Občianska vojna v Salvádore vypukla r. 1979 po vojenskom puči a zvrhnutí prezidenta Carlosa Humberta Romera. Vojenská a politická junta prevzala moc a kresťanský demokrat José Napoleón Duarte sa ujal prezidentského úradu. Zavraždenie kritika režimu arcibiskupa zo San Salvadora Oscara Arnulfa Romera „eskadrónou smrti“ urýchlilo roku 1980 spojenie opozície do Frente Democrático Revolucionario ( FDR ).

Na pozadí veľkých sociálnych protikladov, hospodárskych kríz a teroristických akcií eskalovala občianska vojna medzi vládnymi oddielmi, vláde blízkymi pravicovými milíciami a ľavicovo orientovaným Frontom národného oslobodenia Farabunda Martího ( FMLN ), ktorý vznikol roku 1980. Ľavicoví guerilleros, ktorí sa zasadzovali za spoločenskú obnovu a poľnohospodársku reformu, mali širokú podporu vidieckeho obyvateľstva.

Vláde zase poskytovali pomoc Spojené štáty americké, ktoré jej od začiatku konfliktu dodávali zbrane a vojenských poradcov. Účasť USA v konflikte sa stala terčom kritiky, lebo neprestajne pribúdali obete masového teroru spomedzi civilného obyvateľstva, pripisované vládnym oddielom, resp- pravicovým „eskadrónam smrti“. USA sú tak isto spojené s masakrovaním tisícov Salvadorčanov, nakoľko USA celú dobu pomáhala vojenskej chunte a vyzbrojovala fašistické eskadróny smrti. V októbri 1984 prejavili povstalci ochotu rokovať o mieri.

V Salvádore vyvrcholili 11.novembra 1989 ozbrojené akcie partizánov opozičného Frontu národného oslobodenia Farabunda Martího ( FMLN , ktorí rozvinuli po neúspechu rokovaní s vládou veľkú ofenzívu. Salvádorský prezident Alfredo Cristiani sa im rozhodol dôrazne čeliť. Kým sa boje do konca mesiaca utíšili, bolo už asi 3 000 ľudí mŕtvych, alebo ťažko ranených. Bojovníci FMLN obsadili na čas aj luxusný hotel, kde bolo sídlo amerických vojenských poradcov. Letectvo sa pokúsilo vytlačiť partizánov z obytných štvrtí ostreľovaním a bombardovaním zápalnými bombami, pri čom zahynulo veľa civilistov.

Medzinárodné protesty vyvolala vražda šiestich jezuitov, ktorí mali povesť pokrokových kňazov a veľkú autoritu. Páchateľmi boli príslušníci brigád smrti, úzko spojených s pravicovou stranou ARENA prezidenta Cristianiho. Režim obviňoval cirkev, že spolupracuje s partizánmi. FMLN bol ochotný skončiť vojnu a zaradiť sa do občianskeho života len vtedy, keď sa uskutoční vojenská a súdna reforma a príslušníci „ brigád smrti“ budú postavení pred súd.

Po voľbách roku 1989, ktoré sa skončili víťazstvom prezidentského kandidáta pravicovej strany ARENA Alfréda Cristianiho, sa obidve strany bojujúce v občianskej vojne dohodli za sprostredkovania OSN na prechodnom prímerí. V občianskej vojne zahynulo 80 000 ľudí.

POLITICKÁ VRAŽDA ARCIBISKUPA ROMERA

Narodil sa 15. augusta 1917 v Ciudad Barrios v Salvádore. V roku 1942 ho vysvätili za katolíckeho kňaza. Postupne sa v roku 1974 stal biskupom a roku 1977 arcibiskupom. Po proteste proti aktívnym oddielom smrti ho skupina amerických kongresmanov a členov britského parlamentu navrhla na Nobelovu cenu za mier.

Arcibiskup Oscar Arnulfo Romero y Galdamez ráno 24. marca 1980 slúžil omšu v kaplnke Božej prozreteľnosti v onkologickej nemocnici v San Salvadore, hlavnom meste štátu Salvádor. Bol jasný slnečný deň a dvere kaplnky boli otvorené. Vonku zastal červený volkswagen. V aute sedeli šofér Amando Antonio Garay a na zadnom sedadle fúzatý muž. Muž povedal Gerayovi, aby sa prikrčil a predstieral, že niečo opravuje pod prístrojovou doskou. Potom vystúpil a položil si pušku na otvorené dvere auta. Dôkladne zamieril, stlačil spúšť a strelou ráže 22 zasiahol Romera do srdca. Vystrekla krv, arcibiskup spadol a okolo neho sa rozsypali biele oblátky hostie. Strelec sa pokojne usadil vzadu v aute. „Choď pomaly,“ prikázal šoférovi a odišli.

MOTÍV VRAŽDY

V tom čase sa Salvádor zmietal v občianskej vojne, ľavicové partizánske skupiny bojovali proti armáde, majiteľom pôdy a bohatým obchodníkom. Spojené štáty v obave z „víťazstva komunistov“ podporovali salvádorskú armádu. Mocní v Salvádore nerešpektovali ľudské práva. Terorom, mučením a vraždením zastrašovali a eliminovali zástancov reformy. Arcibiskup Romero z kazateľnice odsudzoval ozbrojené sily za ich „ bezohľadné použite moci a „prenasledovanie ľudu“ a žiadal Spojené štáty, aby zastavili vojenskú pomoc.

Vo svojich kázňach, ktoré vysielal rozhlas, otvorene odsudzoval mučenie a vraždy. Vo februári 1980 sa arcibiskupovi prvý raz vyhrážali smrťou. Policajnú ochranu odmietol. Povedal:„ Pastier nehľadá ochranu pre seba, ale pre svoje stádo.“ Potom 10.marca sa poblíž kazateľnice, kde mal kázať, našli v aktovke výbušniny, ale arcibiskupa to neumlčalo.

ÚPRIMNÝ ARCIBISKUP

V sobotu 23. marca v sansalvadorskej metropolitnej katedrále Romera informovali o vražde chudobných farmárov, ktorí sa domáhali pôdy. Mali ju dostať na základe pozemkovej reformy. Keď sa to na druhý deň dozvedeli jeho nepriatelia, pravdepodobne sa ho rozhodli zavraždiť.

Romerovo zavraždenie vyvolalo vlnu nesúhlasu po celom svete. O šesť dní sa na jeho pohrebe v metropolitnej katedrále zišlo vyše 30 000 ľudí vrátane zahraničných hodnostárov. Ako dôkaz, že ani posvätná udalosť nezastaví v krajine násilnosti, vybuchla počas pohrebu neďaleko katedrály bomba, zo striech strieľali ostreľovači, ktorí zavraždili 40 ľudí. Romerovo zavraždenie a masaker na jeho pohrebe presvedčili mnohých Salvádorčanov, že východiskom je len ozbrojený boj.

Vyšetrovanie vraždy arcibiskupa Romera sa nieslo v atmosfére intenzívneho zastrašovania. Napriek tomu, že nikoho nikdy nezatkli, mnohí salvádorčania verili, že vraždu nariadil major Roberto D`Aubuisson, bývalý vodca salvádorskej vojenskej kontrarozviedky a popredný veliteľ pravicových brigád smrti, skupín zabijakov, ktoré konali po dohode s vládnymi salvádorskymi bezpečnostnými silami. Ukázalo sa, že kapitán Alvaro Rafael Saravia, jeden z D`Aubuissonových poradcov, prikázal Garayovi, kedy a kde má vraždiť. Jeden materiál CIA tvrdí, že vrahom mohol byť detektív salvádorskej národnej polície Oscar Perez Linares.

ROBERTO D`AUBUISSON

Dňa 20.2. 1992 zomrel v San Salvadore na zlyhanie srdca predstaviteľ salvádorskej krajnej pravice Roberto D`Aubuisson (nar. 23.apríla 1943). V nedávno skončenej dvanásťročnej občianskej vojne bojoval tento politik za záujmy bohatých vlastníkov pôdy proti poľnohospodárskej reforme a politickým reformám. Pokladali ho, zrejme nie neodôvodnene, za vodcu „eskadrón smrti“, ktoré povraždili tisíce stúpencov reforiem, politických činiteľov, kňazov, ale aj generálneho prokurátora a r.1980 arcibiskupa Oscara Arnulfa Romera.

Skupiny sledujúce ochranu ľudských práv zaznamenali napr. r. 1986- 1 821 vrážd civilných osôb 213 osôb zmizlo pri únosoch. R. 1981 D`Aubuisson založil stranu ARENA (Alianzia Republicana Nacionalista), r. 1989 podporoval zvolenie Alfreda Cristianiho za prezidenta a súhlasil s mierovou dohodou s ľavicovými povstalcami, ktorá bola podpísaná v januári 1991.

Citované z diel – R.G. Grant: Atentáty, Kronika 20.storočia – Fortuna Print, Kronika 1992 – Fortuna Print

Spracoval pre časopis Vzdor – George – člen Vzdoru-strany práce