Futbal je nepochybne športom číslo jedna na svete. Je súčasťou našich životov a dianie na tribúnach futbalových stánkov niekedy odráža i svet za ich bránami. Množstvo futbalových klubov preslávili ich fanúšikovia, a to nielen vďaka chorálom a nápaditým choreografiám, ale aj kvôli vyhraneným politickým názorom. Mnohé z nich si osvojili ľavicový svetonázor, tu je zoznam niektorých.

Livorno, Toskánsko, Taliansko

Livorno možno právom považovať za hlavné mesto talianskeho komunizmu. Práve v tomto meste bola totiž v roku 1921 založená Talianska komunistická strana. Miestni fanúšikovia si osvojili ideológiu nového sveta bez vykorisťovania a dodnes sa jej pridržiavajú. Portréty Che Guevaru a Josifa Stalina na transparentoch či tričkách nie sú ničím výnimočným. Skutočný duch komunizmu je tu cítiť na každom kroku. V Livorne dokonca každoročne oslavujú Stalinove narodeniny.

Žiadny zápas sa nezačne bez toho, aby si fanúšikovia spoločne nezaspievali povestnú skladbu talianskych partizánov z 2. svetovej vojny „Bandiera Rossa“. Ich chorály sú obyčajne o špinavých kapitalistoch, vykorisťovanej pracujúcej triede a naničhodnej vláde, pričom zápasy proti AC Miláno si vychutnávajú obzvlášť – skladbou „Silvio Pedofilio“ dávajú jasne pocítiť mecenášovi milánskeho veľkoklubu Berlusconimu, čo si o ňom myslia. Keď sedemnásť talianskych vojakov zomrelo v Iraku, všetky talianske fanúšikovské tábory si minútou ticha uctili ich pamiatku – jedinou výnimkou bolo práve Livorno. Miestni fanúšikovia si radšej zvolili piesne oslavujúce irackú armádu a jej odpor voči okupantom.

Omonia Nikózia, Cyprus

Omonia vznikla v období občianskej vojny v Grécku odštiepením od APOELu Nikózia. Dôvodom bol prokomunistický postoj odídencov, ktorý nemohol byť kompatibilný s čoraz pravicovejším smerovaním APOELu. Dodnes sa preto derby zápasy medzi týmito celkami vyznačujú vysokou mierou politicky motivovanej nevraživosti.

Komunistická strana sa na Cypre teší stále veľkej popularite, čo Omoniu stavia do pozície najobľúbenejšieho klubu na ostrove. Zaujímavosťou je, že popri neodmysliteľných portrétoch Che Guevaru a komunistických symboloch sa na tribúnach často objavujú aj vlajky jednotného Cypru, kým nacionalistický a progrécky APOEL používa grécke vlajky. Niekedy i futbalové štadióny dokážu veľa napovedať o miestnych politických reáliách…

Celtic Glasgow, Škótsko

„Zelená brigáda“, preslávené tvrdé jadro fanúšikov Celticu, sa považuje za antifašistickú, antiimperialistickú, antibritskú a radikálne ľavicovú skupinu. Nezaostávajú však ani ostatné skupiny ultras. Medzi najčastejšie témy ich politických stanovísk patrí história hrdinského odboja voči britskému imperializmu či boj za právo na sebaurčenie – netreba zvlášť pripomínať príčiny napätých vzťahov na ostrovoch. Nakoľko sa jedná o klub založený predstaviteľmi početnej írskej komunity, často sa objavuje aj podpora radikálnej Írskej republikánskej armády (IRA). Nemožno sa teda diviť, že jeden z najírskejších klubov sveta je zároveň aj jedným z najľavicovejších.

Pauli, Hamburg, Nemecko

Legendárny klub sa preslávil svojou neoblomnou antifašistickou pozíciou a bláznivými fanúšikmi, nestrácajúcimi nič zo svojho entuziazmu ani napriek tomu, že ich mužstvo momentálne pôsobí iba v druhej lige. Vlajky a symboly St. Pauli môžete nájsť snáď na každom mieste sveta s vysokým výskytom antifašistov. Klub a jeho fanúšikovská kultúra sa stali nielen fenoménom ale aj symbolom odporu proti akejkoľvek diskriminácii.

V roku 2003  fanúšikovia zachránili klub pred bankrotom spontánnou vlnou nakupovania suvenírov, vlajok a permanentiek, či dokonca usporadúvaním punkových koncertov na podporu milovaného klubu. Ultras St. Pauli rozhodne neodmietajú zrážky so svojimi ideologickými oponentmi, predovšetkým fanúšikmi Dinama Drážďany či Hansy Rostock. Nakoľko prívrženci St. Pauli dôrazne odmietajú akýkoľvek nacionalizmus, nepodporujú ani reprezentačný tím Nemecka na majstrovstvách sveta či Európy. Počas MS 2006, ktoré sa konali na domácej nemeckej pôde, dokonca zorganizovali vlastný „Wild Cup“ – na ten pozvali reprezentantov krajín, ktoré nie sú oficiálne uznané svetovým spoločenstvom, ako napr. Tibet, Grónsko, Severocyperská turecká republika a napokon – Republika St. Pauli…

Rayo Vallecano, Madrid, Španielsko

Vallecano je štvrťou, v ktorej sa odnepamäti sústreďuje chudoba, bezdomovci či prisťahovalci a v ktorom prekvitá prostitúcia a kriminalita. V časoch pravicového diktátora Franca sa Vallecano stalo súčasťou Madridu, ľavicové idey, ktoré tam zapustili hlboké korene ešte v časoch Španielskej občianskej vojny, sa však odvtedy len posilňovali. Kým včera Vallecano protestovalo proti francovskému fašizmu, dnes protestuje proti kapitalizmu.

Boj s fanúšikmi konkurenčného Realu Madrid či symbolická ochrana vlastných krčiem a podnikov bývali kedysi vo Vallecane na každodennom poriadku. V súčasnosti sa však už od niekdajších radikálnych pozícií upúšťa (kapitalizmus postupne rozleptáva miestnu krajnú ľavicu), napriek tomu sú však fanúšikovia Vallecana stále pripravení na pouličné zrážky či protest.

Preložil TB.

Zdroj: thecircular.org (The Most Left-Wing Football Clubs Of The World)