Slovenská republika rád bola vyhlásená 16.júna 1919 na ľudovom zhromaždení v Prešove a jej územie sa rozprestieralo na rozsiahlych územiach južného a východného Slovenska. Dňa 20.júna sa v Košiciach vytvorila slovenská Revolučná vládna rada. Jej predsedom a ľudovým komisárom zahraničných vecí sa stal Antonín Janoušek, pôvodom z Nymburka a členmi devätnásť ľudových komisárov slovenskej, českej a maďarskej národnosti.

Opatrenia uskutočnené slovenskou republikou rád mali hlboko revolučný charakter a prejavili sa v nich skúsenosti sovietskeho štátu, ako aj maďarskej socialistickej republiky. Vláda rád vyhlásila zospoločenštenie všetkých priemyselných podnikov, ktoré mali 20 a viac zamestnancov. Do vlastníctva Slovenskej republiky rád prechádzal každý veľkostatok a les s rozlohou nad 50 ha. Roľníci boli oslobodení od platenia daní, zospoločenštili sa veľké nájomné domy, zaviedol sa osemhodinový pracovný čas, zrovnoprávnili ženy s mužmi, vyhlásila sa bezplatná zdravotná starostlivosť, povinná školská dochádzka do 14 rokov, zakázala sa práca detí a fyzické tresty učňom, začala sa odstraňovať obrovská negramotnosť obyvateľstva, prebehlo znárodnenie bánk, distribučných a obchodných podnikov, rozpustilo sa československé súdnictvo, četníctvo a polícia.

Za mnohé z týchto opatrení pracujúci márne bojoval neskôr po celý čas existencie predmníchovskej Československej republiky. Slovenská republika rád bola súčasťou mohutného revolučného hnutia, inšpirovaného socialistickou revolúciou v Rusku. Jej možnosti udržať sa aspoň na časti územia Slovenska však záviseli od rozsahu a výsledkov revolučného procesu v strednej Európe, a to predovšetkým od Maďarskej republiky rád.

Podobne ako Slovenská republika rád aj Maďarská republika rád zahynula pod náporom intervencie zo strany Dohodových mocností. Slovenská republika rád zanikla 7. júla 1919, kedy československé jednotky potlačili posledné ostrovčeky odporu. Je nutné tiež povedať, že československé vojsko sa pri obsadzovaní územia Slovenskej republiky rád dopustili viacero zverstiev, kedy prebehli aj mimosúdne popravy prívržencov socialistickej republiky. Československé orgány vyniesli viacero verdiktov trestov smrti a niekoľko tisíc prívržencov Slovenskej republiky rád bolo perzekuovaných a uväznených,či prepustených z práce a bol im skonfiškovaný majetok. Maďarská republika rád bola napadnutá československým a rumunským vojskom na príkaz Dohody a v krajine sa pod Hortym vytvorili aj tzv. biele maďarské jednotky, ktoré bojovali spoločne proti socialistickej republike.

V Maďarsku bol po vojenskej porážke socialistickej republiky nastolený v rokoch (1919-1921) biely teror. Na bielom terore sa zúčastňovali pravicové sily v Maďarsku, zahŕňajúce rôzne paravojenské zoskupenia a iné dobrovoľnícke iniciatívy obyvateľstva. V neposlednom rade aj preskupujúca sa nová národná armáda admirála Miklósa Horthyho. Komunistov, socialistov, činiteľov Maďarskej republiky rád a podporovateľov Maďarskej republiky rád chytali a popravovali. Odhaduje sa, že za 2 roky bolo zavraždených cca 30 000 nevinných ľudí.