Občianska vojna v Španielsku a jej odkaz pre dnešok: Fašizmus, ako záchranné koleso kapitalizmu

Španielska občianska vojna ako prvá ukázala, aký je vzťah medzi fašizmom, kapitalizmom a socializmom. Pred 80-timi rokmi sa po vzbure v armáde začala občianska vojna v Španielsku. Bolo to ešte v predvečer druhej svetovej vojny. Táto vojna ukázala celému svetu, že fašizmus je otvoreným kapitalistickým násilím a že slúži na krvavé potlačenie socialistickej revolúcie a postupný návrat do starých kapitalistických koľají. Podobný scenár, vo forme občianskej vojny, vojenských pučov, či organizovaním kománd smrti, zažíval svet na ochranu kapitalistických režimov dlhé desiatky rokov po celom svete. Poďme si teda zhrnúť čo sa v podstate stalo.

V Španielsku bola v roku 1931 vyhlásená republika, zvíťazila pokroková koalícia, ktorá začala zavádzať znárodňovanie a kolektívne vlastníctvo výrobných prostriedkov – inými slovami – aby národ pracoval pre seba. Odpoveďou na tieto kroky bola fašistická vzbura v armáde, samozrejme za pomoci najreakčnejších majetných kruhov, ako aj značnej časti katolíckej cirkvi.

Šlo o zachovanie „poriadku“ a „tradičných hodnôt“ – teda našimi slovami o zachovanie starého otrokárskeho poriadku, kde jedni žijú v prepychu z útrap druhých a tvária sa pritom ako „gentlemani“. Šlo o zachovanie tradičných hodnôt neľudského kapitalizmu aj pod zámienkou „Krista a kríža“. Dopomohla tomu aj klasická nacionalistická nenávisť ku komunistom a ľavičiarom, „Viva Espaňa“, kričia nacionalisti a fašisti zo zákopov, ale mysleli tým nie ľudové Španielsko, ale Španielsko prehnité, kapitalistické. Španielsko zámožných otrokárov a podrobených otrokov.

Fašistické vojsko bolo podporované Talianskom a Nemeckom. Republike pomohol Sovietsky zväz a Mexiko. Pracujúci z celého sveta zorganizovali Interbrigády na pomoc republike. Na pomoc demokratickému Španielsku odišlo aj okolo 2-tisíc Čechov a Slovákov. Revolúcia napokon boj prehrala a zvíťazila fašistická reakcia, tá úplne otvorene potláčala všetko socialistické, ale aj všetko liberálne. Tento režim sa udržal v Európe až do 70. rokov a nikomu z kapitalistických vládcov neprekážal tak, ako im prekážal socialistický tábor.

Takto to fungovalo v 20. storočí, kedy Západ organizoval a vyzbrojoval fašistické komandá a hoci sa od týchto vlád formálne dištancoval a „nič s ňou nemal“ – jedno bolo isté: Fašisti vždy zachránili kapitalistické právo vlastniť hospodárstvo a nerastné suroviny celých štátov len pre seba, na úkor obyvateľstva žijúceho na území. A keď už bolo všetko zabezpečené a v suchu, tak fašistický režim jednoducho odišiel.

Stanislav Pirošík- člen vedenia Socialistov.sk