Fašizmus opäť klíči aj na Slovensku a zájazdy do Osvienčimu ho nezastavia

Ešte minulý mesiac sa v budove NR SR uskutočnila tlačová beseda „nefašistickej“ opozície. Jej hlavným obsahom bol boj , resp. imitácia boja proti narastajúcemu fašizmu v tejto spoločnosti. To že po voľbách máme v NR SR politickú stranu, ktorej členovia sa otvorene zdravia gardistickým pozdravom „Na stráž“, ktorí svoje verejné zhromaždenia začínajú želaním pekného bieleho dňa. Stranu ktorá pľuje na SNP a označuje ho za protislovenský puč, stranu ktorej poslanci chodia ozbrojení a vytvorili organizované zastrašovacie hliadky vo vlakoch atď. Toto všetko vieme a táto spoločnosť sa snaží na túto skutočnosť reagovať. Reakcie sú zatiaľ iba sporadické. So svojim riešením zastavenia nárastu fašizmu prichádza aj “nekotlebovská” opozícia. Na spomenutej tlačovej besede predložila svoju predstavu, ktorej podstata spočíva v tom, že by mal štát zaplatiť študentom stredných škôl zájazd do koncentračného tábora v Osvienčime, aby sa na vlastné oči presvedčili o hrôzach fašizmu a nacizmu v období 2. svetovej vojny, nakoľko extrémna pravica získala najviac svojich hlasov medzi mladými a prvovoličmi. Veľa ľudí možno aj toto riešenie vníma ako pozitívny posun v zápase s narastajúcim fašizmom. Je to však naozaj tak? Možno naozaj zastaviť narastajúci fašizmus výletmi študentov do koncentračných táborov?

Vzdor – strana práce je presvedčená, že rozhodne nie. Tak ako pri každom probléme, tak aj pri tomto sme presvedčení, že vždy je podstatné a dôležité riešiť príčiny daného stavu a nie robiť amatérske pokusy nad dôsledkami. Áno, návrh “nekotlebovskej” opozície považujeme za amatérsky pokus, za imitáciu snáh boja proti dôsledkom fašizácie spoločnosti. V tejto spoločnosti sa v záujme rozoštvávania spoločnosti zaužívala slovná formulácia „Lebo Fico“. Táto formulácia je často používaná opozíciou, médiami, rôznymi analytikmi, politológmi a kade kým. Vždy keď niečo nefunguje v tejto spoločnosti, použije sa výraz lebo Fico. Rovnaká taktika sa začína používať v súvislosti s nárastom fašizmu. Teda „lebo Kotleba, lebo extrémisti”. Je však fašizujúcim prvkom tejto spoločnosti iba Kotleba, ktorý svoju extrémistickú a krajne pravicovú stranu dostal do zákonodárneho zboru? Povedať áno, by znamenalo zastrieť skutočnú pravdu o fašizme. Kotleba a jeho strana je iba jeden z rastúcich fašistických prúdov a tých je v tejto spoločnosti viacero.

Základné fakty o opätovnom udomácnení fašizmu na Slovensku

Základným predpokladom vzniku fašizmu je existencia kapitalizmu. Fašizmus, či nacizmus nikdy nevznikol v žiadnej socialistickej krajine. Vždy vznikol v kapitalizme. Je totiž prirodzenou vývojovou etapou kapitalizmu. Bolo tomu tak v 30-tych rokoch minulého storočia v Európe, či o niečo neskôr v Južnej Amerike a je tomu tak i dnes. Napriek tomu, že si uvedomujeme chyby a nedostatky prednovembrového politického systému, môžeme otvorene a zodpovedne povedať, že prvý základný kameň súčasného fašizmu bol položený štátnym prevratom v roku 89, keď sa v tejto krajine začal znovu budovať kapitalizmus. Preto znie až komicky, keď tí čo tu tento režim zaviedli a tým položili základný kameň fašizmu, chcú dnes proti nemu bojovať výletmi do Osvienčimu.

Postupne každým rokom boli na stavbu fašizmu prikladané ďalšie a ďalšie tehličky, ktoré boli spájané silným a tvrdým antikomunizmom. Ten slúžil a vždy slúžiť bude k tomu, aby jednotlivé fašistické tehličky držali pevne pohromade. Jednou z tých tehličiek samozrejme okrem iných bola aj rehabilitácia Andreja Hlinku. Prebehla úplne nenápadne a podoba tohto katolíckeho kňaza sa stala súčasťou 1000 korunovej bankovky. U Hlinku sa začalo vyzdvihovať jeho zápas za práva Slovákov v časoch končiacej monarchie, či jeho aktivity v časoch Černovskej tragédie, no zámerne boli zamlčované Hlinkové aktivity v období pred vypuknutím 2. svetovej vojny. Hlinka otvorene nadväzoval spoluprácu so stranou Adolfa Hitlera a verejne prezentoval svoj obdiv k Hitlerovi a nacizmu. Ak sa dnes niektorí kandidáti Kotlebovej strany hlásia k Hitlerovi, tak to vyvoláva v spoločnosti dosť výrazné pobúrenie (teda zatiaľ). Hlinka robil v podstate to isté, akurát s tým rozdielom, že to nemal možnosť písať na Facebooku.

A po roku 89 sa Hlinka ocitol na 1000 korunovej bankovke. Bola to rovnaká drzosť, ako keby dnes dal niekto na bankovku portrét Magáta, no tento čin spoločnosť prešla bez povšimnutia. Bol to jeden z prvých základných krokov k úspešnému budovaniu fašizmu. Paradoxom tej doby bolo to, že vládni predstavitelia sa zo všetkou dostupnou falošnosťou klaňali pri pamätníkoch SNP a vo svojich peňaženkách prepočítavali bankovky s portrétom Hitlerovho a fašistického fanúšika. To že sa Hlinka nedožil 2. svetovej vojny na jeho politickom smerovaní nemení nič.

Ďalším krokom je očistenie Jozefa Tisa. Tento oriešok je o niečo zložitejší, no vytrvalo sa pracuje aj na ňom. Ešte v časoch Vladimíra Mečiara sedelo v NR SR niekoľko poslancov, ktorí sa hlásili k Jozefovi Tisovi a takí poslanci v NR SR sú stále, preto nástup Kotlebovej strany do NR SR iba zavŕšil určitú etapu v tomto vývoji. A zavŕšenie tejto etapy nastalo v momente, keď Kotleba oficiálne požiadal NR SR o minútu ticha za Jozefa Tisa a jeho odsúdenie otvorene nazval justičnou vraždou. Bol a je to signál k tomu, že môže nastúpiť postupné obhajovanie Hitlera. Aj keď je to zatiaľ ojedinelé, rovnako ako pred 20 rokmi bolo ojedinelé obhajovanie Jozefa Tisa.

13124673_1077437552297279_7699268882479161133_n

Často počúvame o tom, že fašizmus tu už je a že vlastne Kotleba proti nemu bojuje, často čítame o európskom fašizme, prezidentskom fašizme atď. Treba si ale uvedomiť, že ak fašista označí iného fašistu za fašistu, že on tým pádom neprestáva byť fašistom. Mnohí politici opozície, ktorí dnes tak odhodlane „bojujú“ proti fašizmu, ho svojou politikou budujú. Mnohé názory pravicových politikov niesu o nič menej fašistické, ako tie ktoré kritizujú. Rozdielom je iba to, že nehajlujú, neobdivujú Tisa, či Hitlera, ale obsah ich politiky sa nepriamo zlieva do jednej spoločnej hnedej rieky.

Niektorých ľudí prekvapuje laxný prístup Kolára ku Kotlebovej strane. Keď na jednej strane kritizuje fašistické tendencie, no na druhej strane nemá problém obhajovať Kotlebu a jeho stranu. Nieje však na tom nič prekvapujúce. Je to skôr dôsledok prirodzeného vývoja. Fašizmus totiž nikdy nezastupoval záujmy tých chudobných a bežných občanov. On sa tak vždy iba tváril. Často žiaľ veľmi presvedčivo. Ale vždy stál na strane bohatých. Ich záujmy obhajoval. Preto aj bohatí potrebujú fašizmus, aby sa s jeho pomocou bránili pred hnevom spoločnosti. Na fašizmus ale vždy doplácali a budú doplácať chudobní. Oni sú už roky manipulovaní k nenávisti. Po internete existuje množstvo stránok, ktorých jediným cieľom je šíriť strach a nenávisť. Na základe vymyslených prípadov a príbehov, ktoré sú doplnené drastickými fotkami, ktoré s daným prípadom nemajú nič spoločné. Vytrvalo tieto dezinformácie a klamstvá šíria po Facebooku určití ľudia, ktorých cieľom je vystrašiť spoločnosť a potom je už iba krôčik k rozpútaniu vojny. K poštvaniu hladných a biednych proti sebe, len na základe ich rasy, či náboženskej príslušnosti a bohatí si v takej situácii iba mädlia ruky a počítajú zisky ktoré roztočenie vojnového kolesa produkuje.

Preto je potrebné si uvedomiť, že fašizmus možno poraziť jedine porazením kapitalizmu. Preto snahy vyháňať fašizmus výletmi do koncentračných táborov sú iba trápnym pokusom o zastretie skutočnej pravdy. Nehovoriac, že sa vychádza z predpokladu, že krajnú pravicu volili poväčšine prvovoliči, čo vôbec neodráža realitu. Zavezieme sa všetci do Osvienčimu??? Alebo počkáme kým nás tam začnú voziť fašisti. Tento stav spôsobili všetky politické strany, ktoré tu obnovili kapitalizmus, úspešne ho budujú a za 26 rokov rozkradli všetko čo sa dalo.

Vzdor – strana práce