Pozrite si dokument, ktorý jasne hovorí, že Kuba pred nástupom Fidela Castra bola iba jedným veľkým kasínom a bordelom americkej mafie. Cosa nostra tu zriadila mafiánsky štát a až kubánska revolúcia vyhnala mafiu z ostrova.

Dnešná kapitalistická politická reprezentácia posledné dni vo veľkom oslavuje pád berlínskeho múra. Hovoria o tom, že komunisti stavali múry, ploty, ktoré rozdeľovali ľudí. Pri výročí pádu berlínskeho múru hovoria o tom, ako už nikdy nemôžu ploty a múry vznikať na hraniciach štátov, že múry a ploty sú symbolom komunistov, neslobody a podobne…

Na začiatok si povedzme, že berlínsky múr určite nebol pozitívnou stavbou a je dobré, že je minulosťou, tak isto, ako by mali byť minulosťou všetky ploty a múry, medzi krajinami a žiadne nové by nemali vznikať …

Žiaľ, realita je táka, že dnešní kapitalistickí politici vám budú srdcervúco hovoriť o tom, akým víťazstvom slobody a demokracie bol pád berlínskeho múru a ďalších plotov…no práve títo istí politici vám už nebudú hovoriť o množstve múrov a plotov, ktoré pribudlo po celom svete za posledných 30 rokov, ako huby po daždi a ďalšie sú vo výstavbe, alebo sa s ich výstavbou začne v blízkej dobe… Stačí sa pozrieť aj na to, koľko plotov preťalo hranice európskych štátov za posledné roky… 😛

Tam už títo politici nepovedia, že tieto múry a ploty musia zmiznúť… tam vás už presviedčajú, že veď tieto múry a ploty ochraňujú demokraciu, slobodu a bezpečnost ľudí, že nás chránia pred „votrlecami“… 😛 Podľa ich logiky sú predsa kapitalistické múry a ploty „demokratickejšie“ a „slobodnejšie“, ako tie komunistické… a presne o to ide… keď sa hovorí o krivdách socializmu, vtedy budú hrať pretvárku, ako sa ich to dotýka, aké to bolo zlé…no keď je reč o ich obetiach, o obetiach kapitalizmu a vojen, ktoré vyprovokovali…vtedy sa na vás usmejú a povedia…ale veď kapitalizmus žiadne obete a krivdy nemá … vcelku pokrivená to morálka…

Zrazu si nikto nedovolí z týchto politikov kritizovať ploty a múry napr. tie, ktoré postavili USA na hranici s Mexikom, ktoré postavil Izrael na hraniciach s Palestínou a mnohé mnohé ďalšie, ktoré vyrástli po celom svete…veď to sú predsa naše..kapitalistické múry a ploty a tie sa nekritizujú… čo tam po tom, že popri takom múre v Izraeli by sa červenal aj ten berlínsky múr… čo tam potom, že pri plotoch a múroch v USA, Izraeli a po celom svete … zomreli tisíce ľudí… a stále zomierajú…

tak o čom sa tu bavíme… cynizmus, ktorý nemá obdobu…ploty a múry, ktoré nás rozdeľujú, budú vždy len múrmi a plotmi, či sú „socialistické“ , alebo kapitalistické“ … žiaľ, pre mnohých s čiernobielym videním sveta nebude nikdy múr, ako múr a plot, ako plot…

Miroslav Pomajdík – VZDOR-strana práce

Pred pár dňami obletela svet správa o majetku zakladateľa Amazonu Bezosa, ktorý prekročil hodnotu 150 mld. USD a stal sa v modernej histórii najbohatším človekom. Čo však už tak neobletelo svet, boli správy o veľkých štrajkoch vo viacerých fabrikách Amazonu v Španielsku, Poľsku a Nemecku. Obzvlášť v Španielsku to bolo naozaj horúce, keď polícia bezdôvodne napadla štrajkujúcich robotníkov, viacerých zranila a zatkla. Polícia tak zasiahla do štrajkového práva zamestnancov. Štrajkujúci to okomentovali slovami, že takto funguje polícia na obranu nadnárodného a brutálneho zaťažovania pracovníkov.

Štrajk vypukol v logistickom centre San Fernando de Henares, na okraji mesta Madrid, kde zamestnanci štrajkovali proti okliešťovaniu svojich zamestnaneckých práv, znižovaniu platov, obmedzovaniu voľna. Do štrajku sa zapojilo 80% z 1 600 zamestnancov. Štrajkujúci tiež skandovali heslo: „Neexistuje iná cesta, buď so šéfmi, alebo s robotníckou triedou“. Na podporu španielskych zamestnancov Amazonu, vstúpilo do štrajku aj sedem pobočiek Amazonu v Nemecku a Poľsku. Takéto koordinované štrajky pracujúcich v nadnárodných korporáciách vo viacerých pobočkách a štátoch naraz, sú veľmi dôležité a zvyšujú vzájomný úspech pracujúcich v boji za svoje práva. Nadnárodný kapitál najviac bolia presne takéto solidárne koordinované štrajky zamestnancov z rôznych pobočiek z rôznych štátov. Je to účinná zbraň pracujúcich a takéto niečo korporácie poriadne ucítia a budú mať omnoho zhoršený manévrovací priestor a tým pracujúci rapídne zvýšia svoje šance presadiť spoločne a koordinovane svoje požiadavky.

Pracovníci v Nemecku, Španielsku a Poľsku protestovali proti zdravotným rizikám na pracovisku, či proti tomu, že musia pracovať viac hodín bez toho, aby dostali bonusy. Stefanie Nutzenberger z nemeckej odborovej organizácie Verdi uviedla vo svojom internetovom vyhlásení: „Správa je jasná, zatiaľ čo je online gigant bohatý, šetrí peniaze na zdraví svojich pracovníkov.“

O špinavých praktikách Amazonu

Bezos sa dostal k svojmu rozprávkovému bohatstvu aj vďaka tomu, že Amazon tvrdo eliminuje svoju konkurenciu cez cenový dumping, ďalej tzv. daňovou optimalizáciou, kedy dostáva štedré daňové úľavy a presúva svoje daňové povinosti do daňových rajov, v Európe je to Luxembursko, kde neodviedol z troch štvrtín dane a tak mu nariadila EÚ doplatiť sumu 250 miliónov Eur. Keď si však uvedomíme, že spoločnosť pôsobí po celej Európe, no dane odvádza vďaka daňovému raju v Luxembursku smerom ku svojim ziskom v týchto krajinách len na smiešnej úrovni. Tak isto sú na smiešnej úrovni aj platy pracujúcich, keď si prepočítame, aký podiel zo zisku tvoria mzdy a čo ide na súkromné kontá Bezosa, manažérov, akcionárov v Amazone.

Ďalej vďaka vykorisťovaniu pracujúcich a rôznych okliešťovaní práv pracujúcich. Je známe, že zamestnanci spoločnosti sú neustále monitorovaní, ich aktivita a výkonnosť je vyhodnocovaná, uďeľujú im rôzne pokuty, či ich prepustia zo zamestnania, musia pracovať v ťažkých podmienkach ( niekde sú nútení prejsť denne aj 17 km za 10,5 hod. smenu ), stále na nich tlačia, aby zvyšovali pracovné tempo, pri dlhých smenách nemajú dostatočný odpočinok, prestávky sú krátené, sú nútení brať si nadčasy, pracovať v noci, zdokumentované sú aj prípady, kedy za prácu dostávali menej, ako je minimálna mzda. Bolo zaznamenané aj obmedzovanie návštev toalet.

Americká národná rada pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci označila Amazon za jedno z najnebezpečnejších pracovísk v Spojených štátoch. V amerických pobočkách je zakazované zakladanie odborov. Amazon tiež odmieta kolektívne zmluvy. Amazon sa hrdí tým, že vytvára pracovné miesta, no analytici zistili, že na každé vytvorené pracovné miesto Amazonu, pripadajú dve zrušené pracovné miesta vďaka jeho činnosti.

O pochybných vykorisťovateľských praktikách tejto spoločnosti informovali aj nemeckí reportéri ARD, ktorí nazvali vo svojej odvysielanej reportáži podmienky v nemeckom Amazone za novodobé otroctvo. Zistili tiež, že veľké množstvo zahraničných pracovníkov bolo nalákaných na prácu pre Amazon ako kmeňových zamestnancov, no keď dorazili, tak boli zamestnaní v skladoch cez agentúry, čiže agentúra ich mohla prepustiť zo dňa na deň a mnohí tak pracovali celé týždne bez voľných dní. Boli ubytovaní v nevyhovujúcich podmienkach a boli strážení SBSkou a novinárom sa podarilo tiež odhaliť, že jedna takáto SBSka bola prepojená s neonacistickým prostredím a jej zamestnanci nosili nacistické symboly.

V nemeckých pobočkách Amazonu boli tiež zaznamenané prípady, kedy Amazon využíval nemeckých nezamestnaných ako neplatenú pracovnú silu, nakoľko títo nezamestnaní museli krátkodobo odrobiť nejaký čas v skladoch Amazonu cez pracovné agentúry, keby tak neurobili, tak by im bolo siahnuté na sociálne benefity. Amazon v Nemecku opakovane poberal aj štátne dotácie na podporu zamestnanosti.

Najmä maloobchodný trh bol zasiahnutý expanziou Amazonu, mnohé spoločnosti išli do krachu a Amazon tak prevzal kontrolu nie len, aby sa stal monopolom pre rôzne odvetvia hospodárstva, ktoré by bolo ťažké regulovať, ale aj aby prebral plnú kontrolu nad právami pracovníkov, bez zasahovania od vlád a odborov.

Kedy vláda začne vytvárať vlastné štátne spoločnosti a nebude ku nám len lákať nadnárodné korporácie, ktorým dáva vláda rôzne daňové prázdniny, či dotácie a finančné stimuly, čím vlastne my všetci platíme výplaty našim ľuďom v nadnárodných súkromných korporáciách, ktorí vytvárajú zisk, s ktorým sa už ale daná spoločnosť nepodelí s našim štátom. V kapitalizme je to žiaľ tak a nikdy inak nebude. Naše hospodárstvo nám jednoducho už dávno nepatrí a my sme len kolieska, ktoré sa neustále točia a vytvárajú astronomické zisky pre hŕstku oligarchov a kapitalistov.

Vzdor-strana práce

Dávame Vám do pozornosti nový seriál z nemeckej produkcie pod názvom Babylon Berlin. Tento seriál má potenciál získať si mnoho fanúšikov a po úspešnom novom seriáli Peaky Blinders z anglickej produkcie, ide o ďalši seriál, kde sa dej točí aj okolo komunistického hnutia na prelome 20-tych a 30-tych rokov 20. storočia. Seriál Babylon Berlin Vás prenesie do roku 1929, kde môžete vzhliadnuť vyobrazenie života vtedajšej smotánky, ktoré zahŕňali slávne bujaré večierky vo vychýrených podnikoch Berlína, intrigy, orgie, boj o peniaze a moc, na druhej strane bezútešný život vtedajšej robotníckej triedy, chudobu, neprávosť a organizovanie členov Komunistickej strany Nemecka v boji za svoje práva. Hlavnými hrdinami je policajný vyšetrovateľ z mravnostného, ktorý pátra po pozadí vzniku jedného tajného a záhadného pornografického filmu a trpí záchvatmi, ktoré v ňom spustili otrasné zážitky z frontu počas 1. svetovej vojny a dievča z chudobnej robotníckej triedy, ktorá ale miluje život medzi smotánkou a vonkoncom sa nechce nechať potopiť pomermi, v ktorých vyrastala a žije.

V jednej časti sa ocitnete na protestnom zhromaždení nemeckých komunistov na 1. mája, ktorý polícia brutálne rozoženie a zabije okolo 40 neozbrojených demonštrantov. Vláda, vedenie mesta a polícia si potom vymyslela historku o tom, ako ozbrojení komunisti strieľali na policajtov a tým polícia ospravedlňovala svoj ozbrojený zásah proti komunistom a obete z ich radov. Do popredia vystupuje komunistka a doktorka „spodiny“, ako ju posmešne volajú v seriáli príslušníci buržoázie, ktorá sa postaví do čela odporu, proti masakru, ktorý vykonala polícia. Táto udalosť sa naozaj aj v histórii odohrala a tento masaker dostal meno „Krvavý máj 1929“. Popritom tvorcovia seriálu zakomponovali do deja aj skupinu ruských trockistov, ktorí sa snažia zvrhnúť Stalina a ich boje s členmi sovietskej ambasády v Berlíne, ktorá sa snaží o ich elimináciu. V seriáli sa objavia dokonca aj príslušníci robotníckej antifašistickej ochrannej organizácie Roter Frontkämpferbund (RFB) vo svojich tradičných uniformách, ktorej založenie bolo iniciované Komunistickou stranou Nemecka a ktorej členovia zvádzali tvrdé pouličné boje s nacistami.

Milovníci atmosféry 30-tých rokov si prídu určite na svoje. Seriál vás vtiahne do týchto búrlivých rokov a priblíži Vám politické a spoločenské pozadie vtedajšieho Berlína a Nemecka. Samozrejme, režisér si neodpustil určité klišé na obraz holywoodskych gangsteriek 30-tých rokov, kedy do tejto polohy navliekol tajných agentov ZSSR, ktorí napr. v jednej časti so samopalmi vystrieľali celú trockistickú bunku v Berlíne a svojimi spôsobmi a výzorom sa až nápadne podobali vyobrazovaniu mafiánov Cosa Nostry v holywoodskych trhákoch. Aj keď dobre vieme, ako končilo veľa tzv. trockistov vo vtedajšom ZSSR, historicky v Berlíne nikdy k podobnému masovému vystrieľaniu trockistov v „mafiánskom štýle“ zo strany tajnej sovietskej služby, vtedajšej OGPU, nedošlo…

Seriál je naozaj pozerateľný, pútavý a divák si určite príde na svoje.

MP- Vzdor-strana práce

https://www.youtube.com/watch?v=88BQr3hSrt8

Opustila nás veľká osobnosť protifašistického odboja na Slovensku, hrdina SNP Ján Husák. Skláňame sa nad pamiatkou tohto veľkého muža, ktorý sa nebál a hrdinsky povstal so zbraňou v ruke proti nacizmu a slovenskému klérofašizmu. Česť jeho pamiatke a Vzdor-strana práce bude mať tohto človeka vždy vo veľkej úcte. Jeho činy a statočnosť nám budu vždy príkladom, ktorý treba nasledovať.

No pasaran ! Smrť fašizmu !

Vzdor-strana práce

Viac sa dočítate aj TU.

Pozrite si dokument, ktorý hovorí o tom, ako Kuba prežila ropný zlom, zrútenie socialistického bloku po roku 1989 a ako prekonala tak ťažkú dobu, ktorú si ani nedokážeme predstaviť, keď zrazu aj vďaka tvrdej blokáde ostrova zo strany USA a zrúteniu obchodu so socialistickými krajinami, Kuba ostala úplne odrezaná od zdrojov. Kube sa podarilo prekonať aj toto existenčné ohrozenie a to vďaka vzájomnej spolupráci, nezlomenej sile Kubáncov, prechodom na ekologické a komunitné poľnohospodárstvo a alternatívne zdroje.

Na začiatok musíme povedať, že pred niekoľkými dňami sme si pripomenuli presne 80 rokov od začiatku vypuknutia občianskej vojny v Španielsku. Dňa 16. februára 1936 v španielskych voľbách zvíťazil Ľudový front, zložený z viacerých ľavicových strán a organizácií. V krajine nastali mnohé reformy vrátane pozemkovej. V tom čase fašistické a monarchistické kruhy už chystali občiansku vojnu. Ku triednym konfliktom dochádzalo v celej krajine. Majitelia bez príčiny zatvárali továrne, statkári posielali ozbrojených útočníkov, voči pracujúcim roľníkom, ktorí zabrali statkársku pôdu.

Dňa 17. júla prišli do Madridu prvé zvesti o povstaní v Afrike, dňa 18. júla sa vzbúrili posádky v provinciách Španielska. Republikánski činitelia však podcenili silu vzbúrencov, spoliehali sa na to, že lojálne jednotky ich potlačia. Až nová vláda pod vedením Josého Garalu vydala pod nátlakom más príkaz na všeobecné ozbrojenie ľudu. Členovia fašistickej Falangy obsadzovali kasárne, z ktorých útočili na mestá. V najväčšej sile sa povstanie prejavilo v Andalúzii, pretože bolo podporované marockými jednotkami a cudzineckou légiou. Španielska občianska vojna sa začala.

Strany aj odbory vytvorili milície, ktoré bránili republiku proti povstalcom. Demokratické štáty Európy v Španielskej občianskej vojne neintervenovali, zatiaľ čo Taliansko a Nemecko poskytovalo povstalcom muníciu a lietadlá V roku 1938 Franco disponoval 213 000 Španielmi, 160 000 Talianmi, 20 000 Nemcami, 50 000 Maurami (Maročania, Arabi a iní) a 7 000 vojakmi z cudzineckej légie Tercio. Na stranu republikánov sa v tom čase postavili len Mexiko a Sovietsky zväz.

Medzinárodná pomoc proletariátu

Politiku neintervencie západných krajín a politiku podpory fašistov zo strany Nemecka a Talianska zmierňovala solidarita pracujúcich a pokrokovej inteligencie z celého sveta, ktorí vytvorili „výbory pomoci republikánskemu Španielsku“, ktoré posielali potraviny, lieky a zdravotnícky personál. Deti bez domova umiestňoval v zahraničných rodinách. Podpora sa prejavovala aj štrajkami dokárskych robotníkov, ktorí odmietali nakladať vojnový materiál pre povstalcov. Konali sa masové demonštrácie na podporu Španielska.

Ľudová pomoc Španielsku prichádzala aj v podobe Interbrigád. Dobrovoľníci skladali túto prísahu: „Som tu, lebo som dobrovoľník, a som pripravený bojovať do poslednej kvapky krvi za záchranu slobody Španielska a slobody celého sveta.“

Medzi prvými dobrovoľníkmi boli antifašisti z Nemecka a Talianska, Poľska a ďalších krajín, kde boli antifašisti prenasledovaní. Ďalší dobrovoľníci prichádzali z Belgicka, Francúzska, Československa, Juhoslávie, Maďarska, Dánska a ďalších krajín. Podľa archívu KSČ pôsobilo v Španielsku spolu 2168 Čechov a Slovákov z rôznych krajín sveta. Celkovo interbrigády podporili okolo 30 000 interbrigadistov z celého sveta.

Dobrovoľník Jožo Májek

Medzi prvými občanmi Československa sa do interbrigád, po tom ako sa s kamarátom Lacom Holdošom dozvedel o generálskom puči, prihlásil aj rodák z Vlkolínca, mladý učiteľ Jozef Májek. Pôsobil v guľometnej rote 12. Brigády „Thälmann“ nazvanej po vodcovi nemeckých komunistov, ktorý neskôr zahynul v koncentračnom tábore. Príslušníci brigády sa počas novembrovej noci presúvali z Albacente do Madridu, pred ktorého bránami už čakal nepriateľ.

Májek so súdruhmi postupoval k starobylým múrom stredovekého kláštora, kde prvý raz zažili trpkosť ústupu. Napokon museli Madrid obísť zo severu, kde sa spolu s 11. brigádou „Edgar André“ striedali pri strážení komplexu budov Palacente. V druhej polovici novembra Májek s ďalšími interbrigadistami strážili slabú líniu pri objekte „biely dom“. Keď nepriateľ prelomil líniu, do protiútoku šli buď Májek alebo Juraj Petročko (dobrovoľník z Torysiek). O ich obetavosti sa zmienil aj jeden z prvých bulletinov brigády, ktorý bol písaný v daždi na kolene. Z okien bieleho domu strieľali interbrigadisti zo sovietskeho guľometu „maxim“. Počas čakania na tank padol rakúsky antifašista Karl Mager. Československí interbrigadisti napokon objekt ubránili no neskôr ho stratili. 23. novembra sa ho opäť pokúsili získať. Jozef Májek ako veliteľ roty zabezpečoval guľometmi postup peších rôt. Potom čo guľometníci na pravom krídle padli, ľahol si zaň Májek. Ten už nestihol ani vystreliť. Zomrel mladý, vo veku 25 rokov.

Jozef Májek je pochovaný spolu s Karlom Magerom a nemeckým antifašistom Kaupem pri viadukte železnice Madrid-Palacete. Ich hroby boli označené obyčajnými drevenými krížmi a nad nimi bola vztýčená červená zástava. Po Jozefovi Májekovi bola neskôr pomenovaná nová československá 13. Bateria „Jožko Májek“.

Pri osobe Jozefa Májeka sa dá hovoriť o istom paradoxe, nakoľko bol funkcionárom Hlinkovej mládeže. V tej dobe vedúci predstavitelia HSĽS podporovali frankistov. Portrét Jozefa Májeka bol použitý v montáži časopisu Volksillustrierte, ktorá mala zobrazovať boj komunistov (Hans Beimler), sociálnych demokratov (Brechet), anarchistov (Durriti) a antifašistických katolíkov (Jozef Májek). A.G. London sa v knihe „Španielsko červené a čierne“ o tomto vyjadruje nasledovne:

„Jozefa Májka možno pokladať za symbol slovenských protifašistických katolíkov iba v súvislosti s jeho výchovou doma a v prostredí v ktorom vyrastal. Stal sa komunistom už vo vyšších triedach gymnázia. No jeho komunistické náhľady …. považovali ľudia z tábora politického katolicizmu iba za mladícky radikalizmus. … Májek totiž na učiteľskom ústave v Lučenci presviedčal pri predvojenskej výchove žiakov o tom, že sa majú zaujímať o vojenskú vedu, aby ju mohli neskoršie uplatniť v záujme revolúcie. A keď sa vrátil z vojenskej prezenčnej služby, podal roku 1935 prihlášku do komunistickej strany.“

V novinách sa objavil po smrti Jozefa Májeka článok podpísaný Julom Ďurišom s nasledovným textom (bohužiaľ, názov novín sa nepodarilo zistiť, nakoľko ide len o výstrižok, no podľa obsahu možno predpokladať že autor je katolík a antifašista): „Áno, táto obeť je veľkým symbolom. Priniesol ju oddaný syn svojho ľudu a národa za vec celého ľudstva, Jožo Májek ako vedúci funkcionár Hlinkovej mládeže v poctivom úsilí o vec svojho ľudu, dopracoval sa cesty, po ktorej svoj boj šiel vybojovať na madridský front. Dobojoval. Mladý 25 rokov.

V hlbokej bolesti skláňame sa nad padlým bojovníkom. V mene všetkých, ktorým demokracia, sloboda a mier sú životným programom. Aj v mene tej generácie, z ktorej vyšiel tento mŕtvy orol. V mene tých mladých, z ľudovej strany, ktorí v protive so Sidorovými cestami dávajú sa smerom životných potrieb svojho národa.

Jožo Májek na madridskom fronte padol ako uvedomelý protifašista. V boji proti tým, ktorí ohrozujú aj jeho národ, aj túto republiku a túto demokraciu. Umrel zasiahnutý zbraňou tých síl, ktorým žehná Karol Sidor.“

Pamätné tabule Jozefa Májeka môžeme nájsť na budove miestnej galérie vo Vlkolínci a tiež na budove Liptovského múzea v Ružomberku.

https://www.youtube.com/watch?v=BevU3U7dO4E

Stanislav Pirošík- predseda Vzdoru-strany práce