Protikomunistickí bojovníci: Za čo vlastne bojovali…

V uplynulých dňoch prebehla médiami správa o vyznamenávaní tzv. protikomunistických bojovníkov. Keďže sa blíži 25 výročie tzv. nežnej (medzi ľuďmi bežne nazývanej handrovej) revolúcie, tak je evidentné, že sa protisocialistické skupiny a inštitúcie vytvorené pre ich potreby budú aktivizovať. V našej spoločnosti už roky nikto 17. novembra nechodí od radosti štrngať kľúčikmi ani od radosti spievať “revolucionárske“ pesničky, ako oslavu toho, čo sme v roku 89 „vybojovali.“

Teda na tie námestia nechodia určite obyčajní bežní pracujúci, nezamestnaní, bežní dôchodcovia, ľudia nad ktorými visí exekútorský meč, ľudia ktorí sa trápia ako vyžiť do budúcej výplaty, či ľudia z ktorých tento režim urobil obyčajných otrokov, pretože musia akceptovať ponižujúce pracovné podmienky, pretože nemajú iné východisko ak chcú nasýtiť svoje deti. Musia iba zaťať zuby a mlčať. Takýto veru ani tento rok nepôjdu 17teho novembra jasať na námestia slovenských miest. Tento režim síce urobil zo 17teho novembra štátny sviatok, no donútiť občanov, aby tento sviatok aj reálne oslavovali, sa mu už logicky nedarí.

Ale vráťme sa naspäť k protikomunistickým bojovníkom. Na stránke Ústavu pamäti národa ( alebo inak povedané na stránke štátom financovanej organizácie tzv. nestranných „historikov“ a tárajov), sme sa dočítali nasledovné, krátky citát:

Ústav pamäti národa v spolupráci s mestom Banská Bystrica uskutočnil 9. októbra 2014 v meste pod Urpínom už po druhýkrát slávnostné odovzdávanie dekrétov veteránom protikomunistického odboja z Banskobystrického kraja. V úvode slávnostného aktu sa prítomným prihovorili primátor mesta Peter Gogola a predseda ÚPN Ondrej Krajňák. Primátor Gogola vyjadril radosť z možnosti oceniť veteránov v Banskej Bystrici a uctiť si tak ich boj za slobodu a demokraciu. Vyjadril hrdosť na ich odvahu, a súčasne vďaku za odkaz, ktorí zanechali súčasnej a budúcim generáciám.

a na dokreslenie ešte veta o predsedovi správnej rady UPN:

Predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák vo svojom príhovore vyjadril ľútosť nad tým, že mnohí z účastníkov protikomunistického odboja sú už starí a nevládni a žiaľ, mnohí aj, mŕtvi

V prvom rade, musíme už konečne verejne bez servítky a nahlas povedať svoje stanovisko k tzv. „Protikomunistickému odboju“
Sami si síce uvedomujeme, že socializmus pred rokom 89 mal svoje chyby, nedostatky ale i viaceré deformácie. Zároveň však musíme jednoznačne povedať, že cieľom tzv. protikomunistického odboja, nebolo vylepšiť socializmus a zbaviť ho chýb a nedostatkov. Cieľom protikomunistického odboja bolo zničiť socializmus. Otvorene to sami tvrdia a sú na svoje činy aj náležite hrdí.

Preto otvorene hovoríme. Ak cieľom protikomunistického odboja bol súčasný politický systém, postavený na hladových dolinách, na nezamestnanosti, na obrovskom zhoršení základných sociálnych istôt, založený na otrockých a ponižujúcich pracovných podmienkach, na zvyšovaní veku odchodu do dôchodku, na arogancii politikov , podnikateľov a finančných skupín, na odstránení bezplatného zdravotníctva a školstva, na vzrastajúcej kriminalite, mafiách, drogách, prostitúcii,…
Tak musíme jednoznačne skonštatovať, že sa jednalo síce o odboj, ale o odboj protiľudový.
Predstavitelia protikomunistického odboja spolu s protikomunistickými „historikmi“ a tárajmi, označujú socializmus za zločinecký a protiprávny.

My sa však otvorene a verejne pýtame. Bolo zločinnosťou to, že sa zo zaostalého agrárneho Slovenska stala industriálne vyspelá spoločnosť ľudí, v ktorej mal každý právo na prácu, právo na primeranú odmenu za vykonanú prácu (nestávalo sa, že by výplata nebola vo výplatnom termíne, dnes je to bežné), právo na dôstojné pracovné podmienky. Bola to spoločnosť v ktorej chorý bol ošetrený bezplatne a nikto sa nestaral o to, či má nejakú plastovú kartičku s názvom nejakej poisťovne. Bola to spoločnosť v ktorej mal právo na vzdelanie každý a nie iba ten čo má nato peniaze. Bola to spoločnosť, ktorá si vážila pracujúcich a preto im nezvyšovala vek odchodu do dôchodku. Práve naopak, ženy odchádzali do dôchodku ešte skôr ako muži. Bol to prejav úcty režimu k ženám.
Ak toto chce niekto označovať, za zločinnosti, neprávosti a protiprávnosti, tak je evidentné kam sa takýto človek radí.

Ak to boli teda zločinnosti, tak sa pýtame čím boli nahradené?

Áno boli nahradené. Rozpredajom národného majetku v privatizácii, rozvráteným hospodárstva, poľnohospodárstva a prakticky všetkých rezortov. Boli nahradené opätovným zavedením nezamestnanosti, vytvorením hladových dolín, návratom chudoby, žobrákov, platením za lieky i za ošetrenie, neustálym zvyšovaním veku odchodu do dôchodku, zavedením exekútorov, zatiahnutím SR do vojenského paktu NATO, ktoré rosieva smrť po celej planéte.

Boli nahradené beznádejou mnohých rodín, ponižujúcimi pracovnými podmienkami a slobodou držať hubu ak zamestnávateľ s vami zaobchádza ako s handrou. Áno boli nahradené aj obyčajným ľudským strachom. Pretože veľakrát na otázku, prečo ešte nie je výplata, keď je už po výplatnom termíne, zamestnanec dostáva odpoveď : Keď sa Ti nepáči, tam sú dvere a môžeš isť.

Áno aj toto je obraz dnešnej doby aj toto sú výsledky po 25 rokoch kapitalizmu. Nie je cieľom tohto stanoviska vymenovať úplne všetko, čo tento režim „priniesol“ obyčajným bežným ľudom. A bolo by to veľa strán textu, keby sme to chceli urobiť. Cieľom tohto stanoviska je poukázať nato, akí ľudia sú týmto systémom vyznamenávaní a akí ľudia sú pre tento režim hrdinami. Teda jednoznačne nie tí, ktorí vlastnou poctivou prácou počas socializmu budovali túto krajinu, ktorí v akciách „Zet“ budovali Trať mládeže a iné stavby. Ktorí v akciách „Zet“ budovali po dedinách školy a škôlky či kultúrne domy. Pre tento režim sú hrdinami tí, čo ničili socializmus, rozvracali ho a ešte sú nato hrdí

Preto na otázku ktorá je v názve tohto stanoviska nech si odpovie každý sám. A ešte záverom krátke pozastavenie sa nad tým čo povedal predseda správne rady UPN.Teda vyjadril ľútosť nad tým, že mnohí protikomunistickí bojovníci, sú už starí, nevládni a mnohí už dokonca nežijú..
Nuž každý normálny človek vie, že ľudia sa rodia, rastú, dospievajú, no zároveň starnú a nakoniec zomierajú. Je to nepísaný zákon prírody, ktorej sme súčasťou. A neplatí tento zákon iba pre ľudí, ale v podstate pre všetko živé. Preto nám nie je jasné, prečo by práve protikomunistickí bojovníci mali mať výnimku. Prečo by malo byť na tom niečo divné a smutné, že normálne taktiež starnú ako iní ľudia, že zomierajú ako iní ľudia. Je to úplne normálne a prirodzené a je nám divné, že človek stojaci na čele inštitúcie ktorá je platená z našich daní toto akosi evidentne nechápe.

Janči

One thought on “Protikomunistickí bojovníci: Za čo vlastne bojovali…

  • 2. novembra 2014 at 10:02
    Permalink

    Veľmi dobrý a pravdivý článok Janči a preto ho budem rozširovať všade kde len budem môcť, palec hore !

Comments are closed.