Strážske – ukážka vzťahu bánk, priemyslu a štátu za kapitalizmu

Od polovice novembra 2014 do začiatku februára 2015 sme na východnom Slovensku mohli byť, niektorí celkom určite a niektorí možno, svedkami praktickej ukážky vzťahu bánk, priemyslu a kapitalistického štátu. Celé dianie bolo ako vystrihnuté z Leninovej práce „Imperializmus – najvyššie štádium kapitalizmu“ a tretieho dielu Marxovho Kapitálu.

Nebudem čitateľa zahlcovať citáciami z tohto epochálneho diela. V celom článku som si dovolil len tri stručné komentáre na základe ich myšlienok. Kto chce sám si ho prečíta a posúdi, že to čo Lenin napísal pred temer 100 rokmi a Marx pred 150, platí dnes ešte viac ako kedykoľvek predtým. Ja radšej prejdem priamo k tej praktickej ukážke. Miestom deja je hutnícka firma Slovakia Steel Mills v Strážskom (okres Michalovce). Okrem nej sú hlavnými aktérmi Česká exportná banka, ukrajinská KVV Group, J&T, dnešné súdy na Slovensku a v Čechách ako predstavitelia práva platného v kapitalistickom štáte.

Všetko začalo prenikať na verejnosť správou v médiách, že na Slovakia Steel Mills (SSM) sú podané dve trestné oznámenia. Podala ich ukrajinská KVV Group po tom, čo sa neúspešne pokúsila získať pohľadávku voči SSM.
Jednalo sa o pohľadávku dosahujúcu sumu 4,6 miliardy eur, ktorá bola v rukách Českej exportnej banky. Po neúspešnom pokuse chopiť sa tejto pohľadávky podala KVV Group na Najvyššom štátnom zastupiteľstve Českej republiky dve trestné oznámenia. Jeden z majiteľov SSM – Mário Hoffmann – sa v tom čase verejne vyjadril, že za týmito trestnými oznámeniami nie je nič viac ako konkurenčný boj. Sám reagoval podaním trestného oznámenia na KVV Group.

Nasledovalo schválenie reštrukturalizácie SSM, Česká exportná banka, však ešte zvýšila úsilie vo vymáhaní pohľadávky. Reštrukturalizáciu schválil košický súd. Firma mohla obnoviť výrobu s podmienkou, že prioritou vedenia továrne bude splatiť pohľadávku 4,6 miliardy eur. Po obnovení výroby sa z pôvodných 500 zamestnancov mohla vrátiť len časť. Ostatní boli prepustení. Vedenie podniku tento krok obhajovalo potrebou ozdraviť financovanie továrne. Presný počet prepustených robotníkov nikde neuverejnilo.

Tu si prvýkrát dovolím stručne komentovať tieto mediálne správy voľným prepisom myšlienok Marxa a Lenina. Vývoz (export) kapitálu je jednou z charakteristických čŕt imperializmu. Kapitalistom už nestačí vyvážať hotové výrobky. Potrebujú vyvážať priamo kapitál, najlepšie peniaze, lebo z vývozu hotového výrobku bohatnú len raz – pri jeho predaji – ale z vývozu kapitálu bohatnú neustále – okrem zisku dostávajú aj splátky a úrok, cez finančné toky ovládajú hospodárstvo a život celých štátov a národov. Na trhu proti sebe tak vystupujú už nie malí a strední podnikatelia, ktorí si prosto konkurujú. Vytláčajú ich veľké monopoly, ktoré prostú konkurenciu nahrádzajú hrdúsením menších a slabších, podriaďujú si cez hospodárske a obchodné kontakty celé vlády a štátne inštitúcie – viď trestné oznámenia a ich nazvanie konkurenčným bojom. Takto sa stále viac preplietajú kapitalistické monopoly s kapitalistickým štátom. Napokon pre udržanie ekonomiky v chode je nevyhnutné, aby kapitalistický štát aktívne zasahoval cez svoje orgány – viď nariadenia súdu.

Pokračujme ďalej informáciami z médií. Ozdravovanie začalo na plno. Znížený počet robotníkov a zamestnancov dňom i nocou pracoval na zaplatenie sekery, ktorú mali oceliarne u Českej exportnej banky. Ako tento dlh vznikol? V roku 2007 si zakladatelia a majitelia Slovakia Steel Mills požičali 4,6 miliardy eur na vybudovanie závodu výmenou za to, že technológiu dodajú českí exportéri. Oceliarne začali vyrábať v roku 2011, v nasledujúcich dvoch rokoch vykázali stratu vo výške približne jednej miliardy. Za takých podmienok neboli schopní úver splácať a preto Česká exportná banka vyhlásila zámer predať pohľadávku, ktorá vznikla z nesplácania úveru.

Tu si dovolím druhý komentár. Prax potvrdila to čo práve v praxi objavil Marx, že zisk v kapitalizme možno zvyšovať jedine znižovaním miezd – viď prepustenie robotníkov, aby nastalo tzv. ozdravenie podniku – a následným zvyšovaním intenzity práce – menej ľudí vyrába rovnako veľa, alebo dokonca ešte viac. Marx tiež objavil obeh peňazí v kapitalizme. Aby kapitalista mohol začať výrobu musí mať najprv peniaze na vybudovanie továrne, stroje, materiál, suroviny, energie a pracovnú silu. Získať ich môže jedine pôžičkou od banky. Takto robotníci musia pracovať nie len na priemyselníka, ale aj na bankára. Preto v kapitalizme na začiatku každého nového podniku stojí úver. Cez pôžičky, splátky a úrok banky získavajú kontrolu na podnikmi. Bankový a priemyselný kapitál splývajú do jedného – finančného kapitálu, čo je ďalšia charakteristická črta imperializmu objavená Leninom. Špecifická situácia vzniká pri zahraničných pôžičkách ako je táto. Banka vydávaním zahraničných pôžičiek vlastne podporuje ďalší export do zahraničia. Preto je často podmienkou získania pôžičky nakupovanie od vopred stanovených podnikov. Týmto spôsobom banka získava ešte väčšiu kontrolu nad svojimi dlžníkmi. Vysokými cenami mu zvyšuje náklady a sťažuje možnosti splatiť dlh, pritom však zarába práve cez vysoké ceny technológií na nákup ktorých poskytla pôžičku.

Poďme ďalej. Na tejto snahe získať čo najviac z poskytnutej pôžičky nič nezmenilo ani rozhodnutie košického súdu o obnovení výroby a súdna ochrana. “Česká exportná banka dlhodobo usiluje o maximálny výťažok pri predaji pohľadávok voči SSM. Prípadné schválenie reštrukturalizácie by na tento zámer nemalo žiadny vplyv,” vyjadril sa riaditeľ odboru Medzinárodné vzťahy a komunikácia Českej exportnej banky Petr Križan. Ďalej uviedol, že „o pohľadávku sa uchádzali akcionári J&T, Arca Capital a ukrajinská KVV Group. Vydražiť sa ju ale nepodarilo.“

„Radosť“ z obnovenia výroby preto napokon ani nemala dlhé trvanie. Košický súd totiž následne dospel k záveru, že pokračovanie výroby vážne poškodzuje hlavného veriteľa spoločnosti – Českú exportnú banku. Svoje predošlé rozhodnutie o obnove výroby zrušil, nariadil zastaviť tzv. ozdravovanie Slovakia Steel Mills, čiže v konečnom dôsledku zastaviť výrobu.

Vedenie továrne nedokázalo nájsť riešenie na zaplatenie miliardových dlhov a súd jeho odvolaniu sa nevyhovel. V praxi to znamenalo definitívny krach podniku a katastrofu pre takmer 500 pracovníkov, ktorí boli prepustení. Východoslovenské mesto Strážske, za socializmu sa pýšiace rozvinutým chemickým priemyslom, tak „zbohatlo“ o ďalších 5 stovák nezamestnaných. V chudobnom michalovskom okrese si prácu v súčasnosti nájdu veľmi ťažko.
Slovakia Steel Mills skončil v konkurze, nasledovať bude speňaženie jeho majetku, oceliarskych strojov, tovaru na sklade a surovín. Jediný kto rozhodnutie súdu privítal je Česká exportná banka, ktorá takto po zaplatení úrokov dostane aj plnú výšku úveru, ktorý v roku 2007 poskytla zakladateľom továrne.

Tu sa ešte všetko nekončí… Naopak nespokojný je ukrajinský záujemca KVV Group o továreň SSM. Jeho majiteľov podozrieva z podvodu a podal trestné oznámenie. Podľa neho vedenie SSM zámerne falšovalo účtovníctvo a firmu umelo držali v strate, aby ČEB nemuseli úver vrátiť. Potom cez nastrčených ľudí sa mali dostať k továrni cez odkúpenie pohľadávky od ČEB. Tomuto scenáru nasvedčuje skutočnosť, že dvaja zakladatelia a majitelia SSM – Mário Hoffmann a Branislav Prieložný – sú partnermi v J&T a Arca Capital, ktoré sa zúčastnili dražby krachujúceho podniku. Mário Hoffmann tieto tvrdenia popiera a na KVV Group za nich podal trestné oznámenie.

Posledný komentár. Ako sa možno dovtípiť záujmy bánk sú v dnešnom kapitalizme postavené nad všetkým. Finančný kapitál a bankový zvlášť ovláda všetko. Dokáže si presadiť presne to čo potrebuje. Presne to je prípad zmeny rozhodnutia súdu o poškodzovaní ČEB pokračovaním výroby. Orgány kapitalistického štátu v plnej miere podporili bankárov a finančníkov. Na radových zamestnancov sa vykašľali. Banka tak aj napriek krachu podniku zarobila presne toľko ako keby prosperoval, ba ešte viac z jeho rozpredaja. Ako to napísal Marx, že na pôžičkách zarába iba podvodník, že z poskytovania úverov najviac bohatnú tí čo nič nerobia – špekulanti a bankári. Krach jedného je pre nich najlepší kšeft, lebo bez námahy dostanú svoje peniaze a tie potom ďalej obracajú. Celá táto „pracovná“ činnosť pánov bankárov a priemyselníkov pozostávajúca z podvodov, špekulácie a súdnych ťahaníc dokumentuje jediné – kapitalisti sú ako spoločenská trieda úplne zbytoční, imperializmus je zahnívajúci, umierajúci kapitalizmus. Koniec komentáru.

Ivan Gaľa

4 thoughts on “Strážske – ukážka vzťahu bánk, priemyslu a štátu za kapitalizmu

  • 20. februára 2015 at 14:33
    Permalink

    Je to dobre , dajte to na facebook.

  • 4. marca 2015 at 10:47
    Permalink

    Prípad Oceliarne Strážske je typický pre kapitalizmus SLovenska: veľké oči, dobrý úver, nezvládnutie podnikania, snaha o “reštrukturalizáciu” ako zabezpečenie návratnosti úveru, potom zastavenie výroby, prepúšťanie, krach, trestné oznámenia…je to jednoducho kapitalistický proces fungovania výroby dnes na Slovensku. Na Slovensku som napočítal do konca roka 2014 päť takýchto “horiacich fabrík” – a médiá sú ticho. Aj politické strany…

  • 4. marca 2015 at 10:52
    Permalink

    Ešte k fabrike a riešeniu problému: Už vo chvíli, keď začali problémy, mala vláda Smeru SD dohodnúť so štátnou Českou exportnou bankou ( u nás je EXIM banka) zmluvu o prevzatí úveru, ako vlastník mohla prenajať celú fabriku zamestnaneckej samospráve ( formálne by sa vytvorilo družstvo zamestnancov) a zamestnanecká samospráva by mala hlavný úmysel udržať pracovné miesta, zabezpečiť výrobu i predaj a mzdy. V prípade Voj.oprav.závodov Trenčín prenájom štátneho majetku išiel, tu prečo nie? Lebo sa tým nik vo vláde nezaoberá!!!
    Budúcnosť a riešenia “horiacich fabrík” sú vo vytvorení zamestnaneckých samospráv, ktoré nebudú mať záujem zatvoriť výrobu a dať podnik do krachu, naopak, budú mať snahu nielen prežiť, ale rozvíjať sa. Odbytové problémy – chce to poriadneho obchodného manažéra.

  • 8. júna 2015 at 14:51
    Permalink

    No takže sudruhovia bol som zamestnancom v tejto fabrike a viem dopodrobna detaily problemov vo vnútri aj navonok čo sa dialo kedy a ako. Dodnes ma zaujíma status tejto firmy lebo boli tak vynikajúci ľudia a aj sú. Ked som si prečítal mix ekonomiky, leninizmu, bankových operácií, marxizmu, majetkových vťahov tak som musel reagovať a odporučil by som sudruhovi Gaľovi nech sa venuje tomu čo vie a čo vyštudoval. To čo je v tomto článku napísané a okomentované informácie ktoré nemajú žiadnu hodnotu a sú buď polovičné alebo len zavádzajúce.

Comments are closed.