V poslednej dobe badať prekrúcanie dejín 2. svetovej vojny. Pomaly sa nás snažia presviedčať, že hlavný podiel na porážke nacistov nemá sovietska Červená armáda, ale západné mocnosti, na čele s armádou USA. Snažia sa verejnosť presvedčiť, že komunisti a fašisti sú to isté, tým samozrejme naznačujú, že socializmus a fašizmus patria k sebe, kým o kapitalizme tvrdia, že ide o demokraciu. Na základe týchto dvoch klamstiev kapitalisti vytvárajú dojem, že nad fašizmom zvíťazil kapitalizmus a tak prekrývajú skutočnosť, že kapitalizmus je tvorcom fašizmu a že fašizmus dokáže poraziť jedine socializmus, lebo odstraňuje podmienky pre jeho vznik.

Stačí porovnať silu a intenzitu bojov , ktoré prebiehali medzi Červenou armádou na území Slovenska a americkou armádou na území západnej Európy. Kde dedinu na východe bránili fašisti akoby sa jednalo o centrum „ríše“ a na západe sa fašisti vzdávali Američanom a Britom v takých kvantách, až brzdili ich postup. Americkí kapitalisti vojnu využili na zlepšenie svojho ekonomického a mocenského postavenia a po vojne ovládli voľné európske trhy. Keď sa jednalo o zisk bez váhania s fašistami obchodovali a dodávali im suroviny a materiály, ktorými fašisti zabíjali ich vlastných vojakov.

Podmienky a využitie fašizmu

1. základnou podmienkou je sociálne, ekonomické ohrozenie strednej triedy chudobou a kriminalitou skupín ľudí žijúcich na okraji spoločnosti. Kapitalisti pomocou svojej propagandy vysvetľujú zhoršenie sociálnej, ekonomickej a bezpečnostnej situácie občanov tým, že z toho obviňujú ľudí inej národnosti, rasy, náboženstva a politického názoru (hlavne socialistickej orientácie).
2. kapitalisti využívajú fašizmus na zakrytie skutočných príčin, ktoré spôsobili danú situáciu. A to sú protirečenia kapitalizmu: protirečenie medzi spoločenským charakterom výroby (vyrábajú všetci) a súkromno-kapitalistickým prisvojovaním si vytvorenej hodnoty (prisvojuje si ju kapitalista), to spôsobuje hromadenie majetku u majiteľov výrobných prostriedkov a úbytok majetku, chudobu u zamestnancov. Ničenie malých kapitalistov veľkokapitalistami, ako dôsledok konkurenčného boja a ustavičný rast výroby vytvára stálu potrebu nových trhov (napr. cielené tvorenie nenávisti voči kapitalistickému Rusku)

Čo je fašizmus

– Fašizmus je plod hospodárskej a politickej krízy kapitalizmu.

– Fašizmus je krvavá, teroristická diktatúra vykorisťovateľskej triedy (kapitalistov).

– Fašizmus kapitalisti využívajú ako neoficiálnu kontrarevolučnú silu na boj so všetkým pokrokovým (napr. podpora rôznych fašistických režimov kapitalistami)

– Hlavným masovým zdrojom fašizmu je mestská a dedinská stredná trieda, ktorej základy materiálnej existencie podrýva rozvoj kapitalizmu plus kriminálne a úpadkové živly spoločnosti. Fašizmus využíva jej sociálnu nespokojnosť.

– Fašizmus sa vyznačuje existenciou zväzku s početnou časťou obyvateľstva, ktoré nepatrí k vládnucej triede a je využívané v záujme vládnucej triedy = kapitalistov. Fašizmus tejto časti obyvateľstva dáva nádej, že si takto zlepší svoje ekonomické postavenie, bude patriť k vládnucej triede.

– Fašizmus to je posledný pokus kapitalistov vyriešiť protirečenia kapitalizmu pri zachovaní samotného kapitalizmu, súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov (napr. národný socializmus v Nemecku, bez ohľadu na demagogický zvolený názov, výrobné prostriedky ostali súkromné, čiže v Nemecku bol kapitalizmus)

Nacistická ideológia

– tvorí ju súbor najreakčnejších, najspiatočníckejších myšlienok prevzatých z minulosti (napr. nenávisť voči Židom vytvorená už v stredoveku)

– sociálna demagógia s použitím sociálnych hesiel prevzatých z robotníckeho socialistického hnutia

– nenávistný antikomunizmus (kapitalistom to ohromne vyhovuje)

– bezohľadný rasizmus, vyžadujúci vyhubenie celých národov pod zámienkou menejcennosti (napr. v súčasnosti národy migrantov)

– odmietanie humanizmu

– využíva vlastenecký a náboženský cit občanov, aby hájili záujmy kapitalistov, snaží sa zakryť skutočnosť, že národ v kapitalizme je rozdelený na triedu vykorisťovateľov (kapitalistov) a triedu vykorisťovaných a ich záujmy sú protichodné. Členovia Hlinkovej gardy, napriek ich táraniu o láske k vlasti, za Boha a národ, pozabíjali slovenských katolíkov, okradli ich a pohádzali do vápenky. Asistovali pri vyvražďovaní celých katolíckych slovenských dedín, pomáhali ich vyrabovať a následne vypáliť. Môžu ďakovať len príchodu Červenej armády, ktorá zabránila tomu, aby sa aj zvyšní gardisti nestali vrahmi svojho vlastného národa.

Význam fašizmu pre kapitalistov

– Fašizmus je posledný pokus kapitalistov zabrániť socialistickej revolúcii. Pomocou fašistickej ideológie sa maskuje obyčajná lúpež majetku osobám označenými fašistami za nevhodných z rasových, náboženských a politických dôvodov. Ide tu o lúpež majetku od osobného vlastníctva uväznených a zabitých ľudí, až po majetky celých štátov. (napr. počas 2. svetovej vojny mali byť obyvatelia Čiech povraždení a čiastočne vysťahovaní ako otroci na Ural a Čechy sa mali stať veľkostatkom Himmlera; arizácia, privlastnenie si židovského majetku; obyvatelia Nemecka mali dostať gazdovstvá na Ukrajine; až po primitívne udanie suseda, že je komunista, Žid, boľševik, homosexuál a po jeho zadržaní, vyrabovanie jeho bytu, alebo získanie jeho pracovného miesta ).

Fašizmus je zdrojom obrovského množstva lacnej a nahraditeľnej pracovnej sily, otrokov, čo sú väzňami v koncentračných táboroch. (napr. počas 2. svetovej vojny každý fašistický aj okupovaný štát musel dodať stanovený počet otrokov, pracovnej sily. V nemeckých rodinách otročili ľudia z okupovanej Európy a nemecká stredná trieda bola spokojná ako sa vyšvihla do vyššej spoločnosti). Kapitalistické média a kapitalisti sa snažia cieľavedome vytvoriť dojem, že počas 2. svetovej vojny sa fašisti pokúsili vyvraždiť len Židov. Fašisti a nacisti sa vyznačovali Židovským a rómskym holokaustom, systematickým vyvražďovaním komunistov, ľudí ľavicového zmýšľania, antifašistov a Slovanov. Preto sa celý kapitalistický svet počas druhej svetovej vojny, až do poslednej chvíle robil, že nevedel, čo sa deje v koncentračných táboroch. V Prahe ešte 9. Mája fašisti popravovali komunistov a antifašistov.

Po zániku socializmu padli posledné zábrany, ktoré nútili kapitalistov aspoň v Európe k určitým sociálnym ústupkom. Miera vykorisťovania sa zväčšuje (predlžovanie pracovnej doby, predlžovanie odchodu do dôchodku, krachujúce celé kapitalistické štáty) to spôsobuje nárast nespokojnosti s kapitalizmom. Kapitalisti sú nútení, tak ako v minulosti obnoviť fašizmus proti narastajúcej hrozbe socialistickej revolúcii.

Ukázalo sa, že porážka nemeckého nacizmu v 2. svetovej vojne a jeho spojeneckých režimov neznamenala zánik a porážku fašizmu a nacizmu z dôvodu, že nebol porazený kapitalizmus. Fašizmus sa dá zničiť len odstránením kapitalizmu a nastolením socializmu.

kpt.Kloss- Miestna organizácia Vzdoru-strany práce na Spiši

Prednedávnom som zhliadol diskusiu na TV Lux, v ktorej sa páni Peter Grečo a Marián Gavenda zhovárali o kultúrnej revolúcii, marxizme, kapitalizme, morálke, bohu, socializme a v neposlednom rade o ruskom náboženskom filozofovi Nikolajovi Berďajevovi. Úprimne sa priznám, že som túto diskusiu asi po 15 minútach vypol. Prečo som si ju však zapol? Preto, lebo oboch diskutujúcich poznám osobne, spomínam na nich v dobrom, neraz v najlepšom, a z osobných rozhovorov či skúseností som čakal niečo viac, či dokonca niečo úplne iné. Dovoľte teda aj mne ako marxistovi-leninistovi pár slov a vysvetlení. V diskusii sa spomínajú súčasní marxisti, avšak vôbec som nemal pocit, že sa hovorí o nás, našej strane. Odpovedám verejne, nakoľko chcem na príklade ozrejmiť môj názor čo najväčšiemu počtu ľudí.

Začnem teda od nosnej myšlienky a ideológie tohto rozhovoru. Ten vychádzajúc z Berďajeva hovorí zhruba o tom, že je správne držať sa pána Boha a každá ideológia, ktorá odmieta Boha a dáva do popredia človeka, je odsúdená na zánik a barbarstvo. Zaznel tu názor, že ten, kto odmieta Boha, si myslí, že mu patrí svet a môže si robiť, čo sa mu zachce, samozrejme aj v tom negatívnom zmysle. Pozrime sa však na to reálne. Aj ten, kto sa v histórii oháňal pánom Bohom a pasoval sa za jeho zástupcu, si robil, čo chcel. Žiaden Boh mu nebránil hrabať majetky, podnikať dobyvačné vojny, či predávať odpustky. Náboženstvo sa stalo pre najmocnejších vládcov pevnou súčasťou mocenských hier a snáh o rozdelenie vplyvu. Takže aby sme to zhrnuli, Boh ako taký nikdy nemal vplyv na konanie človeka. Každý sa napokon riadi len svojím svedomím, pokiaľ nejaké má.

Čo sa týka morálky, máme všetci rovnakú štartovaciu čiaru. To, či veríme v Boha, je nepodstatné. Ľudia sú rôzni bez ohľadu na vieru v Boha. Stretnete ľudských veriacich i neveriacich, ale i opak. A posudzovať charakter človeka podľa toho, či verí v Boha je ignorantstvo. Ja osobne poznám množstvo kresťanov, ktorí sú charakterní, nápomocní ale zažil som rozhovor s istou babkou, ktorej priam spôsobovalo radosť, že niekto si odpílil prsty v nedeľu na cirkulári. „Pánbožko ho potrestal“, dodala spokojne. Môžeme menovať celé komunity, ktoré vás ohovárajú za to, že nechodíte do kostola a podobne. Myslím si, že spravodlivý človek by mal iných posudzovať až podľa činov a charakteru.

Raz sa ma v obecnej knižnici pýtali, či sme katolíci, alebo evanjelici. My sme KOMUNISTI, odpovedal som a dodal, že pre mňa nie je dôležité, či človek verí, alebo neverí v Boha, ale na ktorú stranu barikády sa postaví, či na stranu chudoby, alebo proti nej. Až keď prvý blesk udrie do prvého podvodníka, až potom sa môžeme začať aspoň trocha spoliehať na Boha. Dovtedy ale platí naše heslo: Čo si nevybojujeme, to nikdy nezískame!

Poďme teda ďalej k nositeľovi týchto myšlienok – filozofovi Berďajevovi. Prečítal som od neho jednu knižku a celý čas som si v duchu hovoril: veď ten chlap len nadáva a neprináša riešenie. Hovorí o akejsi „slobode ducha“, ale pri akom systéme, pri akých výrobných vzťahoch? Nehovorí nič o živote človeka, len akejsi neurčitej slobode ducha. Spoločnosť sa vyvíja, výrobné vzťahy sa dostávajú do rozporov, ktoré treba riešiť. Ten kto sa uchyľuje k spomienkam na starý dobrý feudalizmus a akýkoľvek vývoj považuje za zlý, je alibista bez vedeckého prístupu k veci. Taký človek si môže vyložiť nohy na stôl a v pokoji umrieť, veď neobhajoval zvrátený kapitalizmus, ani (údajne) zlý socializmus.

Kto len nadáva, ten sa nezašpiní. Ako ale chce slobodný duch riešiť kapitalistické protirečenia, kde napriek masovej produkcii stúpa chudoba a vykorisťovanie, kde sú potrebné vojny na naštartovanie ekonomiky, to som sa nedozvedel. Aj keď teda priznám sa, naozaj som čítal len jednu knižku. Berďajev ale aj diskutujúci sa snažili dať na jednu úroveň komunistov a kapitalistov (liberálov) najmä čo sa týka hodnôt. Je to však pravda? Nemáme v tomto smere náhodou my komunisti bližšie ku kresťanským hodnotám? Nie sme azda kritikmi konzumizmu, komercie, ignorantsva, primitivizmu, arogancie a egocentrizmu v súčasnej spoločnosti? Nepresadzujeme azda spoločnosť v ktorej je človek človeku bratom a nie vlkom? Nie je naša strana opakom súčasnej masovo-skomercionalizovanej spoločnosti?

A hneď uvediem príklad oboch diskutujúcich. Peter Grečo sám v jednej zo svojich prác napísal, že socialistická kultúra napriek cenzúre (a možno vďaka cenzúre pozn. autora) priniesla podstatne lepšiu kultúru, ako súčasný kapitalizmus. Marian Gavenda mi ako odpoveď na jednu moju prácu napísal „V mnohom by sme sa zhodli“.
Našťastie mnohí radoví veriaci z pracujúcej triedy, ktorí sú rovnako vykorisťovaní ako všetci ostatní, nevnímajú socializmus ako satanove dielo, ale ako obdobie pokoja, spravodlivosti, priateľstva a istôt. Mnohí nás podporujú a prajú nám aby sme zvíťazili. My právo na duchovný život nechceme nikomu upierať, len treba rozlišovať medzi praktizovaním viery a prácou pre kapitalistické tajné služby, diverzantov a pomocou fašistom pri úteku do Južnej Ameriky.

Diskutujúci v relácii sa tiež zhodli na tom, že rokom 1989 sa režim nezmenil. Vraj preto, lebo členovia KSČ prezliekli kabáty a neboli potrestaní. Ja si však dovolím oponovať iným príkladom, na ktorom dokážem, že sa režim zmenil. Moji rodičia hypotéku neplatili a ja ju platím. Charakter zriadenia neurčujú mená a priezviská, ale výrobné vzťahy. Ak by tu zostúpil aj napr. V.I Lenin a namiesto znárodňovania a ochrany ľudového majetku by ho privatizoval a rozkrádal, ak by namiesto boja proti imperializmu a vykorisťovaniu národa národom bol strčený v zadku NATO, ak by obhajoval výhradne záujmy kapitalistov a obmedzoval práva pracujúcich, čo by sme tu mali? Kapitalizmus s V.I Leninom na čele. Čiže ide o to, kto čo reálne presadzuje v praxi, nie o to, ako sa volá, či bol kedysi napr. v KSČ…

Pri takýchto názoroch sa vynára známy výrok z filmu Pelíšky “ a komu tým prospeješ?“

Stanislav Pirošík – predseda Vzdoru – strany práce