Československo za Masaryka

Na začiatok odcitujem výrok pána poslanca Osuského, ktorý keď predkladal zákon o zločinoch komunizmu povedal aj tieto slová:  „Je pravda, že žijeme v dobe, keď sa pravda relativizuje, keď sa s pravdou niekedy nakladá ako s onucou a keď sa lož pokladá za gavaliersky delikt. Lož ale nemôže byť gavalierskym deliktom, ak sa jedná o nespochybniteľné a verifikované pravdy,“ Aké vznešené slová by to boli, keby nevyšli z úst človeka, ktorý sám popiera zločiny kapitalizmu.

O prvej Československej republike sa učí ako o vzore demokracie, neučí sa o biede pracujúcich o veľkej vlne vysťahovalectva, hladových dolinách, neučí sa o streľbe do štrajkujúcich a protestujúcich, ktoré si len v Československu vyžiadali vyše 200 obetí, neučí sa o perzekúcii politicky aktívnych robotníkov.

Robotnícky hnev vykúpali v krvi

Strieľanie do protestujúcich robotníkov bolo po celej Európe v 20tých či 30 tých rokoch úplné bežné. Zmasakrovaných boli takto desiatky tisíc robotníkov po celej Európe. Kto vám hovorí o írskom hladomore, na ktorého potlačenie Angličania nevyvinuli žiadne úsilie a tak od hladu zomrelo vyše 1 a pól milióna Írov a ďalších 2,5 milióna sa ich muselo vysťahovať, lebo ináč by zahynuli tiež.

Rok 1968 a revolta v Západnej Európe

Revolučný rok 1968 zasiahol aj Západnú Európu, kde jednotky NATO potláčali jedno ohnisko revolty za druhým. Pracujúci začali preberať fabriky pod vlastnú kontrolu. Miestne vlády používali na dobytie fabrík poriadkové sily štátu, ktoré sa tak prakticky stali súkromnou armádou v rukách najbohatšej oligarchie a ktorá skákala tak ako oni pískali.

Len v Taliansku následná represia, väznenie postihlo vyše 100 000 ľudí! V tých rokoch po každej demonštrácii v Taliansku zostávalo vždy niekoľko mŕtvych demonštrantov. Stalo sa presne to, na čo celé tie roky poukazujeme. Sloboda sa v kapitalizme končí vtedy, keď siahnete vládnucej oligarchii na súkromné výrobné prostriedky. Vtedy systém demaskuje svoju pravú tvár a vy zrazu čelíte od fyzického násilia až po likvidáciu.

Kedy odhalia svojich agentov CIA, FBI, Mosad, SIS, MI6…

Obete kapitalizmu mali, tak isto svoje mená, svoje trpké osudy, no ich smrť väčšine akosi uniká. Zverejňujeme členov ŠTB, no kedy zverejnia západné štáty, či USA svojich agentov a svojich členov kománd smrti? Izraelská, či americká tajná služba likviduje veselo ľudí aj v Európe, na územiach cudzích štátov. Toto sú obete koho? Tie milióny ľudí boli zabíjaní, mučení a prenasledovaní kapitalistickými režimami.

Žiadna Operácia Splitner Factor, ktorá bola riadená CIA, žiadne procesy so západnými a americkými komunistami, vylúčenie komunistov z vlády vo Francúzsku, Taliansku, podpora monarchistov v Gréckej občianskej vojne, kde britské jednotky zabíjali partizánske skupiny odporu. Hanebné bombardovanie Juhoslávie neprežilo viac ako 3 tisíc ľudí.

Koloniálna éra európskych mocností a USA

USA, Španieli, Portugalci, Briti, Francúzi stoja za vyvraždením 100 miliónov domorodých Indiánov v Severnej, Strednej a Južnej Amerike. Američania vyvraždili 60 miliónov bizónov, aby vyhladovali indiánske odbojné kmene.

Obchod s otrokmi neprežilo 15 miliónov ľudí. Briti používali proti odbojným národom genocídne praktiky. Umelo vyvolávali hladomory, ktorým napr. len v Indii podľahlo počas koloniálnej éry vyše 30 miliónov Indov.

Pri potláčaní búrskeho odporu v Afrike vymysleli Briti koncentračné tábory v ktorých zahynulo 30 000 Búrov. Belgičania nijak nezaostávali za inými mocnosťami a ich krvavú vládu v Belgickom Kongu neprežilo 10 miliónov miestnych obyvateľov.

Francúzi pri dobíjaní Alžírska zmasakrovali 300 000 Alžírčanov a v alžírskej vojne za nezávislosť, ktorá sa rozpútala po 2. sv. vojne zabili vyše 1 milión obyvateľov tejto krajiny. V Afrike brutalita a potláčanie národnooslobodzovacích hnutí zo strany Francúzska stála vyše milióna Afričanov životy.

Latinská Amerika, pokusný králik Američanov

V Latinskej Amerike Spojené štáty americké a západné veľmoci vyzbrojovali, pomáhali a finančne zásobovali eskadróny smrti, ktoré po celej Latinskej Amerike rozsievali smrť. Vyprovokovali množstvo prevratov a občianskych vojen v tých krajinách Latinskej Ameriky, kde sa k moci demokratickou cestou dostali pokrokové, socialistické, či ľudové hnutia, strany, či prezidenti.

Argentína- 30 tisíc mŕtvych, Brazília, Salvador – 80 tisíc mŕtvych, Nikaragua – 80 tisíc mŕtvych, Peru, Bolívia, Venezuela, Chile, Portoriko, Panama či Guatemala -200 tisíc mŕtvych. Tieto krajiny zažili na vlastnej koži, ako vyzerá demokracia „made in USA“. Všetko sa to robilo s cieľom udržať kapitalizmus v týchto krajinách. Za éry Reagana sa prevalila na verejnosť aféra Írán-Contras, kde sa okrem iného zistilo aj to, že CIA aktívne napomáhala pašovaniu niekoľkých ton kokaínu z Nikaraguy do USA.

Kolumbia

Vláda v Kolumbii dostáva viac než štedré finančné prostriedky z USA a v tejto krajine zmizne bez stopy ročne niekoľko tisíc študentských, odborárskych, občianskych  a politických oponentov súčasnej vlády.

Mexiko

Drogová vojna si za roky 2006- 2016 vyžiadala už vyše 60 000 mŕtvych Mexičanov. Dovolím si povedať, že títo ľudia sú obeťami kapitalizmu, lebo práve tento systém drží Mexiko v obrovskej chudobe a z toho pramení moc drogového priemyslu.

Chudobní Mexičania potrebujú uživiť svoje rodiny a veľakrát jedinou možnosťou je pracovať pre drogové kartely. Jedine takto môžu zabezpečiť ako taký život pre seba a svoje deti. Títo ľudia sú k tomuto dohnaní systémom, ktorý im nedokáže zabezpečiť dôstojné živobytie, prácu,  dôstojné sociálne podmienky a stabilitu.

Afrika

Afrika, ďalší kontinent, ktorý zažil západnú a americkú koloniálnu a neokoloniálnu politiku v praxi. Juhoafrická republika a jej vládny apartheid bielej menšiny udržiavali tak dlho pri živote práve západné veľmoci. Nelson Mandela by nám k tomu istotne  niečo vedel povedať. Juhoafrická vláda mala prsty aj v občianskej vojne v Angole, ktorá si vyžiadala pol milióna mŕtvych. Vojna v Mozambiku 1 milión obetí, Rwanda 1 milión obetí.  Najbrutálnejší africkí diktátori, ktorých sadizmus a genocídne praktiky obleteli svet sa držali pri moci vďaka svojmu spojenectvu so Západom.

Občianska vojna v Kongu, ktorá si vyžiadala už viac ako 6 miliónov obetí, je vojnou vládnych síl  a západných korporácií, s tichým súhlasom západných mocností proti kmeňovým hnutiam, ktoré si chránia svoje domovy nemilosrdne ničené pre bohaté nerastné náleziská. Vo vojne v delte Nigeru, kde sú bohaté náleziská ropy sa zúčastňuje aj taká známa spoločnosť, akou je Shell. Shellka si najíma žoldnierov, ktorí systematicky vraždia a vyháňajú miestnych obyvateľov. Nie nadarmo sa hovorí africkým diamantom krvavé, lebo práve z ich predaja africkí diktátori financujú svoje armády a nakupujú zbrane.

Ázia

Málokto vie, že tak nenávidených Červených Khmérov v Kambodži financovali a vyzbrojovali tajne USA, ktoré ich využívali v boji proti tak z ich strany nenávidenému Vietnamu, ktorý uštedril USA veľkú vojenskú blamáž. Málo zdôrazňovaným faktom tiež zostáva, že bombardovanie Kórey, Vietnamu a Kambodže zo strany USA, stála tieto krajiny vyše 5 miliónov civilných obetí.

Indonézia – V decembri roku 1975 dal diktátor Suharto príkaz na obsadenie Východného Timoru a 12. novembra 1976 vyhlásil jeho  pripojenie k Indonézii.. Jeho armáda vo vojenských operáciách v Papue, Acehu a vo Východnom Timore zabila okolo 300 000 ľudí. Suhartov režim má na svedomí vyvraždenie okolo 1 000 000 stúpencov komunizmu a oponentov režimu, plus 300 000 mŕtvych Východotimorčanov a ďalších ostrovanov.

Arabský svet

Arabské diktátorské režimy v Egypte, Tunisku, Jemene…sa držali pri moci vďaka veľkej podpore zo Západu a USA.  Egypt, Tunisko, Jemen, Alžírsko…dostávali obrovské finančné a vojenské dotácie z USA a Západu. Západ sa mlčky celé roky prizeral, ako je krvavo potláčaná jedna arabská revolúcia za druhou. Alžírsky režim za posledné roky zmasakroval cez 200 000 svojich obyvateľov. Západ mlčal. Palestína a Libanon len pred nedávnom zažili besnenie izraelských vojsk. Od roku 1947 Izrael zabil viac ako 30 tisíc Palestínčanov a 4 milióny ich z krajiny vyhnal. Blokáda Gazy, či nerešpektovanie bezpečnostných rezolúcií OSN zo strany Izraela, je ďalším smutným faktom.

Iracká a afgánska realita

Počas embarga, ktoré nariadilo OSN zahynulo kvôli hladu 1 milión Iračanov z toho bolo pol milióna detí. Od invázie USA do tejto krajiny až pod dnešný deň zahynulo viac ako milión 200 000 tisíc Iračanov. Americké dobrodružstvo v Afganistane neprežilo 30 tisíc Afgáncov.

Aj vďaka kapitalistickému systému, ktorý až priepastne otvára sociálne nožnice, rozdiel medzi bohatými a zbytkom ľudstva rastie do enormných rozmerov, tak ako aj rozdiel medzi vyspelými štátmi a krajinami tretieho sveta, devastácia životného prostredia  ktorú poháňa modla konzumu (dieťa kapitalizmu), tak všetky tieto príčiny stoja státisíce ľudí po celom svete ročne životy.

O tom aký je dnešný kapitalizmus úžasný hovoria aj tieto čísla:

Každú minútu zomrie na svete 17 detí kvôli podvýžive a chorobám. 1,2 miliardy ľudí žije v extrémnej chudobe, teda zo sumy menej ako jeden dolár na deň,

• viac ako miliarda ľudí pije znečistenú vodu,
• viac ako 100 miliónov detí nemá šancu chodiť do školy,
• počas tehotenstva alebo pri pôrode zomiera ročne 500 000 žien, väčšina z nich v rozvojových krajinách,
• 860 miliónov dospelých nevie písať a čítať,
• 3 miliardy ľudí, žije za menej ako 2 doláre denne,
• 54 krajín je dnes chudobnejších ako v roku 1990,
• najbohatšie 1% ľudí má väčší príjem ako najchudobnejších 57%,
• 1,3 miliardy ľudí nemá prístup k nezávadnej vode,
• 800 miliónov ľudí je podvyživených,
• každoročne zomrie 8 miliónov ľudí iba preto, že sú príliš chudobní, aby prežili,
• 1600 matiek denne zomiera v dôsledku pôrodných komplikácii,
• 6 500 Afričanov každodenne zomiera na predchádzateľné a liečiteľné choroby a kvôli nedostatku liekov (ktoré si my môžeme kúpiť v hociktorej lekárni),

Je naozaj schyzofrenické, keď niekto bez mihnutia oka dokáže vyrátať obete “komunizmu“ a na druhej strane odmietne uznať obete kapitalizmu. Keď sa riadi formulkou, čo socialistický režim, to pripočítanie ku súhrnnému počtu obetí “komunizmu“, tak to isté musí aplikovať aj na druhej strane, čo kapitalistický režim, to počet obetí kapitalizmu, ale ako vidíme táto formulka u nich neplatí.

Miroslav Pomajdík- predseda Vzdoru-strany práce