„Komunistobijec“ Kalmus a jeho priority: „Rusko je najhoršie nebezpečenstvo pre celý slobodný svet“

Tento status sa dnes objavil na FB profile Petra Kalmusa, ktorý sa preslávil so svojim kolegom Lorenzom „statočnými činmi“ nutnej obrany pri pacifikácii odbojných pamätníkov a búst. Je to veľmi dôležité, aby sme naplno pochopili jeho myšlienkové pochody. Vo svojom statuse Kalmus ocenil, že minister obrany Gajdoš a exminister obrany Galko sa zhodli, že Putinova Ruská federácia je najhoršie nebezpečenstvo a hrozba prakticky pre celý slobodný svet.

Kalmusa tiež náramne potešila správa, že títo dvaja páni sa zhodli na tom, že treba vyzbrojiť našu armádu podľa požiadaviek NATO. Kalmus vo svojom statuse hovorí, že je to najdôležitejšia úloha, či už v domácej, alebo zahraničnej politike. Kalmus tiež apeluje na Fica, že si musí konečne uvedomiť, že bezpečnosť Slovenska a EÚ je dôležitejšia, ako ceny mlieka. Kalmus na záver označil ministerstvo obrany možno najdôležitejším rezortom v dnešných časoch.

Čo dodať na záver. Nahliadli sme tak do myslenia pána aktivistu Kalmusa, ktorý sa vytešuje z chystaného veľkého vyzbrojovania armády, Rusko je pre neho najhoršia os zla vo svete, ministerstvo obrany považuje momentálne za najdôležitejší rezort v krajine a čo tam po tom, že mliečna kríza môže na Slovensku zničiť tisíce pracovných miest a zlikvidovať najkvalitnejšie chovy dojníc a Slovensko sa tak stane závislé na odbere mlieka zo zahraničia… hlavné je strašiť obyvateľstvo chimérami o ohrození našej slobody, demokracie, bezpečnosti, tlačiť nás do nenávisti proti inému národu a krajine, hystericky vyvolávať najvyšší stupeň ohrozenia a strach, aby sa tak ľudia viacej podvolili zbrojeniu a následnému nahnaniu do možných vojenských konfliktov, kde proti sebe pozdvihnú zbrane opäť len obyčajní pracujúci a oligarchia zo všetkých strán konfliktu sa na našom utrpení krásne napakuje. Aká až neskutočne rovnaká myšlienková zhoda s takým vojnovým štváčom,akým bol Bush a spol…

Kalmus a jemu podobní „aktivisti“ sa tu hrajú na nejakých pokračovateľov tradícii undergroundovej disidentskej scény. Zaujímavé je, že tieto hnutia sa vždy vyznačovali hlásaním nenásilia, odzbrojovania, pohŕdali armádami, silovými zložkami, vojnami a vojnovými riešeniami, odmietali rôzne vojenské spolky, chceli mier, slobodu a porozumenie…. vcelku Kalmus ide v ich „šľapajách“, keď pre neho je najhlavnejšou otázkou dňa vyzbrojovanie armády, posilňovanie NATO, najdôležitejším ministerstvom v republike- ministerstvo obrany a šírenie nenávisti voči Rusku, kašlať na to, že za posledné roky za najtragickejšími vojnami, či v Líbyi, Iraku, Afganistane, Sýrii, Juhoslávii, Jemene, Palestíne atď. stoji Západ na čele s USA… Zbrojiť, zbrojiť, zbrojiť a možno príde aj povel, že nasadneme do tankoch a zrovnáme Moskvu. Človeku sa až nechce veriť, že takýmto a jemu podobným sa dostáva stále viacej priestoru v našich médiách.

Slovenskí pracujúci sa prepadávajú na existenčné dno, väčšina obyvateľstva si nemôže dovoliť normálny život, robíme veľakrát v zlých pracovných podmienkach, každú chvíľu musíme meniť zamestnanie, zatvárajú nám pracoviská a fabriky a sme nútení drieť pre zahraničné koncerny, pre ktoré sme lacná pracovná sila, musíme utekať do zahraničia, aby sme uživili svoje rodiny, zadlžujeme sa na celý život, aby sme mali kde bývať, žijeme na dlh, potravinová sebestačnosť Slovenska je len krásnou spomienkou z rokov minulých, vládnu nám tu mafiáni v bielych golieroch, svet sa prepadáva stále do väčšej chudoby, násilia a chaosu, oligarchovia,oligarchovia z roka na rok astronomicky bohatnú, máme tu enviromentálne, migračné a sociálne časované bomby…, ale pre Kalmusa je najdôležitejšie vyzbrojovať našu armádu a brojiť proti Rusku.

Bolo by to až tragikomické, keby sme si neuvedomovali fakt, že podobné uvažovanie, ako predvádza Kalmus, nie je v Európe už len nejakým bezvýznamným menšinovým hlasom fanatikov, ale stáva sa hlavnou agendou predstaviteľov štátov. Máme sa na čo tešiť, keď sa raz do popredia politiky dostáva armáda, zbrojenie, ministerstvá obrany ( možno v blízkej dobe vojny ) a nenávistné reči voči určitému štátu, tak to sme na veľmi „dobrej“ ceste k opakovaniu najkrvavejších epizód našich dejín.

Miroslav Pomajdík- predseda Vzdoru-strany práce