Na Slovensku sa množia vandalské činy, ktoré poškodzujú pamätníky Červenej armády a ďalšie pamätníky z dôb socializmu. Po likvidácii pamätníkov a búst z obdobia socializmu na Ukrajine, sa hon na pamätníky a všetko komunistické rozbieha po novom aj v Poľsku. V Maďarsku je kosák a kladivo zakázaný symbol. Situácia tam dospela do takých absurdít, že hroby červenoarmejcom a komunistom na ktorých bol kosák a kladivo, jednoducho túto symboliku pretreli červenou farbou a úplne tým sprznili tisíce hrobov. Na Slovensku volá po odstránení sochy komunistu Mareka Čulena z pred Úradu vlády SR v Bratislave poslanec Dostál, ktorý inicioval viacero antikomunistických zákonov.

Veľakrát sú poškodzované na týchto pamätníkoch kosáky a kladivá. Chcú si niečo dokázať a mstiť sa na kosáku a kladive, ktorý bol symbolom Sovietskeho zväzu, ako krajiny a tiež symbolikou komunistického hnutia? Vojaci Červenej armády nasadzovali svoje životy a 20 miliónov Sovietov ich aj v tejto najstrašnejšej vojne stratilo. Bojovali pod červenou zástavou s kosákom a kladivom. To bol štátny symbol, symbol ich boja a krajiny. Dnes sa však démonizuje a sú dokonca jasné snahy o jeho zakázanie. Kosák a kladivo na pamätníku Červenoarmejcov je z historického hľadiska jeho legitímnou súčasťou. Kosák a kladivo nikdy nezabíjali, je to len symbol hnutia. Zabíjajú vždy ľudia. Podľa ich logiky by bolo určite na mieste zakázať aj kresťanský kríž, veď pod jeho symbolikou konali ľudia nehorázne zverstvá, zakážme aj vlajku a symboly USA, Veľkej Británie, Francúzska, Španielska, Belgicka, Nemecka, Talianska…..keď pod ich symbolmi boli vyvraždené milióny ľudí v koloniálnej ére, tak isto aj v novodobých vojenských intervenciách… keď už znevažujete kosák a kladivo… podľa tejto logiky je každý symbol hnutia, alebo štátu krvavý, lebo v rôznych etapách sa pod týmito symbolmi diali neprávosti, tak aká spravodlivosť. Nech dokážu svoju spravodlivosť aj pri ostatných symboloch, ktoré sú pričinením ľudí, krvavé…

Pamätník osloboditeľskej Červenej armády na Námestí osloboditeľov v Košiciach sa stal objektom vandalizmu už mnohokrát, kedy boli z neho odtrhnuté kosáky a kladivá a za týmito činmi boli známi to košickí „umelci“, ktorí týmto svojim konaním inšpirovali aj iných „bojovníkov za demokraciu“. V apríli tohto roku sa napr. vandalským činom chválil ďalší mladý muž, ktorého status si prečítajte v priloženom obrázku:

Len chudáci sa odbavujú na sochách a pamätníkoch, ktoré sa nemôžu nijako brániť. Smutné na tom je to, že niektorými kruhmi na Slovensku sú títo vandali ospevovaní priam ako hrdinovia… niečo choré sa šíri v tom našom štáte… My sa pýtame, kto sú títo antikomunistickí „hrdinovia“, že si môžu prísť na oficiálny pamätník Červenej armády a svojvoľne si z neho osekávať kosáky a kladivá, ktoré tam boli inštalované, pritom kosák a kladivo bol v štátnom znaku Sovietskeho zväzu a Červenej armády a títo hrdinovia, ktorí zahynuli pri našom oslobodzovaní boli v tej dobe príslušníkmi tejto Červenej armády a tak isto občanmi ZSSR.

Antikomunisti si však svoju zlosť vybíjajú väčšinou práve na symboloch. Milujeme ľudí, ktorí dokážu byť obrovskí humanisti, keď dôjde na otázku o komunistických zločinoch. Dokážu nám srdcervúco opisovať utrpenie obetí a vymenujú nám všetku zlé, čo sa len pri tomto slovo nájsť dá, no akonáhle sa toho istého človeka spýtame na obete kapitalizmu, vysmeje vás a s úsmevom na tvári vás odbije stým, že kapitalizmus nemá žiadne obete.  Dnešný antikomunista a podporovateľ kapitalizmu, revíziu obetí svojej ideológie s ľadovou vážnosťou prehliada.

Vzdor-strana práce