Málo známe dejiny antifašistického boja: Predchodca Antify- Roter Frontkämpferbund v boji proti nacistickému teroru v Nemecku

Roter Frontkämpferbund (RFB) bola ochranná organizácia pod vedením Komunistickej strany Nemecka počas Weimarskej republiky. Prvé miestne skupiny RFB boli založené v roku 1924 a Ernst Thälmann bol zvolený prvým predsedom federálneho výboru počas prvého celoštátneho stretnutia- február 1925 v Berlíne. Die Rote Front (Červený front) boli noviny RFB. Zdravilo sa „Rot Front“! ( Červený front!). Symbolom organizácie sa stala zovretá päsť, čo symbolizovalo: „chrániť priateľa, bojovať proti nepriateľovi“. Táto obranná organizácia pre robotnícku triedu, sa angažovala v pouličných stretoch s políciou a s nacistickými úderkami z SA.

Na 1. mája v roku 1929, kedy nemecká vláda zakázala oslavy sviatku práce v Berlíne, sa rozpútali veľké nepokoje a polícia počas nich zastrelila až 30 osôb. Po tomto incidente nemecká vláda RFB zakázala. V čase zákazu mala RFB takmer 130 000 členov, z ktorých veľká časť pokračovala v činnosti nezákonne, alebo sa stali členmi  miestnych nástupníckych organizácií, ako napríklad Kampfbund gegen den Faschismus (Bojovej aliancii proti fašizmu) a Antifašistickej akcie známej ako ANTIFA. Po prevzatí politickej moci v Nemecku nacistami v roku 1933, boli bývalí členovia RFB medzi prvými zatknutými a uväznenými v koncentračných táboroch. Nacisti sa snažil svojim bývalým súperom pomstiť a mnohí bojovníci Červeného frontu boli zabití v nacistických väzniciach.

Tí, ktorí prežili, alebo sa dokázali vyhnúť zatknutiu, nasledovali výzvu Druhej španielskej republiky počas španielskej občianskej vojny (1936-39) a pripojili sa k bataliónu Thälmann k Medzinárodným brigádam v boji proti fašistom vedených generálom Francom. Počas druhej svetovej vojny bojovali bývalí bojovníci Červeného frontu aj v Červenej armáde proti nacistickému Nemecku.

Po skončení druhej svetovej vojny sa bývalí členovia RFB, ako napríklad Erich Honecker a Erich Mielke, aktívne zapájali do vytvorenia prvej polície a vojenských jednotiek Nemeckej demokratickej republiky.


Čo predchádzalo vzniku RFB

Do roku 1923 ochraňovali stretnutia a demonštrácie Komunistickej strany Nemecka členovia ochrannej organizácie Proletarische Hundertschaften. Tá však bola zakázaná v roku 1923 a Komunistická strana Nemecka potrebovala chrániť svoje politické aktivity pred útokmi polície a pravicových polovojenských organizácií, akými boli Stahlhelm, Bund der Frontsoldaten a nacistickej SA.

Počas 9. národnej konferencie Komunistickej strany Nemecka v apríli 1924 sa rozhodlo vytvoriť novú obrannú organizáciu pod názvom Roter Frontkämpfer-Bund. Cieľom bolo prilákať nekomunistických pracovníkov a viesť ich ako jednotnú frontu. Incidenty v meste Halle / Saale z 11. mája 1924, v ktorých boli zabití 8 robotníci a 16 ich bolo vážne zranených výstrelmi vystrelenými políciou počas demonštrácie, bolo rozhodnutie zverejnené všetkým miestnym organizáciám strany a krátko potom vznikli prvé miestne RFB skupiny. Väčšina z týchto prvých jednotiek RFB bola umiestnená v priemyselných mestách, prístavoch a iných tradičných pevnostiach pracujúcej triedy.

Členská základňa RFB

Zatiaľ čo mnohé RFB skupiny boli pod vedením členov Komunistickej strany Nemecka, väčšina členov RFB nebola stranícky organizovaná a niektorí boli dokonca aj členmi Sociálnodemokratickej strany Nemecka, alebo iných politických organizácií. Až 98% členov RFB patrilo do robotníckej triedy. Veľká časť členov RFB bola veteránmi z I. svetovej vojny a niektorí sa aktívne zapájali do novembrovej socialistickej revolúcie v Nemecku z roku 1918. Počet členov sa neustále zvyšoval a dosiahol svoj vrchol s približne 130 000 členmi v čase zákazu v roku 1929.

Prehľad počtu členov RFB: Rok 1925: 40 450 členov združených v 558 miestnych skupinách (49% nečlenov KPD) Rok 1926: 68 392 členov združených v 1 120 miestnych skupinách (55% nečlenov KPD ). Väčšia časť jej členov nevstúpila do RFB kvôli politickým ideológiám, boli to väčšinou tvrdo pracujúci ľudia bez akejkoľvek politickej výchovy, ktorí jednoducho verili, že je to tá správna organizácia, ktorá bojuje za lepšie životné podmienky. Pocit spojenia, dosiahnutý prostredníctvom neustáleho rozširovania vedomia triedy, pocitu solidarity a kamarátstva, súdržnosti v rámci skupiny bolo to, prečo RFB fascinovala mnoho pracujúcich

V čase zákazu v roku 1929, bolo iba 30% členov RFB členmi Komunistickej strany Nemecka a 70% nečlenovia, alebo členovia iných strán.

Pridružené organizácie RFB

Pre svojich mladších členov vo veku od 16 do 21 rokov RFB vytvoril Roter Jungsturm, ktorý bol premenovaný na Rote Jungfront (RJ) v roku 1925 s cieľom vyhnúť sa podobnostiam s mládežou nacistickej strany Jungsturm. Až 40% miestnych RFB skupín malo aj časť RJ.

Na počesť námorníkov cisárskeho námorníctva, ktorí bojovali počas novembrovej socialistickej revolúcie v roku 1918, RFB v máji 1925 založil Rote Marine (RM) – Červené námorníctvo, s oddielmi vo všetkých veľkých prístavných mestách. Rote Marine bola tiež považovaná za elitnú jednotku.

Od roku 1925 boli členovia ženského pohlavia organizovaní v Roter Frauen und Mädchen Bund (RFMB) (Aliance červených žien a dievčat). Hlavou organizácie sa stala známa komunistka a poslankyňa Clara Zetkin a v čase zákazu v roku 1929 mala RFMB asi 4 000 členov.

Veľká časť aktivít RFB bola zameraná na podporu politickej práce Komunistickej strany Nemecka (KPD), organizácie Rote Hilfe (Červenej pomoci) a ďalších proletárskych organizácií, ako boli pracovné zväzy. Vo väčšine prípadov poskytovali bezpečnostnú službu pre rôzne udalosti, ale tiež sa podieľali na aktívnej agitácii.

RFB ako hrádza nacistickému teroru z SA

Zatiaľ čo sa členovia RFB pokúšali udržať eventuálnych provokatérov v kľude, aby nenarušili prebiehajúce prejavy, polícia vo väčšine prípadov hľadala dôvod na rozbitie demonštrácií komunistov a často použila nadbytočnú silu proti účastníkom pri náznaku najmenšieho problému. Početné udalosti sa skončili masovými bitkami medzi políciou a členmi RFB, ktoré zanechali zranenia na oboch stranách a v niektorých prípadoch mŕtvych demonštrantov, ktorých zastrelila polícia. Takmer všetky incidenty viedli k zatknutiu a odsúdeniu mnohých členov RFB

Zatknutí členovia RFB sa mohli spoľahnúť na pomoc od Rote Hilfe, ktorá im poskytla právnu pomoc a tiež v prípade odsúdenia a väznenia, finančne podporovala ich rodiny v čase, keď neboli schopní pracovať.

Počas rokov svojej existencie sa neustále rozširovalo súperenie medzi bojujúcimi organizáciami, ako boli Sturmabteilung- SA, Stahlhelm a Reichsbanner a násilie sa zintenzívňovalo. Vzhľadom na to, že stratégia Sturmabteilung (SA) bola špeciálne navrhnutá tak, aby viedla politický boj na ulici a vyvolala súpera kdekoľvek by mohla, násilné stretnutia medzi členmi týchto dvoch organizácií sa čoskoro stali súčasťou každodenného života. SA účelovo otvorila nové prenasledovanie v okresoch drobných pracovísk, v ktorých bola veľká časť obyvateľstva „červená“, čo znamená, že podporovali buď Sociálno-demokratickú stranu Nemecka-SPD, alebo Komunistickú stranu Nemecka- KPD.

Pre svoje zhromaždenia nacistická SA takmer výlučne vybrala miesta v týchto okresoch, vediac, že ​​najmä RFB nenechá tieto provokácie len tak a mnohé udalosti z obidvoch strán vyústili do násilných masových bitiek.

Počas rokov hospodárskej krízy v neskorých dvadsiatych a začiatkom 30. rokov minulého storočia, mnohí pracovníci nemohli zaplatiť načas nájomné za svoje chudobné obydlia. Kedykoľvek sa prenajímateľ pokúsil vyhnať takýchto obyvateľov, objavili sa členovia RFB a pokúšali sa zabrániť polícii, alebo zástupcom prenajímateľa, aby vyhodili svojich susedov na ulicu. „Sociálna spravodlivosť a mier“.

RFB bola anti-militaristická organizácia a preto mnohé z jej aktivít smerovali proti opätovnému vyzbrojovaniu nemeckej armády. RFB a iné organizácie napríklad protestovali proti vynaloženiu miliardy mariek na nákup vojenských lodí vládou Weimarskej republiky a požadovali použitie týchto zdrojov na zlepšenie systému sociálneho zabezpečenia. Požadovali o zachovanie mieru a odsúdili plány na novú vojnu. Väčšina členov RFB tiež podporila výzvu KPD na zmenu sociálneho systému na socialistický model. RFB preto štát považoval za „nepriateľa štátu“, čo viedlo k niekoľkým dočasným zákazom ohlásených pochodov a stretnutí a vyústilo do zákazu v roku 1929 a vzniku Antifašistickej akcie- Antify v roku 1932.

Antifaschistische Aktion (ANTIFA) bola vyhlásená Komunistickou stranou Nemecka (KPD). Antifa bola vytvorená kvôli tomu, aby sa jej členovia postavili v uliciach proti teroru, ktorí rozpútali nacistické polovojenské jednotky. Antifa bol pokus zjednotiť všetkých antifašistov z robotníckej triedy a socialistického hnutia z radov komunistov, sociálnych demokratov a ďalších antifašistických ľavicových organizácií, odborárov a verejnosti, aby tak spoločne čelili teroru nacistov. Hnutie ANTIFA zanechala za sebou inšpiratívne politické dedičstvo, ktoré prežilo do dnešných dní.

Pripravil George- Vzdor-strana práce

PDF24    Send article as PDF   

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.