Pridaj sa

Možností, ako nás podporiť je viac.

1. staňte sa prispievateľom VZDOR-u

Keďže časopis chce byť tribúnou ľudu, uvítame akékoľvek vaše texty, príspevky a postrehy zo života, z práce, z domova i zo sveta… Ak budú príspevky stáť za zverejnenie a nebudú protirečiť základnému poslaniu časopisu, objavia sa v najbližšom výtlačku VZDORu. Chceme vyzvať aj tých, ktorí si myslia, že “nevedia písať”. Podstatný je obsah a pointa textu, so štylistikou či inou úpravou textu radi pomôžeme a dohodneme sa na konečnej podobe textu. Ak sa obávate, že by vám zverejnenie textu spôsobilo problémy (napríklad v práci), nemusíte sa podpisovať vlastným menom, poprípade spomínať konkrétne detaily, ktoré by mohli identifikovať autora. Príspevky posielajte na našu redakčnú adresu.

2. propaguj VZDOR

Rozširujte povedomie o časopise, šírte jeho stránky na internete, zdieľajte najnovšie vydania na facebooku, preposielajte PDF svojim známym, umiestňujte odkaz na svoje vlastné weby….
Ak chcete propagovať časopis aj v uliciach, stiahnite si naše propagačné letáky či nálepky a umiestňujte ich na viditeľné miesta.

4 thoughts on “Pridaj sa

  • 20. marca 2014 at 19:50
    Permalink

    Tak už tu máme 2. kolo prezidentských volieb alebo zvoľ si svojho starého xuja 🙂

    Voľby priniesli niekoľko drobných prekvapení a námetov na zamyslenie sa.
    1. účasť voličov bola nižšia ako vo voľbách aj keď bolo voličov habadej. Zvláštne, že vyše polovica ľudí nevyužila svoje právo (bude takto zvolený kandidát morálne legitímny ?) Referendum je neplatné pokiaľ nie je nadpolovičná účasť voličov.
    2. apatia – Ľudia nešli voliť ani na truc, aspoň relatívne blízkeho marginálneho kandidáta Jurištu. Sympatický deduško aj keď trochu naivní ale vzhľadom k svojmu veku môže byť. :-).
    3. peniaze – masovokomunikačné prostriedky – PR marketing dokážu aj najväčšiu ozrutu vytiahnuť na výslnie a predstaviť nám v krásnom obale ako jednu z možných alternatív proti hranolovi. Dokázali spoločne s ratingovými spoločnosťami presmerovať od relatívne schopnejšieho kandidáta voličov k tomu kto si to zaplatil vylepšené prieskumi verejnej mienky.

    Tak čo s budúcou Sobotou ? Natiahnem si gumene rukavice a budem si pri peknom počasí pleť a čistiť záhradu alebo pôjdem grcajúc voliť mänšie (väčšie) zlo ?

    Jednoducho z dvoch úžerníkov si buď vybrať pobirmovaného kvázi -komunistu alebo dobrého anjela akože filantropa.

    Slovami klasika: “Radší. jdu blejt velebnosti ?”.

    Budeme si musieť ešte asi počkať na prerod spoločnosti, kde budú súťažiť o tento post skutoční odborníci, zástupcovia ľudu a nie figúrky finančných skupín. Jednoducho je teraz volič v pozícii ovce a má si vybrať priateľskejšieho holiča.

    Andrej Ždanov

  • 4. marca 2015 at 11:00
    Permalink

    Prečo je potrebné zaoberať sa zamestnaneckými samosprávami vo fabrikách?
    (dostal som možnosť pridať sa, tak dávam do diskusie):
    Stretol som sa s týmto problémom nedávno, pretože som v rámci praxe vo výrobných fabrikách a výskumu o zamestnaneckých samosprávach a predtým o princípoch ekonomickej demokracie ako modernej formy socializmu narazil na „múr nepochopenia“ a dokonca na odmietanie zaoberať sa formovaním organizačnej základne zamestnaneckých samospráv na Slovensku.
    Oficiálna parlamentná „ľavica“ tvrdí, že veď máme dostatok osvietených „sociálne cítiacich podnikateľov – kapitalistov, ktorí predsa pomôžu vo vylepšovaní kapitalizmu ( oni hovoria, že pomôžu v budovaní sociálne orientovanej trhovej ekonomiky) a najmä platením daní a zamestnávaním predsa pomáhajú slovenskej spoločnosti. No ale to je málo a tento efekt sa ruší vo chvíli, keď kríza „ukrajuje zisky“ vlastníkom.
    Je tu však nádej, a tou je možnosť tvoriť zamestnanecké samosprávy ako alternatívu ku kapitálovým podnikom všade tam, kde sa vyskytuje potreba po službách, po výrobkoch, po prácach, ktoré dokáže spoločnosť zaplatiť, pretože ich potrebuje. Bez toho, aby konkurovala globálnym finančným korporáciám. Ešte viac je to možné všade tam, kde krachujú na Slovensku výrobné fabriky a kde ich majitelia chcú zatvárať a vyhadzovať zamestnancov na ulicu z dôvodu „neefektívnosti“, „nerentability“, „straty zákazok“, teda tam všade je možné „od zajtra“ vytvoriť zamestnanecké samosprávy a prevziať organizáciu výroby i odbyt do vlastných rúk a predovšetkým udržať si pracovné miesta. Je to reálne a ako na to, prinášam úryvok z knihy o fungovaní podniku na princípoch zamestnaneckej samosprávy, ktorú mi zatiaľ nik nechce vydať. Nuž, prečo asi?
    Ukážky:
    “V pondelok 30.decembra 2013 sa koná míting pred fabrikou. Cez sociálne siete, ale i osobne a po susedoch, sa zamestnanci podniku pozvolávali na protest proti zastaveniu výroby. Zvesť sa rýchlo šíri a prichádzajú aj bývalí zamestnanci, veď posledná „vlna prepúšťania“ bola presne pred rokom a mnohí z prepustených si prácu dodnes nenašli, sú už rok bez práce. Hovorí aj predstaviteľ odborov, na mieste vzniká odborová organizácia, ľudia sa podpisujú a vstupujú do nej, šíri sa slovo o vyhlásení ostrého štrajku. „Lenže, aký štrajk, ak nás dnu nepustia“, ozývajú sa hlasy a občas niektorí horlivejší kričia „okupujme závod!“. Súkromná esbéseka volá generálnemu riaditeľovi, ten zas predsedu predstavenstva. Situácia sa zostruje. Na príkaz GR prichádza privolaná riaditeľka „HRM“ a koktá tam pred davom čosi o tom, že nech sa ľudia rozídu, veď im „EŠTE“ nik nedáva výpoveď, že do fabriky „SAMOZREJME“ druhého januára nastúpia. Dav sa rozchádza. Náhodou bol pri tom miestny spravodajca televízie, takže to posiela do večerných správ..”.
    “Druhého januára stojí pred fabrikou džíp šéfa „esbéesky“ a za ním kukláči s pištoľami provokačne zapásanými tak, aby ich bolo vidieť. Prichádza správca konkurznej podstaty s dekrétom o prevzatí správy nad zbankrotovaným podnikom… A prichádzajú zamestnanci, ktorí zarazene postávajú a dochádza im to… Prichádza i predstaviteľ odborového zväzu a s ním i nový šéf podnikových odborov. Nepúšťajú ich a ani nikoho iného do fabriky. Prišiel prvý kamión na expedíciu…a párkrát zatrúbi…situácia hustne a lokálny spravodajca sa čuduje, kde sa zrazu zobral štáb verejnoprávnej televízie…”
    “Po vyše hodiny čakania, ľudia vonku mrznú a hromžia, zas niekto vykríkol, „poďme na bránu, okupujme fabriku!“, ktosi aj hodil kameň a rozbil okno za vrátnicou, vtedy sa našťastie už objavujú všetci z rokovania vonku a premiér prehovorí stručne k davu zamestnancov vonku: „Podnik zostáva v konkurze, ale Vy môžete naďalej pracovať, práve sme zabránili úplnému uzavretiu závodu, vaši odborári vás oboznámia so situáciou, do mesiaca dáme parlamentu na schválenie zákon o kreovaní podniku na báze zamestnaneckej samosprávy“.
    Z dejov vo vnútri podniku po dohode medzi vládou, odbormi a vlastníkmi:
    „Vy ste sa museli zblázniť!“ kričal generálny riaditeľ na nového predsedu odborov, „čo to tu vyvádzate? Aký “Víťazný február” mi tu organizujete? Čo si myslíte, že dnes môžete túto fabriku znárodniť? Čo ste Vy, Lenin?“ To bolo asi po dvadsiatich minútach od zhromaždenia v prípravni, čo sa generál rozvrieskal na chodbe na plné hrdlo.
    odpoveď šéfa odborov:
    „…a dám ruku do ohňa, že ľudia to pochopili správne a výroba sa rozbieha, teraz je rad na vás, či budete schopní všetky tie financie riadiť tak, aby sme fabriku stabilizovali, to si píšte že to skontrolujeme!“
    “Deň sa končil. Družstevný podnik mal za sebou formálny zrod. Zápisnice boli popodpisované, kandidáti schválení. Ivan a Martin idú ráno dať zaregistrovať družstvo do Obchodného registra firiem. Prvá zamestnanecká samospráva na Slovensku v 21.storočí sa práve zrodila…”
    “Po toľkej, takmer 25 rokov trvajúcej ideologickej a masmediálnej kampani proti družstevníctvu ako „totalitnému kolektivizovaniu za komunizmu“, bude dosť ťažké vôbec presvedčiť kolektív zamestnancov, aby sa stali členmi družstva. Bude to chcieť osvetu právnu i ekonomickú, aby pochopili, že súčasný systém hospodárskeho práva inú formu kolektívneho vlastníctva nedovoľuje”
    “Po niekoľkých mesiacoch dosť nejasného a pochybovačného polemizovania v celej „komunite“ podniku sa nevyhnutnosťou pracovať a udržať podnik v chode situácia začala vyjasňovať. Prevážil nový pocit. Unavení a často strhaní pracovníci, ktorí sa mohli noc čo noc prebúdzať so studeným potom, že „už to padne“, postupne „videli“ na číslach i na aktivitách, že podnik už pol roka funguje a „nik ho nevlastní“. Teda, že ho vlastnia len sami s celým pracovným kolektívom, ale to im ešte nedochádzalo… A dozrieval pocit, ktorý sa dal skôr definovať ako otázka: „Ako je to možné?“ V podmienkach doznievajúcich či trvajúcich krízových javov, vo svete globálnej ekonomiky a dominancie súkromného vlastníctva, tu funguje už šesť mesiacov podnik, ktorý bol na odpis a nad ktorým už kdekto „zlomil palicu“.
    Toľko niekoľko úryvkov z knihy, ktorá sa dá vlastne označiť ako takmer príručku pre tvorbu zamestnaneckých samospráv.
    Ako ale vlastne funguje zamestnanecká samospráva v podniku?
    Zamestnanecká samospráva je organizáciou ľudí s cieľom hospodáriť s vytváraným majetkom a pracovať na ňom tak, aby v nej spoločne ľudia vytvárali kladné hospodárske výsledky. Aby sa teda uživili a vytvárali pre seba i pre spoločnosť časť „národného produktu“. Produktívny proces, či už to bude výroba, alebo vytvorenie a poskytovanie služieb, alebo nákup a predaj, alebo výstavba, alebo tvorba novín, alebo tvorba iných diel užitočných pre človeka, sa podriaďuje ekonomickým a právnym podmienkam prostredia, v ktorom bude zamestnanecká samospráva fungovať.
    V trhovej ekonomike bude teda všetko vyprodukované určené nielen pre svoju spotrebu a hlavne predovšetkým na predaj za odplatu, je to teda proces v ktorom sa uplatní nielen zručnosť výrobcu a zhotoviteľa, ale aj schopnosť predávať a teda podnikať. Takto vytvorená výrobná, obchodná, stavebná, dopravná, alebo iná hospodárska organizácia je zároveň ekonomickým zdrojom spoločnosti, pretože odvádza daňou a určitými odvodmi financie do spoločnosti reprezentovanej štátom.
    Čo je zamestnanecká samospráva?
    Je to forma vlastnenia podniku, fabriky, firmy, keď zamestnanci, ktorí sú platení mzdou za svoju prácu, rozhodujú o riadení hlasovaním ako vlastníci a rozdeľujú si hospodársky výsledok formou mzdy a podielu na zisku.
    Kto zriaďuje zamestnaneckú samosprávu?
    Ľudia, ktorí chcú spoločne pracovať a podeliť sa o hospodársky výsledok za svoju spoločnú prácu, si môžu už dnes založiť svoj podnik, firmu, a v nej sa zaviazať na dohodnutom a spravodlivom rozdelení výsledkov práce, teda príjmu podniku z hospodárskej činnosti a zmluvným založením takejto hospodárskej organizácie sa stávajú jej majiteľmi. Dnes aj podľa Obchodného zákonníka je to možné – založia si družstvo. V zmluve sa musia zamestnanci dohodnúť, že si hospodárske výsledky práce formou podielu na hospodárskom výsledku budú medzi sebou deliť spravodlivo a že každý z nich sa stáva zamestnancom – členom s členským podielom (1 zamestnanec=1 podiel) a tento podiel sa nesmie predávať, nakupovať, dediť ani darovať. Zaniká skončením pracovného pomeru.
    V zamestnaneckej samospráve platia dve zásady:
    1.Zásada vlastníctva: vlastníkom je zamestnanec – člen zamestnaneckej samoprávy podniku, fabriky, firmy, organizácie (rôzne pomenovania toho istého)
    2. Zásada rovnoprávneho rozhodovania o vlastníctve a nakladaní s vlastníctvom
    Člen zamestnaneckej samosprávy rozhoduje na členskej schôdzi alebo na valnom zhromaždení svojim hlasom predstavujúcim 1 podiel – teda 1 hlas = 1 podiel vlastnícky a rozhodovací.
    Ešte v roku 1990 mali český a slovenský národ historickú šancu posunúť ekonomické dejiny vyššie, než “spadnúť” do reštaurácie kapitalizmu a nastúpiť tak do vlaku, ktorý začal spomaľovať ( i keď sme nastupovali zo zabrzdeného vlaku sovietskeho socializmu, nemuseli sme rezignovať na vlastnú cestu k socializmu). Na povestnom stretnutí politikov a ekonómov na zámku v Kolodějích na jar 1990 u nás ešte zneli hlasy ekonomických odborníkov, ktorí zdôrazňovali možnosť rýchleho prechodu od byrokratického socializmu k samosprávnej ekonomike, už vtedy prezentovali myšlienky ekonomickej demokracie, už tam a vtedy zaznelo od profesora Vaneka, že jediným plne demokratickým systémom je zamestnanecká participácia v kooperatívnom podniku.
    Ing.Peter Zajac-Vanka (1955)
    ekonóm a hospodársky poradca

  • 4. marca 2015 at 22:28
    Permalink

    Ďakujem za uverejnenie, nevedel som, že to vychádza i priamo ako článok, ospravedlňujem sa – tu to kľudne zmažte, alebo počkajme na reakcie. Som potešený. 🙂

  • 3. júna 2015 at 14:12
    Permalink

    PRIDAJTE SA K ZHROMAŽDENIU PROTI ZÁKLADNIAM NATO NA SLOVENSKU vo štvrtok 4.júna o 17:00 hod u sochy Hviezdoslava na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave!
    Spravili sme kus práce a od marca 2015 každé dva týždne sme tu zhromaždení – boli tu i zástavy Vzdoru. Dnes sme i s Chartou 2015 a chceme byť i s Vami, lebo “parlametná ľavica” si už vymyslela “konkurečný projekt” Spolu za mier a chce tam hovoriť “mierne” o mieri (asi takom, ktorý podporujú aj “mierotvorcovia” z NATO). U nás na námestí stačí prísť, ale i povedať niečo. Príďte!

Pridaj komentár