Keď máme dnes tú 100. ročnicu vzniku Československa, tak si uvedomujem, že keby Československo v roku 1918 nevnzniklo, nebol by som tu ani ja a ani moja rodina. Pýtate sa prečo?
No preto, že vďaka vzniku Československa, bol môj pradedo rodák z Moravy prevelený do Levočských vrchov do obce Nižné Repaše, na vtedajšiu žandársku, potom četnicku stanicu, aby tu zabezpečoval československú štátnosť a pomohol skoncovať s uhorskými poriadkami, nakoľko drvivá väčšina vtedajších úradníkov a žandárov na Spiši bola stále verná Uhorsku a proti štátnej zvrchovanosti Československa, tak ich trebalo nahradiť národne uvedomelými lojálnymi ľuďmi k novej republike, veľakrát prevelenými z Moravy a Čiech.
To bol prípad aj môjho pradeda, ktorý tu potom niekoľko rokov vykonával četnicke povolanie a práve na priloženej fotke môžete vidieť môjho pradeda Tomáša Pomajdíka v četnickej uniforme.
Práve počas svojej služby v Repašoch sa spoznal s mojou prababkou, hrdou to Rusnáčkou, preskočila iskra, nasledovala svadba, deti a môj pradedo sa už natrvalo usadil na Spiši a na Moravu sa už nevrátil.
Bez vzniku Československa by môj pradedo nikdy nechyroval o nejakej malej dedinke v Levočských vrchoch, nikdy by sa nezoznámil s mojou prababkou a práve ja predstavujem už štvrtú generáciu nášho rodu, ktorej príbeh začal vďaka vzniku Československa pred 100 rokmi na Spiši, ktorému sme stále verní.
Miroslav Pomajdík- predseda Vzdoru-strany práce www.vzdor.org
Upadajúci trend KSČM je badať už dlhšiu dobu. KSČM patrila v Európe za posledných 30 rokov k najsilnejším a najstabilnejším komunistickým stranám a aj preto je zaujímavý upadajúci trend, ale zase nie nepochopiteľný. Celkovo ľavica ako taká je v úpadku vo väčšine Európy a či už to je ľavica sociálnodemokratická, alebo komunistická. V Čechách výrazne upadla aj ČSSD a posledný prieskum ukázal, že ľavica v Českej republike je na historickom minime. Nechcem byť zlým prorokom, ale je dosť možné, že KSČM bude ďalšie voľby bojovať o udržanie v parlamente a môže z neho aj vypadnúť, keď si uvedomíme, že v nedávnych komunálnych voľbách KSČM dosiahla celorepublikovo len 4,82 %… Ešte pred 10timi rokmi mala KSČM viac ako 100-tisíc členov, v roku 2017 to bolo už len 37 402 členov.
KSČM dopláca na svoju prestarnutosť, kedy jej za posledné roky ubudlo, väčšinou zomrelo niekoľko desiatok tisíc členov strany a tak isto aj voličov. KSČM má problém s novými tvárami a chybou bolo aj opätovné zvolenie Filipa za predsedu KSČM, ktorý mal na predsedníckom poste už dávno skončiť, no drží sa tam zubami nechtami ďalej… Najviac však KSČM dopláca na ukradnutie svojich protestných voličov hlavne Babišom a Okamurom.
To, že strana je prestarnutá, stala sa prakticky štandardnou systémovou stranou a nie revolučnou, perspektívnou, modernou antikapitalistickou a komunistickou stranou s jasným prepojením na mladých, pracujúcich a odbory a skĺzava tiež do konzervatívno-nacionalistických vôd, odpudila od seba množstvo mladých ľavicovo ( aj keď mnohí to o sebe ani nevedia ) ladených mladých ľudí, ktorí cítia, že tu niečo smrdí, no svoje nádeje vkládajú napr. aj do Pirátov. Práve Piráti tou svojou určitou rebéliou a revoltou pritiahli k sebe množstvo protestne naladených mladých ľudí, ktorí napr. v západnej a južnej Európe sú práve voličskou a členskou kostrou komunistických a antikapitalisticko-ľavicových strán.
Funkcionári KSČM sa prispôsobili kapitalizmu a užívajú si politické výhody s tým späté a preto sa u nich už veľmi nedá ani hovoriť o nejakom antikapitalizme, a väčšina členskej prestarnutej základne nostalgicky spomína na socializmus v ČSSR a mladých perspektívnych komunistov je medzi nimi minimum a tak hlavne Babišova strana a Okamurovci im odobrali strednú generáciu a starších voličov a Piráti potencionálnych mladých voličov a tak KSČM ostáva stále stenčujúca sa prestarnutá členská a voličská základňa tých najvernejších.
KSČM je ale stále silnou stranou, s ktorou na politickej scéne musia rátať a môže vyťažiť na nejakých škandáloch a strate popularity Babišovcov a Okamurovcov (to by sa však musela prestať správať smerom k Babišovi a jeho vláde, ako poslušný psíček na obojku, ktorý keď pán zapíska, psíček pribehne a zahlasuje za… Takto ich Babiš vymaže z politickej mapy oveľa skôr, ako si to vôbec uvedomujú). KSČM môže byť súčasťou parlamentu aj po ďalších voľbách a aj keby vypadla z parlamentu, tak môže sa opäť v budúcnosti do neho vrátiť, ako to napr. dokázalo KDÚ-ČSL, lebo bude ťažiť zo zlyhaní iných strán. To však dokáže len obrodená KSČM, ktorá sa stane jasnou modernou antikapitalistickou a komunistickou ľavicovou alternatívou aj pre mladú generáciu.
Je však možné, že keď sa KSČM dostane mimo parlamentu, tak nastanú rôzne trieštivé tendencie, začnú sa štiepiť, vznikať z jej členskej základne nové komunistické strany, alebo sa objaví na scéne nová ľavicová antikapitalistická strana s novými hlavne mladými tvárami a to by znamenalo rovnaký vývoj úpadku, ako zaznamenala u nás KSS, keď opustila parlament a spamätať sa z toho nevie komunsitická ľavica na Slovensku doteraz…takže je možné, že niečim podobným si prejdu v blízkej budúcnosti aj naši kolegovia z Českej republiky, lebo sústavný pád preferencií KSČM pre túto stranu neveští nič dobré.
Poľské úrady dali zlikvidovať tento pamätník, ktorý bol prakticky posledným pamätníkom padlým vojakom Červenej armády vo Varšave, ktorý sa ešte nachádzal mimo cintorína padlých Sovietov. Ostatné boli odstránené už skôr. Pamätník stál na mieste, kde boli v roku 1944 pochovaní padlí vojaci Červenej armády, ktorí oslobodzovali Varšavu. Pripomeňme, že pri oslobodzovaní Poľska padlo až 600-tisíc vojakov Červenej armády. Nacisti postupne vyvražďovali poľský národ a keby nebolo ZSSR, tak nacisti by poľský národ totálne vyhladili.
Tak ako na Ukrajine, tak aj v dnešnom Poľsku prebieha masové ničenie všetkých pamätníkov, ktoré sú spojené so socializmom a ničeniu sa nevyhlo aj množstvo pamätníkov vojakov Červenej armády, ktorí porazili nacizmus.
V Poľsku sú vo veľkom súdení a prenasledovaní dnešní členovia Komunistickej strany Poľska a samotná strana čelí obrovskému diskriminačnému tlaku a prakticky funguje v poloilegalite.
Vzdor-strana práce tvrdo odsudzuje zničenie tohto pamätníka. Ničenie pamätníkov Červenej armády je výrazom barbarstva, ktorý môžeme zrovnávať s akciami Talibanu, či Islamského štátu, ktorí systematicky ničili všetky pamiatky, ktoré nevyhovovali ich ideológii, presne tak, ako sa to dnes deje v Poľsku a na Ukrajine… Historická pravda nemôže byť zničená kladivom!
Politici ako Salvini sa hrajú na veľkých obrancov Európy proti imigrantom, no na druhej strane ich kapitalistická politika túto masovú imigráciu vyvoláva! Taliansky minister vnútra Matteo Salvini, ktorý si svoju popularitu založil na tvrdom postupe proti imigrantom ukázal, aký je to populista, ktorý len ťaží z momentálnej hystérie z imigrantov a nie je ničím iným, ako ďalším z rady politikov, ktorí sa hrajú na nejakých antisystémových politikov, pritom stále a vždy bude podporovať kapitalizmus, z ktorého všetky tieto problémy pochádzajú.
Krásne sa odhalil aj tým, že sa postavil proti znárodneniu ďalničnej siete v Taliansku. Talianska vláda rozmýšľa aj pod udalosťami okolo tragédie pádu mosta v Janove, kde zahynulo 43 ľudí, že znárodní diaľnice v Taliansku, no veľký to „antimigrantský hrdina“ Salvini sa tvrdo ohradil proti zoštátneniu diaľnic, tým pádom vidíte, na koho stranu sa stavia, na stranu kapitalizmu a kapitalistov, ktorí si vďaka súkromnej diaľničnej siete pakujú vrecká a nie na stranu pracujúcich, ktorí by sa takto stali pánmi svojich vlastných diaľníc.
Dnes stačí nadávať na imigrantov a hneď to prináša politické body tomu, alebo tomu politikovi, ktorý s tým prichádza, no títo politici ako Salvini majú len tvrdé reči, no absolútne nechápu podstatu imigrantskej krízy a ako ju reálne vyriešiť, nakoľko podporujú kapitalizmus, ktorý to všetko spôsobil.
Krajiny tretieho sveta sú tvrdo vykorisťované európskymi a svetovými korporáciami z najbohatších kapitalistických krajín, pochádzajúcich aj napr. z Talianska, tieto korporácie tam drancujú prírodné bohatstvo týchto štátov, pracujúcim platia smiešne mzdy a štátom smiešne dane, korumpujú miestnu štátnu správu, takže doslova tieto rozvojové štáty rabujú. Pomáhajú ničiť ich domáce trhy a destabilizujú ich hospodárstvo záplavou vlastných produktov, podporujú rôzne vojnové konflikty a priame vojenské intervencie, kde umierajú státisíce ľudí.
Ide o pokračovanie kolonializmu v modernom šate a práve preto títo ľudia utekajú zo svojich krajín, veď kto by chcel utekať zo svojej krajiny, keby sa tam mal dobre a vedel sa dôstojne uživiť. Toto Vám však politici ako Salvini nepovedia, ide o populistov, ktorí na jednej strane podporia svoje nadnárodné korporácie, aby ešte viacej drancovali krajiny tretieho sveta, čo spôsobuje chudobu týchto krajín a na druhej strane sa chvastajú, ako zatočia s imigrantmi, tými imigrantmi, ktorých vytvára práve ich kapitalistická neokoloniálna politika…
Politici ako Salvini budú robiť všetko preto, aby udržali kapitalizmus a udržali vládu oligarchov a miesto odstránenia hlavných príčin, ktoré vyvolávajú chudobu a následné imigrantské vlny, budú robiť na jednej strane silácke gestá, populistické divadielko pre ľudí a na strane druhej, ich kapitalistická politika bude vytvárať stále väčšiu chudobu v krajinách tretieho sveta a prehlbovať tak imigrantskú krízu.
Práve upútavaním svojho hnevu na imigrantov a obyvateľov inej národnosti pomáhame upevniť moc kapitálu, budeme sa biť, strieľať, vraždiť i nenávidieť medzi sebou. Kapitalistické princípy zostanú a to aj keď sa navzájom vyzabíjame. Kritika kapitalizmu možno znie ako omieľané a nerealizovateľné klišé, ale reálne iná možnosť ani neexistuje! Bedač sa nevyparí žiadnym zákazom ani prijatým zákonom!
Tak sa zamyslite nabudúce, keď budete tlieskať takýmto kapitalistickým politikom ako Salvini, ktorí budú vždy slúžiť tej najbohatšej oloigarchii a kapitalizmu, ktorý im umožňuje rozprávkovo bohatnúť na úkor nás pracujúcich!
Dzurindova vláda sprivatizovala štátnu budovu a pozemky niekdajšieho Výskumného ústavu zváračského za vtedajších 20 miliónov korún, čo je dnes v prepočte 663 878 Eur a teraz túto kedysi štátnu budovu ide súkromník prenajať nášmu štátu za 1,42 milióna Eur za rok a potom ju štát chce kúpiť a podržte sa, odhadovaná cena po rekonštrukcii je niekde okolo 21 miliónov EUR!!! Takže Dzurindova vláda predala túto budovu ( hodilo by sa výraz darovala ) za 663 878 Eur a dnes túto svoju sprivatizovanú niekdajšiu budovu ide štát kúpiť za možno až 21 miliónov EUR !!!
Slovenská privatizácia štátneho majetku bola zločinom, z ktorého tiekli miliardy Eur do vrecák zahraničným privatizérom a ich domácim prisluhovačom, miesto toho, aby naplňovali domáci rozpočet. Keď sa pozrieme do Nemecka, či Francúzska tak zistíme, že strategické podniky ako ropné spoločnosti, elektrárne, teplárenstvo, plynárne sú v rukách týchto štátov a zisky putujú do štátnej pokladnice.
Slovensko privatizáciami, ktoré začali po páde socializmu, pokračovali za Dzurindu a pokračujú ďalej, stratili okrem obrovskej „kôpky“ peňazí aj to najdôležitejšie..suverenitu, nakoľko sme prišli o naše hospodárstvo a stali sme sa protektorátnym štátom medzinárodnej a domácej oligarchie, ktorá má svojich verných zástupcov a obhajovateľov v každej jednej parlamentnej strane a každej strane, ktorá udržiava kapitalizmus.
Uvedomme si fakt, že každá vplyvná parlamentná strana na Slovensku je financovaná oligarchiou, ktorá ovláda Slovensko, ide o 5-6 finančných skupín, ktorým je prakticky jedno, kto vyhrá voľby, lebo oni investovali do všetkých, takže zarobia tak, či tak. Vo voľbách si volíme jednu, druhú, alebo tretiu finančnú oligarchiu, ktorá nás bude najbližšie 4 roky ovládať. Voľby sú tragikomická fraška, lebo v kapitalizme majú v rukách moc len tí, čo majú kapitál a peniaze.
Pred pár dňami obletela svet správa o majetku zakladateľa Amazonu Bezosa, ktorý prekročil hodnotu 150 mld. USD a stal sa v modernej histórii najbohatším človekom. Čo však už tak neobletelo svet, boli správy o veľkých štrajkoch vo viacerých fabrikách Amazonu v Španielsku, Poľsku a Nemecku. Obzvlášť v Španielsku to bolo naozaj horúce, keď polícia bezdôvodne napadla štrajkujúcich robotníkov, viacerých zranila a zatkla. Polícia tak zasiahla do štrajkového práva zamestnancov. Štrajkujúci to okomentovali slovami, že takto funguje polícia na obranu nadnárodného a brutálneho zaťažovania pracovníkov.
Štrajk vypukol v logistickom centre San Fernando de Henares, na okraji mesta Madrid, kde zamestnanci štrajkovali proti okliešťovaniu svojich zamestnaneckých práv, znižovaniu platov, obmedzovaniu voľna. Do štrajku sa zapojilo 80% z 1 600 zamestnancov. Štrajkujúci tiež skandovali heslo: „Neexistuje iná cesta, buď so šéfmi, alebo s robotníckou triedou“. Na podporu španielskych zamestnancov Amazonu, vstúpilo do štrajku aj sedem pobočiek Amazonu v Nemecku a Poľsku. Takéto koordinované štrajky pracujúcich v nadnárodných korporáciách vo viacerých pobočkách a štátoch naraz, sú veľmi dôležité a zvyšujú vzájomný úspech pracujúcich v boji za svoje práva. Nadnárodný kapitál najviac bolia presne takéto solidárne koordinované štrajky zamestnancov z rôznych pobočiek z rôznych štátov. Je to účinná zbraň pracujúcich a takéto niečo korporácie poriadne ucítia a budú mať omnoho zhoršený manévrovací priestor a tým pracujúci rapídne zvýšia svoje šance presadiť spoločne a koordinovane svoje požiadavky.
Pracovníci v Nemecku, Španielsku a Poľsku protestovali proti zdravotným rizikám na pracovisku, či proti tomu, že musia pracovať viac hodín bez toho, aby dostali bonusy. Stefanie Nutzenberger z nemeckej odborovej organizácie Verdi uviedla vo svojom internetovom vyhlásení: „Správa je jasná, zatiaľ čo je online gigant bohatý, šetrí peniaze na zdraví svojich pracovníkov.“
O špinavých praktikách Amazonu
Bezos sa dostal k svojmu rozprávkovému bohatstvu aj vďaka tomu, že Amazon tvrdo eliminuje svoju konkurenciu cez cenový dumping, ďalej tzv. daňovou optimalizáciou, kedy dostáva štedré daňové úľavy a presúva svoje daňové povinosti do daňových rajov, v Európe je to Luxembursko, kde neodviedol z troch štvrtín dane a tak mu nariadila EÚ doplatiť sumu 250 miliónov Eur. Keď si však uvedomíme, že spoločnosť pôsobí po celej Európe, no dane odvádza vďaka daňovému raju v Luxembursku smerom ku svojim ziskom v týchto krajinách len na smiešnej úrovni. Tak isto sú na smiešnej úrovni aj platy pracujúcich, keď si prepočítame, aký podiel zo zisku tvoria mzdy a čo ide na súkromné kontá Bezosa, manažérov, akcionárov v Amazone.
Ďalej vďaka vykorisťovaniu pracujúcich a rôznych okliešťovaní práv pracujúcich. Je známe, že zamestnanci spoločnosti sú neustále monitorovaní, ich aktivita a výkonnosť je vyhodnocovaná, uďeľujú im rôzne pokuty, či ich prepustia zo zamestnania, musia pracovať v ťažkých podmienkach ( niekde sú nútení prejsť denne aj 17 km za 10,5 hod. smenu ), stále na nich tlačia, aby zvyšovali pracovné tempo, pri dlhých smenách nemajú dostatočný odpočinok, prestávky sú krátené, sú nútení brať si nadčasy, pracovať v noci, zdokumentované sú aj prípady, kedy za prácu dostávali menej, ako je minimálna mzda. Bolo zaznamenané aj obmedzovanie návštev toalet.
Americká národná rada pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci označila Amazon za jedno z najnebezpečnejších pracovísk v Spojených štátoch. V amerických pobočkách je zakazované zakladanie odborov. Amazon tiež odmieta kolektívne zmluvy. Amazon sa hrdí tým, že vytvára pracovné miesta, no analytici zistili, že na každé vytvorené pracovné miesto Amazonu, pripadajú dve zrušené pracovné miesta vďaka jeho činnosti.
O pochybných vykorisťovateľských praktikách tejto spoločnosti informovali aj nemeckí reportéri ARD, ktorí nazvali vo svojej odvysielanej reportáži podmienky v nemeckom Amazone za novodobé otroctvo. Zistili tiež, že veľké množstvo zahraničných pracovníkov bolo nalákaných na prácu pre Amazon ako kmeňových zamestnancov, no keď dorazili, tak boli zamestnaní v skladoch cez agentúry, čiže agentúra ich mohla prepustiť zo dňa na deň a mnohí tak pracovali celé týždne bez voľných dní. Boli ubytovaní v nevyhovujúcich podmienkach a boli strážení SBSkou a novinárom sa podarilo tiež odhaliť, že jedna takáto SBSka bola prepojená s neonacistickým prostredím a jej zamestnanci nosili nacistické symboly.
V nemeckých pobočkách Amazonu boli tiež zaznamenané prípady, kedy Amazon využíval nemeckých nezamestnaných ako neplatenú pracovnú silu, nakoľko títo nezamestnaní museli krátkodobo odrobiť nejaký čas v skladoch Amazonu cez pracovné agentúry, keby tak neurobili, tak by im bolo siahnuté na sociálne benefity. Amazon v Nemecku opakovane poberal aj štátne dotácie na podporu zamestnanosti.
Najmä maloobchodný trh bol zasiahnutý expanziou Amazonu, mnohé spoločnosti išli do krachu a Amazon tak prevzal kontrolu nie len, aby sa stal monopolom pre rôzne odvetvia hospodárstva, ktoré by bolo ťažké regulovať, ale aj aby prebral plnú kontrolu nad právami pracovníkov, bez zasahovania od vlád a odborov.
Kedy vláda začne vytvárať vlastné štátne spoločnosti a nebude ku nám len lákať nadnárodné korporácie, ktorým dáva vláda rôzne daňové prázdniny, či dotácie a finančné stimuly, čím vlastne my všetci platíme výplaty našim ľuďom v nadnárodných súkromných korporáciách, ktorí vytvárajú zisk, s ktorým sa už ale daná spoločnosť nepodelí s našim štátom. V kapitalizme je to žiaľ tak a nikdy inak nebude. Naše hospodárstvo nám jednoducho už dávno nepatrí a my sme len kolieska, ktoré sa neustále točia a vytvárajú astronomické zisky pre hŕstku oligarchov a kapitalistov.
Už dávnejšie bola zverejnená na TV novinách Markízy reportáž o sociálnej sieti, ktorú vymysleli 5ti Slováci a ktorá je určená pre najbohatších ľudí, ktorí sa chcú so svojim bohatstvom verejne pochváliť, ale aj pre tých, ktorých život boháčov zaujíma. Ževraj je nuda byť bohatým, keď vás nikto nevidí… Členom tejto sociálnej siete sa môže stať každý, kto mesačne zaplatí 1 000 eur, áno počujete dobre, mesačne 1000 eur. Členmi sú zatiaľ 12 ti ľudia a väčšinou ide o dedičov z bohatých rodín , či detičiek bohatých rodičov…
Ako zhodnotili a teraz počúvajte dobre psychológ a sociológ, tak vlastne podobné aktivity sú úplne normálne, lebo aj v histórii aristokracia sa chcela dištancovať sociálne od väčšiny obyvateľstva a že byť členom podobných spolkov má výhody, lebo človek sa dostane do lepšej spoločnosti, bude mať lepšie sociálne kontakty, dostane sa k zdrojom , sláve… Na záver sociológ skonštatoval, že to môže niekoho poburovať, ale keby sme to brali optimisticky, tak že títo ľudia ukazujú , že niečo dosiahli a môžete to dosiahnuť aj vy a psychológ to fakt tiež „zabil“, lebo že táto skupina vyžaduje len peniaze, takže aj človek so žiadnymi schopnosťami, či úspechmi si vie ten status elity zaplatiť… Reportáž si môžete pozrieť TU
No čo k tomu dodať, chce se mi blejt velebnosti…, takže ukazovanie sa nejakých zbohatlíckych detičiek, dedičov, či nejakých zazobaných vykorisťovateľských magnátov, ktorí žijú z našej práce, tým, že my pracujúci na nich makáme, trieme biedu, ledva prežívame, poctivo a príkladne žijeme a aj keď dostaneme výplaty, tak žijeme v skromných podmienkach a prepadávame sa čoraz viacej do statusu pracujúcej chudoby tak to je niečo fajn..normálne…, ešte by som pochopil, že vznikla nejaká takáto sieť, kde boháči ukazujú, ako pomáhajú chudobným, aj keď aj to je u väčšiny iba reklama a farizejstvo…ale aspoň sa ukazuje to, že treba pomáhať, keď mám viacej, ale ukazovať sa, kde v akom luxusnom súkromnom lietadle chlastám s nejakými pipenkami, ktoré sa tiež, ako naša nemenovaná poslankyňa, radi zbavujú nohavičiek, tak to je silná káva…a psychológ a sociológ vás ešte presviedčajú, veď to je fajn, že takto nás chudobnejších motivujú, že toto môžeme mať aj my…, v preklade, že aj my si takto môžeme užívať, vystatovať sa, šíriť amorálne hodnoty..já já já jenom já… Mňa v živote motivovala vždy statočnosť ľudí, ktorí sa postavili za utláčaných, ktorí neváhali položiť aj život, pri obrane svojho národa, spoločenstva, ľudí, ktorí chceli svojimi nápadmi zlepšiť život celému ľudstvu, pozdvihnúť svoje krajiny z biedy a útlaku…ale to sa asi už nenosí, dnes nás majú podľa všetkého motivovať ľudia, ktorí sa s prepáčením, dobre nažerú, ožerú a užijú si v luxuse, ktorí si nakúpia najdrahšie veci a majú najlepší bezstarostný život, rozhadzujú všade „prachy“… chodia v najznačkovejších a najdrahších „vohozoch“, egoistické schránky, ktoré žijú len pre pôžitok… to sú tie motivačné celebrity dneška, konzumnej chorej doby…
Veď toto je presne tá rozprávka kapitalizmu, ktorá nás drží v tom, že každý má šancu byť bohatý a tým pádom majú ľudia vidinu rozprávkového života smotánky a tak budú radšej presadzovať svoje egoistické chúťky, pred pravými hodnotami, aby sa aj oni vyšplhali hore a pošliapali všetkých ostatných. Pred solidaritou, vzájomnou pomocou, spoluprácou a porozumením ľudí, aby mysleli na blaho spoločnosti, svojich priateľov, známych, že len spolu dosiahneme súdržnú, spokojnú a spravodlivú spoločnosť. Títo mladí tvorcovia tejto sociálnej siete pre boháčov budú za chvíľu oslavovaní, že tot sú príklady mladých úspešných ľudí, ktorí mali výborný nápad, zarobili a prispeli k „rozvoju“ Slovenska a podobné „poučky“ neoliberalizmu… no nikto už nepovie, že jediné čo ich motivovalo, bolo aby sa čo najskôr „napakovali“ a aby šírili zhovadilé posolstvo pre ďalších ľudí, že ukazovať sa a chvastať koľko mám prachov a vy nemáte, ako si užívam a vy nie… šíriť pokrivené hodnoty a ešte tvrdiť, že to je fajn, že toto je to, na čom záleží, keď toto je niečo pozitívne…tak sorry , ale ja som potom asi veľmi narušený jedinec, lebo ja toto nepovažujem za niečo pozitívne a niečo, z čoho si mám brať príklad…
Pre mňa sú hodnoty niekde úplne inde a preto som aj vo Vzdore-strane práce, lebo cítim, že sme tu nato, aby sme si pomáhali, aby sme neboli ľahostajní k diskriminácii, chudobe, násiliu, kriminalite, karierizmu, pýche, ľuďom, ktorí bažia po moci, bohatstve a nakazili túto spoločnosť rozprávkou, že veď všetci môžme byť egoistickí boháči, no bohatstvo jedného, znamená chudobu druhého, preto bojujeme za spravodlivosť, za dôstojný život pre všetkých, proti kapitalizmu, ktorý zabíja ľudskosť a kde nás budú ovládať a bohatnúť na nás iba tí hore, tá úzka skupina oligarchov- buržoázie a ktorá sa nám bude na podobných sociálnych sieťach a z médií vysmievať, naaaaa a kukajte vy žebráci, ako sme sa napakovali a užívame si na váš účet, párty, chlast, drogy, žrádlo, orgie, zábavu, máme kedy sa nám zažiada… Nie ďakujem toto nie a proti takýmto sa budeme vždy tvrdo stavať! Život je o inom a pre mňa bohatstvo neznamená radosti konzumného sveta, pre mňa je bohatstvo v sile vzájomnej pomoci a súdržnosti ľudí.
Miroslav Pomajdík- predseda Vzdoru-strany práce
P.S: Ján Keller jasne poukazuje aj na fakt, že pracujúci stále chudobnejú, stagnujú im platy a elita bohatne stále viac a viac: „Medzi elitou a deklasovanými je pestrý vejár stredných vrstiev. Všetci sociológovia sa fakticky zhodujú v tom, že bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú – a dá sa to veľmi presne vyjadriť, štatisticky zachytiť. U strednej vrstvy je však veľmi zložité zistiť nakoľko stagnuje, bohatne či chudobnie, pretože v rôznych sociológiách je vymedzenie strednej vrstvy od 20 do 80 percent spoločnosti. Ak dáte do strednej vrstvy členov pomocnej elity, tak stredná vrstva bohatne, ak do strednej triedy zahrniete tých nižších a tých ešte pod nimi, ktorí sú v stredných vrstvách len preto, že sa obrovsky zadlžujú, tak stredné vrstvy príjmovo stagnujú, alebo dokonca klesajú. V roku 1996 napísal Alain Lipietz knihu Société en sablier, voľne preložené Spoločnosť presýpacích hodín. V nej hovorí, že počas tridsiatich povojnových rokov vyzerala spoločnosť ako vzducholoď. Horné vrstvy boli malé, spodné boli tiež zanedbateľné a stredné vrstvy, to bola tá vzducholoď, ktorá sa nedotýkala zeme, pretože aj tí dolní mali nejaké príjmy. Od polovice sedemdesiatych rokov sa zo vzducholode stávajú presýpacie hodiny. Hore je pomerne malý počet ľudí s obrovskými majetkami, dole sa hromadia ľudia deklasovaní a priestor pre stredné vrstvy uprostred sa ustavične zužuje. Stredné vrstvy čoraz zreteľnejšie cítia, ako im uhýba priestor pod nohami, ako im hrozí, že sa prepadnú do spodnej časti presýpacích hodín. To, čo Lipietz vyjadrujte obrazne, ukázal Louis Chauvel na šanciach, príjmoch a generačných vzťahoch stredných vrstiev. Podľa neho vo Francúzsku polovica príslušníkov stredných vrstiev, respektíve ich potomkovia zažijú v priebehu asi 15 až 20 rokov sociálne deklasovanie. Polovica z nich sa presype bližšie k spodku presýpacích hodín.“ Celý jeho článok nájdete TU:
Poliaci radi hovoria o zločinoch Sovietov na ich národe, no čo sa týka poľských zločinov za vlády Piłsudského v rokoch 1918-1939 , o tom zdarne mlčia a svet o nich prakticky nič nevie. Tak isto panuje obecný názor, že Sovieti si rozdelili spoločne s nacistami Poľsko. Narozdiel od Nemecka, ktoré obsadilo poľské územia, na ktoré nemali žiaden nárok, Sovieti si zobrali späť iba tie územia, ktoré Poliaci okupovali a násilne si ich po 1.svetovej vojne privlastnili. Išlo o etnické územia Bieloruska, Ukrajiny a Litvy, ktorých príslušnosť k ZSSR potvrdili aj Dohodové mocnosti na mierových konferenciách tzv. Curzonovou línou v roku 1920, ktorú však Poliaci nerešpektovali a násilne ich vojensky obsadili a okupovali až do roku 1939, kedy ich pričlenil ZSSR opäť k svojmu územiu.
Nehovorí sa tiež o obetiach z radov zajatých príslušníkov Červenej armády, ktorí boli v rokoch 1919 až 1921 počas vojny medzi Poľskom a ZSSR internovaní v desiatkach poľských zajateckých táboroch. Poliaci zajali približne 150-tisíc červenoarmejcov a ďalších približne 50-tisíc civilistov, ruských bielogvardejcov a členov nacionalistických ukrajinských a bieloruských hnutí. Najznámejšími tábormi, kde zomrelo až 30 000 zajatcov boli Strzalkowo a Tuchola. Vďaka otrasným podmienkam, ktoré panovali v týchto táboroch, zomrelo na hlad, zimu, choroby a pri popravách za 3 roky existencie táborov, približne 50 000 tisíc Rusov, Ukrajincov, Bielorusov a Rusínov. ( z toho bolo 40 000 príslušníkov Červenej armády a 10 000 civilistov, bielogvardejcov a členov nacionalistických hnutí). Takže prakticky môžeme hovoriť, že to boli tiež koncentračné tábory, kde dochádzalo k masovým úmrtiam väzňov.
Poľsko a jeho agresívna politika
Po 1. svetovej vojne získalo Poľsko nezávislosť a na jeho čelo sa postavil diktátor Piłsudski. Piłsudského politika bola silne imperialistická a nacionalistická. Vyznačovala sa netolerantným postupom, kedy Piłsudski nechcel ani len počuť o právach Rusínov, Bielorusov, Ukrajincov… Piłsudski sa nechal počuť, že: „Poľsko je vlastne bez hraníc, a všetko, čo môže získať na západe, bude darom koalície, lebo tam vlastným silám nevďačíme za nič. Naproti tomu za zisky na východe budeme vďačiť výlučne sebe, našim vlastným vojenským silám.“
Tak postupovala aj poľská reprezentácia, ktorá sa pri určovaní západnej hranice Poľska plne spoľahla na Dohodu, no pri konštituovaní východných hraníc, ktoré Poliaci vytvárali vojnou, boli na odporúčania Dohody hluchí. Poliaci začali od konca roku 1918 postupne obsadzovať západnú Ukrajinu, západné Bielorusko a veľkú časť Litvy. Poliaci dokonca obsadili aj dnešné hlavné mestá týchto republík- Kyjev, Vilnius a Minsk. Poľsko neakceptovalo Dohodu vytýčenú hranicu a 25. apríla začali Poliaci novú ofenzívu a 7. mája dobyli Kyjev. Červená armáda podnikla protiútok a postupne vytlačila poľské jednotky z Bieloruska a západnej Ukrajiny a osloboďila mestá Vilnius, Minsk, Kyjev. Červená armáda vytvorila na odrazenie Poliakov dve armádne zbory- Juhozápadný, ktorý viedol Jegorov so Stalinom a Západný, ktorý viedol Tuchačevský. Juhozápadný armádny zbor mal za úlohu vytlačiť Petruľové jednotky z Ukrajiny a Západný armádny zbor udrel priamo na Poliakov. Červená armáda sa zastavila asi 40 km pred Varšavou.
Poľsko podpísalo s boľševickou mocou zmluvu o prímerí na základe hraničnej čiary, ktorú navrhla Najvyššia rada Dohodových mocností dňa 8.decembra 1919. Lordom Curzonom, ministrom zahraničných vecí Veľkej Británie bola podľa etnického kľúča vymedzená hranica medzi Poľskom a ZSSR, ktorá vošla do dejín pod názvom Curzonová línia. Po vytlačení Červenej armády z Poľska, Poliaci nerešpektovali Curzonovú líniu a znova obsadili oblasti, na ktoré nemali podľa zmluvy nárok a držali ich až do roku 1939.
Poliaci na dobytých územiach praktizovali asimilačnú politiku, ktorej padli za obeť tisíce ľudí. Popravy, perzekúcia, lynčovanie a vypaľovanie nepoľských dedín, tým všetkým prešlo rusínske, ukrajinské, bieloruské obyvateľstvo, čo sa potom stretlo s krvavou odvetou zo strany ukrajinských banderovcov. Curzonová línia je často zamlčovaný fakt, ktorý hrá podstatnú rolu aj v ďalších sovietsko-poľských vzťahoch a ešte sa k nej vrátime. Je dôležité povedať, že v Poľsku od roku 1918 do jeho okupácie nacistami v roku 1939 vládol diktátorský režim, ktorého víziou bolo aj zničenie Československa a jeho rozdelenie medzi Poľskom a Maďarskom. Poľské a maďarské vzťahy s diktátorským Hortyho režimom boli vrúcne a Poľsko plne vždy podporovalo maďarské snahy začleniť Slovensko pod Maďarov a snívalo o spoločných poľsko-maďarských hraniciach, čo sa im aj neskôr splnilo, keď sa rozdeľovalo Československo.
V roku 1934 podpísalo Poľsko, ako prvá európska krajina s nacistickým režimom Pakt o neútočení. Nacisti neskôr svojho spojenca Poľsko obdarili počas Mníchovskej zmluvy časťami územia Československa. Dostali celé Tešínsko a ďalšie územia na Slovensku v oblasti Spiša a Oravy. Nacistickí pohlavári boli pozývaní do Poľska pri rôznych podujatiach. Poľsko a Nemecko bolo až do roku 1939 veľkými spojencami.
ZSSR deklaroval snahu brániť Poľsko proti nemeckému útoku, kedy Sovieti navrhli vyslať Červenú armádu na východ Poľska, kde by sa postavila Nemecku. Poliaci odmietli s tým, že oni nikdy nedovolia, aby Sovieti prenikli na ich územie a keď to ZSSR spraví, tak budú proti ich armáde bojovať.
ZSSR a jeho postup do Poľska
Pri rozdeľovaní Poľska, ktoré sa uskutočnilo medzi Nemeckom a ZSSR v roku 1939, podľa tzv. paktu Ribentrop- Molotov, si ZSSR nárokoval len na tú oblasť, ktorú mu garantovali ešte dohodové mocnosti, tzv. Curzonová línia, ktorej sme sa venovali vyššie v texte. Tiež si musíme uvedomiť fakt, že ZSSR vstúpilo do vtedajšieho Poľska až 17. septembra, kedy už prakticky poľský odpor voči Nemecku skončil, čo vyhlásila poľská vláda a ZSSR tak nijak vojensky nedopomohol k porážke Poľska a bola tu tiež hrozba, že nacisti sa nezastavia pri dohodnutej hranici a obsadia celé územia vtedajšieho Poľska. ZSSR však zabral len tie územia, ktoré im ešte prisľúbili Dohodové mocnosti po 1.sv. vojne a boli vyčlenené na základe etnického kľúča tzv. Curzonovou línou, ktorú Poliaci neakceptovali a prakticky tieto územia okupovali 20 rokov. ZSSR si nezobrali nič naviac a rešpektovali Curzonovu líniu a obsadili len toto územie, ktoré im priklepla Dohoda pred 20timi rokmi.
Prečo Spojenci po obsadení časti Poľska v roku 1939 Červenou armádou nevyhlásili vojnu aj ZSSR, tak ako to spravili voči Nemecku? Lebo Spojenci vedeli, že toto “spojenectvo“ ZSSR a Nemecka je len dočasné a že ZSSR robí všetko preto, aby oddialil vojnu s Nemeckom a získal tak čas na prípravu. Hovorí sa o Katyni, no nič sa už nehovorí o osudoch tisícov poľských vojakov, ktorí sa vzdali, alebo boli zajatí Červenou armádou v roku 1939. Z týchto poľských zajatcov bolo v roku 1941 sformované poľské vojsko o sile 96 000 mužov, z ktorých bolo 74 000 presunutých na Blízky východ k britskej armáde, kde po jej boku neskôr oslobodzovali južnú a západnú Európu. Z ostatných Poliakov, ktorí ostali v ZSSR sa sformovala 1. poľská poľná armáda s 5 divíziami o sile asi 107 000 mužov. Pri oslobodzovaní Poľska, poľské vojsko sformované Sovietmi malo až 400 000 mužov v 14 divíziách. Pripomeňme, že pri oslobodzovaní Poľska padlo asi 600 000 sovietskych vojakov.
Po 2.svetovej vojne tieto nároky potvrdili všetky spojenecké krajiny a definitívne hranice ZSSR boli totožné s Curzonovou líniou. Poľsko dostalo ako kompenzáciu územia na západe.
Miroslav Pomajdík- predseda Vzdoru-strany práce
Zdroje- Andráš, Matej, Severné hranice Slovenska, Kubko Goral, Bratislava 2007
Jelínek, Petr, Zahranično- politické vzťahy Československa a Poľska 1918- 1924, vydala Matica Slezská, Opava 2009
Lapitka, Marián, Tuchačevskij- Červený Napoleon, Historická Revue, 7/2001, ročník XII
Je zaujímavé pozorovať, akými premenami prechádza Ukrajina. Nová majdanská chunta, alias ukrajinská vláda sa začala vysporiadávať so svojou socialistickou minulosťou. Z nacistických ukrajinských SSákov, banderovcov sa robia hrdinovia a hrdinská antifašistická minulosť Ukrajiny je pošliapávaná. Ukrajinská chunta znevažuje všetko z éry Sovietskeho zväzu, ževraj to bola temná etapa ich histórie…Keď sa však pozrieme na dejiny Ukrajiny v ZSSR bližšie, tak zistíme, že po 1. sv. vojne západnú Ukrajinu okupovali Poliaci a až vďaka ZSSR sa Ukrajina rozrástla na tak obrovský štátny útvar…
Západná Ukrajina bola opäť pričlenená k územiu Ukrajiny v roku 1939 a neskôr po vyhnaní nacistov, východné a južné územia, prevažne obývané Rusmi, boli pripojené k Ukrajine v roku 1922 vďaka Leninovi ( hlavne že jeho sochy teraz sfanatizovaní novodobí banderovski Ukrajinci ničia kde sa dá ) a Krym ( ktorý je už dnes súčasťou Ruska ), bol pripojený k Ukrajine za Chruščova.
Populačný boom na Ukrajine
Keď Ukrajina vstupovala do ZSSR mala okolo 26 miliónov obyvateľov a do roku 1941, kedy bol napadnutý ZSSR, sa počet obyvateľov Ukrajiny rozrástol až na 41 miliónov. Nacistickú okupáciu neprežilo na 8 miliónov obyvateľov Ukrajiny, no po vojne a opätovnom začlenení do ZSSR obyvateľstvo prosperovalo a do pádu socializmu a ZSSR sa rozrástol počet obyvateľov Ukrajiny až na 52 miliónov.
S pádom socializmu prichádza na Ukrajinu rozvrat
Po páde socializmu to však ide s Ukrajinou dole vodou, krajina je ekonomicky rozvrátená, vytunelovaná a od pádu socializmu do dnešných dní stratila Ukrajina, podržte sa, až 10 miliónov obyvateľov a dnes ich má niečo okolo 42 miliónov. ( presne toľko, ako pred 2. sv. vojnou, až tam sa populačne prepadla Ukrajina).
Marazmus Ukrajiny teda pokračuje a prognózy analytikov sú desivé, lebo Ukrajina sa bude naďalej vyľudňovať a prepadať do eše väčšieho chaosu. Prakticky Ukrajina je už dnes rozkúskovaná na oblasti, kde vládne ten, či onen oligarcha a Ukrajine tak hrozí ďalšie štiepenie, nestabilita, nepokoje a totálna destabilizácia štátu. Do roku 2050 sa odhaduje, že počet obyvateľov Ukrajiny klesne na 36 miliónov. V dnešnej dobe pripadá na Ukrajine na 100 úmrtí iba 54 novorodencov. Toto všetko priniesol Ukrajine kapitalizmus a rozpad ZSSR…
Na jednom regionálnom spravodajskom portály, ktorý prináša správy hlavne z mesta Spišská Nová Ves a okolia som objavil článok, ktorého obsah ma nemilo prekvapil. Bol tam zverejnený článok o deviatakoch z jednej ZŠ zo Spišskej Novej Vsi, ktorí odovzdali osobne vysvedčenie prezidentovi Kiskovi. Článok je plný vyjadrení ich učiteľky, ktorá opisuje, aký úžasný zážitok to bol pre žiakov, ako boli nadšení a šťastní. Vysvedčenie, ktoré mu odovzdali, vymysleli podľa slov pani učiteľky žiaci tejto triedy. Tento článok si môžete pozrieť TU.
Keď si však niečo zistíte o politických preferenciách tejto pani učiteľky, potom vás zrazu neprekvapí, že jej žiaci idú na výlet práve za prezidentom Kiskom a vystavujú mu úžasné vysvedčenie. Keby Vás zaujímalo, tak Kiska podľa tohto vysvedčenia obstál nasledovne: riadenie štátu- výborný, medzinárodné vzťahy- výborný, podpora hlasu ľudu- výborný, rétorika- výborný, pomoc núdznym- výborný, spev a gitara- chválitebný a teraz sa podržte, to najlepšie na záver. Bola tam aj kolónka: Budúcnosť Slovenska 2020-2024, kde bolo napísané: Spoliehame na Vás…
Politické preferencie pani učiteľky záhadne zdieľa celá trieda deviatakov, ktorí mu tam nechajú aj odkaz, že spoliehame na Vás… Zrazu má celá trieda akosi jasno, zaujímavá politická zhoda celej triedy, ktorá dúfa v opätovné zvolenie Kisku za prezidenta. Ani jeden názor proti, celá trieda na čele s pani učiteľkou vkladá nádeje do Kisku… ach, krása to detskej nevinnosti… Anketové spoločností, ktoré robia politické prieskumy by mali v tejto triede teda smolu, keby chceli mať reprezentatívnu vzorku vo svojom výskume, nakoľko by Kiska získal v tejto triede asi 120% :P. Jeden vodca, jeden názor, jedna nádej… Hrdá to potom pani učiteľka, keď táto iniciatíva, zvolené predmety na výbornú a výroky tipu spoliehame na Vás, sa čisto spontánne zrodili v hlavách práve jej žiakov… Ale, no…pani učiteľka… Nesmrdí tu náhodou niečo také ako, popretie apolitickosti, ktorú by mali naši učitelia na školách striktne dodržiavať? Asi si vieme domyslieť odpoveď…ale veď to žiaci…
Je zaujímavé, že zrazu celá trieda ohodnotila Kisku výbornou z väčšiny predmetov a že celá trieda mu nechala odkaz spoliehame na Vás…Je naozaj zaujímavé, ako sa politické preferencie tak identicky zhodujú s tými, ktoré vyznáva pani učiteľka. Je naozaj zaujímavé, ako vedia deviataci na ZŠ fundovane ohodnotiť Kisku z jeho riadenia štátu, medzinárodných vzťahov, podpory hlasu ľudu atď… Asi sa nám tu utvorila výnimočná trieda, plná fundovaných mladých politológov… Ja som síce vyštudovaný politológ, ale naozaj im len slepo závidím, že ako deviataci už vedia tak zhodnotiť Kiskové pôsobenie v politike. Veď keď Kiska nastúpúpil do úradu, mali tieto detváky 10 rokov, no neúnavne sledovali všetky jeho politické kroky… 😛 Ja v ich veku som tak akurát o najvyšších štátnych predstaviteľoch vedel to, že na čele vlády sme mali nejakého malého fúzkatého uja, ktorý veľmi rád bicykloval…
Medzinárodné vzťahy a riadenie štátu
Žiaci ohodnotili Kisku pri medzinárodných vzťahoch na výbornú. Poďme sa pozrieť na jeho pôsobenie v tejto oblasti bližšie:
Kiska začal vo veľkom presadzovať tému zbrojenia a vernosti k NATO a USA. Verejne hovorí o hrozbe z Ruska, šíri nenávisť a pocit ohrozenia našej bezpečnosti práve zo strany Ruska a vyhľadával si zahraničné cesty práve do krajín, ktoré sú v nejakom spore s Ruskom a tam pred novinármi vyhlásili množstvo nenávistných výrokov na stranu Ruska a dokonca prekrúca dejiny a vyvoláva emócie. Tak to bolo napr. na návšteve Gruzínska, kde hovoril o tom, ako Rusko napadlo Gruzínsko a odkrojilo si z jeho územia a pritom to bolo Gruzínsko a vojnový šialenec Sakašvili, vtedajší prezident Gruzínska, ktorý rozpútal vojnu s autonómnou oblasťou Južné Osetsko. To akosi Kiska vo svojich emotívnych prejavoch zamlčal.
Kiska tiež pri každej možnej príležitosti oroduje za požiadavky NATO a USA, aby Slovensko dávalo 2% z HDP na armádu a zbrojenie. Zastáva sa všetkých šialených vojenských intervencií pod vlajkou NATO a USA. Spomeňme si, ako Kiska napísal pri úmrtí Fidela Castra toto: „Hádam nikde na svojich potulkách svetom som nevidel toľko smutných ľudí. Inteligentných, túžiacich po slobode a normálnom živote.“ Kiska ostáva verný svojej demagogickej manipulácii, ktorú predvádza vždy, keď chce dehonestovať svojich ideologických protivníkov. Povedať, že na Kube videl najviac smutných ľudí po svojich potulkách svetom, tak to je také klamstvo, že človek až nechápe, ako sprosto môže zavádzať jeden prezident, ktorý je hlava štátu a ktorý by si takúto ideologickú manipuláciu nemal ani dovoliť. No pri prezidentovi Kiskovi sme si už zvykli, že ideologická manipulácia je jeho hlavnou zbraňou. Dobre si tiež pamätáme, ako Kiska chcel zriadiť vojenskú základňu NATO v Poprade.
Hlavné je strašiť obyvateľstvo chimérami o ohrození našej slobody, demokracie, bezpečnosti, tlačiť nás do nenávisti proti inému národu a krajine, hystericky vyvolávať najvyšší stupeň ohrozenia a strach, aby sa tak ľudia viacej podvolili zbrojeniu a následnému nahnaniu do možných vojenských konfliktov, kde proti sebe pozdvihnú zbrane opäť len obyčajní pracujúci a oligarchia zo všetkých strán konfliktu sa na našom utrpení krásne napakuje. Aká až neskutočne rovnaká myšlienková zhoda s takým vojnovým štváčom, akým bol Bush a spol…
Kiska tiež nazýva Turecko na čele s novodobým sultánom Erdoganom za ostrov stability, pritom Erdogan sa vystatuje, ako strojcom puču „zrazí hlavy“, vo väzniciach hnije 50-tisíc politických väzňov, 145tisíc ľudí prepustili z práce, turecká armáda povraždila tisíce Kurdov a podporuje islamistov. Erdogan si nechal schváliť diktátorské právomoci a krajine vládne despotickou rukou.
Jeho veľkým kamarátom je aj prezident Ukrajiny Porošenko, o ktorom americká tajná služba písala, že je najskorumpovanejším politikom Ukrajiny, ktorý má prsty v rôznych privatizačných aférach štátneho majetku. Porošenko ale začal kritizovať Rusko a tak aj USA na neho zmenili nazeranie a zrazu sa stal pre nich najlepšou voľbou na Ukrajine. Porošenko okrem toho, že na východe Ukrajiny nechal armádou zmasakrovať tisíce civilistov, jeho režim nechal rozmetať opozíciu, patrí medzi najskorumpovanejšie vlády vo svete, vyznačuje sa fanatickou nenávisťou voči všetkému ruskému a háji geopolitické záujmy USA, posilňuje vo veľkej miere fašizmus a potláča antifašistickú a socialistickú minulosť krajiny. Toto je veľký kamarát nášho Kisku.
Podpora hlasu ľudu
Z Kisku- prezidenta pre všetkých sa stal prezident pravice a nie prezident na zblíženie Slovákov naprieč politickým spektrom. Kiska takto robí presný opak, aký sľuboval, vo veľkom rozdeľuje spoločnosť a zastáva sa iba tých, ktorí patria do jeho ideologického tábora, čo sme mohli vidieť aj v kauze Lorenza, ktorý bol zaistený políciou po opakovanom strhávaní kosákov a kladív z pamätníka Osloboditeľov v Košiciach. Kiska z pozície svojej funkcie začal orodovať za Lorenza a chcel si predvolať prokurátora, ktorý mu to ale odmietol. Prečo takto nikdy neorodoval za nás obyčajných pracujúcich pri rôznych štrajkoch, pri rôznych porušeniach našich pracovných práv, pri bojoch pracujúcich, lebo dobre vieme, na akej strane barikády Kiska stojí…
Slovenskom hýbe téma Kiskových krátení daní počas jeho volebnej kampane. Kiska si okolo seba buduje dlhú dobu doslova kult osobnosti a tomuto kultu podľahli tisíce Slovákov, ktorí za neho kopú na všetkých frontoch. Títo ľudia si hovoria, akí sú demokrati, slobodne mysliaci a žijúci ľudia, ktorí bojujú za šťastné Slovensko. Táto idylka sa ihneď skončí, keď čo i len trochu skritizujete Kisku, vtedy sa na vás vyrútia, ako nejaká ožratá tlupa nejakých krčmových bitkárov. Táto masa vás zahrabe pod čiernu zem aj vtedy, keď sa pustíte do kritiky kapitalizmu, NATO, EÚ, USA, neviditeľnej ruky trhu a neoliberalizmu. Vypočujete si od nich, akí ste leniví roboši, socky, nevzdelanci, chamraď, lúza, závistlivci, extrémisti, konšpirátori, blbci, vymetenci, rusofili atď…atď… Toto sa na vás spustia, keď nezapadáte do ich ideologickej škatuľky a práve takíto ľudia sa dávajú do role najväčších ochrancov slobody a demokracie. Naozaj vtipné, nakoľko ich správanie sa nijak nelíši od nadšených davov, ktoré kedysi plnili mítingy HZDS a vykrikovali Mečiara si nedáme.
Kiska hovorí o mafiánskych praktikách, prednesie emotívny prejav, ako je tu zápas o charakter štátu, samozrejme on je na tej správnej strane, strane toho “ľudového hrdinu“, ktorý sa postavil na čelo tohto boja za očistenie krajiny. Je viac ako trápne, keď s takýmto prejavom a výzvou prišiel až vtedy, keď čelí vlastnej kauze s daňami, čiže ide o jeho zúfalý protiútok, keď má on sám maslo na hlave a ide o jeho osobu. Takto chce odpútať pozornosť od svojich prehreškov a strčiť sa do pozície bojovníka za nás “všetkých“.
Rétorika
Kto sleduje Kiskové prejavy a formu akou rozpráva, ako intonuje, musí cítiť a vidieť tú až trápnu umelosť jeho prejavu, tú hranosť, ako keby ste videli herca, ktorému to jednoducho nemôžete uveriť, lebo vidíte a cítite, že tie emócie a prejav sú iba hranou fraškou.
Kiska v kampani oblboval Slovákov, ako je jedno, či ide o pravicu, či ľavicu, že toto je prekonané a že podstata je inde a ako on nájde cestu k zblíženiu Slovákov, z rôznych politických táborov. To, že išlo o jasný podvod s cieľom získať hlasy voličov naprieč politickým spektrom sa ukázalo hneď po zvolení, kedy si Kiska zostavil svoj poradný zbor, na ktorého čele stojí Bútora a z toho bolo hneď čitateľné, k akému politickému spektru bude inklinovať Kiska a koho názory bude vlastne presadzovať…
Chcete byť prezidentom, investujte vyše milióna Eur na oblbovanie…
Kiska je aj symbolom ukážky tzv. “demokratických princípov“ v kapitalistických voľbách, kedy ste mohli jasne vidieť, že keď máte dostatok peňazí, môžete si kúpiť vlastnú popularitu. Kiska priznal, že v dobe pred oficiálnou kampaňou investoval na svoju propagáciu až 1 095 482 eur a cez kampaň ďalších 250 593 eur…
Načo sú teda rôzne obmedzenia na volebnú kampaň, keď pred oficiálnou kampaňou si môžete investovať ako Kiska kľudne milión Eur na vašu popularizáciu… Fraška. Takto si doslova môžete kúpiť akýkoľvek úrad v republike. Stačí všetko investovať do kampane, zahrať to na dobročinnosť ( z cudzieho… ) a stane sa z vás aj prezident. Presne tu vidno tú rovnosť šancí v kapitalizme. Keď kandiduje miliardár ako Kiska a vy ako obyčajní pracujúci, vy ledva naškrabete na zopár plagátov, no Kiska na vás vyskočil pred začatím oficiálnej kamapne a počas kampane asi aj zo záchodu… Demokracia a rovnosť šancí je už dávno rozprávkou. Tak to vždy bude v kapitalizme, lebo tam bude vždy hlavná moc peňazí, ktoré sú vždy kumulované v úzkej skupine najbohatších jedincov a klanov.
Kiska využil novú vlnu v politike, kedy sa začali presadzovať biznismeni, miliardári a boháči v politike, ktorý nás chcú silou mocou obalamutiť, že oni sú tým utláčaným hlasom obyčajných ľudí. Kto však pozná dejiny, kto pozná, ako funguje kapitalizmus, dobre vie, že oligarchovia, boháči, buržoázia, aj keď má akúkoľvek ľudovú masku, bude vždy tvrdo bojovať za záujmy najbohatších ľudí, za vykorisťovanie a život v kapitalizme, vďaka ktorému získali bohatstvo a moc, ktorých sa nikdy dobrovoľne nevzdajú. Nikdy nepôjdu proti kapitalizmu, ktorý pre nás obyčajných ľudí bude vždy znamenať prežívanie a pre úzku skupinu ľudí rozprávkové bohatstvo a moc. Vždy podporia tých, ktorý vďaka vykorisťovaniu majú všetko a všetkých…
Kiska si tú svoju stranu barikády jasne vybral a je jasné, že tá všeľudová maska mu už dávno opadla. Máme tak prezidenta jedného politického prúdu, jednej ideológie a jednej skupiny obyvateľov Slovenska, no tak to už raz v kapitalizme býva…
Miroslav Pomajdík- predseda Vzdoru-strany práce
Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. Ak budete pokračovať v používaní tejto stránky budeme predpokladať, že ste s ňou spokojní.SúhlasímNesúhlasím
![](<iframe title="Amazon Workers on Strike Attacked by National Police" width="584" height="438" src="https://www.youtube.com/embed/_r8vpLU2JnQ?feature=oembed" frameborder="0" allow="accelerometer; autoplay; clipboard-write; encrypted-media; gyroscope; picture-in-picture; web-share" referrerpolicy="strict-origin-when-cross-origin" allowfullscreen></iframe>)
![](<iframe loading="lazy" title="Amazon's War Against the Working Class" width="584" height="438" src="https://www.youtube.com/embed/HO9JGZPeYKI?feature=oembed" frameborder="0" allow="accelerometer; autoplay; clipboard-write; encrypted-media; gyroscope; picture-in-picture; web-share" referrerpolicy="strict-origin-when-cross-origin" allowfullscreen></iframe>)
Kiska začal vo veľkom presadzovať tému zbrojenia a vernosti k NATO a USA. Verejne hovorí o hrozbe z Ruska, šíri nenávisť a pocit ohrozenia našej bezpečnosti práve zo strany Ruska a vyhľadával si zahraničné cesty práve do krajín, ktoré sú v nejakom spore s Ruskom a tam pred novinármi vyhlásili množstvo nenávistných výrokov na stranu Ruska a dokonca prekrúca dejiny a vyvoláva emócie. Tak to bolo napr. na návšteve Gruzínska, kde hovoril o tom, ako Rusko napadlo Gruzínsko a odkrojilo si z jeho územia a pritom to bolo Gruzínsko a vojnový šialenec Sakašvili, vtedajší prezident Gruzínska, ktorý rozpútal vojnu s autonómnou oblasťou Južné Osetsko. To akosi Kiska vo svojich emotívnych prejavoch zamlčal.