Býva každoročným zvykom, že na sklonku starého roku sa v silvestrovskej nálade všetci dobre bavíme. Zabúdame na každodenný stres a aspoň jeden deň v roku, chceme od všetkého vypnúť. Pre mnohých ľudí je takýmto dňom vždy posledný deň v roku. Niekedy k dobrej nálade prispeva aj trocha toho alkoholu, ale často su to aj silvestrovské zábavné programy, či atmosféra v kruhu svojich rodín. Na Silvestra je úplne prirodzené, že sa ľudia bavia, žartujú, robia si jeden z druhého žarty a snažia sa užiť si tento deň. Je to úplne normálne a prirodzené.

Na začiatku toho roka sme svedkami toho, že niektorí politici si Silvester evidentne predĺžili, či vedome, alebo nevedome, nateraz nie je dôležité. Ako prvý s tým začal prezident republiky, ktorý v deň 25 výročia vzniku SR, vyznamenal ľudí, o ktorých by si väčšina bežných ľudí neoprela ani starý zhrdzavený bicykel. Nie len, že pre vznik SR neurobili nič, ale pre bežných občanov neurobili nič. Jeden z ocenených, ktorý žije v zahraničí, bol v časoch po roku 89 prezývaný ako čert prvej kategorie a väčšina spoločnosti bola rada, že odtiahol, kamsi dočerta a nikto by si na jeho meno ani nespomenul, nebyť novoročného blbnutia hlavy štátu.

O nič po zadu nechcel zostať ani premier Fico, ktorý sa na tlačovej besede sa pýšil tým, akého máme úžasného mimistra financii a ako ho oceňujú v zahraničí. Samozrejme popri tom sa nedalo opomenúť to, ako sme vraj najrýchlejšie sa rozvíjajucou ekonomikou a ako úžasne šlape slovenská ekonomika. Rozoberať nejako doširoka novoročnú estrádu prezidenta republiky, ktorý ocenil svojich kamarátov, nemá veľký zmysel. Nakoniec povedzme si úprimne, ak by takýto prezident ocenil bežného slušného občana, ten by sa musel od hanby prepadnúť a chodiť radšej kanálmi. Takže to, že ocenil takých akých ocenil nestojí za dlhší komentár.

Úspešná „slovenská“ ekonomika?

V prvom rade v tejto súvislosti je potrebné vysvetliť si jeden podstatný fakt a tým faktom je skutočnosť, že v kapitalizme je výraz „slovenská ekonomika“ logickým nezmyslom. Takýto výraz mal svoje opodstatnenie v socializme, keď podniky vytvárajuce slovenskú ekonomiku boli vo vlastníctve obyvateľov krajiny a teda boli národnými podnikmi a ich zisk vždy končil v štátnom rozpočte. Vtedy každý nárast výroby znamenal viac peňazí do štátneho rozpočtu. Dnes keď je všetko rozpredané a štát takmer nič nevlastní, je štát iba správcom cudzieho majetku a takýto štát, resp. jeho predstavitelia konajú tak, aby boli majitelia firiem čo najviac spokojní. Úplne sa to samozrejme nedá, pretože majitelia firiem by boli často radi, keby štát umožnil pravidlá džungle, zrušil minimálnu mzdu a nestaral sa do toho, ake pracovné podmienky na pracoviskách su a za aké peniaze ľudia robia. No na druhej strane štát pokojne vytvára a udržiava podmienky v ktorých môže úzka skupina ľudí bohatnúť do neskutočných výšok. Teda ak predseda vlády hovorí o rastúcej Slovenskej ekonomike, tak v skutočnosti hovorí o raste súkromných firiem fungujúcich na území SR, čo je dosť podstatný rozdiel.

Položme si predsa len jednu podstatnú otázku, aj keď pre všetkých chápavejších sa bude zdať možno zbytočná. Komu prináša najväčší osoh rast (vraj slovenskej ) ekonomiky?
Prináša osoh štátu? Prináša osoh občanom? Prináša osoh majiteľom firiem?

Bez dlhého uvažovania sa dá skonštatovať, že prináša osoh najmä majiteľom firiem, pretože 80% ich čistého zisku, ktorý vytvára pracovná sila končí v ich vreckách, na ich kontách, v ich drahých autách, dovolenkách, vilách…atď. Zvyšných 20% vo forme výpalného ( oficialne nazývané ako daň) končí v štátnom rozpočte. Je to v skutočnosti poplatok za to, že štát a štátne orgány umožňujú systém, v ktorom časť spoločnosti hodnoty tvorí a druhá časť si ich drzo privlastňuje.

Či tento rast pomôže aj štátu a štátnym orgánom?

No trocha predsa len áno, pretože z viac privlastneného zisku musí súkromná firma odviesť vyššie „výpalné“, no na druhej strane su tu mnohé zahraničné firmy, ktoré majú svoje sídla mimo územia SR a tak zisk, odteká mimo SR a mimo SR je i zdanený a veľká časť zdanená ani vôbec nie je, nakoľko sa uloží v daňových rajoch.

No a čo ten čo svojou prácou zisk vytvára? Teda bežný zamestnanec?

Možno sa mu ujde o pár omrviniek viac a keďže klesá nezamestnanosť, menej ľudí je odkázaných na sociálny systém a môžu pokojne pracovať na svojho kapitalistu. Jasným dôkazom toho, že rastúca ekonomika neznamená lepší život pre bežných občanov je informácia, že zadĺženosť slovenských domácností neustále prudko narastá. To znamená, že firmám sa darí najmä pre to, že už dnes zjeme to, na čo zarobíme až zajtra. Ak to raz ale krachne, čo nebude trvať až tak dlho, tak každému zostane čo jeho jest, ako by povedal pán farár. Majiteľom firiem naplnené účty a zadlženým ich dlhy atakto „spravodlivo“ rozdelení vstúpime do ďalšej hospodárskej krízy.

Nuž teda pekne od Vás pán premiér, že sa radujete z bohatnutia bohatých a zadlžovania chudobných. „Ľavicová politika, jak sa patrí.“ Pre všetkých nás, ktorým je jasné, že zlepšenie daného stavu a zmena v uvažovaní politikov je vec ďalekej budúcnosti, aspoň spoločné želanie, aby politici aspoň skončili už so silvestrovským táraním a blbnutím a nerozčuľovali obyčajných ľudí. Slivester je už niekoľko dní za nami, tak si to ráčte páni, s prepáčením politici, konečne uvedomiť.

Ján Zmeko