V minulosti americké výzvedné služby Saddáma Husajna považovali za páku antikomunizmu a podľa bývalých diplomatov a výkonných pracovníkov týchto služieb ho využívali 40 rokov. Hoci mnohí sú presvedčení, že Saddám sa prvýkrát dostal do spojenia s americkými tajnými službami na začiatku iracko-iránskej vojny v septembri 1980, jeho prvé kontakty s činiteľmi Spojených štátov siahajú až do roku 1959, keď bol členom šesťčlennej skupiny poverenej CIA zavraždením vtedajšieho irackého premiéra generála Abda al-Karima Kasima.

V júli 1958 Kasim zvrhol irackú monarchiu, čo jeden z bývalých diplomatov USA, ktorý si neželá byť menovaný, označil ako „hrozivé orgie krviprelievania“. Podľa súčasných i bývalých činiteľov USA, ktorí prehovorili pod podmienkou anonymity, bol vtedy Irak považovaný za nárazové pásmo a strategickú pozíciu v Studenej vojne so Sovietskym zväzom. Vnútorná nestabilita krajiny viedla vtedajšieho riaditeľa CIA Allana Dullesa k tomu, aby označil Irak za „najnebezpečnejší fliačik na svete“.

Na prelome osemdesiatych rokov veterán CIA Miles Copeland, že CIA oceňovala „dôverné vzťahy“ s Kasimovou vládnucou stranou Baas, keďže mala silné styky s informačnou službou egyptského vodcu Gamala Abd Nassara. V nedávnom verejnom vyhlásení Roger Morris, ktorý bol v sedemdesiatych rokoch členom Národnej bezpečnostnej rady, toto tvrdenie potvrdil a doplnil, že CIA si zvolila autoritársku a antikomunistickú stranu Baas „ako svoj nástroj“. Podľa iného bývalého vysokého funkcionára ministerstva zahraničných vecí USA sa Saddám už krátko po svojich dvadsiatich rokoch stal súčasťou plánu USA na odstránenie Kasima. Podľa tohto zdroja bol Saddám umiestnený do bytu v Bagdade, na al-Rashidovej ulici, priamo oproti Kasimovej pracovni na irackom ministerstveobrany, aby sledoval jeho kroky.

Saddám Husajn v službách CIA

Adel Darwish, expert na Stredný Východ a autor knihy „Bezbožný Babylon“, sa vyjadril, že sa tak udialo „s plným vedomím CIA“ a že Saddámovou spojkou so CIA bol iracký zubný lekár pracujúci pre CIA a egyptskú informačnú službu. Činitelia USA nezávisle na sebe potvrdili Darwishovo tvrdenie. Darwish povedal, že na Saddáma dozeral kapitán Abdel Maquid Farid zástupca vojenského atašé na egyptskej ambasáde, ktorý Saddámovo ubytovanie platil z vlastných zdrojov. Traja bývalí vysokí úradníci USA toto tvrdenie označili za presné.

Kasimovo zavraždenie bolo naplánované na 7. 10. 1959, ale skončilo sa totálnym neúspechom. Názory sa rôznia. Jeden bývalý pracovník CIA povedal, že 22-ročný Saddám nezvládol napätie a začal strieľať príliš skoro, takže zabil Kasimovho šoféra a samotného Kasima iba zranil na ruke a ramene. Darwish povedal UPI, že jeden zo zabijakov mal náboje, ktoré neboli vhodné pre Saddámovu zbraň a druhý mal ručný granát, ktorý sa mu zasekol v podšívke kabátu. „Hraničilo to s fraškou,“ vyjadril sa istý pracovník informačnej služby USA. Ale Kasim, ako potvrdilo niekoľko vládnych úradníkov USA, ukrytý na podlahe auta, unikol smrti a Saddám utiekol do Tikritu vďaka CIA a egyptskej informačnej službe.

Podľa Darwisha a niekoľkých bývalých vysokých pracovníkov CIA sa vtedy Saddám dostal do Sýrie a potom bol egyptskou informačnou službou presunutý do Bejrútu. Kým bol v Bejrúte, platila CIA jeho ubytovanie a podrobila ho krátkej drezúre. Potvrdili to bývalí pracovníci CIA a doplnili, že služba mu potom pomohla dostať sa do Káhiry. Jeden bývalý vládny pracovník, ktorý Saddáma poznal, povedal, že Saddám ani vtedy „nemal spôsoby“. Bol to bandita – „hrdlorez“.

V Káhire Saddáma umiestnili do apartmánu v susedstve Dukki, kde žili ľudia vyššej triedy a kde trávil čas hraním domina v kaviarni Indiana za dozoru CIA a egyptskej služby. Istý bývalý vládny úradník sa vyjadril: „V Káhire som často navštevoval podnik Groppie Café na ulici Emad Eldine Pasha, ktorý bol veľmi nóbl a veľmi snobský. Saddám by tam vzbudzoval pozornosť. Indiana bola klasická krčma.“

V tomto období Saddám často navštevoval americkú ambasádu, kde sídlili špecialisti CIA ako Miles Copeland a vedúci tamojšieho pracoviska CIA John Eichelberger, ktorí Saddáma poznali. Saddámovi americkí nadriadení ho dokonca nabádali, aby žiadal zvýšenie mesačných prídelov od svojich egyptských nadriadených, čo bolo niečo, čo ako povedal Darwish, egyptských pracovníkov netešilo, nakoľko vedeli o Saddámovych amerických kontaktoch. Toto tvrdenie potvrdil i vtedajší americký diplomat v Egypte.

CIA a jej podiel na masakre tisícov irackých komunistov

Vo februári 1963 bol Kasim zavraždený počas prevratu iniciovaného samotnou stranou Baas. Morris nedávno vyhlásil, že za týmto prevratom bola CIA, a odsúhlasil ho samotný prezident John F. Kennedy, ale istý bývalý, veľmi vysoko postavený pracovník CIA toto tvrdenia poprel. „Boli sme úplne ochromení,“ tvrdil. „Každý tu dookola pobehoval a pýtal sa: ‚Čo sa to, dopekla, stalo?’“ No všetci sa dali ihneď do práce.

Nič to, že Baas už prenasledovala komunistov, CIA poskytla ozbrojeným irackým národným gardistom zoznam potencionálnych komunistov, ktorí boli potom väznení, vypočúvaní a hromadne popravovaní. Darwish potvrdil, že masové vyvražďovanie vedené samotný m Saddámom sa odohralo v Qasr al-Nehayat, čo znamená doslova „Palác konca“. Niekdajší pracovník ministerstva zahraničných vecí USA povedal: „Boli sme úprimne radi, že sme sa ich zbavili. Pýtate sa či mali spravodlivý proces? To si snáď uťahujete. Toto bola vážna vec.“ Bývalý pracovník CIA povedal: „Trochu to pripomínalo záhadné vraždenie iránskych komunistov potom, čo sa dostal v roku 1979 k moci ajatolláh Chomejní. Všetkých jeho 4 000 komunistov bolo zrazu povraždených.

Britský výskumník Con Coughlin, autor knihy „Saddám: Kráľ Terroru“, cituje Jima Critchfielda, vtedy vysokého pracovníka služby na Strednom Východe, že zničenie Kasima a komunistov bolo „veľkým víťazstvom“. Dlhoročný tajný pracovník CIA a Critchfieldov priateľ povedal: „Jim bol na Strednom Východe skúsený. Neľutoval, že komunisti zmizli. Hralo sa na istotu.“

Saddám sa medzitým stal hlavou al-Jihaz a-Khas, tajného výzvedného aparátu strany Baas. Vzťah CIA a Obrannej informačnej služby (Defence Intelligence Agency – DIA) so Saddámom sa zosilnil začiatkom iránsko-irackej vojny v septembri 1980. Počas vojny CIA pravidelne posielala Saddámovi skupinu s informáciami o stave boja získanými zo systému vzdušnej kontroly a včasného varovania leteckého dozoru Saudskej Arábie, aby tak pomohli irackým ozbrojeným jednotkám. To potvrdil bývalý pracovník DIA. Tento človek tvrdil, že on osobne podpísal zmluvu medzi vetvou informačnej služby USA a Irakom a Iránom, ktorá zaručovala vytvorenie patovej situácie v bojovej situácii. „Keď som to podpísal, napadlo ma, že som sa asi zbláznil,“ povedal UPI.

Podľa Darwisha CIA a DIA poskytli vojenskú podporu Saddámovmu hrozivému útoku na iránske pozície na poloostrove al-Fao vo februári 1988 tým, že na tri dni ochromili iránske radary. Výhodné spojenectvo Saddáma s informačnou službou USA sa skončilo o druhej hodine rannej, 2. 8. 1990, keď 100 000 jednotiek, nasledovaných 300 tankami prepadli svojho suseda, Kuvajt. Niekdajší spojenec USA sa tak stal jeho najjedovatejším nepriateľom.

Zdroj: UPI (United Press International): Richard Sale