Komunistické hnutie v Rakúsku: Predstavujeme vám Stranu práce Rakúska (PdA)

Prinášame vám rozhovor s rakúskymi komunistami zo Strany práce Rakúska, s ktorou Vzdor-strana práce nedávno nadviazala kontakty.

1. Predstavte nám Vašu stranu, kedy vznikla, aké je jej ideologické ukotvenie a čo je hlavnou náplňou jej činnosti?

Partei der Arbeit Österreichs (PdA)- Strana práce v Rakúsku vznikla 12.októbra 2013 vo Viedni, takže je relatívne novou stranou, no má svoju predchádzajúcu históriu. V roku 2005 vznikol predchodca PdA „Komunistická Iniciatíva Rakúska“ (KI). KI ešte nebola stranou, jej cieľom bolo dať dohromady marxisticko-leninské sily v Rakúsku a spojiť ich do jednej revolučnej strany. Členmi PdA sa ale nestali len aktivisti z KI, ale aj členovia z iných organizácii – KJÖ (Komunistická mládež Rakúska), KSV (Komunistický študentský zväz), bývali členovia KPÖ (Komunistická strana Rakúska) a tiež z SPÖ (Sociálna demokracia), aj odborári a predtým neorganizovaní ľudia. Ešte zdôrazním, ze bývali členovia Komunistickej strany Rakúska sú v našej strane menšina, takže PdA nevznikla ako odštiepená strana z KPÖ, ako sa to môže javiť. Aktivity prebiehajú v rôznych oblastiach, v prvom rade je tu úzka spolupráca vrámci aktívnych členov PdA, potom pracujúca mládež a študenti a potom aktivity na pracoviskách a v odboroch. Až poslednou oblasťou je parlamentná činnosť, máme dvoch poslancov v AK (Komore pracujúcich). Z ideologického a teoretického hľadiska sa PdA odvoláva na K.Marxa, F.Engelsa a V.I.Lenina, sme teda marxisticko-leninskou stranou.

Náš program je programom pracujúcej triedy a revolučného triedneho boja, naša strana je internacionalistická a antiimperialistická, ako aj antifašistická a antimilitaristická. Našim strategickým cieľom je revolučné prekonanie kapitalizmu a socialistické zriadenie v Rakúsku. Pre tento ciel je nevyhnutné, aby bola pracujúca trieda v Rakúsku organizovaná, uvedomelá a bojaschopná. A toto sa týka všetkých pracujúcich, ktorí žijú v Rakúsku, bez ohľadu na ich pôvod alebo štátne občianstvo, keďže značnú čast rakúskej pracujúcej triedy tvoria pracujúci z východnej Európy, najmä z krajín bývalej Juhoslávie, ale tiež pochádzajúci najmä z Turecka. Títo všetci musia byt rovnoprávni.

10670216_603133513145587_3342611437250762349_n

2. Môžete nám v krátkosti predstaviť históriu rakúskeho komunistického hnutia?

Komunistické hnutie v Rakúsku vzniklo v roku 1918 založením KPÖ (Komunistická strana Rakúska). Vznik revolučnej strany pracujúcej triedy bol vtedy nevyhnutnosťou, lebo sociálna demokracia zradila marxizmus – ako sa to stalo aj v ostatných európskych krajinách a postavila sa proti pracujúcej triede. Mladá KPÖ bola od začiatku málo úspešná a rozhádaná. V polovici roku 1920 bola začlenená do Komunistickej Internacionály, z poverenia Georgija Dimitrova.

V časoch odporu proti rakúskemu fašizmu (1934-1938) a proti nacizmu (1938-1945) bola KPÖ jedinou stranou, ktorá hájila záujmy pracujúcej triedy. Ako ilegálna antifašistická a antinemecká sila bojovala v zázemí, v partizánskom odboji. Rakúsko sa od Nemecka opäť odpojilo v apríli 1945. V rokoch 1945-1947 sa KPÖ podieľala na vláde, ale nemala tam veľké slovo popri sociálnych demokratoch a ľudovcov. V rámci všeobecného antikomunizmu bolo Rakúsko začlenené pod západne mocnosti. Ale aspoň sa podarilo do roku 1955 docieliť formálnu neutralitu medzi NATO a Varšavskou zmluvou. Od roku 1959 ale KPÖ už nebola zastúpená v rakúskom parlamente. V nasledujúcom období, trvajúcom tridsať rokov, sa KPÖ ubránila prejavom „chruščovského revizionizmu“ a neskôr talianskeho a francúzskeho „eurokomunizmu“ a do roku 1990 sa deklarovala ako otvorene marxisticko-leninská strana. To skončilo kontrarevolúciou v ZSSR a východnej Európe v rokoch 1989/1990, kedy nastal odklon od marxizmu-leninizmu.

V rokoch 2003-2005 sa KPÖ definitívne zaradila medzi „akceptované ľavicové strany“, kam patrí spolu napríklad s nemeckou Die Linke alebo gréckou Syrizou, a slovo „komunistická“ v jej názve definitívne stratilo význam. Z komunistov, ktorí sa od KPÖ odčlenili, vznikla v roku 2005 KI (Komunistická iniciatíva) a neskôr v roku 2013 PdA- Strana práce Rakúska.

10982199_714525388673065_6594482987795801169_n

3. Aké máte vzťahy s podobnými stranami u vás, napr. s KPÖ (Komunistická strana Rakúska)? Ako vnímate reformizmus, ktorým prechádzajú komunistické strany v tomto období?

PdA je jedinou marxisticko-leninskou stranou v Rakúsku. KPÖ je komunistickou stranou iba podľa názvu, ale už nie obsahom. V súčasnosti ma reformistické a nemarxistické smerovanie, chce iba „vylepšiť“ kapitalizmus či byt „lepšou sociálnou demokraciou“. My toto smerovanie považujeme za chybné.

Rozdiely medzi nami sú dôvodom, prečo vlastne aj vznikla PdA. Bez revolučnej strany nedosiahneme žiadny socializmus. Pokial KPÖ nebude revolučnou stranou, ani stranou pracujúcich, je to ich rozhodnutie. My ich postoje kritizujeme, rovnako ako kritizujeme aj sociálnu demokraciu.  A oni nás zase hanobia za “stalinizmus”. Je pravdepodobné, ze skôr ci neskôr KPÖ jednoducho „vymrie“, už teraz majú jej členovia vysoký priemerný vek. Ale napriek tomuto všetkému je vo viacerých politických otázkach medzi PdA a KPÖ zhoda a na rozličných aktivitách a podujatiach každá strana prispieva svojim dielom. Ale svoj názor, že reformizmus, revizionizmus a oportunizmus škodí medzinárodnému komunistickému hnutiu, nemeníme. A rovnako je to u iných komunistických strán, napríklad v Grécku alebo Portugalsku.

10273980_726543474137923_1199510897667515192_n

4. Ako vyzerá 1.máj Sviatok práce v Rakúsku, ktoré strany a organizácie sa ho ešte zúčastňujú, vytvárate jednotný blok?

V Rakúsku je 1.máj štátny sviatok. Rakúsky štát ale v tento deň neorganizuje žiadne podujatia. Ale my vnímame 1.máj nie len ako nejaký abstraktný „deň práce“, ktorý si „uctieva“ kapitalistickú námezdnú prácu, ale ako deň boja pracujúcej triedy, oslavu socializmu a medzinárodnej solidarity. PdA je jedným z hlavných organizátorov medzinárodného 1.mája vo Viedni už od roku 2006. Rokuje s viacerými politickými skupinami v tento deň, v minulom roku sa napríklad zúčastnilo 1.mája vo Viedni viac ako 20 politických skupín.

Popri spriatelených organizáciách KJÖ a KSV sú účastnikmi odborové organizácie KOMinterny, turecko-kurdské organizácie, aj rôzne organizácie mimo marxisticko-leninských –maoistické, ľavosocialistické, či rôzne antiimperialistické organizácie. Komunistická strana Rakúska nie je pri tom, robí si vlastnú demonštráciu, kde býva asi 200 ludi. Na našej demonštrácii býva každý rok okolo 3000 ľudí. Väčšia je iba demonštrácia SPÖ (Sociálna demokracia), kam príde aj 20 000 ľudí, ale rozhodne nie všetci z politických dôvodov, ale skôr to berú ako tradíciu. Spolu s demonštráciou organizujeme každý rok aj Open air fest, ktorý navštevuje až 5000 ludi. 1.máj sa koná aj v iných mestách v Rakúsku, kde je PdA tiež zastúpená, aj keď v menšom rozsahu, napríklad v Linzi, Salzburgu alebo Innsbrucku.

11407017_726543967471207_564708899230447562_n

5. Čo hovorite na aktuálnu politickú situáciu v Rakúsku, v čom je podla vás špecifická oproti iným krajinám?

Z antiimperialistického pohľadu má Rakúsko zaujímavú pozíciu vrámci EU. Je iná, samostatnejšia ako u bývalých socialistických štátov vo východnej a južnej Európe. Ale na druhej strane je pod vplyvom veľkých imperialistických európskych štátov, najmä Nemecka. Tento špeciálny dvojitý charakter pozície Rakúska má dve oblasti – na jednej strane bránime nezávislosť Rakúska voči imperializmu EU a Nemecka a na druhej strane bojujeme proti našim rakúskym kapitalistom, ktorí sú našim hlavným nepriateľom. Rakúsky kapitál ohrozuje východnú Európu ekonomicky, na Balkáne sčasti aj militaristicky, takže odpor voči nemu na podporu revolučných a antiimperialistických síl vo východnej a južnej Európe má pre nás význam.

Momentálne je u nás veľkou témou nezamestnanosť.  V Rakúsku je takmer 500 000 nezamestnaných. Pripravujeme kampaň k tejto téme, ktorá začne krátko pred 1.májom a bude trvať niekoľko mesiacov. Jej podstatou je zníženie pracovného času. Ďalšou vážnou témou sú utečenci. Rakúsko prijalo veľa utečencov, o ktorých sa musí postarať. To stojí veľa peňazí, ktoré sú k dispozícii – sú však v nesprávnych rukách. Prinajhoršom sa spoliehame na to, ze na hraniciach postavíme plot. To ale protirečí Ženevskej konvencii ako aj rakúskej Ústave. Azyl – ochrana pred prenasledovaním, vojnou, zabitím, iným násilím atď. – nie je len nejaký “príkaz k ľudskosti”, ale ľudské právo. Zároveň zdôrazňujeme, že príčiny utečeneckej vlny musia byt porazené: a to sú USA, NATO a všetky krajiny EU, ktoré sa podieľajú na kritickej situácii na Blízkom východe a v Afrike, kvôli jednej veľkej imperialistickej vojne a zinscenovaní “občianskych vojen”. Sú to severoamerickí a európski kapitalisti, ktorí chcú etablovať neokolonializmus tam ako aj vo svojich krajinách. Čo sa týka pravicového extrémizmu, tak ten siaha ďalej do minulosti. Už v časoch spojenectva s nemeckým národným socializmom v rokoch 1938-1945 bolo v Rakúsku veľa kolaborantov s týmto režimom. A títo ľudia v roku 1945 jednoducho nezmizli.

V roku 1955 bola založená FPÖ (Rakúska strana slobôd ) ako organizácia zložená z bývalých nacistov. Až do roku 1980 boli všetci vedúci predstavitelia FPÖ bývalými členmi NSDAP. Napriek tomu FPÖ nebola nikdy braná ako fašistická strana, dokonca ani ako extrémne pravicová, oficiálne bola dokonca často označovaná ako “liberálna”. Do roku 1986 nemala väčší význam, kým do jej čela nenastúpil Jörg Haider, a dnes je jeho pokračovateľom H.C. Strache. Najlepší volebný výsledok dosiahla FPÖ v roku 1999, keď získala 27% vo voľbách, v súčasnosti je treťou najsilnejšou stranou v Rakúsku. Okrem toho, že je pravicový extrémizmus prostredníctvom FPÖ zastúpený v parlamente, jej členovia a sympatizanti sa združujú aj v menších pravicovo-extrémistických a fašistických organizáciach, ako aj v iných kruhoch – v hospodárstve, v justícií a v polícií. Samozrejme, že fašistické organizácie sú u nás zakázané už od roku 1945, ale nič sa s tým nerobí. U občiansko-kapitalistického štátu je to ale úplne logické: fašizmus je dieťa kapitalizmu, fašizmus je nástroj, ktorým sa kapitalizmus bráni.

11150874_714525542006383_7093004251145960611_n

6. Sledujete politickú situáciu na Slovensku, kde nedávno prebehli parlamentné voľby?

Samozrejme sledujeme politický vývoj vo všetkých susedných krajinách. Aj posledne parlamentné voľby na Slovensku boli u nás v Rakúsku aktuálnou témou. Vôbec nás neteší, že vaša vládnuca strana Smer-sociálna demokracia presadzuje nepriateľskú politiku voči utečencom, zvlášť keď k vám nemá prísť príliš veľký počet utečencov. Parlament v Bratislave má na svedomí politické smerovanie – doprava, k nacionalizmu, k nepriateľskému postoju k menšinám a podpore rasizmu.

Z Kotlebovej strany je parlamentná strana, čo je akceptovanie fašizmu. Jednoznačne na Slovensku chýba nejaká jasne ľavicová strana alebo aliancia, ktorá by mala šancu dostať sa do parlamentu, volebné výsledky KSS a Vzdoru-strany práce sú žiaľ príliš nízke. Na tom majú prirodzene vplyv predchádzajúce úspechy Smeru, ktorý podporovalo veľa voličov. Ale zdá sa, že nová Ficova vláda už nie je taká stabilná. Je to výzva na vybudovanie mimoparlamentnej ľavicovej opozície, ktorá musí byt v budúcich voľbách úspešnejšia. To nebude ľahké, ako to hovorí aj naša skúsenosť, ale je to nevyhnutné. A my dúfame, že sa to na Slovensku podarí.

11659247_740864279372509_3748983872074450105_n

7. Čo hovorite na vzájomný vzťah medzi Rakúskom a jeho susedmi z východného bloku, kde bola vyše 40 rokov odlišná politická situácia? Má PdA nejaké kontakty aj v týchto krajinách?

PdA má veľmi dobre vzťahy a kontakty s maďarskou Stranou práce (Magyar Munkaspart), títo maďarskí komunisti sú našimi najlepšími priateľmi na úrovni medzinárodných vzťahov. Máme kontakt s KSS, s ktorými sme členmi medzinárodnej organizácie ICWP (Iniciatíva komunistických strán a strán pracujúcich), stretávame sa na spoločných konferenciách.

Máme tiež kontakt s KSČM, PdA chodí každý rok na teoreticko-politickú konferenciu v Prahe, ktorú organizujú jednotlivé sekcie KSČM. Kontakty PdA s Komunistickou stranou Poľska a Ukrajiny nie sú zatiaľ také blízke, ale sú vyjadrením spojenectva a solidarity. Na Balkáne má PdA kontakty so Socialistickou stranou práce Chorvátska a najnovšie s Komunistickou stranou Srbska. Ale s výnimkou vzťahov s maďarskými súdruhmi, sú ostatné kontakty v našom regióne na nižšej úrovni. Ale máme záujem ich viac rozvíjať ( a to sa týka aj Vzdoru –Strany práce), pokiaľ nájdeme spoločný politický a ideologický obsah a revolučnú stratégiu a ciele.

1391475_410477442411196_1022652810_n

8. Aký máte názor na súčasnú situáciu v Európe? U nás silnejú hlasy požadujúce vystúpenie Slovenska z EU (rovnako aj v ostatných krajinách V4), aj z NATO. Čo si o tom myslite? Malo by mat podľa vás komunistické hnutie vo vzťahu k EU nejakú jednotnú stratégiu?

Utečenecká otázka, islamský terorizmus a vojna v Sýrii odpútavajú Európu od hlavnej témy, a to je vážne nebezpečenstvo v podobe konfrontácie medzi EU a Ruskom. K tomu USA použili aj konflikt na Ukrajine. A zvlášť dobré vzťahy medzi Nemeckom a Ruskom vníma Washington ako možnú hrozbu US-imperializmu. Preto chcú vyvolať vojnu v Európe. Sankcie EU voči Rusku vidíme ako chybné a kontraproduktívne. Bolo by lepšie sadnúť si za jeden stôl a problém zmierlivo riešiť. Ale takto imperializmus nefunguje. Ale nielen USA, ale aj západoeurópske veľmoci (Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia) sledujú svoje politické a hospodárske záujmy. Imperialistické štáty vždy stoja v konkurencii čo sa týka moci, prístupu k surovinám, účasti na obchode ci možnostiach investícii.

Ale toto platí aj pre Rusko a v neposlednom rade aj pre Čínu. Imperializmus nemôže byt nikdy férový, rozhoduje tu vždy násilie – či formou politického, diplomatického a spoločenského tlaku alebo vojny. Najprv zástupným spôsobom (ako napríklad na Ukrajine) a neskôr ako otvorená vojenská intervencia. Pre nás to znamená to, že pokiaľ nemôže byť imperializmus férový, tak musíme imperializmus prekonať.

Mier bude istotou iba v socializme. Pokiaľ máme socializmus dosiahnuť, tak úlohou komunistov je stáť za našimi antiimperialistickými postojmi a vybudovať silné mierové hnutie. Ak sa to podarí, tak masy sa budu mobilizovať proti vojnám, zbrojeniu a militarizácii a potom imperialistov na určitý čas dotlačíme k mieru.

Pre PdA to znamená konkrétne: demaskovať klamstvá imperialistov o vojne v Juhoslávii, Afganistane, Iraku, Lýbii či Sýrii – že sú to všetko klamstvá a nie ich údajná mierumilovnosť! PdA je proti členstvu Rakúska v NATO, ako “Partnerstvu pre mier”, proti prepojeniu EU s NATO, proti militaristickej okupácii rakúskej armády na Balkáne, proti plazivému odstraňovaniu rakúskej neutrality, proti vyzbrojovaniu našej armády a export nášho vojenského materiálu.

Musíme oficiálne poukázať na to, že intervenčná politika USA, EU a NATO je najväčším nepriateľom mieru vo svete. Štáty V4 sú členmi NATO a EU, každý ale svojim spôsobom: Poľsko hralo vždy v EU rolu amerického “trójskeho koňa” (rovnako tak ako Veľká Británia), ktoré malo sabotovať mocenský blok vytvorený Nemeckom a Francúzskom – vrámci spomínanej nevyhnutnej konkurencie mocenských blokov v imperializme. Toto sa Slovenska, Maďarska alebo Českej republiky netýka, tu sa tlači na nacionalizmus, bez pevného prepojenia na EU, aj keď sa to navonok môže javiť inak. Väčšinou je rozdielny postoj Poľska k otázke Ruska, ako je to u zvyšných troch krajín. Ale na niektorých veciach sa zhodnú, napríklad v otázke prerozdelenia utečencov. Tu ide každému výlučne o svoje vnútropolitické pozície, s tým, že sa každý môže skôr či neskôr z tohto od Nemecka “odkúpiť”. Vo V4 nejde o nič iné, ako o kooperáciu medzi občiansko-kapitalistickými vládami. Dôležité podľa nás je, aby komunistické organizácie v štátoch V4 spolupracovali, prípadne sa pozdĺž Dunaja rozširovali.

Prejdime k samotnej EU. Komunistické a antiimperialistické organizácie a strany v EU môžu mať spoločnú stratégiu, pokiaľ majú spoločnú analýzu. Podľa PdA EU koncentruje politickú, hospodársku, finančnú a militaristickú potenciu európskych imperialistov. Jej cieľom je zabezpečiť monopolné vykorisťovanie a spraviť krajiny závislými, zlepšiť podmienky akumulácie kapitálu, odbúrať demokratické a sociálne práva pracujúcich ľudí, odstrániť emancipačné a revolučné hnutia, prispievať k militarizmu. EU je jeden reakčný projekt a agresívny spolok kapitálu, bánk, koncernov a armád, EU nemôže byt žiadnou “sociálnou Úniou” či “solidárnym spoločenstvom”, pokiaľ sa aj jednotlivé občiansko-kapitalistické štáty v rámci EU nebudú reformovať k socializmu. PdA je preto za vystúpenie Rakúska z EU. Ale nejde nám len o vystúpenie našej krajiny, ale podporujeme  spoločnú antiimperialistickú stratégiu. Príkladom sú strany združené v Iniciatíve komunistických strán a strán práce (ICWP), ktoré usilujú o vystúpenie svojich krajín z EU, ale tiež napríklad Komunistická strana Nemecka (DKP).

Iba takéto spojenia môžu rozbiť imperialistické spojenectvo EU a NATO a ľud Európy bude mať znova perspektívu mieru a prosperity, bez útlaku a vykorisťovania.

Ďakujeme za rozhovor, prajeme všetko dobre a tešíme sa na spoluprácu s vašou stranou!