Parlamentné voľby v Iraku priniesli veľké prekvapenia, nakoľko voľby vyhrala volebná koalícia Sadristického hnutia a Komunistickej strany Iraku. Získali spolu 56 kresiel. Druhou stranou a tesne za nimi skončilo proiránske hnutie Fatah aliancia s 54 kreslami, ktorá ovláda šíitske milície v krajine. Strana doterajšieho premiéra Abadiho, ktorej víťazstvo sa očakávalo v týchto voľbách, skončila až na treťom miesto so 46 kreslami. Na štvrtom mieste s 28 kreslami sa umiestnili sekulárni liberáli. Doteraz najsilnejšia strana v irackom parlamente bývalého premiéra Malikiho stratila až 66 kresiel a obsadila piate miesto s 26 mandátmi. V parlamentne zasadne až 18 strán, hnutí a koalícií a významné zastúpenie budú mať aj viaceré kurdské strany.

Lídrom Sadristickeho hnutia je vo svete dobre známy moslimský klerik Muktada Sadr, ktorého Mahdího armáda viedla povstanie proti okupácii Iraku zo strany USA. Sadr bol podporovaný Iránom, no dnes sa stavia proti  vplyvu Iránu a USA v Iraku. V arabskom svete je naozaj nevídané, aby moslimské náboženské hnutie vytvorilo volebnú koalíciu so sekulárnymi komunistami, preto koalícia Sadristov a Komunistickej strany Iraku je naozaj niečim výnimočným, no práve toto spojenie im zaručilo víťazstvo vo voľbách. Za túto koalíciu kandidovalo aj viacero ďalších menších sekulárnych hnutí a dokonca aj viacero sunitov, čo je tiež zaujímavý fakt, nakoľko Sadristické hnutie sa hlásii k šíitskej forme islamu.

Spojenectvo sadristov a komunistov začalo prakticky pred dvoma rokmi, kedy Komunistická strana Iraku spustila v krajine mohutné protikorupčné protesty a Sadr vtedy vyzval svojich stúpencov, aby tieto protesty podporili. Spojil ich boj proti korupcii, nezamestnanosti, sektárstvu, nenažranosti novej irackej elity a neochota vlády bojovať proti chudobe, napriek tomu, že Irak je bohatý na náleziská ropy, zisky z nej však idú na kontá úzkej oligarchie. Táto koalícia tiež vyzýva na rozpustenie všetkých vojenských milícií operujúcich v krajine a navrhuje ich začlenenie do regulérnej irackej armády.

Sadristi spolu s komunistami vyhlasujú, že bojujú proti vplyvu a zasahovaniu iných štátov v Iraku, čo je adresované USA a Iránu a že po porážke Islamského štátu žiadajú, aby USA a Irán stiahli svojich vojakov z Iraku. Na to reagoval Ali Akbar Velayati, najvyšší poradca najvyššieho vodcu Islamskej republiky Aliho Chameneího, vo februári varoval, že „nedovolí, aby v Iraku vládli liberáli a komunisti“. Komunisti a Sadristi teda chcú jednoznačne bojovať proti zasahovaniu cudzích mocností v Iraku a vymaniť krajinu z vplyvu Iránu a USA. Davy Iračanov vyšli do ulíc a skandovali „Irán je mimo, Irak je slobodný“.

Sú tiež za zmierenie a spolunažívanie šíitov a sunitov v Iraku, preto práve táto koalícia by mohla najlepšie začleniť sunitov do irackej spoločnosti. Tiež sa šepká, že ideálnym kandidátom na budúceho predsedu vlády v Iraku bude Raed Fahmi, generálny tajomník Komunistickej strany Iraku, stavebný inžinier so značnými politickými skúsenosťami, ktorý viedol komunistickú frakciu v odchádzajúcom parlamente. Sadistri a komunisti však povedali, že radšej prichádzajú do parlamentu ako oficiálna opozícia, než ako mladšia časť tradičnej koalície.

Raid Jahed Fahmi, šéf komunistickej strany povedal „Cieľom nášho programu je vytvorenie občianskeho štátu, ktorý stavia inštitúcie s politikmi zameranými na sociálnu spravodlivosť, je proti sektárskemu kvótovému systému zdieľania moci a je pre nezávislý Irak, suverénny Irak, ktorý je proti zasahovaniu zahraničných mocností vo svojich vnútorných záležitostiach.“ Symbolom týchto volieb sa stala aj prvá žena, komunistka Suhad al-Khateeb ( na fotke ), ktorá si vybojovala svoje miesto v parlamente v najsvätejšom meste Iraku Najafe, ktoré je jedno z najdôležitejších miest šíitskej islamskej teológie. Doteraz pracovala ako učiteľka a bola známou aktivistkou proti chudobe a za práva žien.

Napriek tomu, že Muktada Sadr má za sebou naozaj bohatú minulosť neskrotného živla, dnes patrí v Iraku k umierneným politikom, ktorý sa stavia aj na obranu sunitov voči represiám zo strany šíitskych milícií. Sadr nemá ambície stať sa premiérom a ani nezasadne do poslaneckých lavíc, nakoľko on osobne nekandidoval. Vyjadril sa, že je ochotný spolupracovať a s doterajším premiérom Abadim, no zo spolupráce vylučuje dve proiránske strany Fatah a stranu bývalého premiéra Malikiho.

Bude naozaj zaujímavé sledovať ďalší vývoj v Iraku, nakoľko Irán a aj USA nebudú chcieť prísť o svoj vplyv v krajine a určite podniknú k tomu aj určité opatrenia. Uvidíme, či dostane Irak šancu na nový vývoj a stabilitu, alebo sa ponorí do nového konfliktu.

Pripravil Miroslav Pomajdík-predseda Vzdoru-strany práce