Metropoly Francúzska a Belgicka zasiahli štrajky a protesty v dôsledku antisociálnej politiky vlád. Týka sa to napríklad zvyšovania veku odchodu do dôchodku. Téma, kde si priemerní Slováci ponadávajú pri pive, sa v krajinách s lepším triednym povedomím berie inak a sú tam plné ulice. Aby to však nestačilo, na Slovensku sa nájdu aj mladí pseudovzdelaní pseudointelektuáli, ktorí „hlúpemu zbedačenému národu“ v sekunde vysvetlia, že nechápu štatistiky a teda nevyhnutnosť protiľudovej politiky. Ten, kto sa nechce mať každým rokom horšie je v podstate negramotný idiot. Asi tak by sa dali opísať stanoviská obhajcov protiľudovej politiky u nás.

Ďalšou chybou našej slovenskej mentality je, že namiesto toho, aby sme sa snažili niekam sa posunúť, budeme závidieť tým, ktorí sú na tom papierovo lepšie. Napríklad pokiaľ majú v niektorej krajine vyšší dôchodok ako u nás, pričom nevieme, aké sú tam životné náklady, tak na nich nadávame, čo by ešte nechceli a najradšej by sme boli, ak by im polovicu z neho zobrali, namiesto toho, aby sme si my vybojovali lepšiu úroveň. (Tu samozrejme hneď nastúpi mašinéria inteligentov, ktorí okamžite spustia múdru kampaň, že mať sa aspoň tak ako doposiaľ je nereálne populistické).

Kapitalisti musia milovať zbedačený slovenský národ. Nik nerozumie kapitalistom lepšie ako my. Spravíme veľa za málo a sme radi, že máme prácu. V podnikoch na Slovensku si neraz môžu dovoliť zaobchádzať so zamestnancami ako sa komu zachce , zatiaľ čo inde by už bol štrajk.

Ako ale žalostnú situáciu zmeniť?

Skúsme rozmýšľať nahlas: triedne uvedomenie je tu na bode nula a svoju veľkú časť viny na tom nesie aj bývalá KSČ, ktorá triedny boj opustila dávno pred rokom 1989 a sami jej protagonisti majú svoj podiel na rozobratí Československa. Ak bol teda „maják“ triedneho boja rozožratý a prehnitý zvnútra, tak nemôžeme od radových občanov a zamestnancov očakávať zázraky.

Aby sme teda dosiahli ľudový odpor, je potrebné budovať organizácie pracujúcej triedy, kde pracujúci diskutujú, organizujú sa a spolupracujú. Dôležité sú ako odbory, tak strany i občianske združenia. Bez plánu a organizácie len ťažko očakávať nejakú koordináciu či odpor, keď sú všetci v práci – bez vyhlásenia riadneho štrajku. Treba si však na druhú stranu tiež uvedomiť, že rovnakú nekomunistickú politiku odtrhnutú od pracujúcich prezentovali aj komunistické strany na Západe a pokračujú v tom doteraz. Postupom času sa ich politika nelíšila od sociálnej demokracie. Skvelý príklad je napr. Komunistická strana Francúzska, Komunistická strana Talianska, Komunistická strana Španielska a ďalšie…

Triedny boj sa oklieštil iba na ekonomické požiadavky a keďže vedúcou silou sa stali odbory, tak zaznievali a stále zaznievajú len ekonomické požiadavky byt. Západná Európa zažila nespočetne veľa protestov a nespočetne ich ešte zažije,no neexistuje tam sila, ktorá by spojila ekonomické požiadavky s politickými a následne by situáciu, ktorá vedie k takýmto nepokojom, spojili s pokusom o zvrhnutie kapitalizmu. Vzdor- strana práce plne podporuje a spolupracuje s obdobnými stranami zo zahraničia, takže v našom boji nezostávame sami izolovaní a bezmocní.

Odbory sa celkovo obávajú spojenectva s politickými stranami, čo je veľkou chybou, ktorá je však odrazom vnímania, že politickej strane ide výhradne o koryto. Na druhej strane je to isté farizejstvo od vedenia OZ KOVO, ktoré sa vždy ohradí, ak VZDOR-strana práce rozvinie vlajky na ich štrajku, ale zato nemajú hanbu ťahať SMERáckych poslancov na pódium.

Aby sme sa teda aspoň priblížili triedne uvedomelejším národom, je potrebné budovať triedne organizácie, koordinovať najuvedomelejšiu časť pracujúcich. Tieto organizácie musia zasa naopak čo najefektívnejšie pôsobiť a agitovať medzi ľuďmi. Nesmie sa jednať o uzavreté skupiny. Je potrebné vstupovať do odborov a usmerňovať ich smerovanie a ovplyvňovať netriedne názory v nich, byť pri zdroji informácii.

Vstupovať do VZDORu – strany práce, ktorá združuje triedne uvedomelých pracujúcich, študentov i dôchodcov. Práve jednota je našou jedinou zbraňou a pokiaľ sa dohodneme medzi sebou a bude nás dostatočný počet, nik nám nezabráni konať. Elektrikár z jednej továrne a údržbár z inej továrne pokiaľ sa osobne nepoznajú, dokážu sa len ťažko skoordinovať, ale ak budú obaja v odboroch, alebo Vzdore – strane práce, nebudú uŽ cudzími osobami, dosiahne sa podstatne viac.

Nemáme čo stratiť, iba svoj strach, izoláciu a útlak: VOLIŤ NESTAČÍ – ORGANIZUJ SA!

Vzdor-strana práce