Množstvo Američanov sa domnieva, že veľké majetky boli v Amerike nahromadené ešte pred 1.sv. vojnou. Panuje názor, že okrem Texasu, dnes už boháči s obrovskými majetkami neexistujú, a ak aj sú, sú to len starnúci dediči, ktorí o chvíľu zomrú a svoje milióny zanechajú daňovým vyberačom, alebo dobročinným inštitúciám. Tieto názory však nie sú presné.

Po 2. Sv. voje sa k ním pridal nový typ finančných magnátov, vybavených novými mocenskými prostriedkami a privilégiami. Spoločne tvoria skupinu amerických korporačných magnátov. Ich moc sa dá porovnať s bohatstvom ktorejkoľvek spoločenskej vrstvy v ktorejkoľvek krajine vo svete.

Dve teórie vzniku veľkých amerických majetkov

Teória GUSTAVA MYERSA tvrdí, že za každým veľkým majetkom sa skrýva zločin. Mocných nazýva lúpežní rytieri, pretože vykorisťovali prírodné bohatstvo národa, viedli medzi sebou hospodárske vojny. Išlo im iba o dosiahnutie svojich cieľov. Myers tvrdí, že neexistuje žiaden hospodársky poctivý spôsob, ktorým sa dá nahromadiť 100 mil. $ pre súkromnú potrebu.

Teória JOSEPHA SCHUMPETERA tvrdí, že fin. magnáti charakterizujú dobu rozkvetu kapitalizmu. Budujú a spájajú súkromne podniky a uplatňujú v nich nové finančné a technické metódy a tým určujú tempo rozvoja kapitalizmu. Obe teórie majú množstvo právd, nemusia stáť voči sebe v protiklade. Ide len o to, v akom kontexte je na nich nazerané. Myers sa viac zaujíma o morálku, právne normy a ich porušovanie a o psychologické rysy týchto ľudí. Schumpeter sa zaujíma o ich hosp. vývoj v rôznych fázach kapitalizmu.

Moderní psychológovia sa však neuspokoja s vysvetlením vzniku ktorejkoľvek sociálnej a ekonomickej vrstvy moralistickým odkazovaním na osobné charakterové rysy ich príslušníkov. Musia sa skúmať objektívnejšie okolnosti. A to oboznámiť sa s ekonomickou a politickou štruktúrou štátu. Riadenie kapitalizmu si vyžaduje mnohé typy ľudí a obrovské štátne fondy. Žiaden človek by nedokázal nahromadiť taký majetok, keby neexistovali určité ekonomické, materiálne a politické podmienky.

Veľké americké majetky sú aspektmi industrializácie, tá premenila Ameriku na rozsiahlu priemyselnú sieť. Umožnila ľuďom, ktorí si hromadili majetky vo veľkom, aby si ich privlastňovali z priemyselného procesu. Amerika bola bohatá na prírodné zdroje. Prichádzali sem milióny prisťahovalcov a tak stúpala aj cena pôdy. Vytvoril sa rastúci trh a vzrastala ponuka pracovných síl. To všetko však nestačilo, museli dopomôcť aj ochotné politické úrady.

Finanční magnáti niektoré platné zákony využívali, iné obchádzali a porušovali. Postarali sa tiež o to, aby sa vydávali a presadzovali také zákony, ktoré im prinášali priamy prospech. Štát zaručil právo na súkromné vlastníctvo. Zákonom schválil existenciu korporácií a nedostatkom v uplatňovaní iných zákonov dopomohol fin. magnátom k prevádzaniu mnohých podvodov. Dôležitý bol zákon o holdingových spoločnostiach, ktorý umožnil, aby jedna korporácia vlastnila akcie inej korporácie. Bola to tá najľahšia cesta k rýchlemu zbohatnutiu, aká kedy v Spojených štátoch existovala. Je tiež dôležité spomenúť, že vývoj súkromného priemyslu v USA bol do veľkej miery zaistený priamymi darmi zo sféry národného majetku. Napr.: štátne, miestne vedenie venovalo zadarmo pôdu železniciam, platilo náklady na stavbu lodí…