Nenávisť zamaskovaná „ochranou“ detí

Najväčším strašidlom v prezidentskej kampani sa stala možnosť homosexuálov adoptovať si deti. Tu sa naozaj musíme zamyslieť a lepšie pozrieť na túto donedávna šokujúcu tému. Priznávam, cítim sa byť úplne odcudzeným, lebo prestávam tejto spoločnosti rozumieť. O to viac, ak prestávam rozumieť ľuďom hlásiacim sa ku ľavici.

Aby sme sa pochopili…

Je samozrejme irelevantné, ako sa k téme stavia budúci prezident. Ten zákony nevytvára a aj keby prípadné zákony vetoval, tak ako doposiaľ by bol iba opätovne schválený zákon a prezidentove veto prelomené. To myslím v akomkoľvek zákone. Nie len ohľadom spomínanej otázky.

Fatamorgána, či rozbuška?

Druhým podstatným faktom je, že na Slovensku nie je nijakým zákonom, alebo predpisom vyslovene zakázané neheterosexuálne orientovanému jedincovi adoptovať si dieťa. To, ako ste orientovaní nik nemôže skúmať, evidovať, hodnotiť. Môže to teda byť iba predvolebná fatamorgána, ale môže to byť aj nebezpečná rozbuška. Táto rozbuška by odštartovala to, čo naši predkovia zažívali v 30-40 rokoch…

Ak je to len fatamorgána, prejde po voľbách. Život sa vráti do „normálu“. Ostane ale čiastočná polarizácia naďalej. Polarizácia spoločnosti na témach, ktoré nijako neohrozujú existujúci systém. Pozornosť odvedená, pocit že volič rozhoduje navodená.

Ak by ale šlo o rozbušku, je dôležité pochopiť následné reakcie. Jedinec bez ohľadu na jeho sexuálnu orientáciu môže požiadať o osvojenie, adopciu, či inú formu výchovy dieťaťa, či už v rodinnom príbuzenstve, alebo dieťaťa, ktoré je napríklad v domove a rodičia sa ho vzdali. Nemôže to urobiť pár rovnakého pohlavia! To áno. No nie z dôvodu, že by to bolo zakázané. Je oveľa logickejší dôvod.

Žijeme síce v 21. storočí, no páry rovnakého pohlavia nemajú žiadnu právne podloženú formu spolunažívania. Takže vo vzťahu k dieťaťu nemôžu inak vystupovať, iba ako jedinci. Ako spolubývajúci, ak majú rovnakú adresu. Ako spolumajitelia nehnuteľnosti, ktorú napríklad vlastnia. Nič viac. Smutné je, že veľká časť prívržencov ľavice, takýto stav dokonca schvaľuje.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým z tohto pohľadu? Z pohľadu ľudí, ktorí chodia rovnako ako vy do práce, platia dane, no nemajú možnosť žiť plnohodnotne? Mať aspoň aké také istoty.

Nebezpečná hra s osudom ľudí, ktorí nestoja o pozornosť, ale o rovnoprávnosť

Ako sa môže stať, že sa hlavnou témou kampane stane niečo, čo je vlastne základným právom každého jedinca? Za celou témou sa skrýva fakticky nebezpečná hra. Prečo si to myslím? Lebo jediným logickým vyriešením neželaného stavu, by bolo odňatie časti existujúcich práv sexuálnym menšinám. Teda vyslovene zakázať neheterosexuálnym jedincom mať, alebo vychovávať deti, pretože samotný fakt, že by sme všeobecne a právne znemožnili týmto ľuďom adoptovať dieťa, logicky by sme tým prezentovali presvedčenie, že takáto výchova je nežiadúca a muselo by to znamenať aj stop pre neheterosexuálnych ľudí v ich výchove biologických detí – teda ich vlastných.

Uvedomuje si deti „chrániaca“ časť populácie, s akou fašistickou a nacistickou myšlienkou sa tu zahráva? Uvedomujú si predstavitelia týchto myšlienok, že prekračujú prah a prikláňajú sa k fašistom? Chcete evidovať ľudí podľa ich orientácie? Chcete naozaj rozdeľovať ľudí na normálnych a menejcenných? Chcete odnímať deti ich rodičom, lebo podľa vášho „nedeľného rečníka“, ktorý mimochodom nemôže mať (verejne) deti a manželku, to považuje za „nemorálne“? Vytrhávať ich z ich prirodzeného a láskyplného prostredia?

Vráti sa farebná hviezda na odeve v elektronickej podobe 21 storočia?

Ako by tomu chceli fašisti a nacisti v spoločnosti 21. storočia zabrániť? Hitler bol v tomto „prezieravý“ a „priamo vecný“ a on by im aj poradil. Kastrácia bola obľúbenou metódou a spĺňala by idei fašistov. Takýto jedinec by deti nemohol mať a adopciu by mu nedovolili. Ale Hitler a jeho súputníci šli ešte ďalej. Boli dôslední. Oni neheterosexuálnych jedincov vraždili. Mali na to rôzne metódy a asi najznámejšou je splynovanie. Môžete si povedať, že je to opäť pritiahnuté za vlasy, ale nie je. Deliť ľudí na kategórie je vždy začiatkom genocídy!

Si alebo nie si?

Podstatou je otázka, ktorú si musí položiť každý z nás. Si Ty rovnako hodnotný človek ako iný? Som ja rovnako hodnotný človek, ak som heterosexuál, alebo nie?

Presne o toto tu ide. Ak uznávate, že deti nesmú a nemôžu vychovávať neheterosexuáli, znamená to jediné. Na hore uvedené otázky logicky odpovedáte, že nie a tu nastáva zlom. Ľudia sú si vo vašej predstave nerovní. Neexistuje rovnosť, ale naopak. Existujú kategórie ľudí a je teraz jedno na základe akého hodnotenia. Sú lepší a horší. Sú nežiadúci ľudia a oni sú problém.

Sme len krok od toho, aby sme akceptovali to, že niekto tento problém vyrieši a títo „menejcenní ľudia“ zmiznú. Veď problémy sa majú riešiť. Najlepšie ak to vyrieši niekto za nás a nech o tom ani neviem…

Poučme sa z histórie

Prepožičiam si verše, vínimočne od teológa a antikomunistu Martina Niemöllera:

Als die Nazis die Kommunisten holten, habe ich geschwiegen; Ich war ja kein Kommunist.

Keď nacisti prišli po komunistov, mlčal som; nebol som predsa komunista.

Als sie die Gewerkschafter holten, habe ich geschwiegen; ich war ja kein Gewerkschafter.

Keď prišli po odborárov, mlčal som; nebol som predsa odborár.

Als sie die Juden holten, habe ich geschwiegen, ich war ja kein Jude.

Keď prišli po židov, mlčal som; nebol som predsa Žid.

Als sie mich holten, gab es keinen mehr, der protestieren konnte.

Keď prišli po mňa, nebolo už nikoho, kto by mohol protestovať.

-vjml- Autor je členom vedenia Vzdoru-strany práce