Malé zamyslenie sa k súčasnému prepadu KSČM: Čaká KSČM scenár slovenských komunistov?

Upadajúci trend KSČM je badať už dlhšiu dobu. KSČM patrila v Európe za posledných 30 rokov k najsilnejším a najstabilnejším komunistickým stranám a aj preto je zaujímavý upadajúci trend, ale zase nie nepochopiteľný. Celkovo ľavica ako taká je v úpadku vo väčšine Európy a či už to je ľavica sociálnodemokratická, alebo komunistická. V Čechách výrazne upadla aj ČSSD a posledný prieskum ukázal, že ľavica v Českej republike je na historickom minime. Nechcem byť zlým prorokom, ale je dosť možné, že KSČM bude ďalšie voľby bojovať o udržanie v parlamente a môže z neho aj vypadnúť, keď si uvedomíme, že v nedávnych komunálnych voľbách KSČM dosiahla celorepublikovo len 4,82 %… Ešte pred 10timi rokmi mala KSČM viac ako 100-tisíc členov, v roku 2017 to bolo už len 37 402 členov.

KSČM dopláca na svoju prestarnutosť, kedy jej za posledné roky ubudlo, väčšinou zomrelo niekoľko desiatok tisíc členov strany a tak isto aj voličov. KSČM má problém s novými tvárami a chybou bolo aj opätovné zvolenie Filipa za predsedu KSČM, ktorý mal na predsedníckom poste už dávno skončiť, no drží sa tam zubami nechtami ďalej… Najviac však KSČM dopláca na ukradnutie svojich protestných voličov hlavne Babišom a Okamurom.

To, že strana je prestarnutá, stala sa prakticky štandardnou systémovou stranou a nie revolučnou, perspektívnou, modernou antikapitalistickou a komunistickou stranou s jasným prepojením na mladých, pracujúcich a odbory a skĺzava tiež do konzervatívno-nacionalistických vôd, odpudila od seba množstvo mladých ľavicovo ( aj keď mnohí to o sebe ani nevedia )  ladených mladých ľudí, ktorí cítia, že tu niečo smrdí, no svoje nádeje vkládajú napr. aj do Pirátov. Práve Piráti tou svojou určitou rebéliou a revoltou pritiahli k sebe množstvo protestne naladených mladých ľudí, ktorí napr. v západnej a južnej Európe sú práve voličskou a členskou kostrou komunistických a antikapitalisticko-ľavicových strán.

Funkcionári KSČM sa prispôsobili kapitalizmu a užívajú si politické výhody s tým späté a preto sa u nich už veľmi nedá ani hovoriť o nejakom antikapitalizme, a väčšina členskej prestarnutej základne nostalgicky spomína na socializmus v ČSSR a mladých perspektívnych komunistov je medzi nimi minimum a tak hlavne Babišova strana a Okamurovci im odobrali strednú generáciu a starších voličov a Piráti potencionálnych mladých voličov a tak KSČM ostáva stále stenčujúca sa prestarnutá členská a voličská základňa tých najvernejších.

KSČM je ale stále silnou stranou, s ktorou na politickej scéne musia rátať a môže vyťažiť na nejakých škandáloch a strate popularity Babišovcov a Okamurovcov (to by sa však musela prestať správať smerom k Babišovi a jeho vláde, ako poslušný psíček na obojku, ktorý keď pán zapíska, psíček pribehne a zahlasuje za… Takto ich Babiš vymaže z politickej mapy oveľa skôr, ako si to vôbec uvedomujú). KSČM môže byť súčasťou parlamentu aj po ďalších voľbách a aj keby vypadla z parlamentu, tak môže sa opäť v budúcnosti do neho vrátiť, ako to napr. dokázalo KDÚ-ČSL, lebo bude ťažiť zo zlyhaní iných strán. To však dokáže len obrodená KSČM, ktorá sa stane jasnou modernou antikapitalistickou a komunistickou ľavicovou alternatívou aj pre mladú generáciu.

Je však možné, že keď sa KSČM dostane mimo parlamentu, tak nastanú rôzne trieštivé tendencie, začnú sa štiepiť, vznikať z jej členskej základne nové komunistické strany, alebo sa objaví na scéne nová ľavicová antikapitalistická strana s novými hlavne mladými tvárami a to by znamenalo rovnaký vývoj úpadku, ako zaznamenala u nás KSS, keď opustila parlament a spamätať sa z toho nevie komunsitická ľavica na Slovensku doteraz…takže je možné, že niečim podobným si prejdu v blízkej budúcnosti aj naši kolegovia z Českej republiky, lebo sústavný pád preferencií KSČM pre túto stranu neveští nič dobré.

 Miroslav Pomajdík – Vzdor-strana práce

Šialený antikomunizmus v Poľsku naberá na obrátkach: Vo Varšave zničili pamätník padlým vojakom Červenej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní mesta!

Poľské úrady dali zlikvidovať tento pamätník, ktorý bol prakticky posledným pamätníkom padlým vojakom Červenej armády vo Varšave, ktorý sa ešte nachádzal mimo cintorína padlých Sovietov. Ostatné boli odstránené už skôr. Pamätník stál na mieste, kde boli v roku 1944 pochovaní padlí vojaci Červenej armády, ktorí oslobodzovali Varšavu. Pripomeňme, že pri oslobodzovaní Poľska padlo až 600-tisíc vojakov Červenej armády. Nacisti postupne vyvražďovali poľský národ a keby nebolo ZSSR, tak nacisti by poľský národ totálne vyhladili.

Tak ako na Ukrajine, tak aj v dnešnom Poľsku prebieha masové ničenie všetkých pamätníkov, ktoré sú spojené so socializmom a ničeniu sa nevyhlo aj množstvo pamätníkov vojakov Červenej armády, ktorí porazili nacizmus.

V Poľsku sú vo veľkom súdení a prenasledovaní dnešní členovia Komunistickej strany Poľska a samotná strana čelí obrovskému diskriminačnému tlaku a prakticky funguje v poloilegalite.

Vzdor-strana práce tvrdo odsudzuje zničenie tohto pamätníka. Ničenie pamätníkov Červenej armády je výrazom barbarstva, ktorý môžeme zrovnávať s akciami Talibanu, či Islamského štátu, ktorí systematicky ničili všetky pamiatky, ktoré nevyhovovali ich ideológii, presne tak, ako sa to dnes deje v Poľsku a na Ukrajine… Historická pravda nemôže byť zničená kladivom!

Vzdor-strana práce

„Protiimigrantský hrdina“ Salvini ukázal svoju pravú tvár bojovníka za kapitalizmus, keď odmietol znárodnenie talianskej diaľničnej siete

Politici ako Salvini sa hrajú na veľkých obrancov Európy proti imigrantom, no na druhej strane ich kapitalistická politika túto masovú imigráciu vyvoláva! Taliansky minister vnútra Matteo Salvini, ktorý si svoju popularitu založil na tvrdom postupe proti imigrantom ukázal, aký je to populista, ktorý len ťaží z momentálnej hystérie z imigrantov a nie je ničím iným, ako ďalším z rady politikov, ktorí sa hrajú na nejakých antisystémových politikov, pritom stále a vždy bude podporovať kapitalizmus, z ktorého všetky tieto problémy pochádzajú.

Krásne sa odhalil aj tým, že sa postavil proti znárodneniu ďalničnej siete v Taliansku. Talianska vláda rozmýšľa aj pod udalosťami okolo tragédie pádu mosta v Janove, kde zahynulo 43 ľudí, že znárodní diaľnice v Taliansku, no veľký to „antimigrantský hrdina“ Salvini sa tvrdo ohradil proti zoštátneniu diaľnic, tým pádom vidíte, na koho stranu sa stavia, na stranu kapitalizmu a kapitalistov, ktorí si vďaka súkromnej diaľničnej siete pakujú vrecká a nie na stranu pracujúcich, ktorí by sa takto stali pánmi svojich vlastných diaľníc.

Dnes stačí nadávať na imigrantov a hneď to prináša politické body tomu, alebo tomu politikovi, ktorý s tým prichádza, no títo politici ako Salvini majú len tvrdé reči, no absolútne nechápu podstatu imigrantskej krízy a ako ju reálne vyriešiť, nakoľko podporujú kapitalizmus, ktorý to všetko spôsobil.

Krajiny tretieho sveta sú tvrdo vykorisťované európskymi a svetovými korporáciami z najbohatších kapitalistických krajín, pochádzajúcich aj napr. z Talianska, tieto korporácie tam drancujú prírodné bohatstvo týchto štátov, pracujúcim platia smiešne mzdy a štátom smiešne dane, korumpujú miestnu štátnu správu, takže doslova tieto rozvojové štáty rabujú. Pomáhajú ničiť ich domáce trhy a destabilizujú ich hospodárstvo záplavou vlastných produktov, podporujú rôzne vojnové konflikty a priame vojenské intervencie, kde umierajú státisíce ľudí.

Ide o pokračovanie kolonializmu v modernom šate a práve preto títo ľudia utekajú zo svojich krajín, veď kto by chcel utekať zo svojej krajiny, keby sa tam mal dobre a vedel sa dôstojne uživiť. Toto Vám však politici ako Salvini nepovedia, ide o populistov, ktorí na jednej strane podporia svoje nadnárodné korporácie, aby ešte viacej drancovali krajiny tretieho sveta, čo spôsobuje chudobu týchto krajín a na druhej strane sa chvastajú, ako zatočia s imigrantmi, tými imigrantmi, ktorých vytvára práve ich kapitalistická neokoloniálna politika…

Politici ako Salvini budú robiť všetko preto, aby udržali kapitalizmus a udržali vládu oligarchov a miesto odstránenia hlavných príčin, ktoré vyvolávajú chudobu a následné imigrantské vlny, budú robiť na jednej strane silácke gestá, populistické divadielko pre ľudí a na strane druhej, ich kapitalistická politika bude vytvárať stále väčšiu chudobu v krajinách tretieho sveta a prehlbovať tak imigrantskú krízu.

Práve upútavaním svojho hnevu na imigrantov a obyvateľov inej národnosti pomáhame upevniť moc kapitálu, budeme sa biť, strieľať, vraždiť i nenávidieť medzi sebou. Kapitalistické princípy zostanú a to aj keď sa navzájom vyzabíjame. Kritika kapitalizmu možno znie ako omieľané a nerealizovateľné klišé, ale reálne iná možnosť ani neexistuje! Bedač sa nevyparí žiadnym zákazom ani prijatým zákonom!

Tak sa zamyslite nabudúce, keď budete tlieskať takýmto kapitalistickým politikom ako Salvini, ktorí budú vždy slúžiť tej najbohatšej oloigarchii a kapitalizmu, ktorý im umožňuje rozprávkovo bohatnúť na úkor nás pracujúcich!

Vzdor-strana práce

Dzurindova vláda sprivatizovala štátnu budovu za smiešnu sumu, dnes za ňu štát zaplatí možno až 21 miliónov EUR !!!

Dzurindova vláda sprivatizovala štátnu budovu a pozemky niekdajšieho Výskumného ústavu zváračského za vtedajších 20 miliónov korún, čo je dnes v prepočte 663 878 Eur a teraz túto kedysi štátnu budovu ide súkromník prenajať nášmu štátu za 1,42 milióna Eur za rok a potom ju štát chce kúpiť a podržte sa, odhadovaná cena po rekonštrukcii je niekde okolo 21 miliónov EUR!!! Takže Dzurindova vláda predala túto budovu ( hodilo by sa výraz darovala ) za 663 878 Eur a dnes túto svoju sprivatizovanú niekdajšiu budovu ide štát kúpiť za možno až 21 miliónov EUR !!!

Slovenská privatizácia štátneho majetku bola zločinom, z ktorého tiekli miliardy Eur do vrecák zahraničným privatizérom a ich domácim prisluhovačom, miesto toho, aby naplňovali domáci rozpočet. Keď sa pozrieme do Nemecka, či Francúzska tak zistíme, že strategické podniky ako ropné spoločnosti, elektrárne, teplárenstvo, plynárne sú v rukách týchto štátov a zisky putujú do štátnej pokladnice.

Slovensko privatizáciami, ktoré začali po páde socializmu, pokračovali za Dzurindu a pokračujú ďalej, stratili okrem obrovskej „kôpky“ peňazí aj to najdôležitejšie..suverenitu, nakoľko sme prišli o naše hospodárstvo a stali sme sa protektorátnym štátom medzinárodnej a domácej oligarchie, ktorá má svojich verných zástupcov a obhajovateľov v každej jednej parlamentnej strane a každej strane, ktorá udržiava kapitalizmus.

Uvedomme si fakt, že každá vplyvná parlamentná strana na Slovensku je financovaná oligarchiou, ktorá ovláda Slovensko, ide o 5-6 finančných skupín, ktorým je prakticky jedno, kto vyhrá voľby, lebo oni investovali do všetkých, takže zarobia tak, či tak. Vo voľbách si volíme jednu, druhú, alebo tretiu finančnú oligarchiu, ktorá nás bude najbližšie 4 roky ovládať. Voľby sú tragikomická fraška, lebo v kapitalizme majú v rukách moc len tí, čo majú kapitál a peniaze.

Vzdor-strana práce

Viac sa o tejto kauze dočítate aj TU: Zbabraná privatizácia sa vrátila ako bumerang

Výsmech pre poctivo pracujúcich: Slováci vymysleli sociálnu sieť pre bohatých, ktorí sa na nej chvastajú svojim bohatstvom

Už dávnejšie bola zverejnená na TV novinách Markízy reportáž o sociálnej sieti, ktorú vymysleli 5ti Slováci a ktorá je určená pre najbohatších ľudí, ktorí sa chcú so svojim bohatstvom verejne pochváliť, ale aj pre tých, ktorých život boháčov zaujíma. Ževraj je nuda byť bohatým, keď vás nikto nevidí… Členom tejto sociálnej siete sa môže stať každý, kto mesačne zaplatí 1 000 eur, áno počujete dobre, mesačne 1000 eur. Členmi sú zatiaľ 12 ti ľudia a väčšinou ide o dedičov z bohatých rodín , či detičiek bohatých rodičov…

Ako zhodnotili a teraz počúvajte dobre psychológ a sociológ, tak vlastne podobné aktivity sú úplne normálne, lebo aj v histórii aristokracia sa chcela dištancovať sociálne od väčšiny obyvateľstva a že byť členom podobných spolkov má výhody, lebo človek sa dostane do lepšej spoločnosti, bude mať lepšie sociálne kontakty, dostane sa k zdrojom , sláve… Na záver sociológ skonštatoval, že to môže niekoho poburovať, ale keby sme to brali optimisticky, tak že títo ľudia ukazujú , že niečo dosiahli a môžete to dosiahnuť aj vy a psychológ to fakt tiež „zabil“, lebo že táto skupina vyžaduje len peniaze, takže aj človek so žiadnymi schopnosťami, či úspechmi si vie ten status elity zaplatiť… Reportáž si môžete pozrieť TU

No čo k tomu dodať, chce se mi blejt velebnosti…, takže ukazovanie sa nejakých zbohatlíckych detičiek, dedičov, či nejakých zazobaných vykorisťovateľských magnátov, ktorí žijú z našej práce, tým, že my pracujúci na nich makáme, trieme biedu, ledva prežívame, poctivo a príkladne žijeme a aj keď dostaneme výplaty, tak žijeme v skromných podmienkach a prepadávame sa čoraz viacej do statusu pracujúcej chudoby tak to je niečo fajn..normálne…, ešte by som pochopil, že vznikla nejaká takáto sieť, kde boháči ukazujú, ako pomáhajú chudobným, aj keď aj to je u väčšiny iba reklama a  farizejstvo…ale aspoň sa ukazuje to, že treba pomáhať, keď mám viacej, ale ukazovať sa, kde v akom luxusnom súkromnom lietadle chlastám s nejakými pipenkami, ktoré sa tiež, ako naša nemenovaná poslankyňa, radi zbavujú nohavičiek, tak to je silná káva…a psychológ a sociológ vás ešte presviedčajú, veď to je fajn, že takto nás chudobnejších motivujú, že toto môžeme mať aj my…, v preklade, že aj my si takto môžeme užívať, vystatovať sa, šíriť amorálne hodnoty..já já já jenom já… Mňa v živote motivovala vždy statočnosť ľudí, ktorí sa postavili za utláčaných, ktorí neváhali položiť aj život, pri obrane svojho národa, spoločenstva, ľudí, ktorí chceli svojimi nápadmi zlepšiť život celému ľudstvu, pozdvihnúť svoje krajiny z biedy a útlaku…ale to sa asi už nenosí, dnes nás majú podľa všetkého motivovať ľudia, ktorí sa s prepáčením, dobre nažerú, ožerú a užijú si v luxuse, ktorí si nakúpia najdrahšie veci a majú najlepší bezstarostný život, rozhadzujú všade „prachy“… chodia v najznačkovejších a najdrahších „vohozoch“, egoistické schránky, ktoré žijú len pre pôžitok… to sú tie motivačné celebrity dneška, konzumnej chorej doby…

Veď toto je presne tá rozprávka kapitalizmu, ktorá nás drží v tom, že každý má šancu byť bohatý a tým pádom majú ľudia vidinu rozprávkového života smotánky a tak budú radšej presadzovať svoje egoistické chúťky, pred pravými hodnotami, aby sa aj oni vyšplhali hore a pošliapali všetkých ostatných. Pred solidaritou, vzájomnou pomocou, spoluprácou a porozumením ľudí, aby mysleli na blaho spoločnosti, svojich priateľov, známych, že len spolu dosiahneme súdržnú, spokojnú a spravodlivú spoločnosť. Títo mladí tvorcovia tejto sociálnej siete pre boháčov budú za chvíľu oslavovaní, že tot sú príklady mladých úspešných ľudí, ktorí mali výborný nápad, zarobili a prispeli k „rozvoju“ Slovenska a podobné „poučky“ neoliberalizmu… no nikto už nepovie, že jediné čo ich motivovalo, bolo aby sa čo najskôr „napakovali“ a aby šírili zhovadilé posolstvo pre ďalších ľudí, že ukazovať sa a chvastať koľko mám prachov a vy nemáte, ako si užívam a vy nie… šíriť pokrivené hodnoty a ešte tvrdiť, že to je fajn, že toto je to, na čom záleží, keď toto je niečo pozitívne…tak sorry , ale ja som potom asi veľmi narušený jedinec, lebo ja toto nepovažujem za niečo pozitívne a niečo, z čoho si mám brať príklad…

Pre mňa sú hodnoty niekde úplne inde a preto som aj vo Vzdore-strane práce, lebo cítim, že sme tu nato, aby sme si pomáhali, aby sme neboli ľahostajní k diskriminácii, chudobe, násiliu, kriminalite, karierizmu, pýche, ľuďom, ktorí bažia po moci, bohatstve a nakazili túto spoločnosť rozprávkou, že veď všetci môžme byť egoistickí boháči, no bohatstvo jedného, znamená chudobu druhého, preto bojujeme za spravodlivosť, za dôstojný život pre všetkých, proti kapitalizmu, ktorý zabíja ľudskosť a kde nás budú ovládať a bohatnúť na nás iba tí hore, tá úzka skupina oligarchov- buržoázie a ktorá sa nám bude na podobných sociálnych sieťach a z médií vysmievať, naaaaa a kukajte vy žebráci, ako sme sa napakovali a užívame si na váš účet, párty, chlast, drogy, žrádlo, orgie, zábavu, máme kedy sa nám zažiada… Nie ďakujem toto nie a proti takýmto sa budeme vždy tvrdo stavať! Život je o inom a pre mňa bohatstvo neznamená radosti konzumného sveta, pre mňa je bohatstvo v sile vzájomnej pomoci a súdržnosti ľudí.

Miroslav Pomajdík- predseda Vzdoru-strany práce

P.S: Ján Keller jasne poukazuje aj na fakt, že pracujúci stále chudobnejú, stagnujú im platy a elita bohatne stále viac a viac: „Medzi elitou a deklasovanými je pestrý vejár stredných vrstiev. Všetci sociológovia sa fakticky zhodujú v tom, že bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú – a dá sa to veľmi presne vyjadriť, štatisti­cky zachytiť. U strednej vrstvy je však veľmi zložité zistiť nakoľko stagnuje, bohatne či chudobnie, pretože v rôznych sociológiách je vymedzenie strednej vrstvy od 20 do 80 percent spoločnosti. Ak dáte do strednej vrstvy členov pomocnej elity, tak stredná vrstva bohatne, ak do strednej triedy zahrniete tých nižších a tých ešte pod nimi, ktorí sú v stredných vrstvách len preto, že sa obrovsky zadlžujú, tak stredné vrstvy príjmovo stagnujú, alebo dokonca klesajú. V roku 1996 napísal Alain Lipietz knihu Société en sablier, voľne preložené Spoločnosť presýpacích hodín. V nej hovorí, že počas tridsiatich povojnových rokov vyzerala spoločnosť ako vzducholoď. Horné vrstvy boli malé, spodné boli tiež zanedbateľné a stredné vrstvy, to bola tá vzducholoď, ktorá sa nedotýkala zeme, pretože aj tí dolní mali nejaké príjmy. Od polovice sedemdesiatych rokov sa zo vzducholode stávajú presýpacie hodiny. Hore je pomerne malý počet ľudí s obrovskými majetkami, dole sa hromadia ľudia deklasovaní a priestor pre stredné vrstvy uprostred sa ustavične zužuje. Stredné vrstvy čoraz zreteľnejšie cítia, ako im uhýba priestor pod nohami, ako im hrozí, že sa prepadnú do spodnej časti presýpacích hodín. To, čo Lipietz vyjadrujte obrazne, ukázal Louis Chauvel na šanciach, príjmoch a generačných vzťahoch stredných vrstiev. Podľa neho vo Francúzsku polovica príslušníkov stredných vrstiev, respektíve ich potomkovia zažijú v priebehu asi 15 až 20 rokov sociálne deklasovanie. Polovica z nich sa presype bližšie k spodku presýpacích hodín.“ Celý jeho článok nájdete TU:

V poľských táboroch zahynulo 50 000 Červenoarmejcov, Ukrajincov, Bielorusov, Rusov a Rusínov: Ako to bolo naozaj so sovietskym obsadzovaním Poľska v roku 1939

Poliaci radi hovoria o zločinoch Sovietov na ich národe, no čo sa týka poľských zločinov za vlády Piłsudského v rokoch 1918-1939 , o tom zdarne mlčia a svet o nich prakticky nič nevie. Tak isto panuje obecný názor, že Sovieti si rozdelili spoločne s nacistami Poľsko. Narozdiel od Nemecka, ktoré obsadilo poľské územia, na ktoré nemali žiaden nárok, Sovieti si zobrali späť iba tie územia, ktoré Poliaci okupovali a násilne si ich po 1.svetovej vojne privlastnili. Išlo o etnické územia Bieloruska, Ukrajiny a Litvy, ktorých príslušnosť k ZSSR potvrdili aj Dohodové mocnosti na mierových konferenciách tzv. Curzonovou línou v roku 1920, ktorú však Poliaci nerešpektovali a násilne ich vojensky obsadili a okupovali až do roku 1939, kedy ich pričlenil ZSSR opäť k svojmu územiu.

Nehovorí sa tiež o obetiach z radov zajatých príslušníkov Červenej armády, ktorí boli v rokoch 1919 až 1921 počas vojny medzi Poľskom a ZSSR internovaní v desiatkach poľských zajateckých táboroch. Poliaci zajali približne 150-tisíc červenoarmejcov a ďalších približne 50-tisíc civilistov, ruských bielogvardejcov a členov nacionalistických ukrajinských a bieloruských hnutí. Najznámejšími tábormi, kde zomrelo až 30 000 zajatcov boli  Strzalkowo a Tuchola. Vďaka otrasným podmienkam, ktoré panovali v týchto táboroch, zomrelo na hlad, zimu, choroby a pri popravách za 3 roky existencie táborov, približne 50 000 tisíc Rusov, Ukrajincov, Bielorusov a Rusínov. ( z toho bolo 40 000 príslušníkov Červenej armády a 10 000 civilistov, bielogvardejcov a členov nacionalistických hnutí). Takže prakticky môžeme hovoriť, že to boli tiež koncentračné tábory, kde dochádzalo k masovým úmrtiam väzňov.

Poľsko a jeho agresívna politika  

Po 1. svetovej vojne získalo Poľsko nezávislosť a na jeho čelo sa postavil diktátor Piłsudski. Piłsudského politika bola silne imperialistická a nacionalistická. Vyznačovala sa netolerantným postupom, kedy Piłsudski nechcel ani len počuť o právach Rusínov, Bielorusov, Ukrajincov… Piłsudski sa nechal počuť, že: „Poľsko je vlastne bez hraníc, a všetko, čo môže získať na západe, bude darom koalície, lebo tam vlastným silám nevďačíme za nič. Naproti tomu za zisky na východe budeme vďačiť výlučne sebe, našim vlastným vojenským silám.“

Tak postupovala aj poľská reprezentácia, ktorá sa pri určovaní západnej hranice Poľska plne spoľahla na Dohodu, no pri konštituovaní východných hraníc, ktoré Poliaci vytvárali vojnou, boli na odporúčania Dohody hluchí. Poliaci začali od konca roku 1918 postupne obsadzovať západnú Ukrajinu, západné Bielorusko a veľkú časť Litvy. Poliaci dokonca obsadili aj dnešné hlavné mestá týchto republík- Kyjev, Vilnius a Minsk. Poľsko neakceptovalo Dohodu vytýčenú hranicu a 25. apríla začali Poliaci novú ofenzívu a 7. mája dobyli Kyjev. Červená armáda podnikla protiútok a postupne vytlačila poľské jednotky z Bieloruska a západnej Ukrajiny a osloboďila mestá Vilnius, Minsk, Kyjev. Červená armáda vytvorila na odrazenie Poliakov dve armádne zbory- Juhozápadný, ktorý viedol Jegorov so Stalinom a Západný, ktorý viedol Tuchačevský. Juhozápadný armádny zbor mal za úlohu vytlačiť Petruľové jednotky z Ukrajiny a Západný armádny zbor udrel priamo na Poliakov. Červená armáda sa zastavila asi 40 km pred Varšavou.

Poľsko podpísalo s boľševickou mocou zmluvu o prímerí na základe hraničnej čiary, ktorú navrhla Najvyššia rada Dohodových mocností dňa 8.decembra 1919. Lordom Curzonom, ministrom zahraničných vecí Veľkej Británie bola podľa etnického kľúča vymedzená hranica medzi Poľskom a ZSSR, ktorá vošla do dejín pod názvom Curzonová línia. Po vytlačení Červenej armády z Poľska, Poliaci nerešpektovali Curzonovú líniu a znova obsadili oblasti, na ktoré nemali podľa zmluvy nárok a držali ich až do roku 1939.

mapa

Poliaci na dobytých územiach praktizovali asimilačnú politiku, ktorej padli za obeť tisíce ľudí. Popravy, perzekúcia, lynčovanie a vypaľovanie nepoľských dedín, tým všetkým prešlo rusínske, ukrajinské, bieloruské obyvateľstvo, čo sa potom stretlo s krvavou odvetou zo strany ukrajinských banderovcov. Curzonová línia je často zamlčovaný fakt, ktorý hrá podstatnú rolu aj v ďalších sovietsko-poľských vzťahoch a ešte sa k nej vrátime. Je dôležité povedať, že v Poľsku od roku 1918 do jeho okupácie nacistami v roku 1939 vládol diktátorský režim, ktorého víziou bolo aj zničenie Československa a jeho rozdelenie medzi Poľskom a Maďarskom. Poľské a maďarské vzťahy s diktátorským Hortyho režimom boli vrúcne a Poľsko plne vždy podporovalo maďarské snahy začleniť Slovensko pod Maďarov a snívalo o spoločných poľsko-maďarských hraniciach, čo sa im aj neskôr splnilo, keď sa rozdeľovalo Československo.

V roku 1934 podpísalo Poľsko, ako prvá európska krajina s nacistickým režimom Pakt o neútočení. Nacisti neskôr svojho spojenca Poľsko obdarili počas Mníchovskej zmluvy časťami územia Československa. Dostali celé Tešínsko a ďalšie územia na Slovensku v oblasti Spiša a Oravy. Nacistickí pohlavári boli pozývaní do Poľska pri rôznych podujatiach. Poľsko a Nemecko bolo až do roku 1939 veľkými spojencami.

ZSSR deklaroval snahu brániť Poľsko proti nemeckému útoku, kedy Sovieti navrhli vyslať Červenú armádu na východ Poľska, kde by sa postavila Nemecku. Poliaci odmietli s tým, že oni nikdy nedovolia, aby Sovieti prenikli na ich územie a keď to ZSSR spraví, tak budú proti ich armáde bojovať.

ZSSR a jeho postup do Poľska

Pri rozdeľovaní Poľska, ktoré sa uskutočnilo medzi Nemeckom a ZSSR v roku 1939, podľa tzv. paktu Ribentrop- Molotov, si ZSSR nárokoval len na tú oblasť, ktorú mu garantovali ešte dohodové mocnosti, tzv. Curzonová línia, ktorej sme sa venovali vyššie v texte. Tiež si musíme uvedomiť fakt, že ZSSR vstúpilo do vtedajšieho Poľska až 17. septembra, kedy už prakticky poľský odpor voči Nemecku skončil, čo vyhlásila poľská vláda a ZSSR tak nijak vojensky nedopomohol k porážke Poľska a bola tu tiež hrozba, že nacisti sa nezastavia pri dohodnutej hranici a obsadia celé územia vtedajšieho Poľska. ZSSR však zabral len tie územia, ktoré im ešte prisľúbili Dohodové mocnosti po 1.sv. vojne a boli vyčlenené na základe etnického kľúča tzv. Curzonovou línou, ktorú Poliaci neakceptovali a prakticky tieto územia okupovali 20 rokov. ZSSR si nezobrali nič naviac a rešpektovali Curzonovu líniu a obsadili len toto územie, ktoré im priklepla Dohoda pred 20timi rokmi.

Prečo Spojenci po obsadení časti Poľska v roku 1939 Červenou armádou nevyhlásili vojnu aj ZSSR, tak ako to spravili voči Nemecku? Lebo Spojenci vedeli, že toto “spojenectvo“ ZSSR a Nemecka je len dočasné a že ZSSR robí všetko preto, aby oddialil vojnu s Nemeckom a získal tak čas na prípravu. Hovorí sa o Katyni, no nič sa už nehovorí o osudoch tisícov poľských vojakov, ktorí sa vzdali, alebo boli zajatí Červenou armádou v roku 1939. Z týchto poľských zajatcov bolo v roku 1941 sformované poľské vojsko o sile 96 000 mužov, z ktorých bolo 74 000 presunutých na Blízky východ k britskej armáde, kde po jej boku neskôr oslobodzovali južnú a západnú Európu. Z ostatných Poliakov, ktorí ostali v ZSSR sa sformovala 1. poľská poľná armáda s 5 divíziami o sile asi 107 000 mužov. Pri oslobodzovaní Poľska, poľské vojsko sformované Sovietmi malo až 400 000 mužov v 14 divíziách. Pripomeňme, že pri oslobodzovaní Poľska padlo asi 600 000 sovietskych vojakov.

Po 2.svetovej vojne tieto nároky potvrdili všetky spojenecké krajiny a definitívne hranice ZSSR boli totožné s Curzonovou líniou. Poľsko dostalo ako kompenzáciu územia na západe.

Miroslav Pomajdík- predseda Vzdoru-strany práce

Zdroje- Andráš, Matej, Severné hranice Slovenska, Kubko Goral, Bratislava 2007

Jelínek, Petr, Zahranično- politické vzťahy Československa a Poľska 1918- 1924, vydala Matica Slezská, Opava 2009

Lapitka, Marián, Tuchačevskij- Červený Napoleon, Historická Revue, 7/2001, ročník XII

Ukrajina stratila od pádu socializmu vyše 10 miliónov obyvateľov: Prognózy pre rok 2050 odhadujú, že obyvateľstvo Ukrajiny klesne o ďalších 6 miliónov

Je zaujímavé pozorovať, akými premenami prechádza Ukrajina. Nová majdanská chunta, alias ukrajinská vláda sa začala vysporiadávať so svojou socialistickou minulosťou. Z nacistických ukrajinských SSákov, banderovcov sa robia hrdinovia a hrdinská antifašistická minulosť Ukrajiny je pošliapávaná. Ukrajinská chunta znevažuje všetko z éry Sovietskeho zväzu, ževraj to bola temná etapa ich histórie…Keď sa však pozrieme na dejiny Ukrajiny v ZSSR bližšie, tak zistíme, že po 1. sv. vojne západnú Ukrajinu okupovali Poliaci a až vďaka ZSSR sa Ukrajina rozrástla na tak obrovský štátny útvar…

Západná Ukrajina bola opäť pričlenená k územiu Ukrajiny v roku 1939 a neskôr po vyhnaní nacistov, východné a južné územia, prevažne obývané Rusmi, boli pripojené k Ukrajine v roku 1922 vďaka Leninovi ( hlavne že jeho sochy teraz sfanatizovaní novodobí banderovski Ukrajinci ničia kde sa dá ) a Krym ( ktorý je už dnes súčasťou Ruska ), bol pripojený k Ukrajine za Chruščova.

Populačný boom na Ukrajine

Keď Ukrajina vstupovala do ZSSR mala okolo 26 miliónov obyvateľov a do roku 1941, kedy bol napadnutý ZSSR, sa počet obyvateľov Ukrajiny rozrástol až na 41 miliónov. Nacistickú okupáciu neprežilo na 8 miliónov obyvateľov Ukrajiny, no po vojne a opätovnom začlenení do ZSSR obyvateľstvo prosperovalo a do pádu socializmu a ZSSR sa rozrástol počet obyvateľov Ukrajiny až na 52 miliónov.

S pádom socializmu prichádza na Ukrajinu rozvrat

Po páde socializmu to však ide s Ukrajinou dole vodou, krajina je ekonomicky rozvrátená, vytunelovaná a od pádu socializmu do dnešných dní stratila Ukrajina, podržte sa, až 10 miliónov obyvateľov a dnes ich má niečo okolo 42 miliónov. ( presne toľko, ako pred 2. sv. vojnou, až tam sa populačne prepadla Ukrajina).

Marazmus Ukrajiny teda pokračuje a prognózy analytikov sú desivé, lebo Ukrajina sa bude naďalej vyľudňovať a prepadať do eše väčšieho chaosu. Prakticky Ukrajina je už dnes rozkúskovaná na oblasti, kde vládne ten, či onen oligarcha a Ukrajine tak hrozí ďalšie štiepenie, nestabilita, nepokoje a totálna destabilizácia štátu. Do roku 2050 sa odhaduje, že počet obyvateľov Ukrajiny klesne  na 36 miliónov. V dnešnej dobe pripadá na Ukrajine na 100 úmrtí iba 54 novorodencov. Toto všetko priniesol Ukrajine kapitalizmus a rozpad ZSSR…

Vzdor-strana práce

Peter Šťastný sa vo veľkom pohoršoval, že Slovensko, naša spoločnosť a hokej sú preto tak na tom zle, lebo nám tu podľa neho vládne komunisticko-eštebácka mafia: Je zaujímavé, že bol to práve socializmus, kedy bol hokej našou výkladnou skriňou a vybudovali sa štátne podniky s obrovskou hodnotou

Peter Šťastný sa vo veľkom pohoršoval, že Slovensko, naša spoločnosť a hokej sú preto tak na tom zle, lebo nám tu podľa neho vládne komunisticko-eštebácka mafia: Je zaujímavé, že bol to práve socializmus, kedy bol hokej našou výkladnou skriňou a vybudovali sa štátne podniky s obrovskou hodnotou, ktoré práve SDKÚ, ktorej poslancom bol aj Šťastný, rozpredali vo veľkej privatizačnej rabovačke!

Takéto bludy, čo hovorí Šťastný, žiaľ začínajú v našej spoločnosti získavať podstatné miesto. Ja sa pýtam, čo je to za blud, že nám tu vládne komunisticko-eštebácka mafia, ktorá ruinuje našu spoločnosť a hokej…

Už sa treba raz spamätať, komunisti a socializmus už tu nevládnu 29 rokov, to čo tu dnes je, je oligarchia, ktorá vznikla a získala moc v kapitalizme a bude vládnuť vďaka kapitalizmu ďalej, lebo tento systém im umožňuje rozprávkovo bohatnúť na náš úkor… a táto oligarchia tu vládla, či tu bol Mečiar, či Dzurinda, či Fico, či Radičová a či tu bude vládnuť Sulík s Matovičom…lebo oni sú jedna veľká rodina, aj keď pred nami hrajú veľké politické divadlo…a tí, čo boli v socializme členmi KSČ a po roku 89 prezliekli kabát a sú z nich veľkí kapitalisti, tak tí neboli nikdy komunistami, ani keď mali stranícku knižku, to boli vždy kariéristi, ktorí vždy prezlečú kabát, len aby sa niekde strčili a keby tu prevzali napr. moc Číňania, tak títo ľudia by prví si preoperovali oči

Práve socializmus dokázal to, že hokej mohol hrať každý, že nám tu rástli talenty, že hokej patril k výkladnej skrini našej spoločnej republiky a dosahovali sme úžasné výsledky a bola to práve generácia slovenských hokejistov, ktorá hokejovo vyrastala za socializmu, ktorá nám tu ako samostatnému Slovensku vybojovala titul majstrov sveta, druhé a tretie miesto a ďalšie úspechy…

ako náhle táto generácia odišla a prišla generácia mladých, ktorí už vyrastajú v kapitalizme, kedy u nás môžu hrať hokej večšinou deti bohatších Slovákov, kedy je to o peniazoch a kedy nám rapídne klesla základňa mladých hokejistov, lebo si to proste nemôžu dovoliť a tak prichádzame o talenty, tak to s našim hokejom nevyzerá veľmi dobre… tak o čom tu točí Šťastný…

Bol to práve socialistický režim, ktorý dotoval šport a mládež a kto chcel robiť nejak šport, tak mohol a nemusel rozmýšľať nad tým, či si to môžu dovoliť jeho rodičia. Socializmus tu vychoval obrovské hokejové talenty a teraz vidíme, ako to ide s našim hokejom dole vodou…

Ja som vyrastal na sídlisku s jedným našim dnešným hokejovým reprezentantom a on mohol hrať hokej aj kvôli tomu, že jeho rodina nemala nikdy núdzu na peniaze a čuduj sa svete, neskôr ten bohatý otecko figuroval v celoslovenskej afére tzv.olejárov… takže vidíme, kto si veľakrát v dnešnej dobe môže dovoliť dávať deti na hokej…

Štastný by mal Slovensku dať pokoj, dosť nám hanby spravil keď bol europoslanec za SDKÚ…ktorá tu rozpredala celé Slovensko a korupcia, aféry, rozkrádanie tiež len tak bujneli a štátny majetok sa vo veľkom sprivatizoval aj vďaka rôznym machináciám, čo bola prakticky obrovská rabovačka a krádež na nás všetkých… Tam už Šťastný nehovorí o nejakej mafii, ktorá nám tu sprivatizovala celé Slovensko…veď bol poslancom za SDKÚ… Jeho celé vyjadrenie si môžete pozrieť TU: https://www.facebook.com/sportsvk/videos/1783099015081638/?hc_ref=ARSi_8J8UgxRx6-mNqzt5nQQP3xvDJmXu6800ju8ih7S1Vhe4hDBGzZYkgivMDCF7u8&fref=nf

Keď už Peter Šťastný tak opäť hviezdi, pripomeňme si zopár jeho dávnejších perličiek, ktoré povedal, keď vstupoval do SDKÚ v roku 2008. Tak aby sa nezabudlo, čím nás tento pán kŕmil… Prečítajte si tie ódy na Mikuláša Dzurindu a výroky, ako nám tu Dzurinda priniesol blahobyt, obrovské bohatstvo, vysoké platy a ako tu všetko vybudoval Prajeme príjemnú zábavu…

Peter Šťastný povedal: „Ja vidím v tejto strane (SDKÚ) obrovský potenciál a budúcnosť a nádej slovenských občanov a Slovenska. Mikuláš Dzurinda je pre mňa líder, kvôli ktorému som vstúpi do strany, lebo mu verím ako lídrovi a to čo spravil za 8 rokov, keď bol predsedom vlády, to v novodobej histórii Slovenska ešte nikto neurobil a neviem, či niekedy niekto urobí…Dnes z čoho Slovensko žije, z čoho Ficova vláda žije, je z toho, že rozdáva to, čo Mikuláš vybudoval… on priniesol Slovensku dôstojnosť, rešpekt, úctu a priniesol relatívne obrovské bohatstvo niekoľkonásobne, dnes majú ľudia vysoké platy, obrovské slobody…a keď sa bude hovoriť kto je príčinou, kto má na svedomí tento blahobyt tu, ľudia veľmi rýchlo pochopia, že tie tvrdé reštrukturalizácie a tie tvrdé reformy, ťažká práca jeho a koaličných partnerov sú za tým, že dnes Slovensko je uznávané, je ekonomickým európskym, alebo svetovým, tigrom, platy stúpajú, reálne mzdy stúpajú, to všetko bolo spravené a pripravené, dokonca aj tá akcelerácia bola pripravená, keď oni odchádzali.“ Tieto jeho vyjadrenia si môžete pozrieť aj tu: https://tv.sme.sk/v/3270/peter-stastny-vstupil-do-sdku.html

Miroslav Pomajdík- predseda Vzdoru-strany práce

Malé zamyslenie ku kauze Cervanovej a ľuďoch, ktorí robia z vrahov obete: Nové dôkazy potvrdzujú vinu odsúdených vrahov

Je naozaj neskutočné, koľko rôznych novinárov, koľko rôznych terajších aktivistov, ktorí hrdo bojujú za „slušné Slovensko“, novinárov a známych antikomunistov od roku 1989 obhajovali vrahov Cervanovej. Taký Hríb, Korda, či známi ničitelia pamätníkov sa vždy zastávali týchto vrahov a niektorí z nich sa s nimi verejne kamarátia, dokonca na otvorenie klubu Pod Lampou Hríb pozval aj dvoch usvedčených vrahov Cervanovej a prítomný bol aj prezident Kiska, ktorému asi nijak neprekážalo, že sa zúčasťnuje na akcii s týmito vrahmi, z ktorých robia tzv. obete komunizmu.

Títo siedmi vrahovia brutálne znásilnili a zavraždili medičku Cervanovú a rôzni ľudia, ktorí sa na Slovensku pasujú do úlohy „morálnych autorít“ a bojovníkov za slušné Slovensko, už roky rokúce spochybňujú vinu týchto vrahov, obhajujú ich, kamarátia sa a robia všetko pre ich očistenie.

Donedávna patril k ich obhajovateľom aj novinár Hanus, ktorý sa ale dostal k unikátnej výpovedi, ktorá jasne usvedčuje vrahov. Zmenil názor a vďaka nezvratným dôkazom, ktoré zverejnil a s ktorými sa podorbne oboznámil, dnes už nepochybuje o ich vine. Je naozaj smutné, že vrahovia Cervanovej sú stále časťou spololočnosti vímaní ako nejaké obete komunistického režimu, že ich prípad bol zmanipulovaný a pritom súdy po roku 89 a aj Európsky súd pre ľudské práva potvrdil ich vinu.

Je naozaj smutné, ako agresívny antikomunizmus dokáže zastrieť určitej skupine ľudí zdravý úsudok, lebo to už nie je o názore, to je už diagnóza. Takíto ľudia nám budú stále tvrdiť, že brutálni vrahovia sú obete a mali by sme ich ľutovať.

Dúfame, že vyhrá zdravý rozum a konečne aj tí, čo pochybovali, pochopia pod tlakom nových dôkazov, že títo muži nie sú obete, ale vrahovia. Ich správanie je o to zvrátenejšie, že rozohrali hru a stále nás presviedčajú o ich nevinne, namiesto toho, aby si konečne vstúpili do svojho svedomia a zamysleli sa nad tým a úprimne oľutovali, čo spravili pred desiatkami rokov nevinnej mladej žene, ktorá tu mohla stále byť a tešiť sa zo života.

Vzdor-strana práce

Keď väznili Savčenkovú v Rusku, konali sa solidárne kampane, keď ju teraz väzní Ukrajina, aktivisti sú ticho: Savčenková odhalila pravdu o ostreľovačoch na Majdane

Viete čo je krásna ukážka pokrytectva určitých našich rusofóbnych politikov, alebo tzv. aktivistov, či novinárov, že keď Savčenková ( niekdajšia veľká ukrajinská hrdinka a dnes údajná vlastizradkyňa ) bola zadržaná v Rusku za vraždu novinárov, tak sa robili na jej počesť veľké oslobodzovacie kampane, hovorilo sa, že je nevinná a je obeťou Ruska, že je to hrdinka a statočná bojovníčka za ľudské práva a aký je zločin, že ju Rusi väznia atď…atď…vtedy sme zo všetkých strán počuli o jej prepustení a podobne. Teraz sú však už tí istí ľudia ticho, keď je Savčenková väznená na Ukrajine. Je obvinená z prevratu a terorizmu. Už nerobia žiadne solidárne akcie, už sa o nej nehovorí ako o hrdinke.

Prečo asi tak? Lebo už ju väzní nový ukrajinský majdanský režim, ktorý títo ľudia v plnej miere podporujú, takže už sa im nehodí bojovať za jej prepustenie, lebo to by museli začať poukazovať na špecifiká nového tzv. prozápadného a antiruského režimu na Ukrajine. Nehodí sa im to do ich rusofóbneho čierno-bieleho uvažovania. Museli by začať spochybňovať aj množstvo vecí, ktoré sa udiali na Majdane. Savčenková totiž jasne poukázala aj na fakt, že veľké množstvo zabitých na Majdane majú na svedomí práve „revolucionári Majdanu“.

Keď Majdanisti strieľai do Majdanistov…

Savčenková jasne povedala, že videla viacerých dnešných vysokopostavených predstaviteľov ukrajinského režimu, ktorí sa dostali k moci po Majdane, ako prišli ozbrojení s viacerými mužmi a spustili paľbu do proti vládnych demonštrantov, policajtov a príslušníkov špeciálnych bezpečnostnýchych zložiek, známych pod názvom Berkut. Savčenková, ale aj gruzínski ostreľovači, ktorí začali vypovedať, čo sa stalo na Majdane, označili Sergeja Pašinského, dnes šéfa parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť a obranu Ukrajiny, ako muža, ktorý dal povel strieľať.

Títo gruzínski ostreľovači začali vypovedať o udalostiach na Majdane aj z toho hľadiska, že sa boja o svoj život, lebo zistili, že viacerí strelci z tejto akcie zomreli za záhadných okolností. Gruzínski ostreľovači jasne povedali, že ich priviedli na Ukrajinu s tým účelom, aby spustili paľbu do demonštrantov na Majdane a do policajných jednotiek.

Majdanisti samozrejme z tohto vraždenia obvinili ukrajinské bezpečnostné jednotky a vtedajšiu ukrajinskú vládu vedenú Janukovyčom a tým vyprovokovali silnejší odpor nahnevaných ľudí, ktorí si mysleli, že za vraždením je Janukovyčov režim. Takto chceli strhnúť na svoju stranu aj zahraničnú verejnú mienku, ktorej podhodili verziu o vraždení neozbrojených demonštrantov režimom Janukovyča a vytovriť legitimitu prevratu a dostať sa k moci. Splnilo to účel, vláda padla a oni vládnu Ukrajine.

Je zaujímavé, že v poslednej dobe sa odhalilo aj to, že identický scenár s ostreľovačmi bol využitý aj pri zvrhnutí Čaučesku v Rumunsku, kde sa potvrdilo, že veľa zabitých demonštrantov pri protestoch nezabili bezpečnostné sily a režim, ale tajní ostreľovači, ktorí boli najatí na to, aby zabili zopár demonštrantov a vyprovokovali tak verejnosť k tvrdšiemu odporu voči vtedajšiemu socialistickému režimu v Rumunsku a uskutočnili prevrat.

No a podobný scenár bol využitý aj v Litve pri osamostatňovaní sa od ZSSR v roku 1991, kde vyplávali na povrch nové skutočnosti, ktoré ale tamojšia politická reprezentácia popiera, že nie všetci 14ti demonštranti boli zastrelení sovietskou armádou, ale tam úradovali tiež tajní ostreľovači, ktorí mali vyprovovkovať streľbou do demonštrantov odpor verejnosti proti ZSSR. Keď sa však v tomto incidente začnete vŕtať, tak vám hrozí väzenie, ako jednému opozičnému politikovi, ktorý o týchto skutočnostiach hovoril na verejnosti.

Kde ste „aktivisti“ za oslobodenie Savčenkovej teraz, keď hnije v ukrajinskom väzení? Nedajme sa oklamať pretvárkou a divadlom týchto „hercov“, ktorí presadzujú len ich čierno-biele videnie sveta.

Miroslav Pomajdík Vzdor-strana práce