska vláda zachádzala so zajatcami humánne. Nikto nebol mučený, ako bežne praktizujú imperialistické USA , ale Kubánska vláda žiadala za nich od vlády USA lieky a potraviny v hodnote 53 miliónov dolárov. Čo vláda USA v strachu, aby zajatci nerozprávali o jej cieľoch a svojom výcviku a nekompromitovali USA ešte viac urýchlene splnila. Po tomto nepodarenom pokuse vláda USA reagovala nie zastavením týchto protiprávnych a nedemokratických činov, ale tým, že vedenie protikubánskych akcií bolo odobraté CIA a vláda USA poverila nimi generálny štáb ozbrojených síl USA a ten v roku 1962 vypracoval plán Kuba, ktorý mal hneď niekoľko cieľov (tu si treba všimnúť jasnú podobu so súčasnosťou) a to provokovať a vyvolávať konflikty v okolí základne Guantanamo, organizovať atentáty proti emigrantom na Floride a vo Washingtone a obviniť z nich Kubáncov.

Plánovali ďalej zničiť vlastnú americkú loď aj s posádkou svojimi žoldniermi v kubánskych uniformách, zostreliť civilne lietadlo pomocou vlastnej upravenej stíhačky , aby pripomínala kubánsky stroj, pomocou takto upravených lietadiel previesť útok na nejaký štát v susedstve Kuby (tu vidíme, že kapitalistom nezáleží ani na životoch a ľudských právach ich vlastných spojencov a vlastných občanov). Zároveň sa zahájilo vysielanie piatich štvavých vysielačiek, ktoré vysielali z územia USA a šírili klamstvá o pomeroch na Kube a snažili sa huckať obyvateľov proti vlastnej vláde Kuby. Týmto spôsobom sa chystali USA pred svetom ospravedlniť svoju agresiu proti slobodnému štátu.

Vojnové námorníctvo USA  usporiadalo vo vodách Portorika manévre s nácvikom vylodenia na Kube. Zúčastnilo sa ich 80 vojnových lodí, stovky lietadiel a 40 000 vojakov. Po tomto vyhrotení situácie, keď sa vláda USA otvorene vyhrážala Kube vojenskou inváziou a zlikvidovaním legálnej vlády, rozhodla sa Kuba so ZSSR umiestniť v západnej časti ostrova 42 rakiet namierených na USA. Došlo k takzvanej karibskej kríze vyprovokovanej USA.

Pod hrozbou umiestnenia rakiet do bezprostrednej blízkosti USA sa nakoniec vláda USA rozhodla garantovať územnú celistvosť Kuby a nedotknuteľnosť hraníc Kuby a vláda ZSSR upustila od dokončenia základne. Ďalej došlo k ďalším dohodám o obmedzení výroby a rozmiestňovania zbraní hromadného ničenia vo svete. Dohodnuté pravidlá dodržiaval jednostranne len Sovietsky zväz, USA veselo ďalej pokračovali v nepriateľskej politike voči Kube a to napr. Torricelliho zákon o blokáde Kuby.

Napriek obrovským ekonomickým škodám, ktoré takto spôsobili  Kube nepodarilo sa kapitalistom nahuckať Kubáncov proti vláde, ale ich ešte viac primkli k sebe. Tu si treba spomenúť na prípady, keď v USA vypadne v noci prúd a obyvateľstvo bez váhania začne rabovať obchody, alebo ako pri prírodnej katastrofe podnikatelia tak predražia palivo, že ľudia nemôžu opustiť ohrozenú oblasť a začnú rabovať a vraždiť sa medzi sebou. Vidno tu jasný rozdiel medzi správaním sa ľudí v socializme a v kapitalizme. Ktorá spoločnosť vychováva s ľudí zvieratá?

V roku 1994 kubánska vláda povolila každému, kto mal záujem opustiť Kubu. Z Kuby emigrovalo 35 000 ľudí, ktorí sa usadili v USA. Rýchlo zistili, že kapitalisti o ich ďalší osud nemajú žiaden záujem a aby sa v kapitalizme uživili, stali sa väčšinou členmi rôznych teroristických a zločineckých skupín. Tu znova pekne vidieť akej časti spoločnosti socializmus nevyhovoval.

Záver

Na príklade boja Kubánskeho ľudu je jasne vidieť, ako kapitalisti účelovo manipulujú s ľudskými právami a slobodami, keď bránia záujmy svojich monopolov a koncernov, neváhajú ohroziť a vraždiť nielen občanov „nevyhovujúceho“ štátu, ale aj vlastných občanov, svojich spojencov a dokonca aj svojich žoldnierov. Z toho vyplýva, že tí kapitalisti ktorí sa tak oháňajú ľudskými právami a slobodami sa neštítia ničoho, lebo pod bojom za ľudské pravá a slobody majú na  mysli jedine svoje právo na vykorisťovanie, zotročovanie, lúpež, krádež a vraždu.

kpt. Kloss- Miestna organizácia Vzdor-strana práce Spiš