Aká je teda realita výstavby diaľničného úseku a tunela, ktorý je jeho súčasťou? Na úseku, ktorý sa nachádza mimo tunela sa vykonalo časť prác, no výstavba tunela zastala na niekoľko rokov. Podľa oficiálnych informácii, hlavným dôvodom zastavenia razenia tunela Čebrať bolo nestabilné podložie, ktoré údajne neumožňovalo pokračovať vo výstavbe. Pokračovanie po pôvodnej trase by si vyžadovalo stabilizáciu svahu, ktorá by vraj bola náročná z technického i finančného hľadiska. Natíska otázka ako je možné, že po geologickom prieskume začal svah pri razení tunela byť nestabilný.

Ružomberok je obklopený mnohými pohoriami a kopcami, no žiaden sa za tie stáročia nezosypal. Preto je málo pravdepodobné, že by svah Čebraťe začal byť nestabilný až v momente, ako sa do neho zahryzli raziace súpravy. Skôr to svedčí o tom, že geologický prieskum bol urobený nekvalitne. Štát zaplatil za geologický prieskum a dá sa povedať, že zbytočne, pretože to že sa vymeranou trasou nebude dať tunel kopať, tak to mal odhaliť už geologický prieskum a nie až samotné práce pri razení tunela. Preto musela byť trasa tunela zmenená. Je otázne či tentokrát na novej trase tunela bol geologicky prieskum urobení naozaj kvalitne, alebo či to boli zasa peniaze vyhodené do vzduchu a tunel sa bude pretriasať až dovtedy, kým sa nezistí, že popod tento kopec ho nie je možné vykopať.

Problémy, ktoré sa okolo diaľnice a tunela objavujú jasne ukazujú neschopnosť kapitalizmu, budovať za reálne peniaze diela, ktoré majú slúžiť tejto spoločnosti. Výstavba diaľníc vo všeobecnosti, nielen okolo Ružomberka, je založená na neexistujúcich peniazoch. Kapitalistický štát na výstavbu diaľnic nemá dostatok financií, pretože kapitalistický štát nič nevlastní a teda nemá zdroj príjmov zo ziskov vlastných podnikov. Preto väčšina toho, čo sa podarí vybudovať, je z požičaných peňazí a eurofondov.

Kapitalistické tunelárstvo verzus stavanie Liptovskej Mary za socializmu

Kapitalistický štát previedol túto krajinu do stavu ekonomickej závislosti. Sme závislí na každom jednom cente z EÚ, prípadne sa zadlžujeme, teda budujeme niečo, čo budú splácať mnohé generácie po tom, čo my tu už nebudeme. Je to veľmi nezodpovedné správanie. Preto je vhodné porovnať „slávny diaľničný úsek s tunelom“ okolo Ružomberka, ktorého dokončenie sa odkladá o niekoľko rokov, so stavbou najväčšej vodnej nádrže na Liptove i na Slovensku Liptovskej Mary.

Vodná nádrž Liptovská Mara je vodné dielo. ktoré sa rozprestiera medzi Liptovským Mikulášom a obcou Bešeňová a je to najväčšia vodná nádrž na Slovensku. Jej vodná hladine pri vzdutí sa na kótu 566 n.m zaberá takmer 27 kilometrov štvorcových. Pri naplnení obsahuje 360,5 milióna kubických metrov vody. Pri výstavbe sa premiestnilo 11 mil. m3 zeminy, okolo 300 tis. m3 kameňa a viac ako 400 tis. m3 betónu a železobetónu. Pod priehradou skončilo 13 obci. A teraz ku spomínanému porovnaniu.

Socialistický štát si na výstavbu najväčšej vodnej nádrže na Slovensku nepožičal ani jedinú Kčs. Koniec koncov, nemal si logicky ani od koho, pretože v čase výstavby vodnej nádrže, teda druhá polovica 60tych a prvá 70tych rokov, bola obdobím studenej vojny, keď nám západ neposkytol absolútne nič. Práve naopak. Zbraňové systémy západných krajín boli namierené na strategické objekty nášho národného hospodárstva. teda možno predpokladať, že medzi ne patrila neskôr aj Liptovská Mara.

Ako bolo už vyššie spomenuté po vybudovaní vodnej nádrže bolo zaplavených 13 obcí. Socialistický štát zabezpečil pre každého občana nové bývanie, či už to bolo v iných dedinách, ktorých sa netýkalo zaplavenie, alebo priamo v mestách Liptovský Mikuláš a Ružomberok. Bolo presídlených viac ako 4 000 obyvateľov. Čo taktiež zvýšilo konkrétne náklady na vybudovanie vodnej nádrže. Hlavným zmyslom vodnej nádrže bolo zabráneniu povodní, ktoré často sužovali najmä dolný Liptov. Okrem protipovodňového účelu, vodná nádrž Liptovská Mara je aj hydroelektrárňou, ktorá produkuje lacnú a ekologickú elektrickú energiu. Po dobudovaní tejto najväčšej vodnej nádrže na Slovensku a zabezpečení bývania pre všetkých občanov. ktorí museli byť presťahovaní, štát navyše vybudoval úsek diaľnice medzi LM a Ivachnovou. Teda v čase keď ešte ani nebola cestná doprava tak preťažená, ako je tomu dnes, štát vybudoval diaľničný úsek okolo vodnej nádrže. Natíska sa otázka, bolo by toto možné dnes? Dokázal by dnešný režim bez peňazí z eurofondov a požičaní peňazí vybudovať takéto obrovské dielo. Je jasné že nie.

Dnešný kapitalistický režim nedokáže zabezpečiť ani dostatok financií na pokrytie základných potrieb v zdravotníctve, či školstve. Každé odvetvie je podfinancované a zadlžené. Ak chce predsa len štát niečo budovať, tak vždy jedine s požičaných peňazí, ktoré budú splácať generácie desaťročia po nás. Ak by tu bol nastúpil kapitalizmus už v roku 68, ako sa pôvodne plánovalo, tak vodná nádrž Liptovská Mara by s najväčšou pravdepodobnosťou nebola postavená dodnes. Ružomberok by stále navštevovali povodne a vybrežený Váh by robil problémy taktiež v obciach poniže Ružomberka.

Ak by geologický prieskum pred výstavbou Liptovskej Mary robili podobní odborníci, ako geologický prieskum pod kopcom Čebrať, tak možno predpokladať, že by hrádza vydržala veľmi krátko a obrovské množstvá vody, ktoré by sa po roztrhnutí hrádze dali do pohybu, by spôsobili nedozierne materiálne a ľudské straty. Preto je zarážajúce, že dnešný režim, ktorý má k dispozícii oveľa modernejšie technológie, ako mali generácie dozadu z pred viac ako 40timi rokmi, keď má k dispozícii financie z eurofondov, či dostupné pôžičky, nie je schopný prevŕtať jednu dieru popod kopec a dokončiť diaľničný úsek v plánovanom termíne.

Čas ukáže či sa tunel podarí dokončiť v novom termíne, alebo budeme svedkami nových výhovoriek o konečnom dobudovaní diaľničného úseku.
V každom prípade Ružomberok na dokončenie diaľničného obchvatu musí stále čakať. Je smutné, že režim, ktorý sa po nástupe v roku 89 chválil, aký je lepší, ako ten predchádzajúci, nedokáže vybudovať jeden obchvat mesta v stanovenom termíne.

Výbor miestnej organizácie Vzdor – strana práce Liptov