Čo demokratom stále nedochádza: kapitalizmus = vojna a socializmus = mier

K 70. výročiu víťazstva Červenej Armády nad fašizmom

Máme tu 70. výročie ukončenia 2. svetovej vojny a zároveň 26. výročie, ktoré oslavuje iba kapitalizmus. Ako sa dalo predpokladať, kapitalisti prepracúvajú históriu na svoj obraz a napriek tomu už nevedia kam s konopím. Prečo?

Jednoducho lebo 2. svetová vojna bola vojna vyvolaná dôsledkami ekonomickej krízy kapitalizmu a jej hlavným cieľom bola porážka socializmu. Skončila sa nespochybniteľným víťazstvom socializmu. To je dôvod, prečo dnes všetci kapitalisti sa tak krútia pri spomienke na víťazstvo. Ich maximálnym výkonom je vyhlásenie, že si idú uctiť pamiatku mŕtvych, pritom sa pomaly tvária, že mŕtvy na oboch stranách frontu sú si rovnocenní, že sú to nevinne obete, ktoré hnali na jatky na jednej strane národný socialisti a na druhej strane bezbožní komunisti. Ani slovom nechcú spomenúť o čo išlo a hlavne prečo umierali ľudia. Jedni z dôvodu potreby majetku, nových pozemkoch, kde dostanú svoje dvorčeky s vlastnými otrokmi a druhí z pochopenia, že ich chcú jednoducho vyvraždiť a zničiť ich socialistický spôsob života, z pochopenia, že okrem obrany svojej vlasti bránia aj budúcnosť a kultúru Európy a celého sveta.

A teraz podrobnejšie.

Základný problém kapitalistickej spoločnosti je v tom, že vďaka svojím ekonomickým zákonitostiam vytvára nadvýrobu a tá následne tvorí nezamestnaných, nadbytočných ľudí. Vzniká kapitalistické preľudnenie bez ohľadu na počet ľudí v kapitalistickej populácii.

Nadbytoční ľudia v kapitalistickej spoločnosti aby mohli prežívať sú nútení :
1. kradnúť
2. žobrať
3. poberať nejaké sociálne dávky (samozrejme v dávnejšej minulosti to nebolo možné)
4. pokúsiť sa uskutočniť zmenu spoločenského systému

Kapitalisti a stredná trieda sú znepokojení, lebo nárast kriminality ohrozuje stabilitu spoločnosti a skupina číslo 4 ohrozuje samotnú podstatu kapitalistickej spoločnosti.

Samozrejme kapitalisti chcú úprimne zabrániť všetkým tým javom. Sami vedia, že jediný spôsob je odstrániť zo spoločnosti nadbytočných ľudí. Preto kapitalisti hľadajú nové trhy, kde môžu umiestniť svoju nadvýrobu a tak znížiť nezamestnanosť a nové územia, kam by mohli vyviesť svoje nadbytočné obyvateľstvo.

V dávnejšie minulosti kapitalistickej Európy sa to riešilo pomocou kolonizácie nových území. Kapitalisti mali k dispozícii celé kontinenty – Afriku, Austráliu, Severnú, Strednú a Južnú Ameriku, Indiu a arabské krajiny…

Pri kolonizácii kapitalisti postupovali dvoma spôsobmi:

1. Ak územie bolo obývane obyvateľstvom na nízkom spoločenskom stupni, tak nadbytoční ľudia Európy pôvodne obyvateľstvo jednoducho vyvraždili a ukradli ich územie.

2. Ak územie bolo obývané obyvateľstvom na vyššom stupni a spoločnosť mala už svoju vlastnú kapitalistickú vrstvu potom pomocou obchodu ju ekonomický ovládli. Dostali ju do stavu, že keď nebude spolupracovať s kolonizátormi, tak sa stane bezmajetnou, urobili z nej kolaborantov. Potom spoločnosť bez problémov ovládli vojenský. Dokonca nebolo nutne ani vybiť všetko obyvateľstvo, ale mohli časť použiť na práce na „svojich“ plantážach, v baniach a v priemysle. Obyvateľstvo už bolo zvyknuté robiť na kapitalistu.

Iróniou toho celého je, že kapitalisti, obhajcovia svätého súkromného vlastníctva hrdo vyhlásili, že domorodci nič nevlastnia a úspešne ich okradli. Morálne si to ospravedlnili nábožensky, rasovo a ekonomicky. Domorodci nemajú dušu, sú nižšia rasa, nevedia využívať prírodné zdroje vlastnej krajiny.

Postupne si vyspelí európsky kapitalisti rozdelili všetky voľné územia, ale nadbytočných ľudí znova začínalo pribúdať. Kapitalisti začali bojovať medzi sebou. Kapitalisti nikdy nie sú skutočnými spojencami, majú len dočasné prímerie, ktoré končí v okamihu, keď to nevyhovuje jednej zo strán.

Vojna medzi kapitalistami má pre kapitalistickú spoločnosť pozitívny efekt. Príprava na vojnu, vojna samotná a obnova po vojne, to všetko zvyšuje výrobu a zbavuje kapitalistickú spoločnosť nadbytočných ľudí. Všetko je to riešenie len na určitý čas. Potom sa znovu obnoví vznik nadbytočných ľudí.

Vojna má ešte jeden efekt, ktorý sa kapitalistom už nepáči a to, že vojenský výcvik a samotné boje organizujú nadbytočných ľudí a výrazne vyhrocujú rozpory v kapitalistickej spoločnosti medzi majetnými a nemajetnými, tými čo na vojne zarábajú a tými čo umierajú.

Preto výsledkom 1. svetovej vojny o znovu prerozdelenie si trhov medzi kapitalistickými demokraciami bol vznik prvého socialistického štátu na svete – ZSSR. Vznik socializmu, ktorý zabezpečil plnú zamestnanosť a tak odstránil nadbytočných ľudí.

Veľmi nebezpečný výsledok pre celý kapitalistický svet. Vyrástla potreba odstrániť socializmus akýmkoľvek spôsobom. Ukázalo sa, že najväčším nepriateľom kapitalizmu je socializmus.

Kapitalisti, bývalí nepriatelia sa spojili s domácimi ruskými kapitalistami a viedli tri intervenčné vojny, ale nedokázali socializmus poraziť. Naopak kapitalisti stratou vlastníctva výrobných prostriedkov a vlastníctva prírodného bohatstva, boli zbavení vplyvu na ekonomiku a následne aj na politiku v socialistickom štáte, preto neboli schopní ho už kontrolovať a využívať .

Jedine obnova kapitalizmu, návrat súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov a prírodných zdrojov umožnila kapitalistom rozpútať občianske vojny na základe náboženstva a národnosti a spôsobiť rozpad ZSSR a ďalších socialistických štátov a ich následnú kolonizáciu.

Kapitalisti si po ukončení 1. svetovej vojny rozdelili svet, okrem územia ZSSR, kde už úplne stratili kontrolu a znovu začali produkovať nadbytočných ľudí. Samozrejme zvýšená produkcia nadbytočných ľudí bola v krajinách porazených, hlavne Nemecka. Tu sa ukazuje hyenizmus kapitalistov, kde víťazi tlačili Nemecko, s ktorým spoločne bojovali proti ZSSR do ešte horšej ekonomickej situácie pomocou platenia reparácii a vydumali Dawesov plán. O čo išlo pekne vystihol súdruh Stalin na XIV. zjazde VKS (b) v roku 1925:
„Dawesov plán zostavený v Amerike je tento: Nemecko bude platiť reparácie Európe a Európa bude s toho splácať svoj dlh voči Amerike. Ale Nemecko nemôže celú túto čiastku vydupať s ničoho, preto má dostať množstvo voľných trhov nezabraných ešte inými kapitalistickými zemami, odkiaľ by mohlo čerpať nové sily k plateniu reparačných splátok. (samozrejme ani na sekundu neuvažovali o tom, že by Nemecku vrátili jeho bývalé kolónie.)
Amerika má na zreteli hlavne naše Ruské trhy. Tieto trhy podľa Dawesovho plánu majú byť ponechané Nemecku, aby mohlo niečo vyždímať, aby malo z čoho platiť reparácie Európe, ktorá musí zase platiť Amerike v rámci štátnej zadlženosti.“

Rast počtu nadbytočných ľudí v Nemecku naberá na obrátkach, znova krádeže, žobranie a nespokojnosť zo spoločenským usporiadaním, ale tento raz je to o to nebezpečnejšie, že majú reálny príklad a to ZSSR. Vyššia spoločnosť (elita) a stredná trieda Nemecka sú „silne znepokojené“, obávajú sa zmeny spoločenského usporiadania, preto sú ochotní dať moc, dokonca vzdať sa vlastných demokratických slobôd a posunúť spoločnosť ešte viac do prava a prijať vládu kohokoľvek, kto bude schopný zabrániť zmene spoločenské usporiadanie.

A to je fašizmus. Kapitalisti ho stvorili, privítali a pripustili k moci v strachu pred socialistickou revolúciou .

Fašisti zahájili boj za záchranu „kresťanských hodnôt“ Európy ako: slušnosť, sloboda, viera v boha a národ, kultúru a právo na sväté súkromné vlastníctvo .
1. Obnovením zbrojného priemyslu znížili nezamestnanosť
2. Vysporiadali sa s kriminalitou
3. Úspešne rozbili každú organizáciu pracujúcich a bránili ich zjednoteniu
4. Vysporiadali sa s každým, kto chcel zmenu spoločenského usporiadania. Nie len s komunistami, ale aj so sociálnou demokraciou.
5. Oficiálne povedali to, čo v kapitalizme každý vidí, že pre nadbytočných ľudí je potreba nového územia, ktoré by mohli nadbytoční ľudia kolonizovať. Priestory videli na území ZSSR.
6. Pomocou rasovej teórie fašisti dokonca obnovili koloniálnu minulosť kapitalistickej Európy. Kolonizované územia chceli a sa aj pokúsili úplné očistiť od pôvodného obyvateľstva. Presne tak ako v minulosti nadbytoční ľudia z Európy vyvraždili Indiánov, ukradli a kolonizovali ich kontinent.

Ich riešenia boli veľmi jednoduché a majetným sa veľmi páčili. Teror a fyzická likvidácia politického protivníka a hlavne sociálna demagógia, keď sa prefíkané nazvali národnými socialistami, čo kapitalisti dodnes úspešné využívajú.

Toto všetko samozrejme úplne vyhovovalo víťazným kapitalistom 1. svetovej vojny a sami obratne politicky a finančne viedli nemecký fašizmus touto cestou.

Preto fašisti mali stúpencov vo všetkých kapitalistických krajinách Európy a bez problémov ich porazili. Stačilo domácim kapitalistom sľúbiť, že si uchovajú majetok a spoločenské postavenie a na dôvažok ich ešte zbavia hrozby socialistickej revolúcie a bez váhania odovzdali nemeckým fašistom všetky priemyselne a ľudské zdroje Európy na vojnu proti socializmu v ZSSR.

Zaujímavé, ako ľahko sa v Nemecku a nie len tam, rozplynuli cele slávne kresťanské hodnoty a vznešená európska kultúra. Môžeme povedať, že prevažná časť populácie sa stotožnila s tým, že obyvateľstvo východnej Európy treba vyvraždiť, lebo sú podľudia a ich majetky si prerozdeliť medzi seba. Nad tým by sa chcelo zamyslieť. Ako málo stačí v kapitalizme, aby sa kultúrni ľudia premenili na zvieratá. Bude to zrejme tým, že to úzko súvisí s kapitalistickou výchovou.

Kapitalistická výchova

Kapitalizmus napriek svojej kresťanskej orientácii je silne materialisticky systém. Peniaze sú všetko, sú životne nutné, zabezpečujú prežitie človeka a jeho rodiny. Kapitalizmus všetky vzťahy medzi ľuďmi, dokonca aj medzi členmi jednej rodiny, cirkvou a veriacimi, zjednodušil na jedinú úroveň a to peniaze. Dať alebo brať.

Peniaze drvivá väčšina ľudí v kapitalizme získava činnosťou zvanou práca. Bez práce ľudia stratia zdroj peňazí, nemajú možnosť kupovať veci potrebne na prežitie a logicky umierajú.

Kapitalizmus vytvorením nezamestnanosti odobral ľuďom možnosť nie pracovať, ale hlavne získavať peniaze, lebo v kapitalizme sa nedá živiť svojou pracou ako na ostrove (ako o tom blázni snívajú, že sa odtrhnú od štátu), ale je nutné pracú premeniť na peniaze. Čiže nájsť niekoho kto ju potrebuje, kúpi a hlavne zaplatí. Strach zo straty zamestnania alebo iného zdroja príjmu urobil kresťana ku kresťanovi naozaj vlkom.

Kapitalizmus pomocou zamestnávania vytvoril otrockú závislosť na zamestnávateľoch, majiteľoch výrobných prostriedkov. Kapitalizmus časť svojej populácie, nezamestnaných „oslobodil“ od práce a tým aj od chleba a strechy nad hlavou. Ľudia v kapitalizme cítia, že nemajú budúcnosť.

Ľudia v kapitalizme sú ochotní prijať akékoľvek pravidlá, aby sa vyhli strate zamestnania a následnej chudobe a mohli prežívať a videli pred sebou aspoň nejakú budúcnosť. Aj fašizmus.

Socialistická výchova

Proti kapitalistickej výchove sa postavila socialistická výchova. Výchova v duchu humanizmu, priateľstva národov, lásky k človeku, ale i k nenávisti k všetkému neľudskému – fašizmu, rasizmu, nacionalizmu a vykorisťovaniu človeka človekom.

Obyvatelia ZSSR a ich Červená Armáda vedená komunistami dokázali fašizmus poraziť. Každý vojak Červenej Armády veľmi dobre vedel za čo umiera. Za slobodnú budúcnosť svojich detí a socialisticky spoločenský poriadok. Za oslobodenie z fašistického otroctva aj za oslobodenie z otroctva kapitálu. Všetok odboj, ktorý naozaj bojoval proti fašizmu bol vedený Komunistickými stranami, nech si dnes kapitalisti kotkodákajú čo chcú.

V 2. svetovej vojne sa znova ukázalo, že akokoľvek technicky vystrojená armáda kapitalistov nebola schopná poraziť socializmus v ZSSR z jednoduchého dôvodu a to, že všetky fašistické armády kapitalistov, nie len Nemecka, ale aj jeho spojencov Slovenska, Rumunska, Talianska, Fínska a Španielska bojovali len pre majetok. Kým sa darilo boli spokojní, keď sa situácia začala obracať tak, už stratili záujem ďalej podporovať „ Hitlerovo podnikanie“, už prefíkane kričali „Hitler kaput“.

Kapitalistickí spojenci z protifašistickej koalície v skutočnosti nebojovali proti fašizmu, ale bojovali za svoje majetky v kolóniách, za svoje pravo na krádež a lúpež. V Európe dokonca za záchranu fašizmu, aby ho a jeho skúsenosti mohli využiť vo vlastnom boji proti socializmu.

Pretože ďalším výsledkom 2. svetovej vojny bolo nie len víťazstvo socializmu nad fašizmom, ale aj zrod ďalších socialistických štátov, ktoré vznikli, nie preto, že boli vo sfére vplyvu ZSSR ako to kapitalisti tak radi dnes tvrdia, ale preto, že Červená Armáda domáci odboj proti fašistom neodzbrojila ako demokrati z USA, ale nechala ľudí vybrať si svoju vlastnú cestu. Ľudia si ešte veľmi dobre pamätali kto spolupracoval s fašistami. Boli to kapitalisti, podnikatelia a živnostníci, ktorí s nadšením súhlasili s predstavou, že fašizmus „ochráni“ kresťanské a európske hodnoty pred bezbožnými boľševikmi, ktorí chcú vydrancovať a socializovať Európu.

V súčasnosti máme znovu kapitalizmus na celom svete s jeho tvorbou nezamestnanosti, nadvýroby, kríz a nadbytočnej populácie. Kapitalizmus západu si podrobil bývalé socialistické štáty, obnovil v nich kapitalizmus. Po sociálnej zrade vždy nasleduje zrada na národe, preto sa premenili na kolónie, kam kapitalisti vyviezli svoju nezamestnanosť a nadvýrobu. To už nestačí. Znovu potrebujú nové priestory, preto kapitalisti zase pokukujú na východ Európy.

Kapitalistom nejde ani tak o tie suroviny, tie si môžu bez problémov kúpiť, veď peňazí si tlačia do aleluja. Oni potrebujú nové priestory, potrebujú vlastniť celé to územie a zbaviť ho pôvodného obyvateľstva, aby mali kam vyviesť svoje vlastné nadbytočné a hlavne už nespokojné obyvateľstvo. Je to pre nich životne nutné. Preto sa snažia rozpútavať neznášanlivosť medzi obyvateľmi východnej Európy na základe národnosti a náboženstva, aby sa úspešne vybili sami a zvyšok už len dorazia. Vidíme, že sa im to darí.

Ďalšia vec, nad ktorou sa treba dobre zamyslieť je fakt, že počas existencie socializmu neboli v ZSSR ani medzi jednotlivými socialistickými štátmi žiadne národnostné a náboženské rozpory a už vôbec nie vojny. Až príchodom kapitalizmu hneď došlo k vojne v Juhoslávii, rozpadu ČSSR a ZSSR, k tomu, že Poliaci a Rusy sa nemôžu ani cítiť a k vyhroteniu situácie na Ukrajine.

Záver vyplývajúci z tohto článku je, že jedine socializmus ukončí všetky národnostné a náboženské nezhody medzi štátmi a bude ich riešiť mierovou cestou, tak ako si to želajú všetci normálni ľudia a to z jedinej hlavnej príčiny, lebo socializmus zabezpečí 100% zamestnanosť a tak odstráni nadbytočných ľudí. Ľudia budú mať budúcnosť pre seba a deti, nebudú životne ohrození, budú mať zamestnanie. Preto nikdy nikoho v socializme nenapadlo, že svet je preľudnený.

Toto kapitalizmus nikdy nedokáže. Vždy vytvorí nadbytočných a nezamestnaných, ktorých treba buď vyvraždiť alebo ak sa jedná o vlastných obyvateľov, tak im nájsť územie iného štátu a tam vyvraždiť pôvodných obyvateľov. Dôvody kapitalizmus vždy nájde.

Predstava prokapitalistických chytrákov, že nikto v Európe si vojnu neželá je smiešna, lebo nie je pravdivá. Pretože:

1. Kapitalisti si ju želajú, lebo oživí trh, začnú sa vyrábať zbrane, budovať vojnové objekty, kryty a podobne. Hlupáci budú kričať o raste zamestnanosti a následne o raste kapitalistického blahobytu.
2. Média ľudí už začali presviedčať, že vojna je úplne prirodzená, že vojna je prirodzený prejav ľudskej povahy, že to vždy tak bolo, (čo je zaujímavá úvaha pre kresťanskú tlač), že za to môžu nespokojní chudobní a podobne.
3. Množstvo ľudí sa stotožňuje s kapitalistickým výmyslom, že svet je preľudnený. Samozrejme je preľudnení nemajetnými. V ich chápaní je nadbytočný každý, čo ma menej majetku ako oni.
4. V susednej krajine je už vojna. Humanitárni utečenci budú situáciu len zhoršovať, lebo čo potrebujú je práca a tá nie je, čiže postupne vyvolajú nenávisť voči sebe v každej krajine, kde sa usídlia.

Jedine socializmus môže zachrániť Európu pred ďalšou vojnou. Všetci tí ochrancovia ľudských práv, počítači mŕtvol, ktoré majú na svedomí komunisti, plačkovia nad trpiteľmi v gulagoch by si mali veľmi dobre uvedomiť, že ďalšia vojna, ktorú rozpúta kapitalizmus v Európe, keď už vojny vedené kapitalistami inde po svete akože neexistujú, bude mať za následok mnohonásobne viac obetí a spôsobí zánik európskej civilizácie.

Demokrati a obdivovatelia kapitalizmu sa tvária, že nechápu a nevidia čo je cieľom kapitalistickej vojny. Žiadna obrana vlasti, náboženstva, národa a ani iné cnostné ideály, ale len obhajoba práva kapitalistov lúpiť a vraždiť, uspokojiť potrebu kapitalistov po zisku a v poslednom rade upevniť ešte viac moc kapitalistov nad pracujúcimi, čiže nad väčšinou populácie. Nepovedia, že vojna je ekonomicky nevyhnutná pre kapitalizmus, lebo bez nej nedokážu vyriešiť krízu. Sebevražda vojnou je logickým vyvrcholením kapitalistického systému.

Na zasmiatie.

Je zvláštne, že demokrati a ochrancovia svätého súkromného vlastníctva sú takí pobúrení, keď neprispôsobiví občania, spoločensky vylúčení ( zábavné pomenovanie humanisti vymysleli) kradnú zemiaky. A sú úplne ľahostajní k tomu, keď im v slobodných médiách odborníci a politici rozprávajú o tom, že budú vojny o suroviny, vodu, trhy, územia a pod., kde im vlastne otvorene hovoria, že jeden demokraticky kapitalistický štát sa chystá okradnúť a olúpiť iný kapitalisticky štát o jeho súkromné vlastníctvo a trochu „preriediť“ jeho a svoje obyvateľstvo.

Demokrati, čo tak plačú nad morálkou ľudí v socializme nevidia morálny rozklad kapitalizmu, jeho cielenú výchovu na tvorbu neustále väčšieho počtu zlodejov, podvodníkov a banditov. Ani nespomínam, že politici, bankári, štátnici – cela takzvaná elita, sú vlastne obyčajní podvodníci a lupiči.

Keď už ľudia podľa demokratov chcú vojnu, tak jedine vojnu proti kapitalizmu a za jeho odstránenie.
Kpt. Kloss

2 thoughts on “Čo demokratom stále nedochádza: kapitalizmus = vojna a socializmus = mier

  • 20. júna 2015 at 18:07
    Permalink

    Ludia toto je hroza citat, Ja neviem ci tomuto niekto veri, alebo to pise len tak. Ved vela z nas v tom ospevovanom socializme zilo a vieme velmi dobre, ze nicoho nebolo, nic sme nemohli, nic sme nemali – tam sa chcete vratit ?

    • 8. júla 2015 at 15:14
      Permalink

      Áno, predstavte si, veríme tomu 😛
      A ešte viac je tých, ktorí v ňom žili a vedia, že bolo všetkého dosť, ľudia mali oveľa väčšiu slobodu ako v tomto kapitalistickom systéme, kde je sloboda podmienená peniazmi. Jasné, že detičkám kapitalistov alebo iných špekulantov sa socializmus nepáčil.
      Inak my sa do socializmu nechceme vrátiť, my chceme ísť k socializmu VPRED!

Comments are closed.